Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/153/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: N., proti žalovanej: C., o zaplatenie 842,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. apríla 2018, č. k. 19Csp/37/2016-45, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 842,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 842,20 eur od 05.10.2013 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,6 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu sa pôvodne podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 942,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 942,85 eur od 05.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania dôvodiac tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 30.05.2011 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol pôžičku v celkovej výške 1.890,80 eur. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 33,55 eur, uhradila len sumu 704,55 eur. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať splátky riadne a včas, vyzval ju listom zo dňa 12.09.2013 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo, avšak doposiaľ ich neuhradila. Celková suma uplatnenej pohľadávky predstavuje rozdiel medzi istinou vo výške 1.647,40 eur a sumou úhrad vo výške 704,55 eur. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 18.07.2017 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 100,65 eur s príslušenstvom späť. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred jej doručením žalovanej, súd v zmysle § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konal o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Uviedla, že záväzkovo právny vzťah medzi ňou a právnym predchodcom žalobcu je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, tiež zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľským úveroch. Keďže zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k), pôžička je preto bezúročná a bez poplatkov. Žalobca môže požadovať len sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi istinou bez úrokov a poplatkov a výškou, ktorú zaplatila, t. j. 1.100,- eur mínus 704,55 eur, teda 395,45 eur. Avšak splátky splatné dňa 20.05.2013, 20.06.2013 a 20.07.2013 v celkovej výške 100,65 eur považuje za premlčané, preto je povinná uhradiť len sumu 294,80 eur (395,45 eur

- 100,65 eur = 294,80 eur).

3. Uznesením pod č. k. 19Csp/37/2016-21 zo dňa 10.02.2017 pripustil súd prvej inštancie, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca, spoločnosť S., a do konania vstúpila spoločnosť N. (teraz N.) z dôvodu postúpenia pohľadávky.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o pôžičke č. XXXXXX zo dňa 30.05.2011, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej pôžičku vo výške 1.100,- eur. Pôžičku sa žalovaná zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach po 33,55 eur. Ročná úroková sadzba bola stanovená vo výške 25,22 %, RPMN 25,22 % a priemerná RPMN vo výške 46,56 %. Celková suma pôžičky predstavovala sumu 1.890,80 eur a celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 790,80 eur. Konečná splatnosť bola určená na máj 2016. Termín splatnosti splátok bol dojednaný na 20. deň v mesiaci. Účastníci zmluvného vzťahu si tiež dojednali poistenie v sadzbe 2,9 %. Mesačná výška poistenia bola stanovená na sumu 0,95 eur. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila celkovo sumu 704,55 eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 12.09.2013 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo vo výške 1.251,43 eur, a to do 3 dní od doručenia upomienky.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 657, § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, s odkazom na ktoré vychádzajúc z vykonaného dokazovania žalobu posúdil ako dôvodnú. Zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľ, v tomto prípade právny predchodca žalobcu, pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaná, ktorá pri uzatváraní zmluvy nevykonávala žiadnu obchodnú, alebo inú činnosť. Zákon pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere stanovuje podstatné náležitosti, ktoré táto musí obsahovať, preto súd skúmal, či niektorá z nich neabsentuje a dospel k záveru, že zmluva bola uzavretá v predpísanej forme a obsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o pôžičke poskytol žalovanej pôžičku v celkovej výške 1.890,80 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach po 33,55 eur a poistenie vo výške 0,95 eur. Žalovaná si však túto svoju povinnosť nesplnila, čo vyplynulo jednak z tvrdení žalobcu a z prehľadu splátok a úhrad, o ktorých súd nemal dôvod pochybovať, ako aj z tvrdení žalovanej, ktorá nesplatenie pôžičky žiadnym spôsobom nespochybňovala (rozporovala len výšku nesplateného dlhu s poukazom na tvrdenia o absencii obligatórnych náležitostí zmluvy). S poukazom na uvedené uložil súd žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 842,20 eur predstavujúcu zvyšok neuhradenej istiny. Žalovaná sa v konaní bránila tvrdením, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona. K náležitosti konečného termínu splatnosti pôžičky súd uvádza, že zmluva presne obsahuje, kedy je žalovaná povinná pôžičku splatiť, keď ako konečná splatnosť je uvedené máj 2016. Z tohto vyjadrenia žalovaná môže pri zohľadnení termínu splatnosti každej jednej splátky (20. deň v mesiaci) bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností určiť, kedy je splatná poskytnutá pôžička. Nie je potrebné využívať žiadne zložité výpočty, aby sa žalovaná dopracovala k termínu konečnej splatnosti. Súd preto jej námietku ohľadne nedostatku tejto podstatnej náležitosti vyhodnotil ako neopodstatnenú. Čo sa týka nedostatku podstatnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, v tejto súvislosti súd poukazuje na aktuálne rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017, podľa ktorého za použitia eurokonformného výkladu nemožno od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Preto aj túto námietku žalovanej súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. V konečnom dôsledku ako bezpredmetnú posúdil tiež súd prvej inštancie námietku žalovanej o premlčaní splátok splatných dňa 20.05.2013, 20.06.2013 a 20.07.2013, keďže žalobca v tejto časti zobral žalobu späť a plnenie z týchto splátok nepožadoval. Keďže žalovaná žalobcovi predmetnú pôžičku riadne a včas nezaplatila, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania, ktoré mu súd priznal v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vo výške 8,5 % ročne zo sumy 842,20 eur od 05.10.2013 do zaplatenia § 517 ods. 2 OZ, § 3 nar. vlády č. 87/1995 z.z.). Lehotu na splnenie povinnosti, t.j. 15 dni od právoplatnosti rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3 s tým, že takto stanovenú lehotu považoval za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

