Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5To-1-2022.pdf
PDF · 94.35 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Michala Polláka a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému R. Z. a spol. za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného R. Z. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 27.10.2021, č.k. 17T/56/2021 - 141, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.3.2022 takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému R. Z., nar. XX.X.XXXX.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
R. Z., nar. XX.XX.XXXX v Z., bytom Z. - B. Z., Y. XXXX/XX, o d s u d z u j e :
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá sa mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému stanovuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s obžalovaným T. X., nar. XX.XX.XXXX v Q., bytom V., K. XXX/XX.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 27.10.2021, č.k. 17T/56/2021 - 141 rozhodol takto: Obžalovaný R. Z., nar. XX. XX. XXXX v Z., bytom Z. - B. Z., Y. XXXX/XX, a obžalovaný T. X., nar. XX. XX. XXXX v Q., bytom V., K. XXX/XX, uznávajú sa za vinných, že od presne nezisteného času do 17:30 hod. dňa 20. 08. 2020 v obci V. na G. ulici, v osobnom motorovom vozidle značky ŠKODA SUPERB, evidenčného čísla BT439AD, neoprávnene prechovávali drogové látky a to obžalovaný R. Z. pod sedadlom vodiča v zauzlenej časti gumenej rukavice modrej
farby kryštalický materiál s hmotnosťou 6874 mg metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 53,2 % hmotnostného, obsahujúce 3657 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje minimálne 91 bežných jednotlivých dávok drogy, ktoré predtým v presne nezistenom čase na neznámom mieste a nezisteným spôsobom neoprávnene zaobstaral a obžalovaný T. X. prechovával pre svoju potrebu, v plastovom puzdre v odkladacom vačku sedadla vodiča zo zadnej strany, zatavenú zrezanú plastovú injekčnú striekačku s modrým zrezaným piestom s obsahom kryštalickej látky s hmotnosťou 280 mg metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 41,1 % hmotnostného, obsahujúce 115 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje minimálne 3 bežné jednotlivé dávky drogy, ktoré mu dal dňa 20. 08. 2020 obvinený R. Z. ako odplatu za opravu výfuku, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, teda obžalovaný R. Z. neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, obžalovaný T. X. neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku, čím spáchali : obžalovaný R. Z. zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, obžalovaný T. X. prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. Za to boli odsúdení: obžalovaný R. Z. podľa § 172 ods. 1, s poukazom na § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. obžalovaný T. X. podľa § 171 ods. 1, s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 51 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa mu ukladá aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa § 51 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona sa mu ukladá aj obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s obžalovaným R. Z., nar. XX. XX. XXXX v Z., bytom Z. - B. Z., Y. XXXX/XX. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie iba obžalovaný R. Z. a to proti výroku o treste. Prokurátor a obžalovaný T. X. sa práva na podanie odvolania vzdali. 3. Obžalovaný R. Z. odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu, pričom uviedol (skrátene): 3.1. Vzhľadom na výsledky vykonaného prípravného konania, kde klient nepoprel svoju vinu a spontánne sa priznal ku skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, taktiež na hlavnom pojednávaní pred súdom svoje vyjadrenia potvrdil a úprimne oľutoval. Chceli by sme poukázať, že klient je vo veku blízkom veku mladistvého, doposiaľ nebol súdne trestaný, jeho register trestov je „čistý“. Rozhodnutie súdu bolo podľa nášho názoru príliš tvrdé a nemyslíme si, že pobyt vo výkone trestu bude mať dostatočne prevýchovný charakter na mladého človeka, ktorému nebola daná „šanca“ pri podmienečnom odsúdení a dostatočne dlhej skúšobnej dobe preukázať, že si svoju vinu uvedomuje a chce sa zmeniť k lepšiemu. 3.2. Poukazujem na ústavnú neudržateľnosť napadnutého rozsudku, keď okresný súd mi najskôr trestným rozkazom uložil trest podľa § 172 ods. 1 s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona a, následne, po podaní odporu prokurátorom a vykonaní hlavného pojednávania, na ktorom som spravil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, mi súd uložil prísnejší trest: podľa § 172 ods. 1, s poukazom na § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona. Teda, po zohľadnení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) dospel súd k prísnejšiemu rozhodnutiu, ako keď túto poľahčujúcu okolnosť nezohľadňoval (v trestnom rozkaze), čím poukazujem na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Aj keď bol trestný rozkaz podaním odporu zrušený, je nové rozhodnutie porušením garancie ústavou garantovanej právnej istoty v právnom štáte. 3.3. Navrhujem, aby odvolací súd doplnil dokazovanie na verejnom zasadnutí, na účely zistenia skutočností, rozhodujúcich pre ukladanie trestu, a to: - výsluchom obvineného (výlučne k okolnostiam, majúcim vplyv na ukladanie trestu), - prečítaním priloženej listiny - pracovnej zmluvy (na preukázanie, že som riadne zamestnaný), - prečítaním listiny - vyhlásenia mojej matky, N. Z. (na preukázanie, že mám zabezpečené riadne bývanie); prikladám k tomuto podaniu, s tým, že podpísaný originál predložím na
verejnom zasadnutí, - prečítaním listiny (predložím na verejnom zasadnutí) - môj písomný sľub podľa § 53 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. 3.4. Navrhujem, aby odvolací súd zmenil uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na trest odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne odloží, alebo na trest domáceho väzenia. Mám zato, že navrhované tresty splnia represívnu aj preventívnu funkciu a zároveň môžu lepšie plniť výchovnú funkciu. 4. Na verejnom zasadnutí odvolací súd, na návrhu obžalovaného, doplnil dokazovanie a oboznámil tieto listinné dôkazy: čestné vyhlásenie N. Z. zo dňa 23.3.2022, písomný sľub obžalovaného zo dňa 23.3.2022 a pracovnú zmluvu. Prokurátor uviedol, že napadnutý výrok je zákonný, uložený trest absolútne primeraný a pokiaľ ide o novo vykonané dôkazy, tieto žiadnym spôsobom nezmenili situáciu, pre ktorú by mal byť trest zmenený. Preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Obžalovaný navrhol zmeniť výrok o treste tak, že súd uloží obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, alebo trest domáceho vezenia. 5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého výroku, v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov v ňom uvedených, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné. 7. Rozsudkom citovaným v odseku 1 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania tam citovaného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, 8. Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý výrok o treste tak, že u obžalovaného zistil iba prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, postupoval podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a základnú trestnú sadzbu pri zločine podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona (3-10 rokov) upravil podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona na sadzbu 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov. Vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, t. j. na dolnej hranici trestnej sadzby v súlade s návrhom prokurátora, nakoľko takto uložený trest považuje súd za dostatočný, s poukazom na potrebu individuálnej i generálnej prevencie a najmä ochranu spoločnosti. Aj napriek tomu, že sa jedná o prvé odsúdenie obžalovaného, súd pristúpil k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody vzhľadom na množstvo nájdených látok v jeho vozidle, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 91 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré drogy nielen prechovával, ale aj poskytol minimálne obžalovanému X.. S poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd musel obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. 9. Zistenia a právne závery uvedené v predchádzajúcom odseku považuje odvolací súd za správne iba čiastočne. 10. Ustálenie pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a z toho vyplývajúca úprava trestnej sadzby sú správne. V rámci takto správne ustálenej trestnej sadzby, považuje odvolací súd za primerané uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v minimálnej výmere, t. j. 3 roky. Pri určení výmery trestu je potrebné zohľadniť skutočnosť, že obžalovaný sa ku spáchaniu trestnej činnosti priznal, túto úprimne oľutoval a tiež to, že ide o jeho prvé odsúdenie za spáchanie trestného činu. Obe tieto skutočnosti odôvodňujú uložiť obžalovanému trest v minimálnej výmere, teda trest mierny a dať mu tak najavo, že jeho trest má splniť najmä ten účel, že vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. 11. Skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku zároveň umožňujú uložiť obžalovanému trest odňatia slobody, ktorého výkon bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu, so súčasným uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Pokiaľ ustanovenia Trestného zákona pri výmere uloženého trestu odňatia slobody dávajú možnosť podmienečne odložiť jeho výkon, je to - vo všeobecnosti - možné realizovať najmä v prípadoch, že ide o prvotrestaného páchateľa, ktorý má k svojej trestnej činnosti primerane kritický postoj. Tak je tomu aj v tomto prípade. Vzhľadom na to, že obžalovaný nie je, z pohľadu svojej minulosti, kriminálne narušená osobnosť, možno sa logicky domnievať, že z jeho kritického postoja k spáchanej trestnej činnosti, je možné vyvodiť i reálny záujem na náprave. Preto nie je nevyhnutné na neho pôsobiť trestom, ktorý je bezprostredne spojený s odňatím osobnej slobody. Jeho odhodlanie po náprave možno v tomto prípade vyvodiť aj z jeho nového pracovného pomeru, ktorý uzavrel a podporuje ho aj snaha rodiny pomôcť mu v prípade uloženia trestu, pri ktorom by zostal na slobode tak, ako to vyplýva z dokazovania doplneného v odvolacom konaní. Preto možno, podľa názoru odvolacieho súdu, dosiahnuť účel trestu uložením trestu odňatia slobody, ktorého výkon bude podmienečne odložený, pri súčasnom nariadení probačného dohľadu a určení primeranej skúšobnej doby. Na posilnenie účelu takéhoto trestu, súd ustanovil aj primerane povinnosti a obmedzenia. Tieto vytvárajú možnosť eliminovať kriminogénne faktory, ktoré mali vplyv na páchanie trestnej činnosti (požívanie alkoholu a iných návykových látok, styk so spolupáchateľom trestnej činnosti). 12. Prvostupňový súd použil nesprávnu argumentáciu, vo vzťahu k rozhodnutiu uložiť obžalovanému trest odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu. V odôvodnení napadnutého rozsudku tiež uviedol, že „aj napriek tomu, že sa jedná o prvé odsúdenie obžalovaného, súd pristúpil k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody vzhľadom na množstvo nájdených látok v jeho vozidle, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 91 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré drogy nielen prechovával, ale aj poskytol minimálne obžalovanému X..“ 13. Argument uvedený v predchádzajúcom odseku je nesprávny. Obžalovaný bol uznaný za vinného z trestnej činnosti, ktorá spočívala „iba“ v neoprávnenom zadovážení a prechovávaní po akúkoľvek dobu psychotropnej látky. Tak to vyplýva zo skutkovej vety, právnej vety a právnej kvalifikácie jeho
konania, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom toto rozhodnutie o vine je právoplatné. Rozhodnutie o treste teda nemožno podmieňovať tvrdením, ktoré nie je v súlade s (právoplatne) zisteným skutkovým a právnym stavom. 14. Preto odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovaného a zrušil ním napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu. Nakoľko prvostupňový súd vykonal dokazovanie potrebné na rozhodnutie o treste v dostatočnom rozsahu, mohol odvolací súd, postupom podľa ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodnúť o výroku o treste, v zmysle zistení a záverov, uvedených v predchádzajúcich troch odsekoch.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.