Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/156/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: ELEKTRA NITRA, s.r.o., so sídlom Nábrežie Mládeže 95, Nitra, IČO: 36 522 562, právne zastúpeného: Advokátska kancelária VOZÁR s.r.o., so sídlom Trenčianska 56/D, Bratislava, IČO: 47 234 628, proti žalovanému: Esta plus, s.r.o., so sídlom Diviacka Nová Ves č. 92, IČO: 36 306 231, právne zastúpenému A.. M. Z., advokátom, so sídlom S., D. 3, v spore o zaplatenie 2.100 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. apríla 2017, č. k. 4Cb/5/2014-153, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 2.100 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.100 Eur od 23.11.2013 do zaplatenia a nahradiť mu paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky v sume 40 Eur a ostatné trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca si svoj nárok vo výške 2.100 Eur uplatnil ako nárok zo zmluvnej pokuty dojednanej písomnou Zmluvou o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 06.09.2013 s odôvodnením, že žalovaný ako zhotoviteľ sa touto zmluvou zaviazal zrealizovať pre žalobcu ako objednávateľa stavebné práce: Výmena transformátora T1, dodávka a montáž prepojovacích káblov VN z rozvádzača VN na transformátor T1 včetne príslušných koncoviek, zabezpečenie pracoviska v súčinnosti so K., a.s. T., východisková revízia el. zariadení za cenu diela vo výške 2.500 Eur bez DPH, za čo sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému cenu diela vo výške 2.500 Eur bez DPH. V Zmluve o dielo bol dojednaný čas plnenia, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal ukončiť práce do 11.09.2013 o 06.00 hod. a kompletne odovzdať dokladovú časť do 13.09.2013. Pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti - zdržanie sa s odovzdaním diela po dohodnutom termíne plnenia si (podľa žalobcu s odkazom na túto Zmluvu) zmluvné strany v článku X. dohodli zmluvnú pokutu vo výške 100 Eur za každý deň zdržania s odovzdaním diela po dohodnutom termíne plnenia podľa článku IV. ods. 1. Zmluvy o dielo. Žalobca si zmluvnú pokutu uplatnil s odôvodnením, že žalovaný si svoju povinnosť odovzdať žalobcovi dielo s príslušnou dokumentáciou v stanovenom termíne, t.j. do 13.09.2013 nesplnil a v tejto časti diela bol

v omeškaní 21 dní, čo zodpovedá zmluvnej pokute vo výške 2.100 Eur, ktorá suma predstavuje žalovanú sumu. Rozhodujúcou obranou žalovaného bolo, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu Zmluvy o dielo, ale nie v písomnej forme a nejedná sa o Zmluvu o dielo č. 124/2013/SUB/001, z ktorej si žalobca uplatnil touto žalobou nárok, a teda že zmluvná pokuta medzi stranami nebola písomne a platne dohodnutá, a preto žalobca nemá na uplatňovaný nárok žiadny právny titul. Vzhľadom na túto rozhodujúcu obranu žalovaného súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na zistenie, či záväzkový vzťah medzi stranami vznikol na základe písomnej Zmluvy o dielo č. 124/2013/ SUB/001, pretože záväzok z dojednanej zmluvnej pokuty má akcesorický charakter a závisí od hladného záväzku, ktorý zabezpečuje, a dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Súd prvej inštancie konštatoval, že v súdenej veci ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorý sa týka ich podnikateľskej činnosti. vo svojich ustanoveniach § 300-302 dopĺňa a modifikuje úpravu zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku pre obchodné vzťahy. Pre obchodný záväzkový vzťah platí rovnako ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tak, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Dohoda o zmluvnej pokute tak musí mať obligatórne písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Vzhľadom na rozhodujúcu obranu žalovaného, že medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu predmetnej Zmluvy o dielo v písomnej forme, súd prvej inštancie vykonával dokazovanie na zistenie dôvodnosti tejto obrany žalovaného. Zisťoval okolnosti uzatvorenia predmetnej Zmluvy o dielo č. 124/2013/SUB/001 a existenciu či neexistenciu jej písomnej formy, keďže v tejto zmluve si zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu, z ktorého dojednania žalobca odvodzuje svoj žalovaný nárok. Uviedol, že k základným častiam zmluvy o dielo patrí dostatočné vymedzenie predmetu diela a určenie odmeny za jeho vykonanie. Zmluva o dielo nemá predpísanú písomnú formu, to však nič nemení na skutočnosti, že dojednanie zmluvnej pokuty má obligatórne písomnú formu podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Obč. zák. v ustanoveniach § 266 - 288 upravuje niektoré ustanovenia o právnych úkonoch (Tretia časť, Hlava I, Diel II ) a niektoré ustanovenia o uzavieraní zmluvy ((Tretia časť, Hlava I, Diel III). V týchto ustanoveniach opäť iba dopĺňa právnu úpravu právnych úkonov v Občianskom zákonníku. Z Občianskeho zákonníka pre obchodné záväzkové vzťahy platia okrem iného aj ustanovenia § 43a, § 43b, § 43c a § 44 Občianskeho zákonníka. Túto úpravu Občianskeho zákonníka dopĺňa v § 269 - 288 Obchodného zákonníka. Rovnako pre obchodné záväzkové vzťahy platí § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Takou zmluvou, u ktorej zákon vyžaduje písomnú formu, je aj zmluva (dojednanie) o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. V danom prípade medzi stranami mal vzniknúť dvojstranný právny úkon, konkrétne Zmluva o dielo č. 124/2013/SUB/001. Proces vzniku zmluvy na základe konsenzu zmluvných strán je upravený v § 43a a nasledujúce Obč. zák. Zmluva je dvojstranný právny úkon skladajúci sa z dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvých z nich je návrh na uzavretie zmluvy (oferta), je to jednostranný, určitej osobe alebo osobám adresovaný prejav vôle navrhovateľa, v ktorom dostatočne určitým spôsobom (t.j. návrh obsahuje aspoň podstatné náležitosti navrhovanej zmluvy) navrhuje adresátovi (oblátovi) uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným a vyjadruje súčasne vôľu byť týmto návrhom viazaný, ak ho adresát prijme. Zákon nepredpisuje právnu formu návrhu na uzavretie zmluvy, ale v prípade, keď právny úkon musí mať povinne písomnú formu, potom aj návrh na uzavretie zmluvy musí byť písomný, lebo inak nemá právne účinky. Písomný návrh na uzavretie zmluvy musí byť podpísaný navrhovateľom. Písomná forma návrhu je zachovaná, ak sa návrh urobil elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá návrh urobila. Návrh je pre navrhovateľa záväzný okamihom jeho dôjdenia adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát aj oboznámil. Návrh na uzavretie zmluvy zaväzuje navrhovateľa počas plynutia lehoty, ktorú v návrhu určil a ak lehotu neurčil, tak počas plynutia primeranej doby na prijatie návrhu. Primeranosť doby na prijatie návrhu sa posúdi so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a charakter (rýchlosť) prepravy návrhu zmluvy, aby sa tak objektívne ustálila doba potrebná na dôjdenie návrhu adresátovi na rozhodnutie adresáta o návrhu a na dôjdenie na jeho odpovede navrhovateľovi. Márnym uplynutím určenej lehoty alebo primeranej doby na prijatie návrhu návrh zaniká. Účinky neskorého prijatia návrhu sú upravené v § 43c ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu (akceptácia). Týmto jednostranným prejavom vôle adresát (akceptant) dáva navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Prijatie návrhu sa môže uskutočniť akýmkoľvek včas urobeným spôsobom, pokiaľ zákon

alebo návrh zmluvy neustanovujú určitú formu (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pre nadobudnutie účinnosti včas prijatého návrhu je rozhodný okamih dôjdenia vyjadrenia súhlasu s obsahom návrhu navrhovateľovi. Týmto okamihom došlo ku zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy a zmluva je tým uzavretá (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak teda došlo k zhode vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy tým, že riadne a včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť, je zmluva uzavretá. Vznik zmluvy predpokladá, aby návrh na jej uzavretie bo prijatý v celom rozsahu a bez výhrad. Prijatie návrhu so zmenami sa považuje za odmietnutie návrhu a súčasne za nový návrh druhej strany na uzavretie zmluvy. Tým dochádza k opačnému postaveniu navrhovateľa a obláta. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že štatutárne orgány - konatelia žalobcu i žalovaného sa v súvislosti s procesom vzniku Zmluvy o dielo osobne nestretli. Proces uzatvorenia, vzniku zmluvy o dielo sa uskutočnil e-mailami, t.j. medzi neprítomnými osobami. V konaní boli predložené stranami dve Zmluvy o dielo rôzneho obsahu. Žalobca doložil Zmluvu o dielo podpísanú zhotoviteľom dňa 05.09.2013 a objednávateľom (žalobcom) dňa 06.09.2013, t.j. tú, na základe ktorej si uplatnil svoj nárok (č.l. 6-11 súdneho spisu). Žalovaný doložil Zmluvu o dielo, ktorá nie je podpísaná ani jednou stranou (č.l. 62-71 súdneho spisu). Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca zaslal žalovanému návrh na uzavretie zmluvy, ktorá obsahovo zodpovedá Zmluve o dielo predloženej žalovaným (č.l. 62-71 súdneho spisu). V danom prípade išlo o prejav vôle žalobcu smerujúci k uzavretiu Zmluvy o dielo určený žalovanému. Dôkazom tohto je e-mail žalobcu adresovaný a odoslaný žalovanému dňa 03.09.2013 zo dňa 03.09.2013 o 22.10 hod. s predmetom: Zaslanie ZOD a so sprievodnou správou, že v prílohe zasiela Zmluvu o dielo na realizáciu rekonštrukcie TS obchodného centra F.. V tejto e-mailovej správe súčasne žalobca žiadal podpísanú Zmluvu o dielo zaslať ako scan na e-mail a následne zaslať originály zmlúv poštou. Súd prvej inštancie uzavrel, že návrh Zmluvy o dielo zasielanej žalobcom žalovanému nebol žalobcom podpísaný. Žalovaný však v reakcii zaslal žalobcovi e-mailom Zmluvu o dielo s obsahom Zmluvy o dielo, ktorú predložil žalobca (č.l. 6-11 súdneho spisu) dňa 06.09.2013. Svedčí o tom e-mail žalovaného adresovaný a odoslaný žalobcovi 06.09.2013 o 08.58 hod. s predmetom e-mailovej správy: Zaslanie T. - OC F. so sprievodnou správou: V prílohe vám zasielame T. - OC F.. Skutočnosťou je, že s návrhom žalobcu na uzavretie Zmluvy o dielo zaslanej žalobcom žalovanému dňa 03.09.2013 žalovaný nevyjadril súhlas, a teda ním zaslaná Zmluva o dielo obsahujúca zmeny bola novým návrhom na uzavretie zmluvy. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Medzi stranami do tohto momentu nebol proces uzatvorenia Zmluvy o dielo sporný, a teda nebolo ani sporné to, že zaslanie Zmluvy o dielo s príslušnými zmenami žalovaným žalobcovi e-mailom zo dňa 06.09.2013, bol jeho novým návrhom. Nový návrh žalovaného na uzavretie zmluvy znamená vznik opačného postavenia navrhovateľa a obláta, teda navrhovateľom (oferentom) sa stal žalovaný a jeho prejav vôle v podobe návrhu na uzavretie zmluvy bol adresovaný žalobcovi. Okamihom dôjdenia tohto návrhu žalovanému (e-mail zo 06.09.2013) bol návrh na uzavretie zmluvy pre žalovaného záväzný. V návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalovaného nebola určená lehota na jeho prijatie a nedošlo ani k prejavu zo strany žalobcu o odmietnutí návrhu. Od momentu dôjdenia návrhu na uzavretie zmluvy bol žalovaný návrhom viazaný, návrh bol pre žalovaného záväzný, ale nie po neobmedzenú dobu. V danom prípade mal nasledovať druhý jednostranný právny úkon, teda prijatie návrhu (jeho akceptácia) zo strany žalobcu, ktorým žalobca mal dať žalovanému najavo, že prijíma návrh na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Pre prípad uzavretia Zmluvy o dielo toto prijatie návrhu mohlo byť uskutočnené akýmkoľvek včas urobeným spôsobom, ale pre prípad dojednania zmluvy o zmluvnej pokute, mal byť uskutočnený v písomnej forme. Vznik (uzavretie) zmluvy spôsobuje len akceptácia návrhu, ktorá sa urobí v predpísanej lehote (akceptačnej lehote), v ktorej musí akceptácia dôjsť navrhovateľovi, inak prijatie návrhu nie je účinné. Návrh na uzavretie zmluvy zaniká a navrhovateľ ním prestáva byť viazaný v prípadoch ustanovených v § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je pravdou, že žalovaný svoj návrh na uzavretie zmluvy časovo neobmedzil, nezrušil ho a ani ho neodvolal. V tomto prípade zmluvné strany uzatvárali zmluvu nie osobne. V prípade zmluvy (dojednania) o zmluvnej pokute písomný návrh na uzavretie zmluvy zo strany žalovaného adresovaný žalobcovi dňa 06.09.2013 predpokladal jeho písomné prijatie žalobcom. Vzhľadom na obranu žalovaného prvoinštančný súd skúmal, či nedošlo k zániku návrhu podľa § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy k zániku návrhu dochádza zo zákona a nemožno ho konvalidovať. Záväznosť návrhu navrhovateľa na uzavretie zmluvy je časovo obmedzená, a to jednak lehotou, ktorú navrhovateľ na uzavretie zmluvy v návrhu určil a ak ju neurčil, tak primeranou dobou. V

tomto prípade v návrhu na uzavretie zmluvy doručenom žalobcovi e-mailom zo 06.09.2013 nebola uvedená konkrétna lehota, v ktorej má byť návrh žalovaného prijatý žalobcom. V takom prípade platí primeraná doba na prijatie návrhu. Primeranosť doby sa posudzuje podľa povahy navrhovanej zmluvy, na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu. Rozhodujúcim bude nielen druh uzavieranej zmluvy, ale najmä jej obsah, teda iná časová doba je potrebná na prijatie návrhu na uzavretie jednoduchej zmluvy a iná pre posúdenie niekoľko stranovej zložitej zmluvy. Iná lehota platí v prípade zaslania návrhu poštou a iná v prípade zaslania návrhu napr. elektronickými prostriedkami. Pre posúdenie dĺžky primeranej doby je potrebné vziať do úvahy aj dobu, po ktorú so zreteľom na charakter zmluvy môže druhá strana, v tomto prípade žalobca, dostatočne starostlivo zvážiť, či návrh odmietne, akceptuje alebo urobí protinávrh. V tomto prípade návrh na uzavretie zmluvy zaslal žalovaný žalobcovi e-mailom dňa 06.09.2013, (jeho návrh obsahoval zmeny, a teda bol novým návrhom vo vzťahu k návrhu na uzavretie zmluvy zaslaného žalobcom žalovanému e-mailom dňa 03.09.2013). Aj táto skutočnosť bola podľa názoru prvoinštančného súdu dôležitá pre posúdenie primeranosti doby, v ktorej mohol žalobca zvážiť, či tento návrh zmluvy žalobcu odmietne, alebo ho bude akceptovať, prípadne urobí protinávrh. V tomto prípade bol proces uzatvárania Zmluvy o dielo uskutočňovaný medzi neprítomnými osobami, v takom prípade je návrh potrebné urobiť v písomnej forme, čo v tomto prípade zaslania návrhu na uzavretie zmluvy e-mailom dňa 06.09.2013 zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi sa aj stalo. Návrh na uzavretie zmluvy medzi neprítomnými osobami je účinný v momente jeho dôjdenia. Bolo preukázané, že tento návrh na uzavretie zmluvy podaný žalovaným vo vzťahu k žalobcovi bol doručený žalovanému e-mailom dňa 06.09.2013, a teda prejav vôle žalovaného pôsobil od okamihu, kedy žalobcovi dňa 06.09.2013 tento prejav vôle došiel. Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Pod pojmom ,,dôjdenie do sféry dispozície? treba rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi resp., môže sa objektívne oboznámiť. Teda k účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať. Návrh na uzavretie zmluvy žalovaného v tomto prípade zaväzoval žalobcu na prijatie návrhu počas plynutia primeranej doby. Primeranosť doby na akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalovaného žalobcom súd prvej inštancie posudzoval podľa zákonných kritérií, t.j. s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a charakter (rýchlosť prepravy návrhu zmluvy), to všetko v kontexte dodržania písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute. Tvrdenia strán o procese uzatvorenia písomnej Zmluvy o dielo č. 124/2013/SUB/001 sa v období po dôjdení návrhu na uzavretie Zmluvy dielo e-mailom dňa 06.09.2013 rozchádzajú. Žalobca tvrdil, že návrh na uzavretie zmluvy zaslaný e- mailom dňa 06.09.2013 žalobcom jeho osobe, akceptoval, že dňa 06.09.2013 túto zmluvu podpísal, k svojmu podpisu na Zmluvu o dielo pripojil dátum 06.09.2013 a ním podpísanú Zmluvu o dielo zaslal žalovanému poštou dňa 19.09.2013. Skutočnosťou je, že Zmluva o dielo č. 124/2013/SUB/001 zaslaná žalovaným žalobcovi e-mailom dňa 06.09.2013 obsahuje na strane zhotoviteľa dátum, podpis a pečiatku zhotoviteľa s dátumom 05.09.2013. Skutočnosťou je tiež, že na Zmluve o dielo predloženej žalobcom spolu so žalobou je uvedený podpis a pečiatka za objednávateľa s dátumom 06.09.2013. Žalovaný najskôr tvrdil, že žalobca túto Zmluvu o dielo vrátil žalovanému v polovici septembra 2013, ale nepodpísanú, resp. neskôr tvrdil, že Zmluvu o dielo s podpisom žalovaného neobdržal vôbec. Preto žalobcovi zaslal Zmluvu o dielo opäť dňa 24.09.2013. Na svoje tvrdenie, že predmetná Zmluva o dielo bola odoslaná žalovaným žalobcovi opätovne dňa 24.09.2013, žalovaný doložil podací hárok zo dňa 24.09.2013. S týmto tvrdením žalovaného sa žalobca stotožnil. Žalovaný popieral tvrdenie žalobcu o tom, že mu bola doručená Zmluva o dielo tak, že bola zaslaná žalobcom žalovanému poštou dňa 19.09.2013. Žalobca na svoje tvrdenie doložil podací hárok, podľa ktorého dňa 19.09.2013 bola daná žalobcom na poštovú prepravu zásielka adresovaná žalovanému. V podacom hárku nie je bližšie určený obsah tejto doručovanej zásielky. K rozporným tvrdeniam strán na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uviedol, že predložené listinné dôkazy, a to najmä výzva žalobcu zo dňa 18.09.2013 adresovaná žalovanému, s ohľadom na dátum tejto výzvy (18.09.2013) a na dátum podania zásielky na poštovú prepravu (19.09.2013) skôr nasvedčuje tomu, že na poštovú prepravu dňa 19.09.2013 dal žalobca žalovanému práve písomnú výzvu zo dňa 18.09.2013 (č.l. 12 súdneho spisu). Žalobca nepreukázal, že na poštovú prepravu dňa 19.09.2013 spolu s výzvou bola zasielaná aj predmetná Zmluva o dielo č. 124/2013/SUB/001 ním podpísaná a datovaná 06.09.2013. Tomuto záveru súdu nasvedčuje i časť z došlej a odoslanej pošty predloženého žalovaným, z ktorej vyplýva došlá pošta žalovanému dňa 23.09.2013 s označením obsahu zásielky ,,Výzva?.

Listina zo dňa 18.09.2013 bola výzvou na odovzdanie diela. Deň 19.09.2013 pripadol na štvrtok a deň 23.09.2013 na pondelok. Tieto dôkazy skôr svedčia o pravdivosti tvrdenia žalovaného, že dňa 23.09.2013 mu nebola poštou doručená Zmluva o dielo č. 124/2013/SUB/001. Ďalším dôkazom je list žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 24.09.2013, v ktorom ho vyzýva podpísať Zmluvu o dielo č. 124/2013/SUB/001 a podpísanú zmluvu v jednom vyhotovení zaslať na jeho adresu. Súčasne žalobcovi zaslal Zmluvu o dielo č. 124/2013/SUB/001. Je nelogické, že by žalovaný listom zo dňa 24.09.2013 vyzýval žalobcu na zaslanie žalobcom podpísanej predmetnej Zmluvy o dielo, ak by ju mal už ku dňu 24.09.2013 doručenú. Pokiaľ ide o posúdenie primeranosti doby na prijatie návrhu s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že navrhovanou zmluvou bola Zmluva o dielo, predmetom ktorej bola výmena transformátora, dodávka a montáž prepojovacích káblov včetne príslušných koncoviek, zabezpečenie pracoviska v súčinnosti so K., a.s. T. a východisková revízia elektrických zariadení (viď článok II. bod 1. predmetnej zmluvy). Predmetná zmluva bola Zmluvou o dielo. Nie nepodstatným pre posúdenie povahy navrhovanej zmluvy je dojednaný čas plnenia zmluvy, podľa ktorého (článok IV. bod 1. predmetnej zmluvy) malo byť dielo realizované od 10.09.2013 o 22.00 hod. do 11.09.2013 o 06.00 hod. a kompletné odovzdanie dokladovej časti malo byť vykonané do 13.09.2013. Čas plnenia bol tak ohraničený časovo do 10.09.2013 o 22.00 hod. (práce) a do 13.09.2013 do 24.00 hod. (dokladová časť). Je pravdou, že predmetná Zmluva o dielo má viac strán, ale súd prvej inštancie zdôraznil, že to bol žalobca, ktorý najskôr zaslal žalovanému návrh na uzavretie zmluvy e-mailom dňa 02.09.2013 a že nový návrh zmluvy zaslal žalovaný e-mailom žalobcovi dňa 06.09.2013, pričom je síce pravdou, že došlo k zmene v obsahu Zmluvy o dielo, ale len v tých častiach zmluvy, ktoré súd uvádza vyššie, nie však predmetu diela, jej ceny a času plnenia. Ak pre posúdenie návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy zaslanej mailom 02.09.2013 postačovalo žalovanému na to, aby sa rozhodol, či tento návrh prijme, potom za primeranú dobu pre prijatie návrhu možno považovať primerane rovnakú dobu, ktorú mal žalovaný vo vzťahu k návrhu na uzavretie zmluvy podaného žalobcom. Žalobca mohol mať záujem na uzavretí písomnej Zmluvy o dielo (skutočnosti uvádzané v súvislosti s e-mailom z 02.09.2013), ale faktom je, že po doručení e-mailu žalovanému z 05.09.2013, v ktorom žiada žalobca žalovaného zaslať podpísanú Zmluvu o dielo, následne došlo zo strany žalovaného k zaslaniu (e- mailom) návrhu na uzavretie obsahovo inej zmluvy, ako bol návrh na uzavretie zmluvy zasielaný dňa 02.09.2013 žalobcom žalovanému, teda dňa 06.09.2013 žalovaný zaslal žalobcovi návrh na uzavretie Zmluvy o dielo ním podpísaného v znení pripojenom na č.l. 6-11 súdneho spisu. Prijatie návrhu sa musí stať včas. Prijatie návrhu akceptantom (tu žalobcom) musí súčasne dôjsť včas aj navrhovateľovi (tu žalovanému) a až týmto okamihom, teda spätným zaslaním akceptácie návrhu navrhovateľovi nadobúda prijatie návrhu účinnosť. Aj keď žalobca návrh na uzavretie zmluvy zaslaný mu žalobcom e-mailom zo dňa 06.09.2013 podpísal, nie je zmluva uzavretá, kým podpísaný návrh nedôjde k navrhovateľovi (tu žalovanému). Prijatie návrhu musí vyhovovať forme, ktorú určuje návrh zmluvy alebo vyžaduje zákon (v tomto prípade písomnej forme). Akceptácia návrhu na uzatvorenie predmetnej Zmluvy o dielo č. č. 124/2013/SUB/001 zo strany žalobcu mala dôjsť navrhovateľovi (žalovanému) do sféry jeho dispozície, pretože až vtedy je i príjemca návrhu (žalobca) svojou akceptáciou viazaný a nemôže už návrh navrhovateľa zmeniť ani svoju akceptáciu odvolať. Akceptáciou návrhu a jej oznámením žalovanému by bol zavŕšený zmluvný konsenzus, ktorý by založil vznik zmluvy písomnej Zmluvy o dielo č. 124/2013/SUB/001. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že akceptácia návrhu na uzavretie zmluvy nedošla žalovanému. Žalobca mohol vytlačiť návrh Zmluvy o dielo zaslaný mu žalovaným e-mailom dňa 06.09.2013 a pripojiť k nej svoj podpis a dátum, ale v tomto prípade absentuje dôjdenie akceptácie predmetnej zmluvy žalobcom žalovanému v písomnej forme. Na tomto závere súdu nemení nič ani tá skutočnosť, že žalovaný predfaktúrou č. 13/0001 fakturoval žalobcovi sumu 3.000,- Eur (cenu diela), pretože táto faktúra bola vyhotovená ešte 05.09.2013 a splatná bola 06.09.2013. Bola teda vyhotovená v čase, kedy Zmluva o dielo s obsahom, zhodným so Zmluvou o dielo doloženej žalobcom (č.l. 6-11 súdneho spisu) bola podpísaná žalovaným a ním datovaná dňom 05.09.2013, ale stále bola v procese návrhu na uzavretie zmluvy. Preto na veci nič nemení, že v predfaktúre č. 13/0001 vystavenej žalovaným pre žalobcu na sumu 3.000,- Eur žalovaný uvádza Zmluvu o dielo č. 124/2013/SUB/001. Na vyššie uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že list žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa 18.09.2013 obsahuje označenie veci: Zmluva o dielo č. 124/2013/ SUB/011, pretože pisateľom tohto listu je žalobca a obsahom listu je Výzva na odovzdanie diela, konkrétne jeho dokladovej časti. To isté platí vo vzťahu k e-mailu žalobcu zo dňa 02.10.2013. Tieto

dôkazy nesvedčia o tom, že došlo k účinnosti prijatého návrhu žalovaného žalobcom a dôjdením vyjadrenia súhlasu žalobcu s obsahom návrhu na uzavretie zmluvy žalovanému v písomnej forme. Pretože až týmto okamihom by došlo ku zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy a k uzavretiu zmluvy v písomnej forme. Prvoinštančný súd uzavrel, že medzi stranami nedošlo ku vzniku zmluvy, k uzatvoreniu Zmluvy o dielo č. 124/2013/SUB/011, (v ktorej je obsiahnuté dojednanie o zmluvnej pokute) v písomnej forme. Zmluvná pokuta, na základe ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok, nebola medzi stranami platne a písomne dohodnutá a preto žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a vzhľadom na plný úspech žalovaného vo veci mu priznal v zmysle § 255 ods. 1 náhradu trov konania v plnom rozsahu, v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Podanie odvolania odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) a e) CSP, tvrdiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca v odvolaní zotrval v plnom rozsahu na svojej argumentácii uvádzanej pred súdom prvej inštancie, a chronologicky zhodne s prvoinštančným konaním popísal jednotlivé skutočnosti preukazujúce uzatvorenie písomnej zmluvy o dielo. Zdôraznil, že žalovaným zaslaný písomný návrh na uzatvorenie zmluvy o dielo č. 124/2013/SUB/001 zo dňa 06.09.2013 bol akceptovaný a žalobcom podpísaný a doručený do dispozičnej sféry žalovaného minimálne dvakrát, keď mu zmluva bola odoslaná poštou dňa 19.09.2013, resp. keď túto doručil súd žalovanému spolu so žalobou. Mal za to, že v tomto prípade platí ust. §124 podľa ktorého hmotnoprávny úkon žalobcu bol účinný voči žalovanému keď sa o ňom v konaní dozvedel. Za účelovú považoval obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že v zásielke odoslanej žalobcom žalovanému dňa 19.09.2013 bola len výzva na plnenie, alebo že obsahovala nepodpísané vyhotovenie predmetnej zmluvy o dielo. Rovnako výpis z došlej knihy pošty žalovaného, v ktorom sa uvádza, že obsahom tejto zásielky bola len výzva, nemožno hodnotiť ako presvedčivý dôkaz, ktorý by potvrdzoval absenciu riadne podpísanej predmetnej zmluvy o dielo. Bolo by nelogické aby žalobca žalovanému zasielal riadne nepodpísanú zmluvu o dielo. Zopakoval svoj názor z pred súdu prvej inštancie, že žalovaný svoj návrh na uzatvorenie zmluvy zo dňa 06.09.2013 časovo neobmedzil, nikdy ho nezrušil, ani neodvolal (§43a ods. 2 Obč. zák.), naopak zopakoval ho listom zo dňa 24.09.2013. Zotrval na svojich tvrdeniach, že predmetnú zmluvu o dielo žalobca podpísal 06.09.2013 a zaslal ju žalovanému poštou 19.09.2013.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril písomným podaním zo dňa 23.05.2013 žalovaný, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny a odvolaciemu súdu navrhol aby tento potvrdil. Zotrval na svojich tvrdeniach uvedených pred súdom prvej inštancie, tvrdiac, že predmetná zmluva o dielo č. 124/2013/SUB/001, na základe ktorej sa žalobca domáha nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, nebola platne uzatvorená. Tvrdil, že dňa 23.09.2013 žalovaný prevzal zásielku žalobcu, avšak jej obsahom nebola zmluva o dielo, ale výzva na odovzdanie diela. Považoval za nelogické, aby žalobca v jednej zásielke zasielal tak výzvu, ako aj samotnú zmluvu. Práve z dôvodu, že žalobca žalovanému riadne nevrátil podpísanú zmluvu, ho žalovaný listom zo dňa 24.09.2013, teda bezprostredne po doručení výzvy na odovzdanie diela, vyzval žalovaný žalobcu na zaslanie predmetnej zmluvy. Zmenu výpovede konateľa žalobcu, ktorý najskôr tvrdil, že súčasťou tejto zásielky bola aj žalobcom nepodpísaná zmluva a následne tvrdil, že ju vôbec neobsahovala, nemožno považovať za účelovú, išlo len o výpoveď na základe chybných podkladov a informácii od zamestnancov. Žalovaný ďalej zdôraznil, že konateľ žalovaného ani raz či v písomných alebo ústnych vyjadreniach nepripustil, že by mu žalobca doručil riadne podpísanú zmluvu o dielo. S poukazom na ust. §43c ods. 2 Obč. zák., ak teda žalovaný neobdržal akceptáciu jeho písomného návrhu na uzatvorenie zmluvy, k platnému uzatvoreniu zmluvy nemohlo dôjsť. Poukázal na to, že dielo sa malo vykonávať 10. až 13. septembra 2013, preto mala byť akceptácia návrhu doručená žalobcom žalovanému najneskôr dňa 10.09.2013. Ak by aj žalobca skutočne žalovanému predmetnú zmluvu riadne podpísanú dňa 19.09.2013 odoslal mohla byť doručená najskôr 23.09.2013, t.j. 12 dní po vykonaní diela. Preto k platnému uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme nemohlo dôjsť. Doručenie akceptácie návrhu zmluvy po zhotovení diela nemožno považovať za urobené v primeranej lehote. Je zrejmé, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, avšak nie v písomnej forme a nejedná sa o zmluvu o dielo č. 124/2013/SUB/001 doloženú žalobcom. Právny vzťah medzi

