Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/51/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu K. K., B.. XX.X.XXXX, X. L. V. XXXX/ XX, XXX XX L., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Onďákom, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanému G. X., B.. XX.X.XXXX, X. C. XX, XXX XX L.C., zastúpenému T.R.. O. C., B.. XX.X.XXXX, X. P.Š. XXX/XX, XXX XX G., o náhradu škody na zdraví, takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/96/2012-206 zo dňa 24.5.2017

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.547,07 Eur titulom nákladov spojených s operačnými zákrokmi, sumu 1.003 Eur titulom bolestného, sumu 105,19 Eur náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.655,26 Eur odo dňa 18. mája 2012 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške 200 Eur splatných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca súdu doručenou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanému nahradiť mu škodu na zdraví vo výške 2.547,07 eura, sumu 1.003 eura titulom bolestného a sumu 105,19 eura ako náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku. Rovnako žiadal, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že dňa 28. marca 2009 v čase okolo 00:30 hod. v L. na ulici Y. pred barom N. P. P. ho fyzicky napadol žalovaný tak, že ho udrel päsťou 2-krát do oblasti sánky a následne po vstupe do uvedeného baru ho opätovne 1-krát udrel päsťou do oblasti tváre, čím mu spôsobil dve tržno zmliaždené rany na hornej pere. Uznesením Okresného súdu v Prešove sp. zn. 32T/139/2009 zo dňa 2.6.2011 bolo voči žalovanému trestné stíhanie podmienečne zastavené a určená skúšobná doba dva roky. Uznesením 9C/96/2012-195 z 5.5.2017 bola pripustená zmena žaloby o úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.655,26 eura od 18.5.2012 do zaplatenia. Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. Z predložených dokladov podľa neho nie je zrejmé, na základe akých skutočností by mal zodpovedať za náklady žalobcu vo výške 2.547,07 eura. Dôvodnosť uplatnených nárokov nie je možné určiť z predložených dokladov. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 28.3.2009 v čase okolo 00:30 hod. v L., na ulici Y. pred barom N. P. P. žalovaný fyzicky napadol žalobcu tak, že ho udrel päsťou 2-krát do oblasti sánky a následne

po vstupe do uvedeného baru ho opätovne 1-krát udrel päsťou do oblasti tváre, čím mu spôsobil dve tržno zmliaždené rany na hornej pere, vyrazenie prvého a druhého zuba vľavo hore s vylomením zubného výbežku čeľuste, s dobou liečenia 8 až 10 dní bez práceneschopnosti. Takto uvedený skutok bol uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 32T/139/2009-206 z 2.6.2011 kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona. Podľa § 282 ods. 1 Trestného poriadku a § 216 ods. 1 Trestného poriadku bolo trestné stíhanie voči žalovanému podmienečne zastavené a skúšobná doba bola určená v trvaní 2 rokov. Podľa žalovaného to vyplynulo z vtedajšej situácie v konkrétnom mieste a čase, je mu to celé ľúto. Žalobca k okolnostiam skutku, z ktorého uplatňoval žalobou uplatnený nárok uviedol, že oslavoval narodeniny a stretol sa s kamarátom na tom mieste, kde došlo k incidentu, pri ktorom utrpel zranenie. Prišiel o dva zuby, o hornú čeľusť, bolo to bolestivejšie a komplikovanejšie ako sa následky poškodenia zdravia postupne odstraňovali. Ak si chcel dať urobiť zubnú náhradu, bolo potrebné najprv umelo urobiť hornú kosť, na ktorú bolo možné implantovať zuby. Celé zhojenie s operáciou trvalo 9 mesiacov a celá genéza liečebnej starostlivosti 2 roky. Nakoľko išlo o čeľustnú záležitosť, bola bolesť jednoznačná, a to tak priamo po úraze, ako aj po operácii čeľuste, aj pri implantácii zubov. Bolo to veľmi bolestivé, z toho dôvodu musel brať lieky proti bolesti. Žalovaný nijakým spôsobom nepristúpil ústretovo k tomu, aby sa mu ospravedlnil alebo mu nejakým spôsobom reparoval náhradu škody na zdraví. Zaplatil len to, čo mu bolo priznané v trestnom konaní. Nič viac. Pokladničnými dokladmi žalobca preukázal, že za opravu zubov zaplatil 991,57 eura, za snímky 5,10 a 7 eur, za tabletky Zinat 5,59 eura a 4,29 eura, za ústnu vodu Listerin 3,97 eura, za lepenie fixného aparátu 557,90 eura, 12 eur za ošetrenie, za ďalšiu opravu zubov 48,92 eura, 198,73 eura, 700 eur a 12 eur za ošetrenie, spolu žalobca predložil pokladničné doklady na sumu 2.547,07 eura. Výška bolestného vyplynula zo znaleckého posudku XXX/XXXX znalca T.. T. W.. Znalec ohodnotil výšku bolestného u žalobcu za zavedenie dvoch kusov tiolox implantátov, vestibuloplastiku, vyrezanie kostného tkaniva za účelom získania kostného štepu zo sánky a frenulektómiu. Spolu určil počet bodov takto: za zavedenie dvoch kusov tiolox implantátov 30 bodov, vestibuloplastiku 20 bodov, excíziu kostných tkanív, sánka kostný štep 20 bodov a frenulektómiu 5 bodov. Celkovo znalec určil počet bodov bolestného 75 bodov pri hodnote bodu 402,92 slovenských korún. V danom prípade dosahuje podľa znaleckého posudku výška odškodnenia za bolesť pri úraze 75 bodov celkovú sumu 1.003 eur. Zároveň bol súdu predložený doklad, z ktorého vyplýva, že žalobca zaplatil znalcovi sumu 105,19 eura v hotovosti za vypracovanie znaleckého posudku. Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX znalca T.. H. K., všetky úkony, ktoré boli poskytnuté žalobcovi T.. W. za účelom opravy zubov a ich cena bola vo výške spolu 1.691,57 eura v období od 24.5.2009 do 1.4.2011, boli realizované za účelom odstránenia následkov poškodenia zdravia u žalobcu, ktoré utrpel dňa 28.3.2009. Výkony boli robené s postupným odstraňovaním následkov poškodenia zdravia pri úraze. Augmentácia - náhrada stratového kostného tkaniva, t.j. vloženie kostného štepu a umelého materiálu a následné prekrytie membránou, vestibuloplastika a frenulektómia je regulácia a správne vytvarovanie kostného povrchu a sliznice, implantovanie dvoch kusov implantátov, vloženie do kostí kovových nosičov budúcej zubnej náhrady. Po opakovanej kontrole hojenia bola robená postupná reforma defektu chrupu. Poškodenému bola odporúčaná aj bol odoslaný na čeľustno-ortopedickou liečbu, ktorú absolvoval, a s ktorou bola spojená budúca vizuálna estetika chrupu. Zároveň s odstránením všetkých následkov úrazu došlo ku skompletizovaniu žuvacej a estetickej funkcie chrupu. Odovzdaním keramických koruniek bola liečba ukončená. V doplnku k znaleckému posudku znalec uviedol, že ak by bola urobená korekcia stratového chrupu u poškodeného tak, že by mu boli urobené náhrady so spoluúčasťou, ktoré zdravotná poisťovňa hradí čiastočne, tak cena za takúto zubnú náhradu, ktorú dopláca poškodený, je stanovená ako rozdiel ceny zdravotníckeho zariadenia a ceny, ktorú uhradí zdravotná poisťovňa zo zdravotného poistenia. Tá cena, ktorú prepláca zdravotná poisťovňa je stanovená zákonom a metodickým usmernením a je presne určená pre každý druh náhrady. Tento rozdiel cien je preto v každom zdravotníckom zariadení iný. Podľa znalca by bolo možné presne určiť cenu podľa toho, v ktorom zdravotníckom zariadení by bola náhrada zhotovená a aký pracovný postup by bol zvolený. Je možné povedať, že cena, za ktorú by bol poškodený chrup sanovaný, by s najväčšou pravdepodobnosťou nepresahovala výšku 50 % tej ceny, ktorú poškodený zaplatil za predchádzajúce ošetrenie. Zo správy T.. K. súd zistil, že všetky atribúty ošetrenia, náklady spojené s ošetrením boli vo vzťahu k žalobcovi najvýhodnejšie na stomato- chirurgickej ambulancii v W.. Možnosti boli prehodnotené spolu so žalobcom, vybratá bola najvhodnejšia možnosť po stránke funkčnosti, estetiky, ceny, to všetko vzhľadom na prognózu a vek pacienta. Vykonaným dokazovaním mal súd nárok žalobcu uplatnený žalobou za dôvodný v celom rozsahu. Naplnené boli všetky zákonom stanovené predpoklady vzniku zodpovednostného vzťahu, a to zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú na zdraví žalobcu, protiprávne konanie žalovaného bolo

spoľahlivo zistené a preukázané v trestnom konaní, v ktorom bolo konštatované, že žalovaný svojím konaním spáchal trestný čin. Protiprávnym konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda na zdraví, ktorá bola podľa súdu preukázaná dôkazmi, ktoré žalobca súdu predložil, pričom škoda spočívala v hotových výdavkoch za reparáciu následkov poškodeného zdravia spolu vo výške 2.547,07 eura, bolestnom vo výške 1.003 eura za 75 bodov pri hodnote bodu 402,92 Sk za 1 bod a v nákladoch za vypracovanie znaleckého posudku 105,19 eura. Argumentáciu žalovaného, že pri odstraňovaní následkov poškodenia zdravia išlo o nadštandardné úkony mal súd prvej inštancie za nedôvodnú, poukázal na to, že žalobca ako mladý človek v dôsledku protiprávneho konania žalovaného musel podstúpiť náročnú liečbu, prišiel o chrup, išlo o náročný a bolestivý zákrok a pri reparácii sa nejednalo o žiadny nadštandard, čo mal za preukázané z lekárskej správy T.. K., ktorá uviedla, že všetky možnosti pacienta boli prehodnotené a vybratá bola možnosť najvhodnejšia po stránke funkčnosti, estetiky, ceny, s ohľadom na prognózu a vek pacienta. Žalobca je mladý človek, pre ktorého je poškodenie zdravia chrupu aj z hľadiska estetiky veľmi dôležité. Súd taktiež konštatoval, že žalovaný k svojim tvrdeniam o nadštandardnosti úkonov nepredložil ani neprodukoval žiadne dôkazy, čím neuniesol dôkazné bremeno k svojmu tvrdeniu. Pri právnom posúdení vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, § 444, § 517 ods. 1, 2, Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia - § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 - 4, § 5 ods. 1 a odkázal aj na ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 s konštatovaním, že o výške náhrady týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 CSP, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že žiada odvolací súd o preskúmanie jeho správnosti a zákonnosti. Nebol podľa neho dodržaný postup pri stanovení ohodnocovania náhrady za bolesť a pri hodnotení náhrady sa nevychádzalo z hodnoty lekárskych úkonov stanovených pri verejných zdravotných úkonoch v zmysle verejného zdravotníctva, a preto sa cíti byť zaviazaný k neprimerane vysokému plneniu, a to vzhľadom na skutočnosť, že už predtým poškodenému plnil finančné čiastky.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nemá žiadne pochybnosti o správnosti a zákonnosti znaleckého posudku znalca T.. T. W.. Pokiaľ žalovaný namieta znalecké posudky, poukázal na to, že žalovaný nepreukázal ani nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia podložil. Žalobca taktiež uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu pokiaľ tento poukázal na tú skutočnosť, že je mladý človek, ktorý musel podstúpiť komplikovanú liečbu pozostávajúcu z množstva náročných, a najmä bolestivých zákrokov, nehovoriac o zdĺhavom a nepríjemnom procese liečby, ktorý ho dostal na dlhý čas mimo možnosti pokračovať vo svojom bežnom živote tak, ako na to bol zvyknutý pred týmto protiprávnym konaním. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a odvolanie zamietol.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu žiadne stanovisko nezaujal.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Preskúmanie realizoval v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 24.7.2018 (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovaného bolo neopodstatnené.

6. Vo veci, ktorá bola predmetom konania súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, stotožňujúc sa s ním a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná z dôvodov a v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. V tomto zmysle podstata odvolania žalovaného bola založená len na jeho úvahe o tom, že nemal byť dodržaný postup pri ohodnocovaní náhrady za bolesť a pri hodnote lekárskych úkonov sa nevychádzalo z hodnoty stanovenej za úkony preplácané z verejného zdravotného poistenia.

8. Sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, ktorá znamená to, že tá zo strán sporu, ktorá chce byť v spore úspešná, musí tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť nároku uplatneného žalobou alebo jeho dôvodnosť popiera a k tvrdeným skutočnostiam musí predložiť alebo označiť dôkazy, inak úspešnou byť nemôže. Zo spisu vyplýva, že žalovaný bol o povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej poučený, a to opakovane (č.l. 30 a č.l. 102 spisu). Napriek poučeniu o dôkaznej povinnosti neoznačil, ani v priebehu konania nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by mala vyplývať relevantnosť jeho odvolacej argumentácie k tomu, že nemal byť správny postup znalca, ktorý stanovil bolestné alebo že by mali byť nadhodnotené, resp. nadštandardne realizované úkony zdravotnej starostlivosti pri reparácii poškodenia zdravia žalobcu, ktoré sám zavinil. Správne uvedené konštatoval v odôvodnení svojho rozsudku aj súd prvej inštancie. Nebol tak žiaden dôvod zaoberať sa týmito námietkami v odvolacom konaní. Len v záujme eliminácie pochybností žalovaného o tom, či nebol zaviazaný k plneniu, ktoré mohlo byť hradené v nižšej sume odvolací súd uvádza, že je všeobecne známou, aj medializovanou (napr. Sme 16.8.2018) skutočnosť, že ceny stomatologických ošetrení sú vysoké, lebo štát, podľa zubárov, určil štandard prinízko a úhrady stomatologických výkonov, ktoré platia poisťovne z verejného zdravotného poistenia nepokrývajú ceny materiálu a už vôbec nie cenu práce.

9. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, tak vo výroku vo veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 362 ods. 2 CSP.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa