Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-146-2018.pdf
PDF · 104.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/146/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. č. XXXX/XX, XXX XX K. R., o zaplatenie 2.777,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 22Csp/35/2017-98 zo dňa 06.02.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie sa nedotýka.
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 754,41 eur v splátkach po 40,- eur mesačne, pričom prvá splátka je splatná do 20. dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, ďalšie splátky sú splatné do 20. dňa príslušného mesiaca. Nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade Zmluvy o povolenom prečerpaní na účte, uzavretej medzi sporovými stranami dňa 05.06.2013, ide nepochybne o zmluvu spotrebiteľskú, pretože pri jej uzatváraní konal žalobca z pozície dodávateľa a žalovaná mala postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka). V zmysle zmluvy banka zriadila klientovi - žalovanej povolené prečerpanie do výšky limitu 530,- eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,9 % ročne. Predmetná zmluva zároveň vykazuje všetky znaky spotrebiteľského úverového vzťahu vo forme povoleného prečerpania, ktoré sa má splatiť na požiadanie banky (viď citované znenie Všeobecných obchodných podmienok účinných v čase uzavretia zmluvy; pozn. súd nevychádzal zo Všeobecných obchodných podmienok z roku 2017, ktoré vykazovali isté modifikácie v relevantnej otázke). V danej zmluve absentujú viaceré náležitosti formulované v § 10 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo malo za následok konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na to, že už pri stanovení „variabilnej úrokovej sadzby" banka riadne nedodržala svoje zákonné povinnosti, pretože výška úroku môže byť určená len jasne a zrozumiteľne, aby mal spotrebiteľ v ktorejkoľvek fáze trvania právneho vzťahu vedomosť o hodnote čerpanej služby. V žalobe i v jej doplnení odkázal žalobca na úrokovú sadzbu nepovoleného prečerpania vo výške 28 %, ktorá mala byť určená „Výveskou". V
zmluve bola pritom dojednaná jediná úroková sadzba vzťahujúca sa na povolené prečerpanie účtu - 19,9 % (hoci s prívlastkom „variabilná"). Je zjavné, že žalobca rozlišoval úrokové sadzby pri povolenom a nepovolenom prečerpaní účtu, čo však nenašlo svoj odraz v obsahu uzavretej zmluvy, ani v skutkových tvrdeniach rozhodujúcich pre preskúmanie výpočtu žalovaného nároku. Samotná riadna úroková sadzba uvedená v zmluve mohla byť podľa znenia kontraktu menená, čo rovnako spochybňuje postup žalobcu a znemožňuje preskúmať, či čerpané prostriedky úročil žalobca touto sadzbou, alebo inou úrokovou sadzbou. Pokiaľ majú účastníkom občianskoprávnych vzťahov vznikať isté práva a povinnosti, tieto musia figurovať na platforme obojstranného súhlasu (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorý v tomto smere absentoval. Vzhľadom na neexistenciu dohody o výške úrokovej sadzby požadovanej žalobcom, nevidel súd prvej inštancie dôvod zaoberať sa ďalšími porušeniami znenia § 10 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Chýbajúca, resp. neúplná dohoda o sadzbe úroku sama osebe vylučuje možnosť veriteľa uplatňovať nárok v takom rozsahu, ako to bolo uvedené v žalobe. Pre úplnosť súd prvej inštancie doplnil, že v spore boli uplatnené aj poplatky, ktoré rovnako nemali svoj základ v zmluvnom vzťahu, ale v jednostrannej politike banky formulovanej v jednotlivých (pravidelne menených) Sadzobníkoch súdnych poplatkov. Pri vyčíslení sumy, ktorú žalovaná dlhuje, súd prvej inštancie vychádzal z tabuľkového prehľadu obsiahnutého v podaní zo dňa 11.12.2017, pričom od sumy deklarovaného dlhu vo výške 2.777,29 eur odpočítal neoprávnene započítané debetné položky v celkovej sume 2.022,88 eur (poplatky za transakcie v sume 224,60 eur, poplatok za balík služieb v sume 202,80 eur, poplatok za upozornenie - debet v sume 45,- eur, úroky/daň v sume 1.375,56 eur, poplatok za Zist. zost. na ATM inej banky SR v sume 7,80 eur, poplatok za Avízo o nezrealizovaní príkazu v sume 2,- eur, poplatok za výzvu - debet v sume 30,- eur, poplatok za vedenie exekúcie v sume 70,- eur, úroky v sume 63,12 eur a poplatok za zrušenie TP v sume 2,- eur). Uvádzané položky sú poplatkami a úrokmi, ktoré žalobcovi v duchu vyššie formulovaného výkladu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nepatria. Navyše výška deklarovaných úrokov a poplatkov nebola obsiahnutá v zmluve, žalobca ich požadoval od žalovanej na základe jednostrannej vôle, čo nemôže byť relevantným základom pre priznanie práva v určenom rozsahu. Výsledná suma, vo vzťahu ku ktorej súd žalobe vyhovel, predstavuje 754,41 eur. Keďže žalovaná vzniesla požiadavku na zaplatenie dlhu v splátkach, okresný súd jej postupom podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP vyhovel. Pri určení výšky splátok prihliadol súd na výšku dlhu, ktorý by mal byť s ohľadom na záujmy veriteľa splatený v čo najkratšom čase, ako aj na fakt, že so splátkami mieni žalovanej pomôcť aj jej syn. Súd prvej inštancie zároveň poznamenal, že obsah žaloby úplne znemožnil súdu akokoľvek preskúmať požadovaný nárok, pretože tento bol prezentovaný len na základe vyčíslenia dlžnej sumy a sadzby úroku. V ostatných častiach žalobca odkázal na pripojené výpisy z účtov a ďalšie listiny. Z dôvodu neprípustnosti takejto procesnej stratégie (odkazu na pripojené dôkazy bez formulácie skutkových tvrdení) súd postupoval v zmysle § 150 ods. 2 a § 132 ods. 2 CSP a vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení, ktorý fakticky zasa v podrobnostiach odkázal na jednotlivé ustanovenia všeobecných obchodných podmienok a sadzobníkov poplatkov, z čoho mal súd vyťažiť všetky nevyhnutné informácie pre poskytnutie súdnej ochrany. Súd prvej inštancie preto pri posúdení žalobného nároku vychádzal z tabuľkových prehľadov uvedených v podaní zo dňa 11.12.2017. Na ich podklade tak vyvodil, že žalobcovi patria prostriedky len v sume uvedenej vo výroku rozsudku.
3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z čiastočného úspechu žalovanej v spore. Táto si v spore trovy neuplatňovala, preto súd postupoval tak, že jej náhradu nákladov sporu nepriznal.
4. Voči citovanému rozsudku v rozsahu zamietnutej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhoval rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že v zmysle čl. 1 Zmluvy banka zriaďuje klientovi povolené prečerpanie na účte v zmysle podmienok uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej ako „VOP“) v platnom znení, ktorú tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, upravuje priamo zmluva o PP v čl. 1 - 19,90 % p. a. v spojení s čl. III. písm. T bod 6. VOP. Výška úrokovej sadzby je upravená tiež v Sadzobníku poplatkov a vo výveske úrokových sadzieb. Zároveň bol žalovaný priamo vo výpisoch z účtu informovaný o výške úrokovej sadzby. Zo záverov rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 (Home Credit v.s. Bíróová) vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitostí uvedené v článku 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v inom dokumente, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy (Sadzobník poplatkov, Výveska
úrokových sadzieb, Formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, VOP). VOP/OP, Sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a sú pre klienta záväzné aj keď ich nepodpísal. Nie je teda dôvod, aby sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, keďže obsahuje zákonnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) z. č. 129/2010 Z. z. Zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle a v pobočkách žalobca splnil povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri povolenom prečerpaní účtu". Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta, nie zmluvnou pokutou. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1. Odvolateľ ďalej namietal, že ak súd považoval návrh za neúplný, tak ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie a opravu v zmysle § 129 CSP. Keďže súd prvého stupňa rozhodol o nezrozumiteľnom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci k takejto činnosti bol povinný, súd prvej inštancie takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ďalej odvolateľ zdôraznil, že v zmysle ust. § 31 ods. 2 a ods. 4 Zákona o platobných službách, tento výslovne neustanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V zmysle čl. IV. bod 3 Zmluvy o účte vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované touto zmluvou sa riadia príslušnými obchodnými podmienkami. Zároveň v bode 8 čl. I. VOP účinné ku dňu uzatvorenia Zmluvy o účte sú uvedené dôvody, za ktorých je banka oprávnená zmeniť VOP, takže nie je naplnená podmienka neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a to jednostrannej zmeny zmluvných podmienok bez dôvodu dohodnutého v zmluve.
5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie sa nedotkol.
7. Odvolacie námietky žalobcu nepovažuje odvolací súd za dôvodné.
8. Niet pochybností a nespochybňuje to ani jedna zo strán sporu, že predmetný zmluvný vzťah medzi sporovými stranami založený Zmluvou o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 05.06.2013, je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou. Zároveň ide o spotrebiteľský úver v zmysle z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom v ust. § 10 ods. 1, predovšetkým pokiaľ ide o uvedenie výšky úrokovej sadzby, ako aj výšky jednotlivých poplatkov. V dôsledku absencie zákonom požadovaných náležitostí sa táto zmluva podľa § 11 ods. 1 písm. c) z. č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
9. Žalobca si mohol voči žalovanej uplatniť úroky a poplatky len za predpokladu, že boli individuálne dojednané. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na VOP, resp. Sadzobník poplatkov alebo na Vývesku úrokových sadzieb, je potrebné zdôrazniť, že tieto neboli individuálne dojednané medzi stranami sporu. Žalobca nepreukázal platné individuálne dojednanie 28 % úroku, ako aj ďalších poplatkov v spotrebiteľskej zmluve, ani v inej listine, ktorá by bola spojená so zmluvou o povolenom prečerpaní. Samotná zmluva upravuje len výšku úroku pri povolenom prečerpaní na účte, avšak neupravuje jeho výšku pri nepovolenom prečerpaní a neupravuje ani aké odplaty za služby by bola a za akých podmienok žalovaná povinná platiť, táto len odkazuje na Sadzobník poplatkov a VOP. Ako už odvolací súd uviedol, odkaz VOP alebo na Sadzobník poplatkov nie je riadnym dojednaním účastníkov zmluvy o povinnosti žalovanej
platiť tieto poplatky. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca) nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP, prípadne na Sadzobník poplatkov zmluva odkazuje. Uvedené nakoniec vyplýva aj z toho, že uvedené listiny neboli nikým podpísané.
10. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, odvolací súd udáva, že mu je obsah tohto rozhodnutia známy. Odvolací súd nepopiera, že časť obsahu zmluvy môže byť dohodnutá aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Podľa názoru odvolacieho súdu, však pokiaľ ide o spotrebiteľský právny vzťah, nemožno podstatné náležitosti zmluvy dohodnúť vo všeobecných obchodných podmienkach, a pokiaľ sa tak stalo, predstavuje to neprijateľnú zmluvnú praktiku, ktorá je neprípustná.
11. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (na rozdiel od zmlúv obchodných) majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy dávať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nezodpovedá zásade profesionality a poctivosti, ak sa dávajú do nich dojednania, ktoré sú pre uzavretie zmluvy podstatné, z hľadiska informovania spotrebiteľa dôležité, resp. ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že si ich spotrebiteľ nevšimne. Ak takéto podstatné ustanovenia dodávateľ zahrnie do všeobecných obchodných podmienok, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013).
12. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na úpravu § 18 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje tzv. prekročenie, pre uvedený režim sa vyžaduje s odkazom na ust.§ 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, aby veriteľ umožnil spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Túto podmienku žalobca v konaní ani netvrdil, ani nepreukázal. Rovnako je splnenie tejto podmienky logicky vylúčené tým, že uplatnený nárok spočíva v úroku z úveru a sankčných poplatkoch. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že úrok 28 % ročne z dlžnej sumy pri nepovolenom prečerpaní bol už právoplatnými rozsudkami viacerých súdov vyhlásený z dôvodu neprijateľnosti za neplatnú zmluvnú podmienku dohodnutú v spotrebiteľskej zmluve (napr. rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 29. novembra 2013, č. k. 36C/117/2013-55 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Co/91/2014 zo dňa 24.03.2015). Tento rozsudok je pre žalobcu záväzný a bolo preto jeho povinnosťou zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj uplatňovania nárokov z nej vyplývajúcich.
13. Vo vzťahu k uplatneným poplatkom odvolací súd konštatuje, že súhrn týchto poplatkov, ktoré si žalobca ako dodávateľ uplatnil, podstatne zvyšuje zaťaženie spotrebiteľa a vzhľadom na zásady spotrebiteľského práva, ktoré odvolací súd už vyššie uviedol, nepostačuje pre platné dojednanie ich zaradenie do sadzobníkov, resp. všeobecných obchodných podmienok. K námietke žalobcu, že Zákon o platobných službách nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané, odvolací súd konštatuje, že táto je nedôvodná. V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa žalobcom uvedeného ustanovenia § 31 ods. 2 citovaného zákona poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe podľa písm. a) zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo b) rámcovej zmluvy. V danom prípade žalobca nepreukázal existenciu rámcovej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou mali byť obchodné podmienky.
14. Odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v tom, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil žalobný návrh ako neúplný, bolo jeho povinnosťou odstrániť vady konania v zmysle § 129 CSP výzvou, je nedôvodná. Žaloba žalobcu spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 131 a nasl. CSP, keď žalobca presne a jasne špecifikoval, akú povinnosť požaduje žalovanej uložiť a aj opísal rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých túto povinnosť požaduje žalovanej uložiť. Žalobca presne uviedol, akú zmluvu a kedy so žalovanou uzatvoril, aký konkrétny bankový účet pre ňu otvoril a aká bola ku konkrétnemu dňu konkrétna suma nepovoleného debetného zostatku na tomto účte. Z hľadiska svojho obsahu bola tak žaloba žalobcu spôsobilá na prejednanie a rozhodnutie v civilnom sporovom konaní, pretože
obsahovala dostatok skutočností potrebných na vymedzenie uplatneného nároku žalobcu (z hľadiska procesnoprávneho - prekážka veci rozhodnutej, prekážka skôr začatého konania, viazanosť súdu žalobou žalobcu, i z hľadiska hmotnoprávneho - premlčanie), a to napriek tomu, že sa nakoniec po vykonanom dokazovaní a posúdení veci ukázalo, že žalobca v žalobe neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti, od ktorých odvodzoval svoje uplatnené právo a práve ich absencia viedla k zamietnutiu jeho žaloby v časti. V zmysle § 132 ods. 2 CSP strana nemôže opísanie rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy. To znamená, že strana svoju povinnosť tvrdenia nemôže splniť tým, že len uvedie, že dôvodnosť uplatneného nároku vyplýva z predložených, resp. označených dôkazov. Pokiaľ si teda žalobca v spore nesplnil svoje povinnosti, tu povinnosť tvrdenia, ide na jeho ťarchu neúspech v spore a v žiadnom prípade to nemôže viesť k záveru o porušení práva žalobcu na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.
15. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
16. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bola žalovaná. Táto však ostala v odvolacom konaní pasívna a trovy odvolacieho konania jej preukázateľne nevznikli, preto jej súd nárok na ich náhradu voči neúspešnému žalobcovi nepriznal.
19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)