Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-100-2017.pdf
PDF · 106.29 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/100/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: P. O., O.. XX.XX.XXXX, V. O. XXX, XXX XX M., zastúpeného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, zastúpeného: RR Legal Corp., s. r. o., so sídlom Humenské nám. 4, 851 07 Bratislava, IČO: 46 789 634,, o zaplatenie 670,80 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 670,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,0 % ročne zo sumy 670,80 € od 22.08.2017 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.07.2017 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 670,80 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa tiež domáhala náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalobca spolu s žalovaným uzatvoril dňa 31.03.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere mu bol poskytnutý úver vo výške 780,00 €. Žalobca použil finančné prostriedky z poskytnutého úveru na osobné účely. Žalobca uzatvoril súčasne so žalovaným popri zmluve o spotrebiteľskom úvere aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru k zmluve č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mala žalovanému patriť odmena vo výške 401,70 €. Žalobca uhradil na účet žalovaného ku dňu podania žaloby súhrnne sumu vo výške 1 450,80 €, čo jednoznačne vyplýva z predloženej karty splátok k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaje obligatórne vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a zároveň obsahuje nesprávne vypočítaný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej ako „RPMN“). V dôsledku uvedených skutočností je potrebné zmluvu o úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Zároveň ustanovenia o požadovanej odplate za poskytnutý úver je nutné hodnotiť pre ich výšku, ktorá je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi ako neplatné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemal žalovaný právny nárok na prijatie odplaty za poskytnutý úver od žalobcu, ale len na prijatie výšky finančného plnenia zodpovedajúceho výške poskytnutého úveru. Vo zvyšnej časti došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX bol poskytnutý úver vo
výške 780,00 €. Žalobca uhradil žalovanému na účet predmetnej zmluvy súhrne sumu 1 450,80 €, t. j. o 670,80 € viac ako nadobudol od žalovaného na základe úverovej zmluvy. V rozsahu sumy 670,80 € došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.
2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.08.2017 poprel všetky tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, pre ich nepravdivosť. Žalovaný predovšetkým nikdy neprijal plnenie od žalobcu bez právneho dôvodu. Žalovaný trvá na tom, že všetky ním používané zmluvy sú platné, majú všetky príslušnými právnymi predpismi stanovené náležitosti a neobsahujú neprijateľné podmienky. Nároky žalobcu sú premlčané. Každú zmluvu uzatvoril žalobca so žalovaným dobrovoľne a každá je v súlade s dobrými mravmi, pričom žalovaný vždy postupoval v súvislosti s ním uzatváranými zmluvami v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Z uvedených dôvodov žalobca navrhoval, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
3. Súdne pojednávanie sa dňa 28.08.2018 konalo v neprítomnosti sporových strán. Žalobca svoju neúčasť neospravedlnil, žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 19.08.2018.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu: žaloba č.l. 1, plnomocenstvo právneho zástupcu žalobcu č.l. 8, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX č.l. 9, zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 31.03.2014 č.l. 11, karta splátok žalobcu č.l. 12, výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia - pokus o zmier zo dňa 07.07.2017 č.l. 14, odpoveď na lustráciu žalobcu v Registri obyvateľov č.l. 16, vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.08.2017 č.l. 21 a jeho prílohami, podanie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 19.08.2018 č.l. 42, odvolanie plnomocenstva zo dňa 09.07.2018, plnomocenstvom zo dňa 07.08.2018., zistil nasledovný skutkový stav:
5. Žalobca, ako zákazník, uzatvoril dňa 31.03.2014, so žalovaným, v zmluve označeným ako Provident, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej Provident poskytol zákazníkovi spotrebiteľský úver v sume 780,00 €. Celkové náklady zákazníka boli tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % p.a. zo sumy úveru, t.j. vo výške 112,32 € a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 156,78 €. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali RPMN vo výške 70,38 %. Celková čiastka, ktorú bol zákazník povinný zaplatiť predstavovala sumu 1 049,10 €. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavovala 46,30 %. Zákazník sa zaviazal splatiť Provident dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú bola 17,49 € a výška poslednej splátky bola 17,19 €. Úver sa za podmienok podľa tejto zmluvy poskytoval na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol siedmi deň 60. týždňa po uzatvorení zmluvy. Toho istého dňa, t.j. 31.03.2014 žalobca, ako zákazník a žalovaný, ako poskytovateľ uzatvorili aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v zmysle bodu 1.1 ktorej sa poskytovateľ zaviazal, že zákazníkovi za odmenu podľa ods. 1.2. bude počas splatnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej medzi zákazníkom a poskytovateľom a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutočňovalo v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. V bode 1.2 sa zákazník zaviazal, že za poskytnutú službu podľa ods. 1.1 zaplatiť poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 401,70 €. Zákazník sa zaviazal splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach vo výške 6,69 € a poslednú splátku vo výške 6,99 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastávala 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. V zmysle karty splátok žalobca na zmluvu č. XXXXXXXXX uhradil sumu 1 450,80 €, pričom poslednú úhradu žalobca uskutočnil dňa 20.12.2015 vp výške 730,00 €.
6. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
7. V prvom rade sa súd zaoberal žalovaným podanou námietkou premlčania žalobcom uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho práva o jeho právnou nárokovateľnosť. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Vo vzťahu k dlžníkovi možno premlčanie vnímať ako ochranu jeho postavenia v tom zmysle, že sa môže účinne brániť vymáhaniu splnenia svojich subjektívnych povinností po kvalifikovanom časovom odstupe, ktorý predstavuje uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna (dvojročná) a dlhšia objektívna (trojročná alebo desaťročná). Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca poslednú splátku vo výške 730,00 € uhradil dňa 20.12.2015. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu na súd dňa 13.07.2017, t.j. skôr ako mohla uplynúť kratšia z vyššie uvedených premlčacích dôb, súd námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú.
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 31.03.2014 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný pri ich uzavretí konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalobca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa obsahu tejto zmlúv sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmlúv ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnými zmluvami je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver v sume 780,00 € a žalobca sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému vrátiť a zaplatiť mu dohodnuté úroky a poplatky.
13. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu zákon č. 129/2010 Z.z. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Účelom zavedenia tejto náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje zmluvné povinnosti. Konečná splatnosť musí byť určená jednoznačným termínom, t.j. presným dátumom s uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku tak, aby si spotrebiteľ mohol už pred vznikom zmluvného vzťahu urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a na základe toho urobiť najvýhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. V danom prípade v je v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je uvedené, že „termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po uzatvorení zmluvy“. Takéto vyjadrenie termínu splatnosti spotrebiteľského úveru, pri ktorom si spotrebiteľ musí termín splatnosti sám vypočítať, je spôsobilé vzbudiť v spotrebiteľovi neistotu, v ktorý deň nastáva konečná splatnosť úveru. Nie je prípustné aby sa spotrebiteľ k tomuto údaju dopracovával výkladom alebo výpočtom, a preto súd takéto určenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nepovažoval za dostatočné.
14. Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX sporové strany uzatvorili aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného, že žalobcovi bude za odmenu v celkovej výške 401,70 € počas splatnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXXX. Z predloženej Zmluvy o zabezpečení splátok úveru je nutné konštatovať, že táto boli priamo naviazaná na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Uvedená zmluva je jednoznačne závislou zmluvou na zmluve o spotrebiteľskom úvere tak, ako to vyplýva z ust. § 52a Občianskeho zákonníka a nemôžu byť uzavretá, ak nie je uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru resp. základné informovanie spotrebiteľa o priebehu úverového vzťahu a teda sa jedná o doplnkové služby súvisiace so spotrebiteľským úverom. Uzavretím takejto zmluvy je ovplyvnená výška celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, pretože spotrebiteľ musí zaplatiť odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, resp. za informovanie o spotrebiteľa o prevedení sumy úveru a o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru, t.j. prakticky za činnosť žalovaného, ktorú aj tak musí vykonávať v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru, čím sa
navyšujú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, pričom ich výška sa neodráža v celkovej čiastke uvedenej v príslušnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. V občianskom práve má dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska dlžníka, a tak je v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je zákonnou povinnosťou veriteľa. Podľa názoru súdu tieto okolnosti dokazujú, že účelom Zmluvy o zabezpečení splátok úveru bolo prekrytie reálnej odmeny žalovaného ako veriteľa za poskytnutie úveru. Z týchto dôvodov odplata za tieto služby, ktorá bola ktorá činila 51,5 % z poskytnutého spotrebiteľského úveru, mala byť podľa názoru súdu v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Nesprávne uvedenie údaja o RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky ako keby v zmluve tieto údaje neboli uvedené vôbec. RPMN je možno považovať za jeden z najpodstatnejších inštitútov slúžiacich na orientáciu na trhu spotrebiteľských úverov. Pomocou RPMN môže spotrebiteľ pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver resp. pôžička je pre neho výhodnejší. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. RPMN má zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názoru súdu patrí aj poplatok za poskytnutie uvedených doplnkových služieb. Súd preto dospel k záveru, že účelom uzatvorenia Zmluvy o zabezpečení splátok úveru bolo obchádzanie zákona spôsobom, aby sa odplata za doplnkové služby nezapočítala do výpočtu RPMN v úverovej zmluve, čím došlo k spôsobeniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z. ako aj § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Súd Zmluvu o zabezpečení splátok úveru vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX sporovými stranami určoval, že sa veriteľovi (finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona. Keďže Zmluva o zabezpečení splátok úveru súvisí s príslušnou Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, tak platby, ktoré boli poskytnuté spotrebiteľom ako odplata za poskytnutie uvedenej doplnkovej služby podľa názoru súdu potrebné pripočítať k platbám uhradeným spotrebiteľom na spotrebiteľský úver.
15. Keďže Zmluva o spotrebiteľskom úvere č č. 570893615 neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z.z., na základe nej poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) toho istého zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.
16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
17. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. V dôsledku konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý, vznikla žalovanému zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX povinnosť vrátiť žalobcovi majetkový prospech vo výške 670,80 € (žalobcom vykonané úhrady vo výške 1 450,80 € - istina spotrebiteľského úveru: 780,00 €) získaný ako bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom k tomu, že bolo v tomto konaní preukázané, že žalovaný na úkor žalobcu získal bezdôvodné obohatenie, súd posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou na zaplatenie sumy 670,80 € ako dôvodný.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Žalovaný sa ako dlžník žalobcu dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže Občiansky zákonník pri nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nestanovuje splatnosť nároku veriteľa, vzťahuje na splatnosť tohto práva § 563 Občianskeho zákonníka a veriteľ je povinný v záujme determinovania splatnosti vlastnej pohľadávky požiadať dlžníka o plnenie. V deň nasledujúci po takejto žiadosti je dlžník povinný plniť a v prípade márneho uplynutia danej lehoty sa na ďalší deň dostáva do omeškania. Vzhľadom k tomu, že žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzval Výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia
- pokus o zmier zo dňa 07.07.2017 avšak jej doručenie žalovanému súdu nepreukázal, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu. Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe je deň po doručení tejto žaloby žalovanému, t.j. 21.08.2017. Keďže k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. dňa 22.08.2017 platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 % žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške vo výške 5,00 % ročne zo sumy zo sumy 670,80 € od 22.08.2017 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca dosiahol v konaní plný úspech čo sa týka žalovanej istiny, neúspešný bol len v časti jej uplatneného príslušenstva. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.