Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/71/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Širokou v právnej veci žalobkyne: T. S., nar.: XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, XXX XX N., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPPKPC2/SOC/2017/5292/RAL z 08.06.2017 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok č. PK1/OPPKaPČ/SOC/2017/13151-21 z 01.02.2017 (prvostupňové rozhodnutie) úrad odňal žalobkyni s účinnosťou od 01.09.2016 peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je S. S., nar. XX.XX.XXXX (syn žalobkyne, ďalej aj maloletý) a T. S., nar. XX.XX.XXXX (dcéra žalobkyne, ďalej aj maloletá), ktorý jej bol priznaný na základe rozhodnutia č. PK1/RPPKŤZP/SOC/2013/34656/3 z 21.08.2013 mesačne vo výške 325,45 eur, a jeho výplatu od 01.09.2016 zastavil. V rámci prvostupňového konania boli vypracované: komplexný posudok č. PK1/OPPKaPČ/SOC/2016/22976 z 26.08.2016 a vydaný maloletému a komplexný posudok č. PK1/OPPKaPČ/SOC/2016/22977 z 26.08.2016 vydaný maloletej. Obom posudzovaným deťom žalobkyne bola stanovená miera funkčnej poruchy 60% pre diabetes mellitus I. typu (inzulínodependentný), stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby posudkový lekár určil pri oboch deťoch ako stupeň I, so záverom, že deti nie sú odkázané na opatrovanie.

2. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2017/5292/RAL z 08.06.2017 (napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v rámci odvolacieho konania vypracoval nové komplexné posudky. V komplexnom posudku č. UPS/US1/ SSVOPPKPC1/SOC/2017/5421 z 10.05.2017 dospel žalovaný k rovnakému záveru, že maloletý nie je odkázaný na opatrovanie, pretože dosiahol 105 bodov, čo je I. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 o sociálnych službách. V komplexnom posudku č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/5423 z 10.05.2017 žalovaný dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový orgán, že maloletá nie je odkázaná na opatrovanie, pretože dosiahla 105 bodov, čo predstavuje stupeň odkázanosti I.

II.

Správna žaloba

3. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 10.08.2017 sa žalobkyňa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia, eventuálne aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobu odôvodnila tým, že už v rámci administratívneho konania namietala, že stav ani rozhodujúce skutočnosti, za ktorých bol pôvodne priznaný peňažný príspevok na opatrovanie sa od vydania pôvodného rozhodnutia nezmenil s poukazom na o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ), pričom v tomto prípade žalovaný nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zároveň sa odklonil v skutkovo zhodnom, resp. obdobnom prípade pôvodného rozhodnutia z roku 2013, kedy boli deti v stupni odkázanosti VI.

4. Ďalej namietala, že lekárske posudky a vyjadrenia, ktoré do administratívneho konania predložila neboli posudkovým lekárom zohľadnené, pričom predmetné posudky a vyjadrenia opätovne priložila aj k odvolaniu, avšak ani žalovaný ich v rámci odvolacieho konania nezohľadnil. Zo všetkých predložených dokumentov vyplýva, že miera odkázanosti jej detí je rovnaká ako v roku 2013. Žalovaný sa nijako nevysporiadal s vyjadrením školy, že škola nedokáže poskytovať pomoc v prípadoch, kde je potrebná vzhľadom na zdravotný stav kvalifikovaná odbornosť a že škola vyžaduje od matky nepretržitú schopnosť byť k dispozícii.

5. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby posudkový lekár hodnotil alebo sa vyjadroval k tomu, ako by sa mali rodičia chovať v budúcnosti a teda jeho konštatovanie, že deti by mali byť vedené k väčšej samostatnosti, považovala za absolútne neprimerané a prekračujúce rámec jeho kompetencií, z čoho vyvodila záver o neobjektívnosti posudkov. Zároveň uviedla, že si posudkový lekár protirečí, ak na jednej strane tvrdí, že deti sú samostatné a na druhej strane majú byť vedené k väčšej samostatnosti.

6. Poukázala na to, že najmä stravovací režim a konzumácia jedla v prípade náhleho kritického stavu detského diabetického pacienta predstavuje jeden z kruciálnych elementov, pričom podcenenie môže viesť k nenapraviteľným škodám v detskom organizme. V prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu je obtiažne vyhodnotiť situáciu aj pre pedagogického pracovníka, tobôž pre maloleté dieťa v stave diabetického šoku. Dieťa vo veku 12 rokov nedisponuje dostatočnými kognitívnymi schopnosťami súvisiacimi s rozpoznaním a požitím vhodnej stravy v kritických okamihoch pred a počas diabetického šoku.

