Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoP-41-2018.pdf
PDF · 90.08 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/41/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom H., pracovisko Q. dieťa rodičov: matky D. zastúpenej T., a otca L., zastúpeného J. za účasti Okresnej prokuratúry v Q., o úpravu styku s maloletou, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28.mája 2018, č. k. 1P/94/2016-381, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že otec si v určený čas maloletú p r e v e z m e pred bydliskom matky a odovzdá ju v určený čas v bydlisku matky.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. M. v každý nepárny týždeň v nedeľu od 14.00 hod. do 15.30 hod. za prítomnosti matky maloletej. Výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX. Následne, od 04.11.2011 do 21.05.2012 otec maloletej bol vo výkone väzby, počas ktorej mu boli povolené tri kontaktné návštevy, a to: dňa 13.01.2012 v čase od 13.00 hod. do 14.00 hod.; dňa 05.04.2012 v čase od 13.10 hod. do 14.10 hod.; a dňa 27.04.2012 v čase od 13.00 hod. do 14.00 hod.; pričom pri všetkých troch návštevách bola prítomná matka maloletej aj maloletá. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 1T/29/2012-1432 zo dňa 12.03.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.05.2012 bol otec maloletej uznaný vinným z pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 a 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Maloletá v roku 2015 bola na návšteve osemkrát, a v roku 2016 bola na návšteve v dňoch: 13.02.2016, 11.06.2016 a 09.07.2016. Z výkonu trestu odňatia slobody bol otec maloletej podmienečne prepustený dňa 28.07.2016 so skúšobnou dobou na dva roky šesť mesiacov. Počas výkonu trestu odňatia slobody otca maloletej, rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1P/49/2014-71 zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju zastupuje a spravuje jej majetok, a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 35 eur mesačne. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa otec s maloletou stretol trikrát, odvtedy sa otec s maloletou nestretol, v telefonickom kontakte bol s maloletou jedenkrát, iné telefonáty neboli. V súčasnosti je maloletá vo veku sedem rokov, je žiačkou prvého ročníka základnej školy. Zo správ U.. L. G., U.. T. U., a L.. L. W. zhodne vyplýva, že maloletá nemá vytvorené ku svojmu otcovi dostatočné citové väzby, maloletá vyjadrila odmietavý postoj k tráveniu víkendov u otca, no vie si predstaviť jeho návštevy. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na závery psychologických konzultácií a názor maloletej upravil stretávanie tak, že otec maloletej je oprávnený stretávať sa s maloletou v každý nepárny týždeň v nedeľu od 14.00 hod. do 15.30 hod., a to i s poukazom na vyjadrenie matky maloletej, ktorá uviedla, že v sobotu jej úprava stretávania vôbec nevyhovuje kvôli voľno časovým aktivitám maloletej, a teda skôr by vyhovovala nedeľa v popoludňajších hodinách. Zároveň súd prvej inštancie vzhľadom na vek maloletej, ktorá nemá vytvorené dostatočné citové väzby ku svojmu otcovi, aby sa cítila pri realizácii stretávania isto a bezpečne, v súlade s odporúčaním psychologičky, zástupkyne kolízneho opatrovníka, ako i prokurátorky okresnej prokuratúry, upravil stretávanie za prítomnosti matky maloletej, keďže mal za to, že prítomnosť matky maloletej pri realizácii stretávania je nevyhnutná. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP, kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Dôvodila, že maloletá si nemohla počas návštev otca v Ústave na výkon trestu odňatia slobody vytvoriť k nemu citový vzťah, nakoľko podľa názoru matky maloletá nemohla vnímať, že je jej otec. Namietala nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o vytvorených podmienkach na strane otca na realizáciu styku s maloletou zároveň s poukazom na to, že vo výrokovej časti napadnutého rozsudku nie je určené, kde sa má výkon styku realizovať. Vzhľadom na uvedené matka navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh otca zamietnuť v celom rozsahu.
3. Prokurátor Okresnej prokuratúry Q. v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa s názorom matky v tom, že medzi otcom a maloletou nie sú zatiaľ vybudované citové väzby, avšak mal za to, že táto skutočnosť nemôže dieťa ukrátiť o jeho právny nárok mať a vybudovať si citovú väzbu k obom rodičom.
4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že podľa jej názoru medzi otcom a maloletou nie sú vybudované žiadne citové väzby, nakoľko otec maloletej ani po podmienečnom prepustení z výkonu trestu neurobil žiadny krok k tomu, aby nadviazal nejakú citovú väzbu s maloletou. Žiadala, aby bolo jej odvolaniu vyhovené.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.
6. V prejednávanej veci sa otec maloletej domáhal úpravy styku s maloletou v každú nepárnu sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod. bez prítomnosti matky maloletej. Súd prvej inštancie jeho návrhu čiastočne vyhovel a určil, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou v Q., v každý nepárny týždeň v nedeľu od 14.00 hod. do 15.30 hod. za prítomnosti matky maloletej.
7. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
8. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a teda matka a otec sú si pri ich výkone zásadne rovnocenní. Jedným z rodičovských oprávnení, prostredníctvom ktorých má rodič právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti, je právo styku s maloletým dieťaťom. Pri rozhodovaní o úprave styku s maloletým dieťaťom vždy treba brať do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný stav a je potrebné vychádzať aj z toho, že účelom styku je zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine.
9. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorým je aj konanie o úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom, je súd povinný zabezpečiť ochranu práv a oprávnených záujmov maloletých detí, ktoré vyplývajú predovšetkým zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len "zákon o rodine"). Hoci zákon o rodine ani iná právna norma pojem "záujem dieťaťa" nedefinuje, možno konštatovať, že v záujme maloletého dieťaťa je všetko, čo mu je na prospech, čo ho nejakým spôsobom obohacuje, prospieva jeho vývoju.
10. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 3Cdo/306/2009 zo dňa 14.01.2010 pritom vyslovil, že byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva základným prvkom rodinného života a vnútroštátne opatrenia, ktoré im v tom zabraňujú, sú zásahom do práva chráneného článkom 8 Európskeho dohovoru. Pozitívny záväzok prijať opatrenia na uľahčenie obnovy rodiny hneď, ako to bude možné, spočíva na príslušných orgánoch od začiatku času vzatia do starostlivosti, a to čím ďalej, tým viac, avšak vždy musia byť v rovnováhe s povinnosťou uvážiť to, čo je vo zvrchovanom záujme dieťaťa. Minimum, aké možno od štátnych orgánov očakávať, je z času na čas zistiť, či sa situácia v rodine o niečo zlepšila. Vyhliadky na obnovu rodiny sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickým rodičom a deťom nie je dovolené stýkať sa, alebo iba ak zriedka, keďže žiadne prirodzené puto medzi nimi nemá nádej vzniknúť. Z ústavnoprávneho hľadiska modely fungovania vzťahov medzi oddelenými rodičmi a maloletými deťmi, ktoré majú orgány verejnej moci zaužívané, nemožno nadraďovať nad záujem dieťaťa, ktorý je definovaný v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Tieto modely, akokoľvek sú v mnohých prípadoch prínosné a použiteľné, nemôžu postihovať situácie každého jednotlivého maloletého dieťaťa. Preto je vecou všeobecných súdov, aby pri zohľadňovaní všetkých konkrétnych okolností daného prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu dieťaťa, ktorý musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi alebo správnymi orgánmi, rozhodli o konkrétnej podobe najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Na tom nemôže nič zmeniť ani to, že rodičia nie sú schopní sa na takomto usporiadaní sami dohodnúť.
11. Vo veciach úpravy styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Neexistuje šablóna, v rámci ktorej by mohlo byť skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené je možné tvrdiť, že umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností.
12. Za podmienky, že druhý rodič má záujem sa s maloletým dieťaťom stýkať, jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk náležite upraviť. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej. Záujem maloletého dieťaťa sa hodnotí v spojitosti s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi a zistenými skutočnosťami. Na rozhodnutie o forme a rozsahu styku má vplyv mnoho faktorov, tak na strane maloletého dieťaťa (napr. vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorému nie je zverené do jeho osobnej starostlivosti, obvyklý režim maloletého dieťaťa), ako aj na strane rodiča (napr. rodinné pomery, vzájomný vzťah rodičov, vzdialenosť medzi miestom bydliska maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nie je dieťa zverené so jeho osobnej starostlivosti).
13. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj odvolacích dôvodov uplatnených matkou odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o úprave styku otca s maloletou v každý nepárny týždeň v nedeľu od 14.00 hod. do 15.30 hod. za prítomnosti matky maloletej správne. Úprava styku otca s maloletou takýmto spôsobom je podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnená, najmä vzhľadom ku skutočnosti, že otec bude mať možnosť tráviť s maloletou nejaký čas, budovať a upevňovať si s maloletou citové väzby, aj vzhľadom k vývinu maloletej. Odvolací súd poukazuje na to, že je v záujme maloletej tráviť stanovený čas s otcom, avšak s prihliadnutím na to, že doterajšie citové väzby otca s maloletou nie sú dostatočne vytvorené, preto je žiaduce vytvoriť pomalý a voľnejší priebeh na ich vytvorenie.
14. Ako správne v konaní zistil súd prvej inštancie, maloletá M. pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí boli rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1P/49/2014-71 zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, rozvedení. Maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju zastupuje a spravuje jej majetok a otcovi maloletej bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 35 eur mesačne. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že otec osobnú starostlivosť matky o maloletú rešpektuje, riadne a včas jej posiela na výživu maloletej peňažné prostriedky. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou otec uviedol, že mu matka maloletej v styku bráni. Matka spochybnila skutočný záujem otca o maloletú a so stykom otca s maloletým dieťaťom nesúhlasila, nakoľko podľa jej názoru maloletá s otcom nemá vytvorenú citovú väzbu. Odvolací súd má na základe obsahu spisu za preukázaný rozvrat vzťahov medzi rodičmi, absolútne žiadnu snahu vecne komunikovať bez toho, aby dochádzalo k spochybňovaniu krokov druhého rodiča, čo sa následne negatívne prejavuje aj na vzťahu otca a maloletej. Podľa názoru odvolacieho súdu pre priaznivý emocionálny a duševný vývoj maloletej nie je vhodné, ak rodičia do kontaktu s dieťaťom prenášajú svoje nezvládnuté emócie, čo dieťa veľmi citlivo vníma. Tiež nie je vhodné podkopávanie autority druhého rodiča, čo vedie k vnútornej frustrácii dieťaťa. Rodičia sa musia naučiť spolu vychádzať, lebo inak sa môžu u dieťaťa spustiť rôzne negatívne reakcie. Je nutné, aby sa obaja rodičia zamerali na spoločné výchovné postupy, pravidelnosť činností a aktivít, aby výchovné prostredie poskytlo maloletej istotu vo vzťahoch, stabilitu v prostredí a pozitívne city v emóciách.
15. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie, mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30 Zákona o rodine, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 2 CSP. V záujme istoty a stability realizácie styku odvolací súd na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku určil miesto prevzatia a odovzdania dieťaťa, keď mal za to, že najvhodnejším miestom preberania a odovzdávania dieťaťa je bydlisko matky a dieťaťa.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 55 CMP.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).