Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_38Cb-79-2016.pdf
PDF · 151.41 KB
No categories available
38Cb/79/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v spore žalobcu: PAREX-G, spol. s r.o., so sídlom Lieskovská cesta 3332, 960 01 Zvolen, IČO: 31 638 830, zastúpený JUDr. Zuzanou Kovalovou, advokátkou so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Drevonab plus s.r.o., so sídlom Kamenná cesta 3821/3, 010 88 Žilina, IČO: 46 139 125, zastúpený JUDr. Jurajom Klimčom, advokátom so sídlom M.R. Štefánika 9, 914 51 Trenčianske Teplice, o zaplatenie 2.881,51 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 726,55 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.581,51 € s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.807,85 € od 30.11.2014 do 19.02.2015, zo sumy 1.653,80 € od 20.02.2015 do 05.03.2015, zo sumy 1.539,42 € od 06.03.2015 do 30.03.2015, zo sumy 1.412,87 € od 31.03.2015 do 20.02.2016, zo sumy 1.112,87 € od 21.02.2016 do 29.02.2016, zo sumy 912,87 € od 01.03.2016 do 08.03.2016, zo sumy 512,87 € od 09.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 47,52 € od 13.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 702,64 € od 18.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 917,92 € od 18.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 654,11 € od 17.05.2015 do 20.07.2015, zo sumy 154,11 € od 21.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 89,64 € od 17.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 30,47 € od 23.05.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
Vzájomnú žalobu žalovaného zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 84,48%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Písomnou žalobou doručenou súdu 18.03.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 2.881,51 € s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.807,85 € od 30.11.2014 do 19.02.2015, zo sumy 1.653,80 € od 20.02.2015 do 05.03.2015, zo sumy 1.539,42 € od 06.03.2015 do 30.03.2015, zo sumy 1.412,87 € od 31.03.2015 do 20.02.2016, zo sumy 1.112,87 € od 21.02.2016 do 29.02.2016, zo sumy 912,87 € od 01.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 47,52 € od 13.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 702,64 € od 18.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 917,92 € od 18.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 654,11 € od 17.05.2015 do 20.07.2015, zo sumy 154,11 € od 21.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 89,64 € od 17.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 30,47 € od 23.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 26,34 € od 09.08.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 € a trovy konania.
2. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že ako predávajúci uzatvoril so žalovaným ako kupujúcim ústnou formou kúpne zmluvy v zmysle § 409 a nasledujúce Obchodného zákonníka,
predmetom ktorých bol predaj a dodanie objednaného tovaru žalovanému a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi za dodaný tovar dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretých kúpnych zmlúv splnil riadne a včas, čo vyplýva aj z priložených dodacích listov. Za dodanie objednaného tovaru vystavil žalovanému nasledovné faktúry:
- č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, splatnou 29.11.2014 na sumu 1.807,85 €, čiastočne uhradenú 19.02.2015 vo výške 154,05 €, 05.03.2015 vo výške 114,38 €, 30.03.2015 vo výške 126,55 €, 20.02.2016 vo výške 300 € a 29.02.2016 vo výške 200 €, zostáva uhradiť 912,87 €,
- č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, splatnú 12.12.2014 vo výške 47,52 €,
- č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, splatnú 17.01.2015 vo výške 702,64 €,
- č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, splatnú 17.01.2015 vo výške 917,92 €
- č. XXXXXXXXX zo XX.XX.XXXX, splatnú 16.05.2015 vo výške 654,11 €, čiastočne uhradená dňa 20.07.2015 vo výške 500 €, zostáva uhradiť 154,11 €,
- č. XXXXXXXXX zo XX.XX.XXXX, splatná 16.05.2015 vo výške 89,64 €,
- č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, splatná 22.05.2015 vo výške 30,47 € a
- č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, splatná 08.08.2015 vo výške 26,34 €. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splatných faktúr, ktorými mu bola vyúčtovaná kúpna cena za dodaný tovar, žalobca si okrem neuhradenej sumy 2.881,51 € uplatňuje nárok na zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti neuhradených faktúr pri zohľadnení realizovaných čiastočných úhrad žalovaným a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €.
3. V prílohe žaloby žalobca predložil listinné dôkazné prostriedky, a to faktúru č. XXXXXXXXX č.l. 3 spisu, faktúru č. XXXXXXXXX č.l. 6 spisu, faktúru č. XXXXXXXXX č.l. 7 spisu, faktúru č. XXXXXXXXX č.l. 9 spisu, dodací list č. XXXX č.l. 10 spisu, dodací list č. XXXX č.l. 11 spisu, faktúru č. XXXXXXXXX č.l. 12 spisu, dodací list XXX č.l. 14 spisu, dodací list XXX č.l. 15 spisu, faktúru č. XXXXXXXXX č.l. 17 spisu, faktúru č. XXXXXXXXX č.l. 19 spisu, faktúru č. XXXXXXXXX č.l. 20 spisu, zvozovú listinu za XX.XX.XXXX č.l. 21 spisu, výpis z účtu žalobcu z 29.02.2016 č.l. 22 spisu, výpis z účtu žalobcu z 20.02.2016 č.l. 23 spisu, výpis z účtu žalobcu z 30.03.2015 č.l. 24 spisu, výpis z účtu žalobcu z 05.03.2015 č.l. 25 spisu, výpis z účtu žalobcu z 19.02.2015 č.l. 26 spisu a výpis z účtu žalobcu z 20.07.2015 č.l. 27 spisu.
4. Písomným podaním z 08.04.2016 (č.l. 32 spisu) žalobca oznámil súdu, že po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil žalovaný časť faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej XX.XX.XXXX, splatnej 29.11.2014 vo výške 300 €. Na preukázanie uvedenej skutočnosti žalobca predložil výpis z účtu z 08.03.2016 č.l. 36 spisu. S poukazom na uvedené žalobca vzal žalobu čiastočne späť čo do zaplatenia sumy 300 € a tomu zodpovedajúcim spôsobom upravil petit žalobného návrhu. Čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 300 € bolo vybavené v súlade s ust. § 172 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v platnom a účinnom znení (ďalej len „OSP“) vydaním platobného rozkazu v rozsahu, ktorý vyplýva zo žalobcom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu (čiastočné späťvzatie z 08.04.2016 č.l. 32 spisu) a v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu bol predmetom konania takto upravený posledný návrh.
5. Súd vo veci vydal dňa 27.04.2016 platobný rozkaz č.k. 38Cb/79/2016-41, ktorým vyhovel návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu v znení čiastočného späťvzatia z 08.04.2016.
6. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom uviedol, že zmluvy uzatvára len v písomnej forme a len konaním štatutárneho orgánu. Pokiaľ by teoreticky v tomto konkrétnom prípade uzavrel zmluvy vo forme ústnej, bolo by povinnosťou žalobcu preukázať, kedy, kde, za koho prítomnosti, za akých podmienok a okolností bola každá konkrétna zmluvy uzatvorená, čo bolo jej predmetom a obsahom a aká výška odplaty bola dohodnutá za jednotlivé druhy plnení. Následne by žalobca musel preukázať svoje plnenia žalovanému z každej jednotlivej zmluvy a prevzatie týchto plnení žalovaným. Žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, keď iba konštatoval kreovanie právneho vzťahu z ústnych kúpnych zmlúv bez predloženia akéhokoľvek dôkazu alebo poukazu na dôkaz. Ceny všetkých, údajne žalobcom dodaných tovarov pritom musia byť medzi stranami dohodnuté. Dodávateľ nemôže svojvoľne fakturovať odberateľovi tovar za ceny, ktorých výšku si s ním preukázateľne predom nedohodol. Ani v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Z textu žaloby možno usúdiť, že žalobca okrem dodacích listov považuje za dôkaz o splnení jeho povinnosti z kúpnych zmlúv aj ním vystavené faktúry. Faktúry sú však len výsledkom
jednostranného administratívneho úkonu podľa zákona o účtovníctve a nie sú dôkazom o kreovaní právneho vzťahu medzi účastníkmi ani o plnení z neho. Z textu žaloby ďalej možno usúdiť, že tu boli návrhy žalovaného na uzatvorenie zmluvy - objednávky a na ne nadväzujúce prejavy vôle o prijatí návrhov na uzatvorenie zmlúv - akceptácie - dodacie listy žalobcu. Žalobca však žiadne objednávky v akejkoľvek forme bližšie netvrdí ani nepreukazuje. Jediným argumentom žalobcu sú dodacie listy, na ktorých absentuje podpis štatutárneho orgánu žalovaného alebo ním splnomocnenej alebo poverenej osoby. Ide o nečitateľné podpisy, resp. parafy, ktoré nepatria jednej osobe. Naviac ide o kópie listín, na ktoré mohli byť tieto parafy prenesené z iných listín reprodukčnou technikou. Žalovaný spochybňuje pravosť daných listín a podpisov na nich a prenáša dôkazné bremeno na žalobcu na preukázanie opaku. Ďalej poukázal na to, že žalobca založil žalobu na ôsmich faktúrach, ktoré k žalobe priložil, avšak doložil dodacie listy iba k faktúre č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Dodanie plnenia žalovanému tak nedoložil v šiestich prípadoch kúpnych zmlúv, a to ani vo fiktívnej forme. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o vzniku zmluvy, ani o plnení z nej. Vo veci samej nepredložil žiaden dôkaz a aj samotné jeho tvrdenie je veľmi stručné. Žalobca má pritom zákonnú povinnosť tvrdenia aj dôkazu. Žalobca v tejto veci nemôže uniesť dôkazné bremeno, nakoľko žalovanému nikdy žiaden tovar nedodal a preto nedisponuje a ani nemôže disponovať žiadnym jeho prejavom vôle (podpisom) na akejkoľvek zmluve, objednávke, dodacom liste alebo inej listine. S poukazom na uvedené žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 7. Žalobca v písomnom vyjadrení zo 06.07.2016 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde. Kúpna zmluva pritom môže byť uzatvorená nielen písomne, ale aj ústne alebo konkludentne. Ako dôkaz žalobca predložil k žalobe faktúry, ktoré boli vystavené za riadne a včas dodaný tovar a sú opatrené pečiatkou a podpisom žalovaného, ktorý tým potvrdil prevzatie faktúry a tovaru. Pokiaľ by aj nešlo o podpis štatutárneho zástupcu žalovaného, žalobca odkázal na ust. § 16 Obchodného zákonníka. Ďalej poukázal na to, že žalovaný uskutočnil niekoľko čiastočných úhrad, k čomu sa však žalovaný nevyjadril, hoci žalobca predložil k návrhu výpisy z účtu. Poukázal na totožné čiastočné úhrady ako boli uvedené v žalobe a v čiastočnom späťvzatí žaloby z 08.04.2016. Ďalej uviedol, s odkazom na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, že čiastočnými úhradami žalovaný v plnom rozsahu uznal žalobcom uplatnený nárok. Pokiaľ by žalovaný so žalobcom neuzatvoril ústne kúpne zmluvy a žalobca by žalovanému tovar riadne a včas nedodal, žalovaný by nemal právny dôvod zasielať žalobcovi čiastočné úhrady za vystavené faktúry. S poukazom na uvedené skutočnosti zotrval na podanej žalobe v znení čiastočného späťvzatia z 08.04.2016.
