Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoP-34-2018.pdf
PDF · 116.98 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľky: H., proti I., ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej z vyživovacej povinnosti proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. marca 2018, č.k. 14Pc/5/2018-17, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P/121/2015-15 zo dňa 16.09.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoP/102/2015-28 zo dňa 16.12.2015 tak, že otec je od 27.02.2018 povinný prispievať na výživu plnoletej H. K., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 140,- eur mesačne, vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám plnoletého dieťaťa a návrh vo zvyšku zamietol. Zameškané výživné za obdobie od 27.02.2018 do 31.03.2018 vo výške 21,43 eur uložil otcovi zaplatiť do rúk plnoletého dieťaťa do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na sumu 250,- eur mesačne. Dôvodila, že žije s matkou v spoločnej domácnosti a že je študentkou X. ročníka N.. Vyskytli sa u nej určité zdravotné problémy, v dôsledku ktorých bola štyrikrát hospitalizovaná, pričom dvakrát podstúpila chirurgický zákrok, nakoniec jej bola diagnostikovaná celiakia, intolerancia na laktózu a intolerancia na zemiaky, vajcia, citrusy a jablká a v dôsledku týchto ochorení sa potom zvýšili náklady na jej stravu, keď napr. 1 kg pšeničného chleba stojí 1,- euro, avšak 300 g bezlepkového chleba stojí 3-4 eurá. Takisto vzhľadom na intoleranciu laktózy nemôže piť obyčajné mlieko, ale mlieko, ktoré stojí 2 - 3 eurá. Okrem týchto problémov bola opakovane hospitalizovaná aj pre problémy s chrbticou, pre ktoré problémy bola jeden mesiac v H.. Lekári jej odporučili vzhľadom na tieto problémy cvičiť spolu s fyzioterapeutom, alebo aspoň s osobným trénerom. Keďže fyzioterapeut stojí 50 eur/hod. - 60 eur/hod., tieto cvičenia realizuje u osobného trénera, ktorý stojí 12 eur/hod., pričom na takéto cvičenie chodí trikrát, štyrikrát týždenne. Tieto cvičenia s osobným trénerom sa uskutočňujú vo fitnescentre, kde sa platí vstupné vo výške 2,50 eur. V súvislosti s ochoreniami sa jej zvýšili náklady na stravu cca o 100,- eur mesačne, v porovnaní so stavom, ak by mohla jesť bežné potraviny. Čiastočne síce potraviny prepláca aj zdravotná poisťovňa, keď táto napr. preplatí 2,- eurá pri kúpe 1 kg múky, ale aj tak musí zaplatiť za túto múku 3,- eurá. Ďalej platí aj 50,- až 60,- eur mesačne za lieky, ktoré užíva z dôvodu kožného ochorenia a z dôvodu neurologického
ochorenia. Pokiaľ ide o tieto kožné problémy, ide o seboreu, ktorá sa u nej vyskytla niekedy v máji 2017, pravdepodobne v súvislosti so stresom súvisiacim s týmto žalúdočným ochorením. Pokiaľ ide o neurológa, u neho je liečená tiež v súvislosti s chrbticou. K nemu chodí už možno 5 - 6 rokov. Ďalšia zmena od roku 2015 spočíva v tom, že sa s mamou presťahovali z G. do K. G., v súvislosti s čím si jej mama zobrala hypotéku, na ktorú platí mesačne 100,- eur. Mama si konkrétne zobrala hypotéku vo výške 10.000,- eur, nakoľko časť ceny bytu v K. G. zaplatila z výťažku z predaja bytu v G.. Ďalšie výdavky spočívajú v nákladoch na dopravu. Hoci teoreticky vlaky sú zadarmo, mnohokrát sa stane, že sú vypredané bezplatné miesta vo vlaku a navrhovateľka si musí kúpiť lístok, čo mesačne predstavuje 5-10,- eur. Navštevuje svoju babku v K., kde sa však môže dostať iba autobusom, s čím sú spojené výdavky od 10,- do 15,- eur mesačne. Mesačne pretelefonuje tiež cca 10,- eur. Skladá sa na stužkovú, ktorá bude v októbri tohto roka. Predpokladané náklady na stužkovú sú 300,- eur na jedného, ktorá suma nezahŕňa napr. šaty, ktoré by si chcela na stužkovú obliecť. Okrem toho min. raz do roka zo školy chodí na výlet, ktorý tiež stojí okolo 50,- eur. Tiež by si chcela urobiť vodičský preukaz, na ktorý si šetrí. Našla si brigádu v penzióne ako čašníčka za 2,50 eur/hod. Má aj výdavky s okuliarmi, keď v januári si kupovala nové dioptrické okuliare vrátane rámov, ktoré okuliare stáli pritom 120,- eur. Príjem jej matky je 650 - 700,- eur mesačne. Byt v G. nemal viac ako 90 m2. Je si istá, že jeho obytná plocha bola iba 62 m2. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil uviedol, že príjem sa mu od roku 2015 znížil. Okrem výživného 120,- eur platí 40,- eur mesačne za elektrinu, 25,- eur mesačne na drevo, 25,- eur mesačne za uhlie, 7,50 eur mesačne za vodné a stočné, 8,33 eur mesačne daň z nehnuteľnosti a cca 5,- mesačne za skylink. Má aj jednorazové náklady, keď cca každých 5 rokov musí kúpiť nové čerpadlo, ktoré stojí od 100 - 200,- eur. Z domu, v ktorom býva, musí ešte vyplatiť svojich súrodencov, konkrétne každému cca 7.000,- eur. Platí im v splátkach po 50,- eur mesačne. Má aj výdavky na dopravu do práce (pracuje v F. a býva v K.), a teda táto doprava ho mesačne stojí 75 - 80,- eur. Aj on má zdravotné problémy - je po dvoch infarktoch a užíva lieky, za ktoré dopláca mesačne cca 40,- eur. Má problémy s kĺbmi, konkrétne s kolenným kĺbom a lakťovým kĺbom, pričom lekári hovoria o tom, aby išiel na invalidný dôchodok. Práve vzhľadom na to, že má dcéru, sa snaží tento svoj prípadný odchod na invalidný dôchodok odložiť. Býva s matkou, avšak táto mu žiadnym spôsobom nepomôže, nakoľko celý jej dôchodok sa spotrebuje na lieky, na plienky a na jej stravu. Dokonca má určité výdavky s matkou, keď túto minimálne raz za dva mesiace vozí k doktorovi na jeho 20-ročnom A., ktorý tiež potrebuje naftu, pričom má však obavy, či tento A. prejde cez STK. Pokiaľ ide o hypotéku, ktorú si zobrala matka navrhovateľky, nemyslí si, že tento výdavok bolo nevyhnutné vynaložiť. V G. mali síce iba X- izbový byt, avšak s podlahovou plochou cca 90 m2. Pamätá si na to, že s manželkou sa dohodol na tom, že táto byt nesmie predať, kým bude navrhovateľka ešte maloletá, čo však zjavne nerešpektovala.
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P/121/2015-15 zo dňa 16.09.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoP/102/2015-28 zo dňa 16.12.2015 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 120,- eur mesačne od 01.09.2015. Otec mal príjem cca 588,09 eur mesačne. Navrhovateľka je v školskom roku 2017/2018 žiačkou X.D triedy na N. K. trpí alergiou na BKM, pšenicu, citrusy, vaječný bielok, zelené jablko a zemiaky, má nariadené pravidelné cvičenie so zameraním na svalovú nerovnováhu, máva opakované seknutia a difúzne ťažkosti na celej chrbtici. Matka navrhovateľky Z. K. má príjem v priemere 701,54 eur mesačne. Otec má príjem v priemere 581,79 eur mesačne.