6. O trovách konania medzi stranami sporu rozhodol súd prvej inštancie za aplikácie § 255 ods. 2 a keďže v predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný (žalobca mal úspech vo výške 89,3 % v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, žalovaná mala úspech vo výške 10,7 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 78,6 %). Žalobca bol v konaní úspešnejší, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,6 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 .

7. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že si súčasne uplatnia nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. V odvolaní uviedla, že uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) (porušenie práv na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, existenciu inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci). Namietala, že vec je potrebné posudzovať podľa ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke (30.05.2011), vychádzajúc z ktorého, keďže zmluva o pôžičke neobsahuje zákonom predpísané náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona (dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru), podľa jej názoru je bezúročná a bezpoplatková, z ktorého dôvodu mala povinnosť zaplatiť žalobcovi len istinu 294,80 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od 05.10.2013 do zaplatenia, zaplatila mu však čiastku vyššiu.

8. Žalobca nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako v celom rozsahu vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a existenciu takejto vady odvolateľka ani netvrdila.

12. Posúdením obsahu odvolania žalovanej odvolací súd zistil, že žalovaná namieta nesprávne právne posúdenie veci dôvodiac, že podľa jej názoru súd prvej inštancie vzhľadom na absenciu obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy uvedených v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia dotknutej zmluvy (30.05.2011) a to doby trvania úveru a konečnej splatnosti úveru, mal uvedený právny predpis na danú vec aj aplikovať (dôvod na odvolanie, uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ . Uviedla tiež, že uplatňuje dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ (porušenie práva na spravodlivý proces) a tiež odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ (existenciu inej vady spôsobilej mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).

13. Podľa § 363 sa v odvolaní okrem iného uvedie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody); prípustné odvolacie dôvody sú potom vymedzené v ust. § 365 CSP. Odvolanie tak musí obsahovať vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom konkrétne výhrady odvolateľa voči napadnutému rozhodnutiu, opis konkrétnych pochybení súdu prvej inštancie, prípadne polemiku s jeho skutkovými, alebo právnymi závermi. Pod uvedením jednotlivých odvolacích dôvodov nemožno rozumieť len obyčajné citovanie ust. § 365 CSP, prípadne jeho niektorých odsekov, alebo písmen. Takéto vymedzenie nenapĺňa náležitosť odvolania vyžadovanú ust. § 363 a to v celku, či v jeho jednotlivých častiach.

14. V posudzovanej veci odvolateľka o.i. uviedla, že uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ (porušenie práva na spravodlivý proces) a tiež existenciu inej vady spôsobilej mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ , pričom však skutkovo ani právne nevymedzila, v čom vzhliada ich naplnenie, teda vo vzťahu k týmto formálne uplatneným odvolacím dôvodom chýba riadne vymedzený rozsah prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 , preto tieto nie sú spôsobilé k odvolaciemu prieskumu z hľadiska spochybnenia vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, či jemu predchádzajúceho konania.

15. V zostávajúcej časti odvolania žalovaná namieta nesprávne právne posúdenie veci, domáhajúc sa aplikácie ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (30.05.2011), keď na základe ňou tvrdenej absencie obligatórnych náležitostí zmluvy o pôžičke obsiahnutých v uvedených ustanoveniach (doby trvania úveru a konečnej splatnosti úveru), je táto bezúročnou a bezpoplatkovou (dôvod na odvolanie, uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ .

16. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

17. Vyššie uvedenú odvolaciu námietku žalovanej, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu založeného dotknutou zmluvou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou (§ 52 ods. 1 a nasl. , ktorú je potrebné posudzovať (a nároky z nej) podľa noriem spotrebiteľského práva ( tiež zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy t.j. ku dňu 30.05.2011) a preskúmaním jej obsahu, tiež z hľadiska odvolateľkou namietanej absencie obligatórnych náležitostí zmluvy uvedených v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. (doby trvania úveru a údaju o konečnej splatnosti úveru) správne posúdil, že zmluva tieto obsahuje, s poukazom na ktoré zistenia, ju nemožno posúdiť ako bezúročnú a bezpoplatkov, preto dôvodne žalobe v zostávajúcej časti (nad rámec obmedzenia žalobného nároku v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby) vyhovel, žalovanú zaviazal na plnenie, pričom žalobcovi s prihliadnutím na jeho prevažujúci úspech v spore, priznal tiež nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,6% (§ 255 ods. 2 . Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