7. Deti sú na žalobkyňu odkázané najmä z dôvodu, že v tomto veku prudko rastú a hlavnú úlohu hrajú aj hormonálne zmeny, ktoré spôsobujú neustále výkyvy glykémii, ich glykémiu ovplyvňuje aj stres zo samotného ochorenia a ak by si mali vyhodnocovať svoj stav samé negatívne by to ovplyvnilo ich glykemické hodnoty, čo by malo dlhodobo nepriaznivý vplyv na ich zdravotný stav. Žalobkyňa je povolaním zdravotná sestra, takže jej názor nie je iba názorom laika. Žalobkyňa popísala možné následky pri rapídnom poklese cukru v krvi a konštatovala, že uvedené príznaky sú dostatočným dôvodom na posúdenie, že deti sú odkázané na neustále sledovanie, aby sa takýmto ťažkým stavom predišlo. Opakovane poukázala na vyjadrenie psychológa zo 04.07.2016, že náročné vedenie diabetického režimu si vyžaduje nutný dozor dospelej edukovanej osoby. Maloleté deti nemajú dostatočne vyvinuté kognitívne funkcie (predovšetkým pamäť a pozornosť), ktoré sú nutné pre správne vedenie diabetického selfmonitoringu. Ďalej popísala následky v prípade hyperglykémie. Z uvedených dôvodov nie sú deti schopné samé sa odsledovať a je potrebná nepretržitá starostlivosť pri sledovaní cukru, pichaní inzulínu a dodržiavaní liečebného režimu. Deti nevedia správne odhadnúť varovné príznaky, ktoré vedú pri nepravidelnom dohľade a kontrolovaniu ich celkového zdravotného stavu diabetika k bezvedomiu až možnej smrti. Potrebujú pomoc zaškolenej osoby, ktorá je schopná riešiť situáciu a pomôcť pri ohrození života, napr. podaním GlucaGenHypoKit. Čo sa týka posudzovania bežných aktivít, je nevyhnutná kontrola pri pohybovej aktivite, kedy sa rapídne spaľuje cukor a dieťa nevie odhadnúť varovné príznaky. Deti sú obmedzené pri stravovaní, potrebujú kontrolu pri dodržiavaní potrebného množstva sacharidových jednotiek vzhľadom na aktuálny stav glykémie. Dieťa si nevie uvedomiť intervaly medzi jedlami a tak správne dodržiavať režim, nemá vyvinuté analytické myslenie. Je nevyhnutné správne obsluhovanie zdravotníckych pomôcok t.j. glukomer, inzulínová pumpa, pri ktorej je potrebná správna motorická zručnosť, ktorú dieťa nemá dostatočne vyvinutú, pomoc pri zavádzaní kanyly.

8. V pôvodnom komplexnom posudku bol zohľadnený odborný psychologický nález, že deti nemajú vyvinuté kognitívne funkcie, preto jej nie je zrejmé, ako sa dospelo v súčasnom posudku k záveru, že

sú v stupni odkázanosti I a nie VI, keďže aj teraz žalobkyňa predložila odborný psychologický posudok. Zároveň aj z vyjadrenia školy je zrejmé, že o takto choré deti sa výlučne s pedagogickými pracovníkmi postarať nevedia. Iba v čase, keď deti nemajú zdravotné ťažkosti čiastočne zvládajú vybrané úkony, avšak vôbec nezvládajú dodržiavanie liečebného režimu a pri prevažnej časti ostatných potrebujú neustály dohľad. Deti je z medicínskeho a sociálneho hľadiska potrebné posudzovať komplexne s individuálnym prihliadnutím na ich vek.

9. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný neuviedol v komplexných posudkoch, na základe akých kritérií určil body poľa prílohy č. 3 zákona. Kritériá pri diagnóze diabetes mellitus I sa má vykonať nie len podľa Berthelovej indexu, ale aj podľa IADL, ktorý deteguje schopnosť jednotlivca samostatne existovať vo vlastnej domácnosti bez pomoci inej osoby, posudzuje aj zložitejšie činnosti. Dieťa síce vie obsluhovať inzulínovú pumpu, ale nevie, koľko si má dať jednotiek s ohľadom na stravu, nedokáže určiť či si má pichnúť inzulín pred, počas alebo po obede, koľko si má dať cukru ako prevenciu pred hypoglykémiou. Žalovaný nevzal do úvahy, že v čase, keď škola poskytla vyjadrenie, žalobkyňa poberala príspevok na opatrovanie, a teda mohla byť k dispozícii kedykoľvek. Komplexné posudky si odporujú, ak na jednej strane je tvrdenie, že príspevok bol priznaný predovšetkým s prihliadnutím na vek dieťaťa a na druhej strane uvádzajú, že je potrebné odkázanosť posudzovať striktne podľa prílohy č. 3 k zákonu. Ak sa mohlo na vek dieťaťa a vyjadrenie psychológa prihliadať v pôvodnom rozhodnutí aj teraz žalobkyňa doložila totožné vyjadrenie psychológa. Zároveň poukázal na to, že v komplexnom posudku sa nespomína ani to, že deti si vyžadujú zvýšenú starostlivosť matky a tvrdenie ošetrujúcej diabetologičky, že u dvoch detí s uvedeným ochorením je stála starostlivosť matky nevyhnutná.

10. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí iba okrajovo zaoberal námietkami žalobkyne. Protirečí si, ak na jednej strane uvádza, že maloleté deti nepotrebujú opateru, na druhej strane tvrdí, že potrebujú zaškolenú osobu, tú však v škole nemajú a ani nemusia mať. Poukazuje na to, že nie je pravda, že psychológ uvádza edukovanú osobu ale nie matku, keďže v jeho správe je uvedené „edukovaného dospelého (matky).

11. Záverom poukázala na ciele Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a uviedla, že prvoradým hľadiskom je najlepší záujem dieťaťa so zdravotným postihnutím. Podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce, skutkový stav, ktorý orgán vzal za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Navrhla vykonať nezávislé posúdenie zdravotného stavu jej detí a posúdenie nároku na opatrovanie a predloženie interného riadiaceho aktu resp. iného dokumentu, z ktorého bude zrejmé, ktorý index pri výpočte bol použitý alebo aké kritériá posudkový lekár berie do úvahy.

12. Žalobkyňa k žalobe doložila Vyjadrenie psychológa k opatrovateľskej starostlivosti o maloleté deti Detskej kliniky DFNsP z 13.05.2013, Správu o zdravotnom stave MUDr. Jančovej - diabetológa z 21.02.2013, Vyjadrenie k opatrovateľskej starostlivosti o maloleté deti riaditeľky základnej školy z 26.02.2013, Komplexné posudky z 12.06.2013, rozhodnutie o priznaní príspevku na opatrovanie z 28.06.2013, výzvu na opätovné posúdenie zdravotného stavu z 13.06.2016 pre syna aj dcéru žalobkyne, žiadosť o posúdenie v prítomnosti žalobkyne, Správu o zdravotnom stave MUDr. Jančovej - diabetológa zo 06.07.2016, 2x Lekársky nález diabetológa z 06.07.2016 (pre syna aj dcéru), Vyjadrenie psychológa k opatrovateľskej starostlivosti o maloleté deti Detskej kliniky DFNsP z 04.07.2016, Vyjadrenie k opatrovateľskej starostlivosti o maloleté deti riaditeľky základnej školy zo 14.07.2016. Rozhodnutie o odňatí príspevku z 20.06.2016, odvolanie voči tomuto rozhodnutiu, komplexné posudky z 26.08.2016, vyjadrenie žalobkyne ku komplexnému posudku z 01.12.2016, rozhodnutie žalovaného z 12.12.2016, prvostupňové rozhodnutie, odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, napadnuté rozhodnutie a komplexné posudky z 10.05.2017. III. Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol priebeh administratívneho konania a poukázal na to, že podľa vyjadrenia posudkového lekára ústredia zaznamenaného v komplexných posudkoch odvolacieho orgánu dieťa vo veku 12 rokov dokáže informácie spojené s výpočtom, úpravou potravinových dávok

a sacharidových jednotiek spracovať a použiť tak, že osobná prítomnosť a dohľad rodiča počas vyučovania nie je nevyhnutná, v problematike erudovaný rodič dokáže akýkoľvek potrebný úkon urobiť aj elektronickou cestou na diaľku. Žalovaný vo svojej správnej úvahe dospel k záveru, že hoci si odporúčané vedenie diabetického režimu vyžaduje nutný dozor dospelej edukovanej osoby, nie je nutné, aby bol dohľad vykonávaný vyslovene matkou maloletých. Organizácia komplexnej liečby patrí do oblasti zdravotnej starostlivosti, kde odborný lekári z odboru diabetológia prednostne indikujú pre diabetické deti tzv. inzulínové perá a inzulínové pumpy pre uľahčenie aplikácie inzulínu a výpočet jednotiek inzulínu podľa aktuálnej hladiny glykémie. V niektorých prípadoch je však naďalej potrebná pomoc ošetrovateľského personálu a vtedy je možnosť požiadať o služby zdravotnej starostlivosti, organizovanej v spolupráci ošetrovateľských agentúr, pediatra a diabetológa. Škola je v prípade akútneho zdravotného stavu akéhokoľvek dieťaťa povinná zabezpečiť mu adekvátnu zdravotnícku pomoc privolaním rýchlej záchrannej pomoci, avšak nie je oprávnená vyžadovať prítomnosť rodiča v rámci každodenného vzdelávacieho procesu. Ak aj matka maloletých súhlasí, že môže byť prítomná a poskytnúť pomoc pri nevyhnutnom urgentnom zásahu, neznamená to automaticky, že jej prítomnosť musí byť kompenzovaná peňažným príspevkom na opatrovanie.

14. K námietke žalobkyne, že zdravotný stav maloletých detí sa oproti predchádzajúcemu posúdeniu nezmenil, žalovaný v súhlase s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konštatuje, že v roku 2013 bol peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý s ohľadom na vek (deti mali v čase vydania komplexných posudkov 10 rokov), kedy neboli (aj podľa psychologického nálezu) schopné zvládať dodržiavanie režimových opatrení potrebnej liečby. Preto bola stanovená kontrola vo veku 12 rokov, kedy je predpoklad na samostatnejšie zvládnutie nastaveného režim. Odkázanosť na opatrovanie bola teda konštatovaná vzhľadom na ich nízky vek a nie výlučne vzhľadom k samotnej diagnóze. Z tohto dôvodu došlo k zmene v posúdení sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, bez zmeny zaradenia zdravotného postihnutia a zmeny miery funkčnej poruchy.

15. Čo sa týka námietky o náplni cieľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, žalovaný poznamenáva, že dohovor je zaväzujúci najmä v otázke zabezpečenia práv osôb so zdravotným postihnutím na rovnakom základe ako všetci ostatní občania. Slovenská republika v súlade s dohovorom realizuje novelizáciu platných právnych predpisov v oblastiach kompenzácie.

16. Žalovaný je toho názoru, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vysvetlil, prečo bol žalobkyni odňatý príspevok na opatrovanie. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. IV. Ďalšie vyjadrenia strán

17. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného zopakovala, že od priznania príspevku sa zdravotný stav ani iné okolnosti nezmenili, a znova uviedla svoje námietky popísané v podanej žalobe ohľadom samostatnosti maloletých, nezohľadnenia psychologického nálezu a indexu, ktorý žalovaný pri posúdení odkázanosti používa.

V.

Konanie na krajskom súde

18. Krajský súd v Bratislave ako správny súd v konaní o žalobe v sociálnych veciach ( a nasl. - ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a administratívne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

19. Podľa a , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

20. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

22. Vzhľadom na to, že ani jeden z účastníkov nežiadal o nariadenie pojednávania, naopak žalobkyňa súhlasila s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný o nariadenie pojednávania nepožiadal, správny súd, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením ( ).

VI.

Skutkový stav

23. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil nasledovný skutkový stav: Žiadosťou z 27.02.2013 žalobkyňa požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok o priznanie príspevku na opatrovanie na svoje maloleté deti S. z dôvodu ich nepriaznivého zdravotného stavu v dôsledku cukrovky I. typu. V rámci konania o príspevku boli prvostupňovým orgánom vypracované komplexné posudky zo 04.04.2013, v ktorých bol obom deťom učený stupeň odkázanosti I (s počtom bodov 110). Prvostupňový orgán o žiadosti žalobkyne rozhodol rozhodnutím z 13.05.2013 tak, že žiadosti nevyhovel a príspevok na opatrovanie jej nepriznal, z dôvodu, že deti nespĺňajú podmienku odkázanosti na opatrovanie (nedosahujú stupeň odkázanosti V alebo VI). Žalobkyňa sa voči nepriznaniu príspevku odvolala. V rámci konania o odvolaní boli vypracované nové komplexné posudky z 12.06.2013, v ktorých bolo uvedené, že maloleté deti v súčasnosti vyžadujú nepretržitý dohľad matky pri sledovaní hladiny cukru, pichaní inzulínu a dodržiavaní liečebného režimu, stupeň odkázanosti po zohľadnení nepretržitého dohľadu je VI podľa o sociálnych službách. Pri posudzovaní bola zohľadnená skutočnosť, že maloleté deti vzhľadom na svoj vek nie sú schopné zvládnuť dodržiavať režimové opatrenia potrebnej liečby nakoľko nemajú podľa psychologického nálezu vyvinuté kognitívne funkcie potrebné pre správne vedenie diabetologického režimu. Bola stanovená kontrola v 12 roku veku dieťaťa, kedy je predpoklad na samostatnejšie zvládnutie nastaveného liečebného režimu. Na základe komplexných posudkov z 24.04.2013 žalovaný rozhodnutím z 28.06.2013 priznal žalobkyni príspevok na opatrovanie.

24. Prvostupňový orgán vykonal opätovné posúdenie zdravotného stavu maloletých detí dňa 08.08.2016 a určil obom maloletým deťom stupeň odkázanosti I (115 bodov). Na základe uvedeného posúdenia prvostupňový orgán vypracoval komplexné posudky z 26.08.2016 pre maloleté deti, kde ďalej nenavrhol kompenzáciu peňažným príspevkom na opatrovanie.

25. Rozhodnutím č. PK1OPPKaPČ/SOC/2016/23000-0014 z 20.09.2016 prvostupňový orgán odňal žalobkyni príspevok na opatrovanie od 01.09.2016 a jeho výplatu od 01.09.2016 zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala. O jej dovolaní žalovaný rozhodol rozhodnutím č. UPS/ US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/13127/RAL z 12.12.2016 tak, že prvostupňové rozhodnutie o odňatí príspevku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.

26. Rozhodnutím č. PK1/OPPKaPČ/SOC/2017/13151-21 z 01.02.2017 (prvostupňové rozhodnutie) prvostupňový orgán opätovne rozhodol o odňatí príspevku na opatrovanie od 01.09.2016. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe komplexného posudku č. PK1/OPPKaPČ/SOC/2016/22976, č.z. 2016/99110 z 26.08.2016 vydaného maloletému a komplexného posudku č. PK1/OPPKaPČ/ SOC/2016/22977, č.z. 2016/99106 z 26.08.2016 vydaného maloletej odňal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie. Prvostupňový orgán uznal maloletého aj maloletú za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60%, ale nenavrhol mu kompenzovať sociálne dôsledky formou peňažného príspevku na opatrovanie. Poukázal na to, že v komplexných posudkoch sa uvádza, že pri opätovnom posúdení zdravotného stavu posudkový lekár opätovne posúdil ich odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých úkonoch sebaobsluhy podľa prílohy č. 3 k Maloleté deti sú podľa lekárskeho posudku od 06.03.2012 na liečbe formou inzulínovej pumpy. Metabolicky sú stredne kompenzované, biochemické parametre a cholesterolový metabolizmus sú v norme. Toho času nie sú prítomné sekundárne komplikácie diabetu. Mentálny stav maloletých detí zodpovedá mentálnemu stavu zdravých rovesníkov, okrem cukrovky nie sú dokumentované žiadne iné posudkovo významné somatické ochorenia. U maloletých je potreba dodržiavania liečebného režimu

diabetika, kontroly glykémií a aplikácia inzulínu podľa odporúčania diabetológa. V lekárskych posudkoch je vyjadrené, že škola nedokáže poskytovať pomoc v prípadoch, kde je potrebná vzhľadom na zdravotný stav kvalifikovaná odbornosť. Škola vyžaduje od matky nepretržitú schopnosť byť k dispozícii na zabezpečenie bezpečnosti ich zdravotného stavu. V oblasti sebaobsluhy majú maloletí určený I. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby s počtom bodov 115. Pri aplikácii inzulínu a kontrole hladiny cukru v krvi zabezpečuje pomoc a dohľad matka. Nevyhnutné úkony (jedenie, pitie, obliekanie, pohyb po schodoch a rovine) sú schopní zvládnuť sami. Úkony starostlivosti o domácnosť vzhľadom na vek detí zabezpečujú rodičia. Pri posudzovaní odkázanosti v oblasti sebaobsluhy v roku 2013 boli maloletí vzhľadom na svoj vek neschopní samostatne zvládnuť potrebu dodržiavania liečebného režimu (zmerať hodnoty a stravou alebo inzulínovou pumpičkou upraviť zdravotný stav). Posudkový lekár v tom čase prihliadal na skutočnosti, že na vedenie diabetického selfmonitoringu je potrebný nepretržitý dohľad a určil stupeň odkázanosti VI. Zároveň určil termín opätovného posúdenia, kedy sa vzhľadom na vek a objektívne ťažkosti opätovne zhodnotí sociálny dôsledok v uvedenej oblasti. Pri uvedenom ochorení je dvanásťročné dieťa po usmernení rodiča schopné zvládať aplikáciu inzulínu a taktiež s pomocou rodiča zvládnuť stravovací režim, ktorý si vyžaduje ochorenie.

27. S poukazom na ust. je fyzická osoba odkázaná na opatrovanie, ak je stupeň jej odkázanosti V alebo VI. Odkázanosť maloletého aj maloletej na pomoc inej fyzickej osoby zodpovedá stupňu I.: stravovanie a pitný režim - 10 bodov, vyprázdňovanie močového mechúra

- 10 bodov, vyprázdňovanie hrubého čreva 10 bodov, osobná hygiena - 10 bodov, celkový kúpeľ - 10 bodov, obliekanie a vyzliekanie - 10 bodov, zmena polohy, sedenie, státie - 10 bodov, pohyb po schodoch

- 10 bodov, dodržiavanie liečebného režimu - 0 bodov, potreba dohľadu 5 bodov, spolu 105 bodov = I. stupeň. Maloleté osoby potrebujú pomoc pri niektorých úkonoch sebaobsluhy primerane veku dieťaťa. Zdravotný stav detí si zo strany matky vyžaduje starostlivosť pri dodržiavaní liečebného režimu (diétny režim, pomoc pri sledovaní hladiny cukru). Posudkový lekár v súčasnosti maloletých neodkázal na potrebu nepretržitého dohľadu. Odkázanosť na potrebu pomoci zo strany matky pri dodržiavaní diétneho stravovania, dohľad pri dodržiavaní pokynov ošetrujúceho lekára a aplikácia inzulínu boli zohľadnené. Vzhľadom na tieto skutočnosti nebola splnená podmienka odkázanosti na opatrovanie.

28. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla zhodné námietky ako v podanej žalobe (viď. časť III odôvodnenia tohto rozhodnutia).

29. V rámci odvolacieho konania posudkový lekár žalovaného vypracoval nové lekárske posudky. Vo vzťahu k maloletej bol vypracovaný lekársky posudok č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/5423 z 12.04.2017, v ktorom posudkový lekár vychádzal z vyjadrenia psychológa z 1. Detskej kliniky DFNsP zo 04.07.2016, Vyšetrenia v Detskom diabetologickom centre SR 1. Detskej kliniky DFNsP, (MUDr. Jančová) zo 06.07.2016, Psychologického vyšetrenia zo 04.07.2016 (PhDr. Hrabovský). Rovnako ako prvostupňový posudkový lekár určil mieru funkčnej poruchy u maloletej 60% a stupeň odkázanosti I. V odôvodnení lekárskeho posudku uviedol, že posudzované 12-ročné dievča, diabetička 1. typu od 3,5 roku života s potrebou podávania inzulínu, od roku 2012 formou inzulínovej pumpy. Mentálny stav dieťaťa zodpovedá zdravým rovesníkom, okrem cukrovky nie sú dokumentované žiadne iné, posudkovo významné, somatické ochorenia. Vyžaduje dodržiavanie režimu diabetika detského veku závislého na inzulíne. Ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Nie je odkázaná na celodenný dohľad inou dospelou osobou, nakoľko stupeň odkázanosti je 1. s počtom bodov 105. Používanie inzulínovej pumpy v podstatnej miere uľahčuje kontrolu potrebných dávok inzulínu a znižuje tak riziko možných hypoglikémií alebo hyperglykémií, výpočet a hlavne úpravu potravinových dávok a sacharidových jednotiek dokáže v problematike erudovaný rodič urobiť v prípade potreby elektronickou cestou na diaľku, dieťa vo veku 12 rokov dokáže tieto informácie spracovať a využiť. Nie je teda nevyhnutná osobná prítomnosť a dohľad rodiča počas vyučovania. Zároveň uviedol bodové hodnotenie úkonov nasledovne: stravovanie a pitný režim - 5 bodov, úkony vyprázdňovania močového mechúra - 10 bodov, úkony vyprázdňovania hrubého čreva 10 bodov, osobná hygiena - 10 bodov, úkony celkového kúpeľa - 10 bodov, úkony obliekania a vyzliekania - 10 bodov, úkony zmeny polohy, sedenia, státia - 10 bodov, úkony pohybu po schodoch - 10 bodov, dodržiavanie liečebného režimu - 5 bodov, úkony dohľadu 5 bodov. Vo vzťahu k maloletému bol vypracovaný lekársky posudok č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/5421 z 12.04.2017, v ktorom posudkový lekár na základe rovnakých podkladov uviedol rovnaké závery ako v posudku týkajúceho sa maloletej.

30. Žalovaný vydal v rámci odvolacieho konania nové komplexné posudky č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/ z 10.05.2017 pre maloletého a UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/2017/5423 z 10.05.2017 pre maloletú. U oboch maloletých je uvedená miera funkčnej poruchy 60%, teda ide o fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Jediný príspevok, ktorý bol pre maloletého aj maloletú v komplexnom posudku navrhnutý, bol peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie II. skupina. V oblasti sebaobsluhy bol konštatovaný I. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby ( a príloha č. 3 o sociálnych službách, z tohto dôvodu nebol príspevok na opatrovanie navrhnutý. V odôvodnení komplexných posudkov žalovaný zopakoval závery z lekárskych posudkov. K námietkam uvedeným žalobkyňou v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že objektivizovaný klinický stav neposkytuje také údaje, ktoré by podmieňovali V alebo VI stupeň odkázanosti na pomoc fyzickej osoby. Pre stanovenie stupňa odkázanosti lekár skúmal jednotlivé telesné, zmyslové a psychické funkcie a ich poruchy. Organizácia komplexnej liečby - injekčné podávanie inzulínu, sledovanie hladín glykémie v krvi, stravovací režim, pohybový režim, edukácia

- patrí do oblasti zdravotnej starostlivosti. Odborní lekári z odboru diabetológie prednostne indikujú pre diabetické deti tzv. inzulínové perá a inzulínové pumpy pre uľahčenie aplikácie inzulínu a výpočet jednotiek inzulínu podľa aktuálnej hladiny glykémie. V niektorých prípadoch je však naďalej potrebná pomoc ošetrovateľského personálu a vtedy je možnosť požiadať o služby zdravotnej starostlivosti organizovanej v spolupráci ošetrovateľských agentúr, pediatra a diabetológa. Bližšie informácie sú uvedené v Vo vyjadrení k opatrovateľskej starostlivosti psychológ uvádza, že náročné vedenie diabetického režimu si vyžaduje nutný dozor dospelej - edukovanej osoby. Neuvádza, že by dohľad mal byť vykonávaný matkou.

31. Vo vyjadrení riaditeľky základnej školy, riaditeľka uvádza, že maloletí sú odkázaní na nepretržitú starostlivosť dospelej a odborne vyškolenej osoby. Doprovod matky umožňuje maloletým pohodlne sa zúčastňovať akcií a záujmových činností. Škola zo zákona nesmie, ani nedokáže poskytnúť deťom pomoc, ktorá si vyžaduje kvalifikovanú odbornosť. Matka - zákonný zástupca súhlasila s okamžitou pomocou svojou prítomnosťou. Tým, že matka súhlasila, je škola chránená pred možnou ujmou dieťaťa na jeho zdraví vzhľadom na diagnózu. Žalovaný k tomuto uvádza, že zdravotný stav akéhokoľvek dieťaťa (aj zdravého) sa môže pod vplyvom okolností (napríklad úrazom) dramaticky zmeniť. Škola je povinná zabezpečiť dieťaťu adekvátnu zdravotnícku pomoc privolaním rýchlej záchrannej pomoci. Škola nie je oprávnená vyžadovať prítomnosť rodiča pri vzdelávacom procese.

32. Žalovaný v komplexnom posudku poukázal na to, že v zmysle ust. Z.z sa pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej osoby neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej osobe rovnakého veku. Posudzovanie odkázanosti sa nevzťahuje ani na poskytovanie pomoci pri zdravotnej starostlivosti.

33. Posudzovanie odkázanosti nevychádza do subjektívnych pocitov posudzovaného. Nie každý subjektívny pocit fyzickej osoby má klinický a objektívny korelát v posudzovanom zdravotnom stave. Lekárska posudková činnosť vychádza z objektívnych lekárskych nálezov a nemôže zohľadňovať subjektívne pocity a želania fyzickej osoby.

34. Peňažný príspevok na opatrovanie bol v roku 2013 navrhnutý s odôvodnením, že pri určovaní stupňa odkázanosti bola zohľadnená skutočnosť, že maloletí vzhľadom na svoj vek nie sú schopní zvládnuť dodržiavať režimové opatrenia potrebnej liečby, nakoľko nemajú podľa psychologického nálezu vyvinuté kognitívne funkcie, ktoré sú predpokladom pre správne vedenie diabetologického režimu. Na základe toho bola stanovená opätovná kontrola vo veku 12 rokov, kedy je predpoklad na samostatnejšie zvládnutie nastaveného režimu. Odkázanosť na opatrovanie bola konštatovaná vzhľadom na nízky vek maloletých a nie výlučne vzhľadom k samotnej diagnóze. Z uvedeného dôvodu došlo k zmene v posúdení sociálnych dôsledkov bez zmeny zaradenia zdravotného postihnutia a zmeny miery funkčnej poruchy. Tvrdenie žalobkyne, že rozhodujúce skutočnosti sa od priznania príspevku na opatrovanie nezmenili nepovažoval žalovaný za objektívne.

35. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prevzal závery komplexných posudkov vydaných v rámci odvolacieho konania ako aj lekárskych posudkov posudkového lekára žalovaného. Zdôraznil, že podľa

vykonávajú posudkovú činnosť posudkoví lekári s odbornou spôsobilosťou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, ktorí jediní sú oprávnení odborne posúdiť odkázanosť na žiadanú formu kompenzácie. Konštatovania ošetrujúcich lekárov majú len odporúčací a konštatujúci charakter, ktorý pre posudkového lekára nie je záväzný. Záverom uviedol, že prvostupňový orgán opodstatnene dospel k odňatiu peňažného príspevku na opatrovanie.

V.

Právne posúdenie

36. Predmetom posúdenia v danom prípade je skutočnosť, či žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na príspevok na opatrovanie a či svoje rozhodnutie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil.

37. Podľa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.

38. Podľa pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.

39. Podľa , odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov.

40. Podľa , ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada.

41. Podľa pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na jednotlivé činnosti uvedené podľa prílohy č. 3 písm. A, ktoré si nevie zabezpečiť neplnoletá fyzická osoba rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu.

42. Podľa lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

43. Podľa výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

44. Správny súd pripomína, že ak je spornou otázkou posúdenie zdravotného stavu a odkázanosť na opatrovanie, ide o posúdenie otázok medicínskeho charakteru a súd nemá dostatok odborných vedomostí v tomto smere. Pri rozhodovaní o zákonnosti napadnutého rozhodnutia preto vychádza

z lekárskych posudkov, u ktorých posudzuje predovšetkým ich presvedčivosť. Len posudok, ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu, obsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže byť podkladom pre rozhodnutie o žiadosti. Požiadavku na presvedčivé zistenie zdravotného stavu pri rozhodovaní o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Uvedené je potrebné aplikovať aj v prípade posudzovania zdravotného stavu na účely konania o príspevku na opatrovanie.

45. Hlavnou námietkou žalobkyne je tvrdenie, že od priznania príspevku na opatrovanie sa zdravotný stav jej detí ani rozhodujúce okolnosti nezmenili, a preto nebol dôvod na to, aby došlo k odňatiu tohto príspevku.

46. Z komplexných posudkov a predovšetkým z lekárskych posudkov žalovaného vypracovaných v rámci odvolacieho konania vyplýva, že k odňatiu príspevku došlo z dôvodu, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu maloletých, títo už nie sú odkázaní na neustály dohľad a stupeň ich odkázanosti je I a nie VI. Zároveň posudkový lekár objasnil, prečo dvanásťročné dieťa nepotrebuje nepretržitý dohľad matky, keď uviedol, že je schopné vyhodnotiť a použiť informácie ohľadom stravy a dávkovania inzulínu, ktoré mu erudovaná osoba (v tomto prípade matka) dokáže poskytnúť prostredníctvom elektronickej komunikácie bez toho, aby musela byť neustále prítomná.

47. Ako bolo vyššie uvedené správny súd nie je oprávnený posúdiť odborné závery, na ktoré nemá potrebné vedomosti a posudzuje v tejto súvislosti iba ich presvedčivosť a logickosť. Vysvetlenie, ktoré posudkový lekár uviedol v súvislosti so zmenou v potrebe dohľadu nad maloletými deťmi, správny súd považuje za logické a presvedčivé. Nie je teda pravdou ako tvrdí žalobkyňa, že sa od priznania príspevku nezmenili rozhodné skutočnosti, keďže je zrejmé, že vzhľadom na vyšší vek sa zmenila odkázanosť detí na dohľad a pomoc inej fyzickej osoby vo vzťahu k posudzovaným úkonom. Správny súd pritom nespochybňuje, že niektoré úkony dodržiavania liečebného režimu a stravovania vzhľadom na určenú diagnózu si vyžadujú pomoc inej osoby, či už matky prípadne inej spôsobilej osoby. však ustanovuje podmienku odkázanosti v rozsahu stupňa V alebo VI (menej ako 45 bodov), čo maloletí nespĺňajú, a to ani v prípade nulového hodnotenia úkonov dodržiavania liečebného režimu a úkonov stravovania. Inými slovami ich potreba pomoci zo strany inej fyzickej osoby v čase vydania rozhodnutia nie je natoľko rozsiahla, aby si vyžadovala opatrovanie zo strany inej fyzickej osoby ani po zohľadnení potrebnej pomoci pri dodržiavaní liečebného režimu a úkonoch stravovania.

48. Posúdenie odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby sa uskutočňuje podľa prílohy č. 3 k , v ktorej je presne uvedené, aké úkony (12 skupín úkonov) posudkový lekár zohľadňuje pri určovaní stupňa odkázanosti. Podľa sa počet bodov za jednotlivé úkony sčítava. V konaní nebolo sporné a žalobkyňa ani netvrdila, že by jej deti neboli schopné zvládať úkony (ako sú vyprázdňovanie močového mechúra, vyprázdňovanie hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie a vyzliekanie, zmena polohy, sedenie, státie, pohyb po schodoch) bez pomoci inej fyzickej osoby. Uvedené skupiny úkonov posudzované deti zvládajú rovnako ako ich zdraví rovesníci. Posudkový lekár konštatuje, že mimo diagnózy cukrovky deti nie sú nijako znevýhodnené oproti svojim zdravým rovesníkom, nie sú mentálne zaostalé. Túto skutočnosť nespochybňuje ani vyjadrenie psychológa doloženého v rámci administratívneho konania. Z uvedeného dôvodu správny súd považuje za správne, že za tieto úkony nebolo zo strany posudkového lekára znížené bodové hodnotenie. Žalobkyňa namietala nesamostatnosť detí predovšetkým pri dodržiavaní liečebného režimu a stravovania, prípadne dohľadu.

49. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný nezohľadnil predložené dokumenty a jej vyjadrenia, v tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že žalovaný sa k jednotlivým podkladom (vyjadrenie psychológa, vyjadrenie diabetologičky ako aj vyjadrenie školy) vyjadril v komplexnom posudku. Skutočnosť, že žalobkyňa nesúhlasí s názorom resp. posúdením žalovaného neznamená, že sa žalovaný s uvedenými podkladmi nevysporiadal. Správny súd dáva do pozornosti, že v lekárskom posudku (z 2013), na základe ktorého bol príspevok na opatrovanie priznaný je uvedené, že stupeň odkázanosti maloletých VI bol určený po zohľadnení potreby nepretržitého dohľadu podľa Posudkový lekár teda dospel k záveru, že vzhľadom na vek maloletých bola potreba dohľadu pri

všetkých úkonoch (v bodoch 1-11 prílohy č. 3 k ). Skutočnosť, či bol tento záver posudkového lekára v tom čase správny, v súčasnom konaní posudzovať nemožno, vzhľadom na to, že predmetom prieskumu je rozhodnutie o odňatí príspevku a nie rozhodnutie o jeho priznaní, ktoré bolo vydané v samostatnom správnom konaní. V súčasnom konaní správny súd môže posúdiť iba to, či záver posudkového lekára v čase vydania napadnutého rozhodnutia o tom, že dvanásťročné dieťa s uvedenou diagnózou nepotrebuje dohľad nad všetkými činnosťami uvedenými v prílohe č. 3 k je presvedčivý a logický. Ako bolo uvedené vyššie ani žalobkyňa netvrdila odkázanosť detí na pomoc inej fyzickej osoby pri všetkých úkonoch. Psychológ vo svojom vyjadrení uviedol, že deti nie sú schopné samostatne zvládnuť liečebný režim, čo však v rámci lekárskeho posudku bolo zohľadnené a za tieto úkony bol znížený počet bodov.

50. Ohľadom vyjadrenia riaditeľky základnej školy je potrebné uviesť, že aj keď starostlivosť matky, ktorá má odborné vzdelanie a ktorá je k dispozícii kedykoľvek je to potrebné, je nepochybne veľkou pomocou pre školu resp. pedagogických pracovníkov a prínosom pre deti, nie je to dôvodom na to, aby bol žalobkyni priznaný príspevok na opatrovanie. Tento sa priznáva na základe stupňa odkázanosti, ako už bolo popísané vyššie. Skutočnosť, že škola nemá k dispozícií odborne vyškoleného pracovníka na zvládanie kritických situácií vyvolaných náhlym zhoršením zdravotného stavu diabetických detí neoprávňuje školu vyžadovať od odborne vzdelanej matky, aby bola kedykoľvek prítomná na vyučovaní. V prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu je škola povinná (ako v prípade každého dieťaťa) bezodkladne privolať odbornú lekársku pomoc. Čo sa týka prevencie takýchto vážnych incidentov, ako už bolo uvedené, podľa názoru posudkového lekára, týmto je 12-ročné dieťa za pomoci erudovanej osoby schopné predchádzať aj bez toho, aby bola takáto osoba neustále prítomná. Skutočnosť, že 12-ročné dieťa zvláda manipuláciu s inzulínovou pumpou v konečnom dôsledku vo svojom vyjadrení potvrdzuje aj žalobkyňa v podanej žalobe.

51. Žalobkyňa namietala, že posudkový lekár na jednej strane tvrdí nedostatočnú samostatnosť a na druhej strane, že deti sú schopné zvládať úkony samostatne. Správny súd k uvedenej námietke dodáva, že posudkový lekár sa vyjadril v tom zmysle, že normálne vyvinuté 12-ročné dieťa s uvedenou diagnózou objektívne nepotrebuje nepretržitý dohľad inej fyzickej osoby. Konštatovanie o tom, že konkrétne deti žalobkyne by mali byť vedené k väčšej samostatnosti, považuje správny súd síce za nadbytočné pre účely lekárskeho posudku, ktoré však nemá vplyv na jeho závery. Takéto konštatovanie nerobí posudky neobjektívnymi, ako uvádza žalobkyňa, vzhľadom na to, že na závery v nich prijatých, nemalo takéto konštatovanie žiaden vplyv a posudkový lekár svoje závery riadne odôvodnil.

52. Žalobkyňa namietala posúdenie odkázanosti na pomoc inej osoby, ktoré by podľa jej názoru malo byť vykonané nie len s ohľadom na Berthelovej index, ale aj podľa IADL. V tejto súvislosti považuje správny súd námietku žalobkyne za nedôvodnú s poukazom na to, že zákon (konkrétne príloha č. 3 k ) presne ustanovuje aké činnosti je posudkový lekár povinný hodnotiť, ako aj spôsob pridelenia konkrétneho počtu bodov. Čo sa týka námietky žalobkyne o posudzovaní schopnosti samostatného fungovania v domácnosti, vzhľadom na to, že ide o maloleté deti, správny súd nepovažuje takúto námietku za dôvodnú. Je zrejmé, že maloleté dieťa nie je schopné samostatného fungovania v domácnosti z dôvodu svojho veku, na čo myslel aj zákonodarca, keď podľa 8 Z.z. pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.

53. Vzhľadom na uvedené správny súd nemohol prijať iný záver ako ten, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci, na tento aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom aj odôvodnil. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu zo vznesených námietok žalobkyne ako dôvodnú, podanú žalobu podľa v spojení s zamietol.

54. O trovách súd rozhodol v zmysle ust. tak, že úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil také výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo možné náhradu dôvodne vynaložených trov konania spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).