8. Žalovaný v druhom písomnom vyjadrení vo veci z 25.09.2016 uviedol, že z plnení a prípadnej domnienky uznania dlhu z dvoch faktúr nemožno usúdiť na uznanie dlhu žalovaným zo všetkých kúpnych zmlúv. Zároveň namietol právnu domnienku uznaniu dlhu aj vo vzťahu k predmetným dvom právnym vzťahom, vo vzťahu ku ktorým uskutočnil čiastočné plnenia faktúr, nakoľko z okolností veci nemožno usudzovať, že žalovaný plnil, majúc akýkoľvek dlh voči žalobcovi. Zdôraznil, že zmluvy uzatvára zásadne písomne konaním štatutárneho orgánu. Faktúru nemožno považovať za dôkaz o právnom vzťahu. Podpis na faktúre nie je podpisom štatutárneho orgánu žalovaného ani ním splnomocnenej osoby, pričom dôkaz o opaku nesie žalobca. Pečiatka použitá na faktúrach je komerčne zhotoviteľná a rovnako nie je dôkazom o právnom úkone žalovaného. Ak by aj pečiatka a podpis žalovaného na faktúrach boli pravé, nepreukazovali by prevzatie tovaru žalovaným, ale len prevzatie faktúr, pričom dôkazom o prevzatí tovaru je len dodací list. Na prejednávanú vec nemožno aplikovať ani ust. § 16 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca nepreukázal dodanie tovaru do prevádzky žalovaného a žiaden zamestnanec žalovaného nedisponuje uvedenou parafou a podpisy aj pečiatky sú falošné. Ďalej žalovaný poukázal na to, že ceny tovaru musia byť medzi stranami dopredu dojednané a žalobca nemôže svojvoľne fakturovať tovary za ceny, ktoré si s odberateľom preukázateľne predom nedohodol.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení z 26.10.2016, nadväzujúc na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného poukázal na to, že žalovaný je jeho obchodným partnerom od roku 2012. Od počiatku obchodného vzťahu objednával tovar vždy elektronicky a do 08.03.2016 záväzky voči žalobcovi uhrádzal. Na preukázanie uvedených tvrdení predložil saldo konto vystavených faktúr č.l. 211 a nasledujúce spisu a emailové objednávky žalovaného č.l. 217 a nasledujúce spisu, čím vyvracal tvrdenia žalovaného, že uzatvára zmluvy zásadne písomne a konaním štatutárneho orgánu. Uviedol, že dodanie tovaru žalovanému preukazujú objednávky žalovaného doručené k jednotlivým faktúram mailom, ďalej faktúry za prepravu tovaru, ktoré žalobca musel uhradiť, interná evidencia žalobcu, z ktorej vyplýva, že na základe objednávky žalovaného došlo k výrobe objednaného tovaru, ako aj kontrolné výkazy pre DPH, z ktorých je zrejmé, že žalobca odviedol z vystavených faktúr daň. Vyjadrenia žalovaného označil žalobca za nepravdivé a účelové a navrhol, pokiaľ žalovaný zotrvá na svojich tvrdeniach, vyžiadať od správcu
dane kontrolné výkazy pre DPH žalovaného za november a december 2014 a apríl až december 2015 na preukázanie tej skutočnosti, či žalovaný uplatnil odpočet DPH z predmetných faktúr. 10. V prílohe písomného vyjadrenia z 26.10.2016 žalobca ďalej predložil komplex listinných dôkazných prostriedkov, ktorý je súčasťou spisového materiálu na č.l. 226 a nasledujúce spisu, súčasťou ktorého sú fotokópie objednávok žalovaného spolu s jednotlivými faktúrami, fotokópie faktúr za prepravu tovaru, fotokópie listín označených ako preskúmanie zákazky a fotokópie výrobných príkazov. Ďalej v prílohách písomného vyjadrenia z 26.10.2016 žalobca predložil fotokópie kontrolných výkazov pre DPH za november, december 2014 a apríl a júl 2015. Uvedené listiny sú súčasťou spisového materiálu na č.l. 288 a nasledujúce spisu.
11. Písomné vyjadrenie žalobcu z 26.10.2016 spolu s prílohami (č.l. 209 a nasledujúce spisu) bolo doručené na vedomie právnemu zástupcovi žalovaného 19.12.2016 (č.l. 302 spisu).
12. Na pojednávaní konanom 16.01.2018 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. Uplatnený nárok považoval za dôvodný a preukázaný najmä listinnými dôkaznými prostriedkami. Poukázal na to, že žalobca a žalovaný boli obchodnými partnermi od roku 2012, pričom od začiatku obchodnej spolupráce žalovaný objednával tovar elektronicky, prostredníctvom emailov, prípadne telefonicky, ako na to žalobca obdobne poukázal v písomnom vyjadrení z 26.10.2016. Ďalej poukázal na to, že doposiaľ žalovaný ním realizované čiastočné úhrady nespochybňoval.
13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 16.01.2018 zotrval na tom, že žalobca doposiaľ nepreukázal dodanie tovaru žalovanému, nakoľko nedoložil o tom relevantný doklad, ktorým je predovšetkým dodací list. Zároveň by to muselo byť sedem dodacích listov riadne podpísaných štatutárnym orgánom žalovaného alebo ním poverenou osobou. Na pojednávaní predložil písomné vyjadrenie zo 16.01.2018, obsahom ktorého je aj vzájomná žaloba žalovaného (č.l. 322 spisu). Uviedol, že žalovaný tovar uvedený vo faktúrach a dodacích listoch neprevzal. Poprel pravosť podpisu na predložených listinách, nakoľko nejde o podpis štatutárneho zástupcu žalovaného ani ním splnomocnenej osoby. Zároveň poukázal na to, že žiadna listina nebola žalobcom predložená v origináli. Namietol pravosť a autenticitu všetkých listín predložených v konaní žalobcom. Uviedol, že podpisy na listinách „nie sú naše“ a razítko si môže dať zhotoviť ktokoľvek, takže nemá žiadnu preukaznú hodnotu. K dôkaznému návrhu žalobcu na vyžiadanie kontrolných výkazov pre DPH uviedol, že tento dôkazný návrh nepreukazuje reálne dodanie tovaru žalobcom žalovanému. Na otázku súdu, prečo žalovaný uhradil čiastočne dve zo žalovaných faktúr uviedol, že došlo k omylu zo strany účtovníčky žalovaného, ktorá hradila faktúry bez toho, aby mala k dispozícii dodacie listy a potrebné doklady. Už ani nie je ich zamestnankyňou. Na ďalšiu otázku súdu, či žalovaný uplatnil odpočet DPH zo sporných faktúr uviedol, že podľa jeho názoru nie, ale nie je o tom presvedčený, musel by to preskúmať, ale určite si ho neuplatnil.
14. V písomnom podaní zo 16.01.2018 označenom ako Vzájomná žaloba žalovaný poukázal opakovane na dôkazné bremeno žalobcu ohľadne preukázania dodania tovaru žalovanému spočívajúce v predložení riadnych dodacích listov podpísaných žalovaným, príp. iných relevantných dôkazov o dodaní tovaru. Taktiež žalobca nepreukázal, že fakturované ceny boli stranami vopred dohodnuté. Žalobca nepredložil objednávku ani k jednému zo žalovaných prípadov, ale iba listiny, ktoré majú byť mailovými objednávkami žalovaného. Žalovaný namietol ich pravosť, kedy pri dnešných možnostiach reprodukčnej techniky ich možno fingovať. Zároveň poukázal na to, že objednávateľom tu je Drevonab AZ, s.r.o. Z rovnakých dôvodov spochybnil aj žalobcom predložené saldo konto vystavených faktúr, v prípade ktorého ide o neautentizovaný a neauditovaný kus papiera, pričom slovo Drevona nachádzajúce sa pri každej z faktúr v danom zozname nemusí vôbec označovať osobu žalovaného, v ktorej súvislosti poukázal na výsledky vyhľadávania podľa obchodného mena subjektu v obchodnom registri na internete (č.l. 324 spisu). Taktiež spochybnil pravosť a originalitu všetkých interných listín žalovaného, a to najmä výrobných príkazov, ktoré nepreukazujú meritum veci, sú účelovo a dodatočne vyrobené žalobcom v záujme unesenia dôkazného bremena a zároveň ide o fotokópie, nie originály listín, bez identifikácie osôb a nikým nepodpísané. Taktiež interné doklady žalobcu za prepravu tovaru nepreukazujú dodanie tovaru v dané dni práve žalovanému. Rovnako ide o fotokópie, nie originály, kedy preukaznú hodnotu môže mať len originál listiny alebo overená fotokópia. Taktiež výkazy žalobcu a rovnako žalovaného týkajúce sa DPH sú bez dôkazného významu o reálnom dodaní tovaru žalobcom žalovanému. Tieto sú otázkou verejného práva viazané na priznanie právnickej osoby, ktoré nemusí zodpovedať skutočnosti. Príslušný orgán obsah všetkých priznaní neverifikuje a o vierohodný dôkaz by išlo len vtedy, ak by bola vykonaná správcom dane daňová kontrola. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca uplatňuje
plnenie zo siedmich faktúr, čo znamená, že medzi stranami je sedem samostatných právnych vzťahov zo siedmich zmlúv, avšak poukazuje na plnenia žalovaného iba z dvoch kúpnych zmlúv reprezentovaných faktúrami č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Z čiastočných plnení a prípadnej domnienky uznania dlhu z dvoch kúpnych zmlúv pritom nemožno bez ďalšieho usúdiť na uznanie dlhu žalovaným zo všetkých kúpnych zmlúv. Žalovaný však namieta právnu domnienku uznania dlhu aj vo vzťahu k dotknutým dvom právnym vzťahom, nakoľko z okolností veci nemožno usudzovať, že žalovaný plnil majúc akýkoľvek dlh voči žalobcovi. Naopak, žalovaný plnil žalobcovi bez právneho dôvodu a preto požaduje časť plnenia, možnosť vymáhania ktorého je doposiaľ nepremlčaná v dvojročnej subjektívnej lehote, vrátiť ako bezdôvodné obohatenie žalobcu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Konkrétne ide o sumu 126,55 € zaplatenú žalobcovi 20.02.2016, sumu 300 € zaplatenú žalobcovi 29.02.2016 a sumu 300 € zaplatenú žalobcovi 07.03.2016 tak, ako je toto plnenie tvrdené a doložené v spise priamo žalobcom. Na základe uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 726,55 € s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 17.01.2018 do zaplatenia a trovy konania.
15. Žalobca v písomnom vyjadrení zo 06.02.2018 k vzájomnej žalobe žalovaného poukázal na to, že žalovaný spochybňuje všetky listinné dôkazné prostriedky predložené žalobcom, avšak sám žiaden dôkaz v konaní nepredložil ani nenavrhol. Pokiaľ ide o emailové objednávky, tak spoločnosť Drevonab AZ, s.r.o. zanikla 31.12.2014. Všetky žalobcom predložené objednávky sú z roku 2015. Táto spoločnosť mala rovnaké sídlo ako žalovaný a jej bývalým konateľom a spoločníkom bol H. L., konateľ žalovaného, ktorý objednávky odosielal. Zotrval na dôkaznom návrhu na vyžiadanie kontrolných výkazov pre DPH žalovaného za november a december 2014 a apríl až december 2015, ktoré preukážu a budú slúžiť ako dôkaz o tom, či si žalovaný uplatnil odpočet DPH z predmetných faktúr. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného poukázal na to, že žalovaný žalobcu nikdy nevyzval na vrátenie údajného bezdôvodného obohatenia a do 16.01.2018 nespochybňoval čiastočné úhrady, ktoré vykonal. S poukazom na uvedené označil vzájomnú žalobu za neopodstatnenú. Za nepravdivé a nepreukázané označil tvrdenia právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný čiastočne uhradil dve zo žalovaných faktúr z dôvodu omylu na strane účtovníčky žalovaného. Faktúry boli hradené z dôvodu, že žalobca dodal žalovanému objednaný tovar, ku ktorému žalovaný mal a má všetky potrebné dokumenty. Žalobca ako listinný dôkaz k žalobe a čiastočnému späťvzatiu predložil výpisy z účtu žalobcu o čiastočných úhradách zo strany žalovaného, pričom skutočnosť, že týmito čiastočnými úhradami boli platené faktúry vystavené žalobcom, potvrdzujú variabilné symboly, ktoré žalovaný uviedol pri jednotlivých platbách a ktoré obsahujú čísla vystavených faktúr. S poukazom na uvedené skutočnosti žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a vzájomnú žalobu žalovaného zamietnuť.
16. V prílohe písomného vyjadrenia žalobca predložil výpis z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 49863/L obchodnej spoločnosti Drevonab AZ, s.r.o. (č.l. 356 spisu).
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 11.mája 2018 opätovne zdôraznil dôkazné bremeno žalobcu ohľadne dodania tovaru žalovanému predložením riadnych dodacích listov podpísaných žalovaným, t.j. jeho štatutárnym orgánom alebo ním splnomocnenou osobou. Ďalej v obsahu písomného vyjadrenia z 11.05.2018 sa žalovaný zaoberal otázkou rozdelenia dôkazného bremena medzi strany civilného sporového konania. K predmetu konania inak neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti. Vyjadril názor, že žalobca nesie dôkazné bremeno vo vzťahu k plneniu tovaru a žalovaný nesie dôkazné bremeno len vo vzťahu k peňažnému plneniu, ktoré poskytol žalobcovi. Zatiaľ čo žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, žalovaný preukázal, že sumu 726,55 € žalobcovi poukázal. Nie je pritom povinnosťou žalovaného preukázať, že jeho účtovníčka plnila v omyle, ale žalobca je povinný preukázať, že na peňažné plnenie od žalovaného mal právny nárok vyplývajúci z platného právneho úkonu, teda preukázať dodanie tovaru a doručenie dodacích listov žalovanému, nie naopak. Variabilné symboly zistila účtovníčka žalovaného z faktúr a bez konzultácie s vedením niektoré z nich uhradila. Faktúra sama o sebe je však len účtovným dokladom a bez objednávky a dodacieho listu nevytvára zmluvný vzťah medzi stranami. Ceny vo faktúre sú úplne svojvoľné.
18. Žalobca v druhom vyjadrení z 05.06.2018 k vzájomnej žalobe žalovaného, k vyjadreniam žalovaného ohľadne dôkazného bremena vo veci uviedol, že na podporu svojich tvrdení v konaní označil a pripojil dôkazy, ktoré preukazujú opodstatnenosť jeho nároku, a to faktúry opatrené pečiatkou a podpisom žalovaného, dodacie listy opatrené pečiatkou a podpisom žalovaného, emailové objednávky, v ktorých H. L., konateľ žalovaného objednával tovar pre žalovaného, výrobné príkazy, faktúry za prepravu tovaru,
zvozové listiny a kontrolné výkazy pre DPH žalobcu, z ktorých vyplýva, že žalobca odviedol daň z faktúr vystavených žalovanému. Naopak, za nepreukázaný považoval uplatnený nárok žalovaného vzájomnou žalobou odôvodnený len konštatovaním, že účtovníčka žalovaného omylom uhradila niektoré faktúry. Pokiaľ ide o emailové objednávky predložené žalobcom, tak z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti Drevonab AZ, s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť mala takmer totožný názov ako žalovaný, rovnaké sídlo ako žalovaný a jej bývalým konateľom bol H. L., súčasný konateľ žalovaného. Uvedená spoločnosť zanikla k 31.12.2014, pričom všetky emailové objednávky boli z roku 2015. Všetok tovar bol objednaný zo strany konateľa žalobcu (správne má byť zjavne uvedeného žalovaného) a skutočnosť, že objednávky boli zaslané zrejme z jeho inej emailovej adresy, ktorú používal ako konateľ už zrušenej obchodnej spoločnosti, nemôže spochybniť, že tovar bol žalovaným objednaný prostredníctvom emailu. Skutočnosť, že žalovaný žalobcu nikdy nevyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia, je prejavom účelovosti konania žalovaného, kedy žalobca považuje za nemysliteľné, aby žalovaný od roku 2015 čiastočne uhrádzal žalobcovi faktúry, pričom išlo o celkovo sedem čiastočných úhrad, a až na poslednom pojednávaní 16.01.2018 si uplatnil svoj údajný nárok vzájomnou žalobou. Konanie v prejednávanej veci sa vedie od marca 2016 a až takmer po dvoch rokoch žalovaný zistil, že žalobcovi údajne plnil bez právneho dôvodu.
19. Na pojednávaní konanom dňa 28.08.2018 strany sporu zotrvali na skutkovej a právnej argumentácii uvádzanej v priebehu konania.
20. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
21. Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
22. Podľa ustanovenia § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
23. Podľa ustanovenia § 448 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, (1) Kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. (2) Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.
24. Podľa ustanovenia § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.´
25. Podľa ustanovenia § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
26. Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, (1) Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. (2) Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
27. Podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
28. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, (1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. (2) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
29. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
30. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
31. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
32. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
33. Podľa ustanovenia § 147 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), (1) Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. (2) Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. (3) Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. (4) Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.
34. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 2.581,51 € pri zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby v zmysle písomného podania žalobcu z 08.04.2016 s príslušenstvom, skutkovo vymedzený ako nárok na zaplatenie ceny zmluvného plnenia pri realizovaných kúpnych zmluvách uzatvorených medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim ústnou formou, na základe ktorých mal žalobca dodať žalovanému tovar v zmysle predložených faktúr a dodacích listov. V zmysle skutkového vymedzenia uplatneného nároku žalovaná suma bola žalobcom fakturovaná spolu ôsmimi faktúrami označenými v čl. I. žaloby, predloženými ako listinné dôkazné prostriedky v jej prílohách (č.l. 3, 6, 7, 9, 12, 17, 19 a 20 spisu).
35. Skutkovému vymedzeniu uplatneného nároku v podanej žalobe (zaplatenie kúpnej ceny za tovar dodaný žalobcom žalovanému na základe ústne uzatvorených kúpnych zmlúv), na ktorom zotrval žalobca aj v priebehu konania, nezodpovedala faktúra č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX splatná 08.08.2016 (č.l. 20 spisu) vystavená na sumu 26,34 €, ktorou bolo fakturované plnenie označené ako refakturácia dopravy, ktorého zmluvný základ nebol žalobcom v konaní preukázaný. Predmetná faktúra zároveň ako jediná z predložených faktúr nebola opatrená pečiatkou žalovaného spolu s nečitateľným podpisom. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu zamietol v časti o zaplatenie sumy 26,34 € s
úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne z tejto sumy od 09.08.2015 do zaplatenia, ktorá suma bola fakturovaná označenou faktúrou č. XXXXXXXXX.
36. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že vo vzťahu k dvom faktúram vystaveným žalobcom za dodaný tovar č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXX zo XX.XX.XXXX boli zo strany žalovaného realizované čiastočné úhrady tak, ako ich výška a dátum realizácie vyplynuli zo skutkových tvrdení žalobcu preukázaných listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom, pričom skutková okolnosť realizácie žalobcom tvrdených čiastočných úhrad faktúry č. XXXXXXXXX a faktúry č. XXXXXXXXX nebola v konaní sporná. Žalobca poukazoval na to, že čiastočnými úhradami faktúr č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX žalovaný v plnom rozsahu uznal žalobcom uplatnený nárok. S uvedenou argumentáciou žalobcu sa súd stotožnil len čiastočne. Čiastočné plnenie záväzku žalovaného z faktúr č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX mohlo mať a malo účinky uznania zvyšku dlhu v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka len k uvedeným dvom faktúram, na ktoré bolo žalovaným čiastočne plnené, nakoľko z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom a výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že jednotlivými faktúrami, na základe ktorých bolo fakturované zmluvné plnenie uplatňované žalobcom v konaní celkom v sume 2.881,51 €, resp. po čiastočnom späťvzatí v sume 2.581,51 €, bolo realizované na základe samostatných objednávok žalovaného, teda vo vzťahu ku každej dodávke tovaru fakturovanej jednotlivými faktúrami označenými v žalobe išlo o samostatný záväzkovo-právne vzťahy (kúpnu zmluvu). Plnenie záväzku z jednej faktúry tak nemohlo mať za následok účinky uznania zvyšku dlhu aj vo vzťahu k iným faktúram vystaveným žalobcom žalovanému za dodaný tovar.