18. Na zdôraznenie správnosti a s prihliadnutím na skutkovo vymedzený dôvod odvolania žalovanej, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

19. Keďže ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno pochybovať o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu, založeného právnym predchodcom žalobcu a žalovanou predmetnou zmluvou o pôžičke, súd prvej inštancie správne posúdil, že táto je podriadená tiež režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (30.05.2011) a dôvodne (tiež z hľadiska obrany žalovanej) skúmal, či táto obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy z hľadiska ust. § 9 ods. 2 cit. zákona, teda aj náležitostí uvedených v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. t.j. konečnú splatnosť úveru a dobu trvania úveru, ktorých absenciu namieta žalovaná v odvolaní.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musela obsahovať údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

22. Vychádzajúc teda z cit. ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, musela uzavretá zmluva obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 cit. zákona. Pokiaľ by v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbala čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. je to postačujúce pre to, aby bol predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. V posudzovanej veci súd prvej inštancie svoj záver o dôvodnosti uplatneného nároku (po jeho obmedzení v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby) založil o.i. aj na odvolaním namietanom závere, že zmluva obsahuje všetky (aj žalovanou namietané) obligatórne náležitosti, teda tiež údaje o konečnej splatnosti úveru a dobe trvania úveru, predpísaných ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu zatvorenia zmluvy.

23. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd sa plne identifikuje so záverom súdu prvej inštancie, že nemožno dôvodne prijať záver o absencii žalovanou tvrdených náležitostí zmluvy, keďže táto jednoznačne obsahuje výšku splátok (33,55 eur mesačne), ich splatnosť (k 20. dňu v mesiaci), ako termín konečnej splatnosti je v zmluve uvedený mesiac a rok (máj 2016) a odvolací súd tiež dodáva, že obsahuje tiež splatnosť prvej splátky (k 20. dňu v mesiaci nasledujúcom po uzatvorení zmluvy) a dátum uzatvorenia zmluvy (30.05.2011), čím aj podľa názoru odvolacieho súdu je pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľným a jasným spôsobom, bez akýchkoľvek ďalších potrebných výpočtov, či pochybností, opoznateľná dĺžka trvania úverového vzťahu a tiež konečná splatnosť úveru.

24. Nad rámec vyššie uvedeného záveru odvolací súd poukazuje na to, že Národná rada Slovenskej republiky dňa 12.10.2017 prijala zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým bol novelizovaný zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého sa v § 9 ods. 2 písm. d/ (v čase uzatvorenia zmluvy písm. f/), vypustili slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.

25. Z hľadiska vymedzenia odvolacieho prieskumu, tak nebolo možné pre absenciu odvolateľkou namietaných náležitostí posúdiť úver ako bezúročný a bezpoplatkov. Právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť uvedené náležitosti do zmluvy uviesť splnil a žalovaná ako spotrebiteľ, tak mala vedomosť o týchto údajoch už v čase podpisu zmluvy.

26. Odvolateľka sa naviac nad rámec citovania úplného znenia ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. obmedzila v odvolaní len na strohé tvrdenie o absencii ňou uvedených náležitostí, avšak žiadnym spôsobom nekonkretizovala, ktorý z dotknutých skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie k nim sa vzťahujúcim považuje za nesprávny, nedostatočný, či nepresný (a v čom), aby tak bol spôsobilým k odlišnému záveru, aký vyvodil súd prvej inštancie.

27. V konečnom dôsledku tak odvolací súd uzatvára, že odvolacia námietka žalovanej o potrebe aplikácie zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy na daný právny vzťah (keďže súd prvej inštancie nepochybne právnemu režimu tohto zákona zmluvu podrobil), nemá opodstatnenie. Odvolací súd síce zistil (i keď to v tomto zmysle odvolateľka nenamieta), že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citujúc plné znenie ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zrejmým nedopatrením pravdepodobne v dôsledku opisnej činnosti neuviedol číslo tohto právneho predpisu, uvedený nedostatok však nie je spôsobilý mať dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, keďže z kontextu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je bez pochybnosti zrejmé, že bol aplikovaný práve zákon o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy).

28. Keďže spotrebiteľský úver teda nebolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie správne vychádzajúc z obsahu zmluvy zaviazal žalovanú k plneniu aj nad rámec istiny a to v rozsahu rozdielu medzi už poukázanou čiastkou úhrad (s pripočítaním sumy o ktorú žalobca žalobu obmedzil) a celkovou sumou, na zaplatenie ktorej sa žalovaná v zmysle zmluvy zaviazala a to spolu s príslušným úrokom z omeškania.

29. Preskúmaním veci odvolací súd tak dospel k záveru, že žiadna z odvolacích námietok nie je spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaná v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

30. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

31. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi, ako síce úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tomuto vznik trov v odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplýva a tento náhradu trov odvolacieho konania ani neuplatnil.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .