Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/6/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci oprávneného: Ing. F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., X. Q. XXXX/XX, adresa na doručovanie: C. U., G. X/B., právne zastúpený JUDr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom v F., M. R. V. XX, proti povinnej: Mgr. L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. A., B. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavou Bobíkovou, advokátkou so sídlom v L. A., O. Z.. XX, o návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletou V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u povinnej, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Em/2/2017-61 zo dňa 04.12.2017, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh oprávneného na výkon rozhodnutia zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Oprávnený sa domáhal výkonu rozhodnutia, a to rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 2P/124/2015 zo dňa 18.11.2015, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletou V. každý párny víkend v kalendárnom roku, vždy v sobotu od 09,00 hod. do 18,00 hod., v každom kalendárnom roku dňa 26.12. od 09,00 hod. do 18,00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom kalendárnom roku, vo Veľkonočný piatok od 09,00 hod. do 18,00 hod., kedy si v stanovených časoch maloleté dieťa pred bydliskom matky prevezme a v stanovených časoch ho pred bydliskom matky odovzdá.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že za existencie právoplatne nariadeného výchovného opatrenia, výkonom ktorého sa má postupne zlepšiť najskôr vzťah medzi rodičmi a neskôr aj vzťah maloletej V. k svojmu otcovi, pričom nariadenie výkonu rodičovskej dohody by odporovalo nariadenému výchovnému opatreniu. Podľa súdu prvej inštancie vzťahy medzi účastníkmi konania sa nemôžu budovať postupne, ak súčasne nedôjde k nútenému stretávaniu sa otca s maloletou dcérou nariadením výkonu rozhodnutia. V prípade ďalšieho vynucovaného stretávania sa otca s maloletou dcérou bez toho, aby sa zlepšila komunikácia medzi rodičmi a upravil sa vzťah otca s maloletou, existuje aj dôvodná obava, že by mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu maloletej, ktorý je v súčasnej dobe stabilizovaný. Súd tiež nevidí zmysel ani v sankcionovaní matky za nerešpektovanie súdneho rozhodnutia ukladaním poriadkových pokút, prípadne zastavením rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. Podľa súdu prvej inštancie v konečnom dôsledku aj samotný otec vo svojom podaní doručenom súdu dňa 27.11.2017 skonštatoval, že je vhodné, aby najskôr prebehol nejaký proces terapeutického vedenia medzi rodičmi za účelom zlepšenia schopnosti komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy maloletej V. s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča a následne sa zrealizoval postupný nápravno-terapeutický plán za účasti rodičov a maloletej V. a neskôr a bez účasti matky. Podľa súdu prvej inštancie oprávnený podotkol, že len terapeutické vedenie odborníkom by mohlo viesť k ukončeniu odmietania otca s dcérou. Napokon

vyslovil názor, že nariadenie výkonu rozhodnutia ohľadne styku s maloletou dcérou by mohlo zmariť účel sledovaný výchovným opatrením nariadeným v konaní 2P/124/2015, čo by za súčasného stavu vzťahov medzi účastníkmi konania nebolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Za daných okolností súd nevidel podmienky na nariadenie výkonu rozhodnutia, a preto rozhodol, že návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia zamieta. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

3. Proti citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že existujú odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1, písm. a), b), d), e) f), g) C. s. p.. Uviedol, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie napadnutého uznesenia, keďže súd bez toho, aby postúpil vec do ďalšej fázy etapizácie vynútenia rozhodnutia, len lakonicky zamietol návrh oprávneného, pričom týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému otcovi ako strane, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrhu oprávneného vyhovie, a keďže povinnú vyzval na dobrovoľné plnenie, oprávnený žiada, aby potupoval ďalej v zmysle ustanovenia § 382 C. m. p. a uložil matke pokutu, resp. rozhodol o zastavení rodičovského príspevku, prípadne prídavku na dieťa. A ak zostanú tieto opatrenia súdu bezvýsledné, aby uskutočnil výkon rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 384 a nasl. C. m. p.. Namietal tiež, že napadnuté rozhodnutie dostatočne nevysvetlilo, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie a z akých dôkazov pritom súd vychádzal. Súd prvej inštancie nesprávne zhodnotil skutkový stav, ktorý bol vyvrátený mnohými dôkazmi počas konania. Poukázal na to, že matka porušovala exekučný titul, keď nemotivovala dcéru na styk a od 12.03.2017 neumožnila žiadny styk dcéry s otcom. Uviedol tiež, že súd 30.05.2017 vyzval povinnú na dobrovoľné podrobenie sa rozhodnutiu, za procesnú chybu však pokladá tú skutočnosť, že táto výzva nebola zaslaná aj oprávnenému a tak došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace práva. Povinná sa vyjadrila k návrhu oprávneného. Navrhla prerušiť výkon rozhodnutia do právoplatného skončenia konania 2P/124/2016 a k vyjadreniu pripojila viacero lekárskych správ, z ktorých bola oprávnenému doručená len lekárska správa MUDr. Q. 20.04.2017. Uvedené vyjadrenie MUDr. Q. je prakticky pretlmočeným vyjadrením povinnej, čiže z hľadiska objektivizácie zdravotného stavu maloletej nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Nepravdivosť matkou tvrdených skutočností o zlom zdravotnom stave maloletej V. v nadväznosti na stretnutia s otcom boli výrazne obmedzované matkou a boli záležitosťou len niekoľkých minút. Podstatné je tiež to, že matka nikdy nenavštívila s maloletou detského psychológa a ani logopéda, ako jej to bolo odporúčané MUDr. Q.. Lekárske správy zo dňa 29.03.2017 a zo dňa 25.05.2017 a prepúšťacia správa, ktoré mali byť priložené k vyjadreniu matky zo dňa 12.06.2017, neboli otcovi nikdy doručené, čo je porušením jeho procesných práv. V konaní nebolo teda žiadnym lekárskym dôkazom preukázané, že zdravotný stav maloletej je zlý. Poukázal tiež na to, že právna úprava výkonu rozhodnutia je postavená na princípe etapizácie, ktorú však súd prvej inštancie nerešpektoval a bezbreho uveril nehodnoverným a účelovým tvrdeniam matky. K druhej a tretej etape ani nepristúpil a návrh rovno zamietol. Úvaha súdu o tom, že nariadenie výkonu rozhodnutia by odporovalo výchovnému opatreniu, bolo absolútne predčasné, keďže súd nevyužil možnosti druhej a tretej etapy. Z prehľadu návštev, kde bol nariadený nútený výkon rozhodnutia, bolo jednoznačne preukázané, že pokiaľ matke hrozil výkon rozhodnutia, tak umožňovala styk dcéry s otcom oveľa viac, ako potom, čo prevzala uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.01.2017, po ktorom absolútne prestala umožňovať styk dcéry s otcom. Vydanie napadnutého rozhodnutia bolo nesprávne a absolútne predčasné. Tým, že súd zamietol návrh oprávneného, spôsobil, že účel exekučného konania, t.j. realizácia stykov s otcom s cieľom, aby si dcéra vybudovala čo najintenzívnejší vzťah k otcovi, kde pre svoj zdravý, psychický a fyzický vývoj potrebuje oboch rodičov, tak nie je konaním matky vôbec naplnený, k čomu dopomohol súd vydaním napadnutého uznesenia. Súd si len osvojil tvrdenie matky o údajnom odmietaní oprávneného dcérou, a to bez toho, aby preveril situáciu dôslednejšie. Povinná nepredložila o svojom tvrdení, že oprávnený má podiel viny na tom, že maloletá sa odmieta s ním stretnúť, žiaden dôkaz, ale jej vyjadrenia sú len vágne, bez konkrétnych detailov. Je nemysliteľné, aby maloletá mohla mať akúkoľvek obavu zo stretnutia s oprávneným, ktoré trvalo od 06.10.2016 do 04.12.2016 spolu len 11,5 hodiny. Pri rešpektovaní dôvodov povinnej z dôvodu tehotenstva a pôrodu a následnej starostlivosti o maloletého syna, sú konštantne a opakovane porušované zákonné aj ústavné práva a najlepší záujem maloletej V.. Znalecké dokazovanie by bolo vhodnejšie nariadiť až potom, ako prebehne nejaký spôsob terapeutického vedenia medzi rodičmi za účelom zlepšenia schopnosti komunikácie. Opätovne namietal, že matka znemožňuje otcovi styk viac ako 8 kalendárnych mesiacov. Navrhol doplniť dôkazy ohľadne účelovosti tvrdení matky, ktorá sa silou snaží nájsť prekážku na styk s otcom a bráni sa podrobeniu exekučnému titulu - o pripojenie

vyšetrovacieho spisu, z ktorého vyplýva odmietnutie trestného oznámenia voči otcovi, ktoré sformulovala matka vymyslenými skutočnosťami a neexistujúcimi dôkazmi o zlom zdravotnom stave dieťaťa.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadrila povinná, ktorá uviedla, že súhlasí so závermi súdu prvej inštancie. Poukázala na aktuálne odmietavý postoj dcéry k otcovi, ktorý potvrdil sám otec. Oprávnený neoprávnene a klamlivo obviňuje povinnú, že znemožňuje styk. Za hyenizmus považuje tvrdenia oprávneného o účelovosti lekárskych správ a spochybňovanie zlého zdravotného stavu dcéry. Matka nepopiera, že styk otca s maloletou bol prerušený, od marca 2017 sa nerealizuje, ale dôvodom je výlučne odmietavý postoj maloletej, zhoršenie jej zdravotného stavu a na druhej nepriaznivý zdravotný stav matky a jej súčasná situácia po predčasnom narodení jej maloletého dieťaťa. Z dokladov v spisovom materiáli vyplýva, že maloletá pravidelne navštevuje klinického logopéda a z dôvodov uvedených v odpovedi na žiadosť súdu zo dňa 20.11.2017, zo dňa 30.11.2017 od 20.12.2017 navštevuje aj detského psychológa. Navrhla rozhodnutie súdu potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu oprávneného tak, že sa s uznesením súdu prvej inštancie stotožňuje.

6. K vyjadreniu povinnej sa vyjadril oprávnený tak, že vyjadrenia tak kolízneho opatrovníka, ako aj právneho zástupcu matky nie sú spôsobilé spochybniť absolútnu dôvodnosť odvolania povinného. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka je v rozpore s jeho dovtedajším reálnym pôsobením, keď navštevoval počas konania 2Em/2/2017 povinnú a dohováral jej, aby sa podrobila exekučnému titulu. Tiež je v rozpore so zákonnými povinnosťami chrániť najlepší záujem dieťaťa. Povinná od 12.03.2017 pred každým párnym víkendom SMS správou oznamovala otcovi, aby nechodil na styk zo zdravotných dôvodov na jej strane a od obdobia pred víkendom (27.-28.01.2018 a 10.-11.02.2018) už otcovi vôbec neoznámila, že nech na styk nepríde, ale styk neumožnila.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 65 C. m. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnuté uznesenie zrušil v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 C. m. p. a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 C. s. p.

8. Krajský súd vyhodnotil odvolanie oprávneného ako dôvodné. Oprávnený svoje odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu odôvodnil najmä tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, nakoľko neobsahuje dostatočné zdôvodnenie, z ktorého by dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vyplývalo, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané. Nevysvetlil, z akých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami pri hodnotení dôkazov sa riadil. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v ňom absentuje relevantné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko súd prvej inštancie vo vzťahu k realizácii styku otca s maloletou dcérou podľa exekučného titulu a s tým súvisiace samotné vyhodnotenie dôkazov, ktoré súd prvej inštancie viedlo k záverom uvedeným v bode 17. a čiastočne v bode 18. odôvodnenia samotného rozhodnutia a ani to, akým spôsobom sa vyporiadal s postojom maloletej k oprávnenému, vrátane vyhodnotenia otázky zdravotného stavu maloletej k nemožnosti realizácii styku.

9. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného toku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje a preukázanie a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Podľa ustanovenia § 234 ods. 2 C. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

11. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva požiadavka, resp. povinnosť súdu jasne, výstižne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie. Z jeho odôvodnenia musí byť zrejmý podstatný, zrozumiteľne interpretovaný myšlienkový postup, ktorý súd viedol k záveru vyslovenému vo výroku rozhodnutia. V rámci odôvodnenia sa teda musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a tento jeho

postup musí byť zároveň riadne vysvetlený, a to nielen s poukazom na zistené skutočnosti, ale i s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Výrok, ktorý neobsahuje takéto odôvodnenie, nemožno za taký považovať. Predmetné uznesenie takéto parametre nenapĺňa.

12. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov, alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia, nakoľko súd týmto procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Ako dôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku oprávneného ohľadne etapizácie výkonu rozhodnutia, keď súd prvej inštancie vyzval povinnú na dobrovoľné plnenie povinnosti pod hrozbou uloženia sankcie a napriek tomu, že nebolo vydané uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia. Takýto postup súdu je možno označiť ako zmätočný, nakoľko v zmysle ustanovenia § 378 C. m. p. po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti.

14. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude potrebné dôsledne vyhodnotiť otázku zdravotného stavu maloletej k nemožnosti realizácie styku s oprávneným, objektívne vyhodnotiť prípadnú existenciu ospravedlniteľných dôvodov na strane povinnej, s prihliadnutím k aktuálnemu stavu konania vo veci sp.zn. 2P/124/2016. Až po napravení vytýkaných nedostatkov čo do právneho posúdenia a zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie bude možné rozhodnúť vo veci samej.

15. Odvolací súd zároveň zrušil výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania s tým, že podľa ustanovenia § 396 ods. 3 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.