Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12P-46-2018.pdf
PDF · 88.38 KB
Case nature
Subarea
12P/46/2018
Uznesenie
Okresný súd Trnava, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: G. J., nar. XX. XX. XXXX, a O. J., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom u matky, deti rodičov: matka D. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., A.. N.. N. XXXX/XX, a otec G. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., A.. N.. N. XXXX/XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 27. 08. 2018 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh matky zo dňa 23. 08. 2018, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd maloleté deti G. J., nar. XX. XX. XXXX, a O. J., nar. XX. XX. XXXX, zverí do osobnej starostlivosti matky, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Otcovi navrhla uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou 350 Eur a maloletého O. sumu 350 Eur mesačne, a to do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom doručenia tohto uznesenia, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Súčasne navrhla úpravu styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci od soboty 09.00 hod., kedy si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky od ich matky do soboty do 19.00 hod., kedy maloleté deti ich matke na tom istom mieste odovzdá, a to až do rozhodnutia vo veci samej s tým, že matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v určený deň a hodinu ich otcovi odovzdať. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že navrhovateľka (matka) a odporca (otec) sú rodičia maloletých detí. Rodičia maloletých sú manželia. Rodičia maloletých uzavreli manželstvo dňa 05. 01. 2003 v Rímsko-katolíckom kostole sv. Mikuláša v Trnave a toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trnava, vo zväzku 82, ročník 2013, na strane XX, pod poradovým číslom X. Predmetné manželstvo do dnešného dňa trvá. S otcom viac nežijú v zdravom manželskom zväzku, nakoľko majú oddelené spálne od decembra 2017. Otec si od tejto doby minimálnym spôsobom dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, napr. v naturálnej forme (nákupom niektorých základných potravín, uhrádzaním poplatkov spojených s bývaním). Otec žije striedavo toho času v spoločnej domácnosti, ale táto je pod neustálymi hádkami alebo v domácnosti svoje matky. Matka spolu s maloletými deťmi žijú na adrese trvalého pobytu. K problematike stretávania otca s maloletými považuje za potrebné uviesť, že na tomto sa s otcom maloletých nevedia dohodnúť z dôvodu, že otec maloletých nerešpektuje žiadne dohody o stretávaní s deťmi, pretože matke v čase, kedy sa dohodnú, robí napriek a s maloletými odmieta tráviť čas z dôvodu, aby ona nemala žiadne osobné voľno. V krajnom prípade jej maloleté deti strážia jej príbuzní, nakoľko z otcovej rodiny nejaví záujem o maloleté deti žiadny rodinný príslušník, ani otcova matka, teda babka maloletých. Otec odmieta prispievať na výživu maloletých z dôvodu úplného obmedzenia jej financií, nakoľko jej príjem činia iba rodinné prídavky na maloletých vo výške 44,76 Eur. Z uvedených dôvodov si nedokáže nájsť
časovo vhodné zamestnanie, pretože otec vyslovene odmieta akúkoľvek starostlivosť či pomoc s deťmi, takisto s domácnosťou a bežnými domácimi prácami alebo trávenie času s deťmi. Preto sa rozhodla požiadať cestou súdu o úpravu ich rodičovských práv a povinností tak, že maloleté deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti, keďže sa o deti osobne stará od ich narodenia a v jej starostlivosti neboli doposiaľ zistené žiadne nedostatky. Okrem toho navrhuje, aby otcovi uložil súd povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou 350 Eur mesačne a na výživu maloletého O. sumou 350 Eur mesačne; počnúc dňom podania tohto návrhu. K výdavkom, ktoré vynakladá v súvislosti so zabezpečovaním výživy a potrieb o maloletých, uvádza, že výška pravidelných mesačných výdavkov u maloletého Patrika dosahuje sumu cca 200 Eur mesačne (strava v škôlke 30 Eur/mesiac, príspevok za pobyt v škôlke 20 Eur/mesiac, vkladná knižka 20 Eur/mesiac, strava doma 100 Eur/mesiac) a u maloletého O. sumu cca 200 Eur mesačne (strava v škôlke 30 Eur/mesiac, príspevok za pobyt v škôlke 20 Eur/mesiac, vkladná knižka 20 Eur/mesiac, strava v škôlke 30 Eur/mesiac, strava doma 100 Eur/mesiac). Okrem toho má aj iné nepravidelné výdavky na maloletých spojené so zakupovaním liekov, vitamínov, ošatenia, obuvi, hračiek, darčekov, školských potrieb, voľnočasových aktivít a pod. Tiež výdavky spojené s bývaním, t. j. nájomné vo výške 180 Eur mesačne, elektrina 30 Eur mesačne, plyn 10 Eur, ktoré s otcom plánuje hradiť spoločne a teda 1 všetkých nákladov spojených na bývanie. Ďalej tiež uhrádza poplatky za internet v sume 10 Eur mesačne, poplatky za hovorné v mobilnej sieti vo výške 30 Eur mesačne, splátku úveru 220 Eur mesačne, ktoré momentálne pravdepodobne hradí otec, nakoľko jej obmedzil prístup k účtu a takisto jej odmieta dávať akékoľvek financie. Čo sa týka príjmových pomerov matky, ako aj sociálnej situácie, matka je t. č. na neplatenej predlženej rodičovskej dovolenke, pričom jej príjmy tvorí výplata prídavkov na deti vo výške 44,76 Eur mesačne. Okrem týchto príjmov inými príjmami nedisponuje. Tiež nevlastní žiadny majetok okrem spoločného bytu, v ktorom bývajú a predajom, ktorého by si vedela zvýšiť svoj príjem. K príjmovým pomerom otca uvádza, že tento je t. č. zamestnaný ako manuálny robotník v kaliarni u zamestnávateľa ZF Slovakia, a. s., Strojárenská 2, Trnava, IČO: 36 707 341. Výška jeho príjmu v čistom je cca 1.600 Eur mesačne. Otec nedisponuje žiadnym majetkom, okrem už spomínaného spoločného bytu. Z dôvodu, že otec opakovane nerešpektuje dohody o stretávaní s maloletými, pričom si voči nim neplní ani svoju vyživovaciu povinnosť, a to ani len vo výške zodpovedajúcej zákonnému minimu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z., má za to, že je nevyhnutné, aby boli neodkladným opatrením dočasne upravené pomery účastníkov.
3. Podľa § 123 ods. 1 CSP podanie je úkon určený súdu.
4. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
5. V danom prípade súd podanie matky zo dňa 23. 08. 2018, doručené tunajšiemu súdu dňa 27. 08. 2018, posúdil podľa jeho obsahu ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, bez podania návrhu na začatie konania vo veci samej.
6. V rámci rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj matkou predloženými listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom, rodným listom maloletého O. J., rodným listom maloletého G. J., ako aj ostatným obsahom spisového materiálu.
7. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa m poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
16. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
17. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je teda riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorého z dotknutých účastníkov. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba zväčša predbežnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto dočasná úprava sa musí javiť ako naliehavá. K vydaniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloletého.
18. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, záujem maloletého dieťaťa. V otázkach týkajúcich sa úpravy styku s maloletými súd pristupuje k využitiu inštitútu neodkladného opatrenia len výnimočne, a to najmä v situáciách, kedy jeden z rodičov absolútne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom za stavu, kedy styk nie je dosiaľ jednoznačne súdne upravený (teda ani vymáhateľný), najmä s cieľom zabrániť zániku citových väzieb medzi dotknutým rodičom a dieťaťom. Neodkladné opatrenie ukladajúce povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere je inštitútom umožňujúcim v naliehavých prípadoch zabezpečiť platenie určitej, aspoň minimálnej, finančnej čiastky povinným rodičom, v prípade, ak oprávnený rodič, v ktorého starostlivosti sa maloleté dieťa fakticky nachádza, osvedčí, že je vo finančnej tiesni, t. j. bez dostatočných prostriedkov na zabezpečenie výživy maloletého dieťaťa.
19. Matka maloletých detí sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala neodkladnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, pričom fakticky žiadala o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva neodkladným opatrením s odôvodnením, že s otcom maloletých nežijú v zdravom manželskom zväzku, majú oddelené spálne od decembra 2017, žijú striedavo v spoločnej domácnosti, ktorá však je pod neustálymi hádkami, na styku otca s maloletými deťmi sa nevedia dohodnúť, pričom otec si minimálnym spôsobom plní svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom, napr. v naturálnej forme, a to nákupom niektorých základných potravín, uhrádzaním poplatkov spojených s bývaním, ďalej matka opísala svoje majetkové a zárobkové pomery ako aj majetkové a zárobkové pomery otca (tieto skutočnosti nepreukázala doložením listinných dôkazov), čím odôvodnila potrebu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom počnúc dňom doručenia tohto uznesenia (poznámka súdu zrejme podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), a to až do rozhodnutia vo veci samej. Z uvedených dôvodov matka odvodzuje odôvodnenú potrebu upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom bezodkladne.
20. Neodkladné opatrenie je však inštitútom, ktorý na svoju aplikáciu vyžaduje naozaj urgentné dôvody na takýto autoritatívny zásah do v čase podania návrhu existujúcich pomerov, nakoľko pri jeho nariadení súd vychádza len zo skutočností, ktoré zväčša nie sú riadne preukázané, ale len „osvedčené“, prípadne iba tvrdené. Matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložila žiadne dôkazy preukazujúce naliehavosť riešenia pomerov účastníkov neodkladným opatrením. Dôvodila len tým, že otec s maloletými deťmi nežije v spoločnej domácnosti, resp. žije s nimi v spoločnej domácnosti len striedavo a odmieta dohodu o styku s maloletými, pričom si neplní ani vyživovaciu povinnosť. Žiadnym spôsobom však neosvedčila, že by otec negatívne zasahoval do starostlivosti o maloleté deti, bránil jej v starostlivosti, či v styku s maloletými, ktoré skutočnosti by eventuálne mohli osvedčiť potrebu takejto úpravy neodkladným opatrením. Taktiež matka nepreukázala, že by bola vo finančnej tiesni a odkázaná na priznanie výživného v nevyhnutnej miere (poznámka súdu výška výživného, ktoré neodkladným opatrením matka žiada priznať, nebola v žiadnom prípade výživným v nevyhnutnej miere, keď uplatňované výživné zodpovedalo sume žiadanej v konaní o rozvod manželstva, prípadne v konaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu), keď náklady na maloleté deti a výdavky spojené s bývaním tak, ako ich matka v návrhu uviedla, podstatne prevyšujú jej príjem, ktorým by mali byť len rodinné prídavky, pričom sama matka uviedla, že hoci si otec neplní svoju vyživovaciu povinnosť ani len v minimálnej zákonom stanovenej výške, plní si túto v naturálnej forme nákupom niektorých základných potravín, či uhrádzaním poplatkov spojených s bývaním. Teda matka ani netvrdila, že by sa otec nepodieľal na starostlivosti a výžive maloletého.
21. Súd má za to, že na rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v takejto veci je nevyhnutné uskutočniť riadne dokazovanie zamerané na zistenie skutočností významných pre rozhodnutie o zverení maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov (vôľa rodičov starať sa o maloleté deti, osobnostné charakteristiky rodičov, ich výchovné kompetencie), prípadne do striedavej osobnej starostlivosti (v prípade záujmu rodičov), ako aj na zistenie skutočností dôležitých pre určenie primeranej výšky výživného uhrádzaného rodičom, ktorému deti nebudú zverené. Súd tak má v zmysle vyššie uvedeného za to, že matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázala (neosvedčila) žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť úpravy výkonu práv a povinností k maloletým deťom práve neodkladným opatrením. Z návrhu matky je zrejmé, že každodenná starostlivosť o maloleté deti, ako aj ich výživa, sú riadne zabezpečené. V danom prípade má matka možnosť podať si riadny návrh vo veci samej, a to návrh na rozvod manželstva, s ktorým je spojené i konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, prípadne sa domáhať úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom aj na čas do rozvodu manželstva, avšak nie neodkladným opatrením, ale návrhom vo veci samej, ktorý návrh matka podľa posúdenia obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom súd v rámci tohto uznesenia rozhodol, nepodala. V prípade podania návrhu vo veci samej súd vykoná potrebné dokazovanie. Súd tak nemal preukázané (osvedčené) žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že záujem maloletých alebo maloleté deti samotné sú ohrozené, alebo by im hrozila závažná ujma, ak neodkladné opatrenie nebude nariadené. Súd záverom dodáva, že akýkoľvek zásah súdu do úpravy osobnej starostlivosti o maloleté deti a styku s nimi v tomto štádiu konania, bez možnosti podrobného skúmania, bez osvedčenia existencie urgentnej situácie odôvodňujúcej okamžitý zásah súdu, nepovažuje za súladný so záujmom maloletých, najmä s poukazom na možnosť opätovnej zmeny tejto úpravy rozhodnutím súdu vo veci samej, čo je v rozpore s jedným zo základných predpokladov priaznivého vývoja maloletých, ktorým je stabilita ich výchovného prostredia.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, keďže sa neosvedčila potreba okamžitého riešenia situácie dočasnou úpravou pomerov navrhnutou matkou maloletých detí, súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku I. tohto uznesenia zamietol, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
23. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
26. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd na návrh matky v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku II. tohto uznesenia rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
28. V prípade, že si matka podá návrh na začatie konania vo veci samej, či už návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, alebo návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, súd nariadi v danej veci pojednávanie a vykoná dokazovanie, ktorého predmetom bude posúdenie, aká úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bude v najlepšom záujme maloletých detí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).