Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-42-2018.pdf
PDF · 76.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/42/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Stanislav Lobo, s miestom podnikania Demänová 209, Liptovský Mikuláš, IČO: 40 001 334, pre vymoženie pohľadávky vo výške 623,40 eura, vykonávanej súdnou exekútorkou Mgr. Annou Michnicovou, so sídlom Exekútorského úradu R. XX, L., pod sp.zn. EX 465/14, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10Er/300/2014-13 zo dňa 29. marca 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 47,33 Eur. Výrok o zastavení exekúcie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, platného do 31.03.2017. Poukázal na to, že exekúcia sa vykonáva takmer 4 roky a za uvedené obdobie nebola vymožená ani časť pohľadávky. Dokazovaním bola zistená nemajetnosť povinného, a preto sa stotožnil s názorom exekútorky o potrebe zastavenia exekúcie. Pokiaľ je zistená nemajetnosť povinného, je aj v záujme oprávneného zastaviť prebiehajúcu exekúciu, ktorému pokračovaním by narastali trovy exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku znášala oprávnená. Povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok a nemá zriadený žiadny bankový účet. Naviac, na súde prvej inštancie sa proti nemu vedú desiatky exekučných konaní. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku.
2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Nesúhlasil so zastavením exekúcie a priznaním trov exekúcie, nakoľko neboli vzaté do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu preukazujúceho zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Nebola vzatá do úvahy dĺžka trvania exekučného konania, keď podnet na zastavenie exekúcie bol daný po necelých 4 rokoch vedenia exekúcie. Je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas 10-ročnej lehoty stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu, a preto v budúcnosti je predpoklad, že by pohľadávka oprávneného mohla byť uspokojená. Podľa údajov zo živnostenského registra má povinný stále aktívnu živnosť. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a v exekúcii pokračovať.
3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý poukázal na to, že dňa 29.09.2015 bola oprávnenému zaslaná správa o stave exekúcie, kde bol aj navrhovaný postup pre oprávneného. Ak by povinný mal nejaký majetok, t.j. účet, motorové vozidlo, hnuteľné veci, nehnuteľnosti, tak by pohľadávka bola vymožená. Na povinného bolo podané i trestné oznámenie, ktoré bolo políciou odmietnuté. Navrhuje odvolanie oprávneného zamietnuť.
4. Krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. a), § 359, § 362 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách § 379 a § 380 CSP a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že tento správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver. Svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP.
6. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je práve nemajetnosť povinného. Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. V preskúmavanej veci podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Tento šetrením zistil, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok (okrem staršieho motorového vozidla Volvo, ktoré sa nepodarilo nájsť), bankový účet nemá otvorený v žiadnej z bánk, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Súdny exekútor proti povinnému v prospech oprávneného vedie 23 exekúcií, v ktorých sa nepodarilo vymôcť žiadnu pohľadávku a na základe toho súdny exekútor i na povinného podal podnet na trestné stíhanie, ktoré konanie bolo uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Liptovskom Mikuláši ČVS:ORP-569/OO-LM-2017 zo dňa 20.09.2017 odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Podnet na trestné stíhanie súdny exekútor podal práve z dôvodu, že povinný úmyselne nepreberá poštu exekútorského úradu, tento nekontaktuje a neprejavuje snahu uhradiť vymáhané pohľadávky, ani znižovať výšku svojich záväzkov formou splátkového kalendára. Z uvedeného je možné konštatovať, že súdny exekútor vo veci náležite postupoval, aby zistil majetok povinného, z ktorého by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená.
7. Vychádzajúc z viazanosti odvolacími námietkami, odvolací súd v závere podotýka, že ak by u povinného nastala do budúcna mimoriadna udalosť, ktorá byť znamenala nadobudnutie takého majetku, ktorá by umožňovala uspokojenie pohľadávky oprávneného, právoplatné rozhodnutie o zastavení exekúcie (pre nemajetnosť), nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi, na podklade toho istého exekučného titulu.
8. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že podľa živnostenského registra má povinný stále aktívnu živnosť je nutné poukázať na to, že nebolo preukázané, že povinný z tejto živnosti má aj nejaký príjem.
9. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v prípade nemajetnosti povinného prichádza do úvahy len zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani len na úhradu trov exekúcie. S prihliadnutím na vyššie uvedené posúdil odvolacie námietky oprávneného ako nedôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Odvolací súd dodáva, že pre rozhodnutie o náhrade trov exekúcie je vždy potrebné zaoberať sa otázkou, z akého dôvodu došlo k zastaveniu exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (čo je daný prípad), o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. V týchto intenciách postupoval napokon aj Najvyšší súd SR (napríklad pri rozhodovaní vo veci sp.zn. 3M Cdo/13/2011). Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný. Zo
spisového materiálu nevyplývajú žiadne trovy odvolacieho konania povinného a súdneho exekútora. Preto odvolací súd rozhodol, že žiadnemu z účastníkov nepriznáva trovy odvolacieho konania.
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)