37. Vo vzťahu k uvedeným dvom faktúram č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX, s ktorými súvisela aj vzájomná žaloba žalovaného na vrátenie časti takto poskytnutých plnení (ktoré žalovaný nepovažoval za premlčané) titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd uvádza, že z dikcie ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ako aj zo žalobcom citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo 07.05.2003 sp. zn. 29Odo 180/2003, ktorý vzhľadom na totožnosť právnej úpravy je aplikovateľný aj v prejednávanej veci, vyplýva, že s čiastočným plnením záväzku je spojený vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky trvania zvyšku záväzku v čase uznania (§ 323 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka) za podmienky, že čiastočné plnenie bolo poskytnuté za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Uvedenú podmienku považoval súd za naplnenú, pokiaľ žalovaný čiastočne plnil, a to navyše vo vzťahu k faktúre č. XXXXXXXXX šiestimi plneniami v časovom rozpätí od februára 2015 do marca 2016, t.j. v časovom rozpätí jedného roka bez toho, aby namietal voči výške záväzku z týchto faktúr, resp. voči jeho existencii. Z konania žalovaného možno usudzovať, že poskytnutím plnenia uznal aj zvyšok záväzku z faktúr č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX a tvrdenia o plnení v omyle účtovníčky, ktoré neboli žalovaným produkované ani v odpore proti platobnému rozkazu, ani v nasledujúcom vyjadrení z 25.09.2016, ale až na pojednávaní 16.01.2018 na otázku súdu, považuje súd za účelové, najmä pokiaľ tvrdenia žalobcu o čiastočnom plnení záväzku z faktúr č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX boli žalobcom produkované už v podanej žalobe, resp. v čiastočnom späťvzatí žaloby z 08.04.2016. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca sa až do pojednávania konaného 16.01.2018 sám k čiastočným úhradám faktúr č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX vôbec nevyjadroval. K uvedenej skutočnosti sa vyjadril až na otázku súdu na pojednávaní dňa 16.01.2018 tvrdením, že došlo k omylu zo strany účtovníčky žalovaného, ktorá hradila faktúry bez toho, aby mala k dispozícii dodacie listy a potrebné doklady, čo v danom štádiu konania a vzhľadom na skutočnosť, že posledná čiastočná úhrada bola realizovaná takmer dva roky pred daným pojednávaním, súd považoval za tvrdenie účelové. Vo vzťahu k dlhu žalovaného z faktúr č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX tak platí vyvrátiteľná právna domnienka, že záväzok žalovaného voči žalobcovi z uvedených faktúr vo výške neuhradenej sumy v čase realizovania čiastočných úhrad trval, pričom žalovaný v konaní nepreukázal opak, kedy vo vzťahu k neexistencii jeho dlhu, ktorého výška vyplýva z uvedených dvoch faktúr, neoznačil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. V zmysle záverov Rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo 07.05.2003 sp. zn. 29Odo 180/2003, na ktoré bolo v konaní poukazované žalobcom, pritom „pozitívne riešenie otázky, či účastník konania uniesol dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku alebo nie, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej existencii platí vyvrátiteľná domnienka (napr. v tvrdení žalovaného, že tovar mu nebol riadne odovzdaný a žalobca nepredložil dôkaz na vyvrátenie tohto tvrdenia), nakoľko akceptácia takéhoto názoru by vo svojej podstate popierala zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky“. V zmysle citovaného rozhodnutia tak nie je postačujúce samotné popretie skutočnosti, o ktorej platí v zmysle zákona vyvrátiteľná právna domnienka, zo strany žalovaného.
Navyše, vo vzťahu k nároku uplatnenému vzájomnou žalobou na vrátenie časti poskytnutého plnenia v sume 726,55 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 17.01.2018 do zaplatenia jednak žalovaný nesprávne aplikoval dvojročnú premlčaciu dobu, kedy záväzkovo-právny vzťah medzi stranami je vzťahom obchodno-právnym, nakoľko ide o vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, v ktorom prípade aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje vo všeobecnej štvrročnej premlčacej dobe v zmysle Obchodného zákonníka a zároveň, v rámci skutkového vymedzenia nároku uplatneného vzájomnou žalobou žalovaný nesprávne označoval jednotlivé plnenia, vrátenia ktorých sa domáha, kedy uvádzal, že žiada vrátiť titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sumu 126,55 € uhradenú 20.02.2016, ktorá však bola uhradená dňa 30.03.2015, sumu 300 € uhradenú 29.02.2016, ktorá však bola uhradená 30.03.2015 a sumu 300 € uhradenú 07.03.2016, pričom opomína úhradu sumy 200 € dňa 29.02.2016.
38. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie ceny zmluvného plnenia vyúčtovaného faktúrami č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX za skutkovo a právne dôvodný na základe existencie vyvrátiteľnej právnej domnienky trvania zvyšku záväzku v čase jeho uznania realizovanými čiastočnými úhradami, vo vzťahu ku ktorej nebol zo strany žalovaného v konaní preukázaný opak, a v nadväznosti na uvedené považoval súd za nepreukázanú dôvodnosť súvisiacej vzájomnej žaloby žalovaného, ktorá bola z uvedeného dôvodu v celom rozsahu zamietnutá.
39. Pokiaľ ide o ďalšiu časť uplatneného nároku vyúčtovaného faktúrami číslo XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX a XXXXXXXXX, vo vzťahu ku ktorým neboli žalovaným realizované čiastočné úhrady, tak ako už bolo konštatované vyššie, žalobca skutkovo vymedzoval uplatnený nárok ako nárok na zaplatenie kúpnej ceny za tovar dodaný na základe ústne uzatvorených kúpnych zmlúv. Žalobca v konaní predložil sumár listinných dôkazných prostriedkov, súčasťou ktorých boli elektronické objednávky, následné interné doklady žalobcu, ktoré súviseli s výrobou objednaného tovaru, doklady súvisiace s dopravou tohto tovaru, faktúry vystavené na kúpnu cenu dodaného tovaru, na ktorých sa nachádza pečiatka žalovaného spolu s nečitateľným podpisom a taktiež žalobca predložil dodacie listy, ktoré sú rovnakým spôsobom opatrené pečiatkou žalovaného a nečitateľným podpisom. Sumár listinných dôkazných prostriedkov predložených v konaní žalobcom je logický a dáva ucelený obraz o priebehu záväzkovo-právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným.
40. Procesná obrana žalovaného v prejednávanej veci bola vedená z väčšej časti v teoreticko- právnej rovine ohľadne rozloženia dôkazného bremena v civilnom sporovom konaní a bola založená predovšetkým na tvrdeniach o tom, čo žalobca v konaní nepreukázal a na spochybňovaní všetkých predložených listinných dôkazných prostriedkov predložených v konaní žalobcom z hľadiska ich pravosti a autenticity, kedy vo vzťahu k všetkým listinným dôkazným prostriedkom žalovaný namietal, že tieto mohli byť jednoduchým spôsobom žalobcom vyprodukované. Predovšetkým súd nepovažuje za pravdepodobné, že by žalobca v prejednávanej veci predložil sumár listinných dôkazných prostriedkov, ktoré by boli žalobcom nejakým spôsobom vyprodukované alebo umelo vyrobené za účelom vytvorenia sumáru dôkazov, na základe ktorých by žalobca uplatňoval nejaký fiktívny nárok voči žalovanému, pri zohľadnení aj tej skutočnosti, že vo vzťahu ku všetkým žalobou uplatneným faktúram, okrem faktúry č. XXXXXXXXX, žalobca predložil kontrolné výkazy dane z pridanej hodnoty (č.l. 288 a nasledujúce spisu).
41. Súčasťou žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov boli objednávky realizované elektronickou formou. Žalovaný vo vzťahu k týmto objednávkam namietal, že v zmysle ich obsahu objednávateľom nebola spoločnosť žalovaného, ale spoločnosť Drevonab AZ, s.r.o. Súd sa oboznámil s výpismi z obchodného registra tak žalovaného, ako aj spoločnosti Drevonab AZ, s.r.o. (č.l. 403 až 405 spisu). Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 49863/L mal súd zistené, že spoločnosť Drevonab AZ, s.r.o., IČO: 36 770 229 existovala do 31.12.2014, kedy následne dňom 01.01.2015 bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra v dôsledku jej zlúčenia so spoločnosťou ASTA, a.s. Do 21.05.2013 bol konateľom spoločnosti Drevonab AZ, s.r.o. Dalibor Sihlovec. Všetky elektronické objednávky predložené v konaní žalobcom boli realizované z elektronickej adresy menovaného po 26.03.2015, t.j. v čase, kedy už nebol konateľom obchodnej spoločnosti Drevonab AZ, s.r.o. V objednávkach, ktoré sú prílohou predloženej elektronickej komunikácie (č.l. 217 a nasledujúce spisu), je ako objednávateľ uvedený žalovaný, ktorého konateľom je menovaný H. L. od 28.04.2011, pričom súd nepovažuje v tejto súvislosti za relevantné, že odosielateľom objednávok z hľadiska označenia elektronickej adresy je osoba H. L., ktorá má pri svojom označení uvedenú spoločnosť Drevonab AZ, s.r.o., ktorá však v čase realizácie predložených objednávok (po 26.03.2015)
už neexistovala, nakoľko dňom 01.01.2015 bola z obchodného registra v dôsledku zániku zlúčením vymazaná.
42. Žalobca ďalej v konaní poukazoval na to, že so žalovaným obchodne spolupracoval od roku 2012 práve na báze realizovaných elektronických objednávok žalovaným a uvádzal, že od počiatku obchodného vzťahu žalovaný objednával od žalobcu tovar vždy elektronicky. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu, že medzi stranami prebiehala obchodná spolupráca od roku 2012 a od jej počiatku žalovaný objednával tovar vždy elektronicky prostredníctvom emailov, neboli zo strany žalovaného relevantne popreté. Za relevantné popretie týchto skutkových tvrdení žalobcu pritom súd nepovažuje poukaz žalovaného na obsah saldokonta vystavených faktúr, predloženého v konaní žalobcom (č.l. 211 spisu), obsahom ktorého sú faktúry vystavené od februára 2012, čo má preukazovať práve vzájomnú spoluprácu medzi žalobcom a žalovaným, pričom považuje súd za účelový poukaz žalovaného na to, že v obchodnom registri je zapísaných niekoľko obchodných spoločností, súčasťou obchodného mena ktorých je slovo DREVONAB, vo väzbe na skutočnosť, že subjekt odberateľa nie je v predloženom saldokonte vystavených faktúr presne identifikovaný, nakoľko v časti odberateľa je uvedený len neúplný názov „DREVONA...“
43. Ako už bolo konštatované vyššie, vykonaným dokazovaním bolo preukázané a uvedené nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný realizoval čiastočnú úhradu faktúr č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Uvedené zároveň znamená, že tieto faktúry sa museli dostať do dispozičnej sféry žalovaného. Prevzatie všetkých faktúr, na základe ktorých žalobca uplatňuje svoj nárok v prejednávanej veci, a to čiastočne uhradených faktúr č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, ako aj faktúr č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX (okrem faktúry č. XXXXXXXXX, vo vzťahu k plneniu z ktorej bola žaloba zamietnutá) je potvrdené rovnakým spôsobom pečiatkou žalovaného spolu s nečitateľným podpisom, čo nasvedčuje účelovosti procesnej obrany žalovaného, pokiaľ namietal, že na predmetných faktúrach sa nenachádza pravá pečiatka žalovaného a podpis osoby oprávnenej konať v jeho mene. Na všetkých faktúrach je pritom uvedené „tovar a faktúru prevzal“, čo znamená že faktúry sú spôsobilé byť dokladom nielen o určitej účtovnej operácii, ale aj o prevzatí tovaru, ktorý je vo faktúrach identifikovaný, a to v spojení s rovnako potvrdenými dodacími listami. Nie je pravdou, ako namietal žalovaný v priebehu konania, že výlučným dokladom o dodaní a prevzatí tovaru je podpísaný dodací list. Na preukázania dodania a prevzatia tovaru môžu slúžiť aj iné listinné dôkazné prostriedky, resp. dodanie a prevzatie tovaru môže byť potvrdené aj iným spôsobom. Uvedené je bežnou praxou v obchodných záväzkových vzťahoch založených na neformálnosti právnych úkonov, ktoré v bežnom obchodnom styku nezriedka bývajú uzatvárané ústnou formou prípadne aj konkludentným spôsobom, a to nie len konaním štatutárnych orgánov podnikateľov - právnických osôb. Rovnako, pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žalobca nepreukázal výslovnú, vopred uzatvorenú dohodu o kúpnej cene, ktorá bola obsahom fakturácie žalobcu, tak je potrebné uviesť, že k dohode o cene v obchodných záväzkových vzťahoch môže dôjsť aj konkludentne, a to prevzatím tovaru spolu s faktúrou, bez námietok voči výške fakturovanej kúpnej ceny, ktorá zároveň v obchodných záväzkových vzťahoch, môže byť uplatnená aj ako cena obvyklá v zmysle § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka. Voči obvyklosti výšky fakturovanej ceny tovaru v zmysle sporných faktúr nebolo pritom v konaní namietané.
44. Dôkazom, ktorý žalobca podporne navrhoval na preukázanie svojich tvrdení, bol návrh na vyžiadanie kontrolných výkazov pre DPH žalovaného za november a december 2014 a apríl až december 2015 za účelom preukázania, či žalovaný uplatnil odpočet DPH z predmetných faktúr. Žalovaný sa k tomuto dôkaznému návrhu žalobcu vyjadril v písomných podaniach a neskôr na pojednávaní, pričom poukazoval na to, že takýto dôkazný návrh je bez dôkazného významu o reálnom dodaní tovaru žalobcom žalovanému, ide o otázku verejného práva a samotné priznanie právnickej osoby, pokiaľ nie je verifikované kontrolou správcu dane, nie je vierohodným dôkazom. Žalovaný však výslovne nepoprel, že zo sporných faktúr, vrátane tých, na základe ktorých bolo žalovaným čiastočne plnené, odpočet DPH uplatnil. K tejto skutočnosti sa vyjadril len na otázku súdu na pojednávaní konanom dňa 16.01.2018 nepresvedčivým vyjadrením jeho právneho zástupcu, ktorý len vyjadril názor, že podľa neho žalovaný odpočet DPH z predmetných faktúr neuplatnil, ktorú skutočnosť by však musel preskúmať. V ďalšom priebehu konania sa už k uvedenej skutočnosti žalovaný výslovne nevyjadril. Vo vzťahu k faktúram, ktorými žalobca fakturoval zmluvné plnenie, ktoré bolo predmetom konania v prejednávanej veci, žalovaný nenamietal, že by sa tieto faktúry nikdy nedostali do jeho dispozičnej sféry, že by mu nikdy neboli zo strany žalobcu predložené, resp. doručené a rovnako netvrdil, že by vo vzťahu ku ktorejkoľvek z týchto faktúr namietal voči oprávnenosti fakturácie jej vrátením žalobcovi, čo by bolo
logicky očakávateľné v prípade, ak by faktúry boli vystavené bez reálneho poskytnutia zmluvného plnenia, ako tvrdil žalovaný v obsahu svojej procesnej obrany.
45. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, po vyhodnotení vykonaných dôkazov podľa svojej úvahy, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného v tomto konaní ako účelovú a žalobe žalobcu v časti uplatneného nároku na zaplatenie neuhradeného zmluvného plnenia fakturovaného faktúrami č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX a XXXXXXXXX spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti neuhradených faktúr pri zohľadnení realizovaných čiastočných úhrad vyhovel. Súd pritom nepovažoval za potrebné, aby ďalej na preukázanie tvrdení žalobcu ako nepriamy dôkaz vykonal dopyt na daňový úrad ohľadne predloženia kontrolných výkazov pre DPH žalovaného za november a december 2014 a apríl až december 2015, nakoľko zo strany žalovaného nebolo náležite popreté uplatnenie odpočtu DPH zo sporných faktúr.
46. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pre potreby rozhodovania o nároku na náhradu trov konania súd vyčíslil celkovú hodnotu predmetu sporu ako súčet hodnoty predmetu konania v zmysle žaloby žalobcu zo 17.03.2016 3.939,57 € (petit č.l. 2 spisu vrátane uplatneného úroku z omeškania vyčísleného ku dňu rozhodnutia súdu) a vzájomnej žaloby žalovaného vrátane vyčísleného úroku z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu 766,67 €, spolu 4.706,24 €. Následne súd vyčíslil úspech na strane žalobcu vyčíslením ku dňu rozhodnutia súdu v časti predmetu konania, v ktorej bolo žalobe vyhovené 3.542,73 € a zamietnutej vzájomnej žaloby žalovaného 766,67 €, spolu 4.309,40 €. Neúspech žalobcu bol pre potreby rozhodovania o nároku na náhradu trov konania vyčíslený celkom v sume 333,62 €, ktorá suma zahŕňa časť žalobou uplatneného nároku, v ktorej bola žaloba zamietnutá 26,34 € + úrok z omeškania 9,05% ročne z tejto sumy od 09.08.2015 do dňa rozhodnutia súdu 28.08.2018 v sume 33,62 € ako aj sumu 300 €, v ktorej žaloba bola žalobcom čiastočne vzatá späť čiastočným späťvzatím z 08.04.2016, z príloh ktorého vyplýva (výpis z účtu na č.l. 36 spisu), že uvedená suma bola žalovaným uhradená dňa 08.03.2016, t.j. pred začatím konania v prejednávanej veci doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Žilina 18.03.2016, z ktorého dôvodu procesné zavinenie na zastavení konania v uvedenej časti nesie žalobca. Čistý úspech tak bol vyčíslený na strane žalobcu sumou 3.975,78 € (4.309,40 € - 333,62 €), ktorá vo vzťahu k hodnote predmetu konania v zmysle žaloby žalobcu a vzájomnej žaloby žalovaného (4.706,24 €) predstavuje 84,48%. V uvedenom rozsahu súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).