4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 62 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že od doby poslednej úpravy výživného došlo na strane otca k miernemu poklesu príjmu (z 588,09 eur mesačne na 581,79 eur mesačne). K podstatnej zmene pomerov však došlo na strane navrhovateľky, u ktorej bola v roku 2017 zistená alergia na bielkoviny kravského mlieka, pšenicu, citrusy, vaječný bielok, jablká a zemiaky (č.l. 8) a bola je odporučená bezlepková diéta (č.l. 9) - čo vyžaduje nákupy špeciálnych (a teda drahších) potravín. Okrem toho bolo preukázané, že pre problémy s chrbticou musí navrhovateľka pravidelne cvičiť zo zameraním na svalovú nerovnováhu (č.l. 10). Výdavky navrhovateľky sa zvýšili aj v súvislosti s tým, že táto navštevuje 3. ročník strednej školy a teda začala šetriť na stužkovú. Tieto skutočnosti napriek poklesu príjmu na strane otca vyžadujú zvýšenie výživného a súd preto výživné zvýšil o 20,- eur. Hoci zmena pomerov na strane navrhovateľky by podľa názoru súdu vyžadovala celkové výživné vyššie ako 140,- eur, súd musel zohľadniť aj to, že príjem otca už neumožňuje vyššie zvýšenie, a preto návrh vo zvyšku zamietol. Pretože súd zvýšil vyživovaciu povinnosť od 27.02.2018, výživné za minulé obdobie otcovi podľa § 232 ods. 3 C.s.p. povolil zaplatiť vo výške 21,43 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním otec navrhovateľky, ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti, vychádzajúc z obsahu odvolania, navrhujúc jeho zmenu v tom zmysle, aby návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného bol zamietnutý. Posúdiac obsah odvolania uplatňoval dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové zistenie a nesprávne právne posúdenie veci). Dôvodil, že pokiaľ návrh na zvýšenie výživného navrhovateľka odôvodňuje potrebou osobného trénera z dôvodu cieleného fyzioterapeutického odborného cvičenia za účelom zlepšenia jej zdravotného stavu, tak osobného trénera si platia len ľudia, ktorí majú nadštandardné príjmy a zo svojvôle. Zvýšené náklady na stravu súvisiace so zdravotným stavom prepláca zdravotná poisťovňa do výšky 70%. Pokiaľ navrhovateľka dôvodí zmenou trvalého bydliska z G. do K. G., toto neobstojí, pretože v G. spolu s matkou žili v X.- izbovom byte, ktorý ich matke ako rozvedenej manželke spolu s deťmi on zanechal, predajom ktorého bolo možné získať finančné prostriedky, ktoré bolo možné použiť na výživu dieťaťa aspoň na 5 rokov. Dopravu do školy má navrhovateľka zdarma, o jej návštevách starej matky v K. nemá vedomosť. Navrhovateľka pokiaľ ho stretne sa mu otáča chrbtom, nekomunikuje s ním. Samotná stužková a s tým spojené výdavky žiadnym spôsobom neovplyvnia jej maturitné skúšky, ani jej, ako uviedol „rozum nenalejú“. On maturoval bez stužkovej, keďže jeho rodičia na to nemali prostriedky. Pokiaľ ide o vodičský preukaz, podľa jeho názoru, XX-ročný človek ho nepotrebuje. Tento nech si urobí až potom, keď na to zarobí. Jeho príjem je 581,79 eur a v nasledujúcom období to bude menej, keďže jeho zdravotný stav sa zhoršuje a je pravdepodobné, že sa stane invalidným. Pokiaľ si spočíta výdavky na výživné, 150,- eur na bývanie, 100,- eur splátky súrodencom za dom, v ktorom býva, 80,- eur cestovné do zamestnania a 40,- eur lieky spojené s jeho zdravotným stavom, zostáva mu 90,- eur na jedlo a ošatenie a po zvýšení výživného by to bolo 70,- eur, čo je pod hranicou životného minima. Má za to, že jeho životná úroveň je nižšia, ako životná úroveň plnoletej dcéry. Súd prvej inštancie zistil matkin príjem vo výške 701,54 eur mesačne a so zvýšeným výživným by to bolo 841,54 eur mesačne. Situácia, v ktorej sa on nachádza, mu neumožňuje platiť zvýšené výživné, pričom poukázal na to, že doposiaľ si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil.
6. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu toto považovala za nedôvodné a navrhovala rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Skutočnosti uvádzané v odvolaní, sa podľa nej nezakladajú na pravde. Aj suma zvýšeného výživného určená súdom prvej inštancie vo výške 140,- eur mesačne napriek tomu, že ju akceptovala, a teda sa voči nej neodvolala, nie je podľa nej dostačujúcou, čo preukázala dokladmi, ktoré založila do spisového materiálu. Naproti tomu jej otec, ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti, okrem dokladovania príjmu nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by mal nejaké výdavky navyše, na ktoré poukazuje v odvolaní, napríklad splácanie rodičovského domu súrodencom a pod. Tiež sa odvolával, že je chorý, ale nedokladoval to. Naproti tomu jej zdravotný stav nie je najlepší, zlepšuje sa však len kvôli fyzioterapeutickému cvičeniu, náklady na ktoré v odvolaní namieta otec. Peniaze, ktoré na to poukazuje, sú tak adekvátne využité, pretože je prioritné u nej jej zdravie s cieľom, aby nebola ochrnutá, ktorú skutočnosť by si mal uvedomiť aj odvolateľ, ak mu aspoň minimálne na nej, ako dieťati záleží. Pokiaľ namieta, že jej výdavky na stravu v dôsledku toho, že trpí celiakiou, hradí poisťovňa do výšky 70% vynaložených nákladov, tak toto sa nezakladá na pravde. Poisťovňa hradí len náklady na obmedzenia kvôli celiakii, avšak zvýšené náklady na stravu, v dôsledku ostatných stravovacích intolerancií, napr. intolerancii laktózy, nie je nikým hradená a toto si kompletne musí hradiť sama. Pravdou je, že sa s odvolateľom nestretáva, poukázala však na to, že on o to nikdy nemal záujem a to už od doby ako bola malé dieťa, rovnako tak ako neprejavoval záujem ani o jej sestru.
7. Odvolateľ nevyužil svoje právo písomnej repliky k podanému vyjadreniu.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku ďalej len „CMP“), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a konštatuje správnosť jeho dôvodov.
9. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
10. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné námietky odvolateľa a to jeho tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti, keď pri rozhodovaní nevzal v dostatočnej miere do úvahy ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa pomerov na jeho strane v podobe výšky jeho príjmu, jeho životných nákladov (vyplácanie súrodencov, náklady na lieky), nesprávne vyhodnotil dôvodnosť navrhovateľkou tvrdených nákladov na zabezpečenie jej odôvodnených potrieb a nesprávne posúdil mieru, ktorou sa má v porovnaní s matkou navrhovateľky na výživnom podieľať, teda sa podľa jeho názoru nespravoval dôsledne zákonnými kritériami, určujúcimi pre rozhodovanie o takomto nároku, v čom vzhliadal, posúdiac obsah odvolania, dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery), ktoré mali podľa jeho názoru za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
11. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisového materiálu z hľadiska rozhodujúcich aspektov, bez viazanosti rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), dospel odvolací súd k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi v konaní, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, vychádzajúc z ktorého dospel k záveru o naplnení hmotnoprávnych predpokladov pre navrhovateľkou požadovanú zmenu (zvýšenie) vyživovacej povinnosti odvolateľa, takúto zmenu odôvodňujúcich ( i keď nie v rozsahu, v akom tom navrhovateľka požadovala). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam otca navrhovateľky, ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti voči nej, odvolací súd dodáva nasledovné:
13. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností je o.i. tiež zabezpečenie výživy dieťaťa (§ 28 Zákona o rodine, ďalej len „ZR“ ) a to do doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov a je základným pilierom systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti a to deťom do doby, pokiaľ nie sú schopné samé sa živiť.
14. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je teda zákonná povinnosť rodičov, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
15. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním
zdravotnej starostlivosti, zabezpečovaním bývania a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Náklady na potreby dieťaťa, uspokojujú obaja rodičia a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Na strane každého rodiča zohľadní súd jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť teda rovnaká. Cieľom ust. § 62, ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov výživou povinného rodiča sú síce predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek a pod.), avšak treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, sa neprihliada.
16. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí, v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov, alebo dieťaťa došlo. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78, ods. 3 Zákona o rodine).
17. Z hľadiska vyššie uvedených rozhodujúcich zákonných aspektov, bolo preto potrebné posudzovať aj opodstatnenosť odvolania otca ako výživou povinnej osoby, teda z hľadiska zmyslu a účelu ustanovení zákona, podľa ktorých súd o úprave (zmene) rodičovských práv a povinností rozhoduje.
18. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že posledná úprava vyživovacej povinnosti bola vo vzťahu k navrhovateľke realizovaná v roku 2015, kedy bola vyživovacia povinnosť otca určená v rozsahu 120,- eur mesačne. Už len plynutím času a rastom životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo do doby podania návrhu (takmer tri roky), nesporne došlo k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie tých najzákladnejších odôvodnených potrieb navrhovateľky, indikujúcich v prospech zvýšenia vyživovacej povinnosti odvolateľa o 20,- eur mesačne, teda v rozsahu, v akom to stanovil súd prvej inštancie. Na strane otca ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti pritom nebola zaznamenaná významnejšia zmena pomerov, nepribudla mu vyživovacia povinnosť, i keď je pravdou, že došlo u neho k poklesu príjmu, ide len o nepatrný rozsah ( o 6,3 eur netto mesačne). Významná zmena pomerov nad rámec základného vývoja životných nákladov za uplynulé obdobie, však bola zaznamenaná na strane navrhovateľky, u ktorej, tak ako konštatoval súd prvej inštancie, bola v roku 2017 zistená intolerancia na laktózu, pšenicu, citrusy, vaječný bielok, jablká a zemiaky, teda v zásade na základné potraviny, v súvislosti s ktorým zhoršeným zdravotným stavom, jej bola odporučená bezlepková diéta, vyžadujúca si nákup špeciálnych, teda nepochybne aj cenovo drahších potravín, čím vzrástli náklady na základné odôvodnené potreby navrhovateľky, pokiaľ ide o stravu, pričom nie je pravdou tvrdenie odvolateľa, že tieto náklady pokrýva kompenzačný príspevok, ktorý navrhovateľka poberá. Táto naviac navštevovala v školskom roku, kedy súd prvej inštancie o jej nároku rozhodoval 3. ročník strednej školy, v dôsledku čoho jej pribudli náklady na pravidelné príspevky na zabezpečenie stužkovej slávnosti, ktorý výdavok rozhodne nemožno považovať za nadštandardný, tak ako sa to snaží v odvolaní podsúvať odvolateľ. Bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia sú tiež námietky otca proti výdavku na fyzioterapeutické cvičenia (osobného trénera) v súvislosti so zisteným ochorením chrbtice u navrhovateľky, keďže je zrejmé, že výška otcovi určeného výživného (tiež po jeho zvýšení), nie je spôsobilou k zabezpečeniu ani polovice tých najzákladnejších potrieb navrhovateľky (aj bez výdavku
na osobného trénera), ktoré sú vzhľadom na vek, jej zdravotné obmedzenia a tiež skutočnosť, že táto navštevuje strednú školu, z čoho je zrejmé, že prevažnú časť už len týchto nákladov na zabezpečenie potrieb navrhovateľky, nehovoriac o ďalších, znáša vo finančnom vyjadrení matka navrhovateľky, ktorá si naviac svoju vyživovaciu povinnosť v prospech navrhovateľky plní prostredníctvom aj poskytovania jej bývania a s tým spojených nákladov na služby spojené s užívaním bytu. Pokiaľ otec namieta, že predajom bytu matka navrhovateľky mohla získať finančné prostriedky postačujúce na výživu navrhovateľky na dobu podľa jeho názoru päť rokov, tak toto neobstojí, pretože tieto prostriedky jej matka nespotrebovala, ale použila na zabezpečenie (zlepšenie) základného životného štandardu v oblasti bývania kúpou iného, väčšieho (nie však nadštandardného) bytu, čím neriešila len svoju bytovú otázku, ale aj bytovú otázku navrhovateľky a ďalšieho dieťaťa, čo nezakladá rozhodne dôvod sa na strane odvolateľa domnievať (naviac ak sám býva v rodinnom dome), že tieto prostriedky by mali byť použité na suplovanie jeho vyživovacej povinnosti.
19. Nedôvodne tiež otec namieta, že súd prvej inštancie neprihliadol na jeho tvrdenia týkajúce sa jeho nepriaznivého zdravotného stavu a s tým spojených nákladov na doplatky na lieky, tiež skutočnosť, že jeho zdravotný stav môže vyústiť do invalidity a v konečnom dôsledku tiež aj na to, že má zvýšené náklady v dôsledku vyplácania svojich súrodencov z rodičovského domu. Na preukázanie ani jedného z týchto tvrdení, otec jednak nepredložil žiaden dôkaz, ani nenavrhol jeho vykonanie, a to tak či už pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, a naviac, pokiaľ ide o ním tvrdené (avšak rovnako nepreukázané) mesačné výdavky v spojitosti s vyplácaním súrodencov z rodinného domu v ním tvrdenej výške 80,- eur mesačne, ani v prípade, že by tieto preukázal, neboli by spôsobilé k odlišnému rozhodnutiu, a to s poukazom na prednostný charakter vyživovacej povinnosti, až po riadnom splnení ktorej, si môže otec ďalšie finančné prostriedky rozvrhnúť aj na ním tvrdený, či iný účel. Bez právneho významu je tiež jeho tvrdenie o tom, že jeho zdravotný stav môže v budúcnosti vyústiť do invalidity, keďže existencia invalidity otca (a v dôsledku nej objektívny pokles jeho pracovných schopností) v čase rozhodovania tak súdu prvej inštancie, ako ani odvolacieho súdu preukázaná (ani tvrdená) nebola, pričom nie je možné anticipovať (predvídať) a teda ani prihliadnuť na skutočnosti, ktoré by mohli (ale nemusia) v budúcnosti nastať a ktoré až v prípade, ak by skutočne aj nastali, by boli spôsobilé k posúdeniu, či takáto zmena pomerov na strane otca je spôsobilou k zmene (zníženiu) vyživovacej povinnosti v prospech navrhovateľky.
20. Pokiaľ v konečnom dôsledku otec namietal, že navrhovateľka s ním nekomunikuje, resp. o neho neprejavuje záujem, ktoré tvrdenia (aj keď to priamo v odvolaní neuvádza) by mohli indikovať v prospech námietky spočívajúcej v konaní navrhovateľky voči otcovi v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine), tak odvolací súd uvádza, že konanie napĺňajúce pojmové znaky rozporu s dobrými mravmi zo strany navrhovateľky voči odvolateľovi spôsobilé mať za následok nepriznanie, resp. nezvýšenie vyživovacej povinnosti preukázané nebolo, pričom samotný odvolateľ nespochybnil tvrdenia navrhovateľky, že je to on, ktorý o osobu navrhovateľky okrem plnenia si vyživovacej povinnosti dlhodobo žiaden záujem nejaví, s touto nekomunikuje, ani ju nekontaktuje.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno spochybniť, že odôvodnené výdavky navrhovateľky sú v dôsledku zistených skutočností vyššie, ako v čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného a tak, ako aj správne uviedol súd prvej inštancie, odôvodňovali by zvýšenie výživného aj vo väčšom rozsahu, ako to bolo stanovené súdom prvej inštancie, avšak vzhľadom na aktuálny príjem otca (a tiež skutočnosť, že navrhovateľka odvolanie nepodala) súdom prvej inštancie zvýšené výživné možno považovať za primerané. Otec ako povinný rodič, musí vo vzťahu k dieťaťu (navrhovateľke), ktorá sa sústavne pripravuje na budúce povolanie a ktorá aktuálne v dôsledku toho nie je schopná sama sa živiť, riadne a v dostatočnej miere zabezpečiť svoju vyživovaciu povinnosť, a to za využitia všetkých svojich subjektívnych vlastností a organizovať si svoje pracovné aktivity a regulovať svoje výdavky tak, aby aj reálne túto povinnosť si mohol plniť.
22. Posúdením vyššie uvedených skutočností z hľadiska rozhodujúcich zákonných aspektov pre výšku (zmenu) vyživovacej povinnosti určujúcich, odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti jej zmeny. Posúdiac zistené skutočnosti jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach odvolací súd sa identifikuje so záverom súdu prvej inštancie, že v stanovenom rozsahu boli splnené hmotnoprávne podmienky na zmenu (zvýšenie) vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke, pretože doposiaľ určené výživné nezodpovedá jej odôvodneným potrebám a nezohľadňuje zmenu pomerov, ku ktorej došlo na jej strane plynutím času od doby poslednej úpravy výživného.
23. S poukazom na uvedené, odvolací súd vyhodnotil odvolanie ako nedôvodné. Súd prvej inštancie nepochybil, keď vychádzajúc z výsledkov dokazovania zmenil (zvýšil) výšku vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k navrhovateľke v stanovenom rozsahu (o 20,- eur mesačne), správny je tiež závislý výrok o nedoplatku na výživnom a tiež v konečnom dôsledku súd správne rozhodol o náhrade trov konania, pričom odvolací súd prieskumom napadnutého rozhodnutia nezaznamenal žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala odlišné, v prospech odvolateľa spôsobilé rozhodnutie.
24. Keďže odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
25. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojitosti s § 52 ods. 1 a § 58 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže nezistil skutočnosti indikujúce v prospech uplatnenia odlišného, výnimočného postupu z hľadiska ust. § 53, či § 55 CMP.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.