stranami sporu bol založený akceptáciou cenovej ponuky žalovaného zo strany žalobcu. Zmluvná pokuta medzi stranami sporu písomne a platne dohodnutá nebola, preto žalobca nemá na uplatňovaný nárok žiadny právny titul. Súd prvej inštancie vykonal všetky potrebné dôkazy, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.06.2013 uviedol, že predmetná zmluva o dielo č. 124/2013/SUB/001 zo dňa 06.09.2013 bola uzatvorená platne a v písomnej forme, čoho dôkazom je, že je riadne podpísaná založená v spise. Žalobca odoslal žalovanému riadne podpísanú zmluvu o dielo dňa 19.09.2013 spolu s výzvou na odovzdanie diela. Nie je pravdou, že túto zaslal až po vykonaní (dokončení) diela, pretože toto ešte nebolo v čase doručenia zmluvy žalovanému dokončené ani odovzdané žalobcovi. K odovzdaniu diela došlo až 04.10.2013, kedy žalobca sám zabezpečil posledný chýbajúci dokument a dielo odovzdal investorovi. Naviac predmetná zmluva bola žalovanému doručená aj súdom. S odovzdaním originálu správy z východiskovej odbornej prehliadky a skúšky, bol žalovaný v omeškaní minimálne 7 dní, keď ju zaslal žalobcovi poštou až dňa 19.09.2013, napriek tomu, že predmetná zmluva počítala s kompletným odovzdaním dokladovej časti do 13.09.2013. Návrh žalovaného nemohol zaniknúť márnym uplynutím primeranej doby, nakoľko žalovaný svoju výzvu zopakoval aj dňa 24.09.2013, kedy je zaslal žalobcovi poštou.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.6.2017 zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, poprel doručenie podpísanej zmluvy o dielo žalobcom tak poštou či elektronicky, resp. inými prostriedkami. Žalovanému bol síce doručený sken návrhu zmluvy cestou súdu v súdnom konaní, a až niekoľko mesiacov po realizácii diela. Nedoručenie podpísaného originálu predmetnej zmluvy žalobcom žalovanému naviac žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 03.12.2013, teda pred podaním žaloby.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v predmetnej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. V súlade s § 387 ods. 3 odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

9. Za zásadné tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, odvolací súd považoval jeho námietku, že došlo k platnému písomnému uzatvoreniu Zmluvy o dielo č. 124/2013/SUB/001 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 06.09.2013, že žalovaný neodovzdal dielo včas a riadne a preto mu vznikol v zmysle ust. X ods. 1 tejto zmluvy nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v žalovanej výške.

10. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal písomné uzatvorenie Zmluvy o dielo č. 124/2013/SUB/001 zo dňa 06.09.2013 medzi stranami sporu, nakoľko neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal doručenie návrhu na uzatvorenie predmetnej zmluvy žalovanému. Závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal doručenie riadne podpísanej predmetnej zmluvy o dielo žalovanému sú presvedčivé, správne a vychádzajú z riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ aj žalovaný vo svojej argumentácii pred súdom prvej inštancie uvádzal rozdielne stanoviská týkajúce sa údajného doručenia uvedenej zmluvy žalobcom žalovanému dňa 23.09.2013, na ktorej absentoval podpis žalobcu a jeho následné tvrdenia o nedoručení uvedenej zmluvy, táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje riadne doručenie uvedenej zmluvy žalobcom žalovanému. Aj v prípade pravdivosti tvrdenia žalovaného o doručení žalobcom nepodpísanej zmluvy, by k jej platnému písomnému uzatvoreniu totiž nedošlo. Žalovaný v konaní nikdy nepripustil doručenie

riadne podpísanej predmetnej zmluvy žalobcom žalovanému a preto nemožno jeho tvrdenia považovať za účelové. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že s pôvodným návrhom žalobcu na uzavretie Zmluvy o dielo zaslanej žalobcom žalovanému dňa 03.09.2013 žalovaný nevyjadril súhlas, a teda ním dňa 06.09.2013 žalobcovi zaslaná Zmluva o dielo obsahujúca zmeny, bola v zmysle ust. § 44 ods. 2 Obč. zák. novým návrhom žalovaného na uzatvorenie zmluvy. V zmysle ust. 43c ods. 2 Obč. zák., pre nadobudnutie účinnosti včas prijatého návrhu je rozhodný okamih dôjdenia vyjadrenia súhlasu s obsahom návrhu jeho navrhovateľovi (v tomto prípade žalovanému). Až týmto okamihom by došlo ku zhode vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy a zmluva by bola uzatvorená. Sám žalobca uvádza, že písomné vyhotovenie zmluvy odoslal žalovanému až dňa 19.09.2013, teda k písomnému uzatvoreniu zmluvy v prípade jej doručenia mohlo teoreticky dôjsť až po tomto termíne, teda rozhodne nie ako tvrdí žalobca v deň jej podpisu žalobcom dňa 06.09.2013. Otázkou včasnosti prijatia nového návrhu, ani s termínom dokončenia diela, sa v odvolacom konaní nebolo potrebné sa podrobne zaoberať, nakoľko odvolací súd sa plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal doručenie písomného vyhotovenia uvedenej zmluvy späť žalovanému a teda písomné uzatvorenie zmluvy, ktoré bolo základom pre priznanie nároku žalobcu zo zmluvnej pokuty. Len na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a v zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, kedy sa odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, odvolací súd k včasnosti prijatia nového návrhu predmetnej zmluvy žalovaného uvádza nasledovné. Neobstojí argumentácia žalobcu, že k uzatvoreniu predmetnej zmluvy došlo jej doručením v konaní súdom prvej inštancie, ku ktorému došlo dňa 03.03.2014. Dielo bolo v zmysle dohody zmluvných strán zhotovované v termíne od 11. - 13.09.2013. V tomto prípade došlo k odovzdaniu diela najneskôr začiatkom októbra 2013, teda ak by malo dôjsť k doručeniu akceptácie návrhu na uzatvorenie zmluvy súdom v marci 2014 a ako tvrdí žalobca a tým momentom malo dôjsť k písomnému uzatvoreniu zmluvy, žalovanému bolo doručené s polročným časovým odstupom po ukončení diela. V zmysle ust. § 43b ods. 1 písm. b) Obč. zák., návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu. Z tohto dôvodu, aj keď žalovaný v návrhu na uzatvorenie zmluvy neurčil žiadnu lehotu na prijatie návrhu, za primeranú dobu prijatia návrhu na uzatvorenie zmluvy rozhodne nemožno považovať uplynutie šiestich mesiacov po realizácii diela. Toto doručenie nespĺňa ani predpoklady ust. § 43c ods. 2 Obč. zák., pretože rovnako nemožno považovať za včasné prijatie návrhu jeho prijatie s polročným časovým odstupom po ukončení diela. Zároveň nie sú splnené ani podmienky ust. § 43c ods. 3 Obč. zák., na tzv. neskoré prijatie návrhu, podľa ktorého neskoré prijatie, má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ (v tomto prípade žalovaný), o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy. Žalovaný takýto úkon neurobil, urobiť nemienil, pričom zaň rozhodne nemožno považovať žiadosť žalovaného zo dňa 24.09.2013 o písomné zaslanie žalobcom podpísanej zmluvy. Toto ustanovenie predpokladá neskoré doručenie prijatého návrhu na uzavretie zmluvy, ku ktorému doručeniu návrhu však vôbec nedošlo.

11. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu a súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním, odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie uzavrel, že k uzavretiu predmetnej Zmluvy o dielo č. 124/2013/SUB/001 zo dňa 06.09.2013 v písomnej forme nedošlo, teda nemohlo dôjsť k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty, z ktorej nárok si žalobca uplatňuje žalobou. Preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

12. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého

pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

14. Odvolací súd z uvedených dôvodov potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podrobne a precízne odôvodnil v súlade s požiadavkami stanovenými v § 220 ods. 2 a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 378 ods. 2 .

15. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.

16. O nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, má nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .