Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-15Csp/22/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom M. 6, XXX XX Bratislava, v zast.: AK Herceg, s.r.o., IČO: XX XXX 240, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: A. T., F..: XX.XX.XXXX, T. Š. XXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie sumy 1.321,38 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.321,38 EUR a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 16.12.2019 domáhal zaplatenia sumy 1.321,38 EUR s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.03.2017 žalobca vykonal kontrolu v mieste odberu elektriny na adrese: R. XX/XXX, XXX XX C., číslo odberného miesta XXXXXXXXXX, L. odberného miesta: XXZZSXXXXXXXXXXX, pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č. XXX/ XXXX Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole spísal žalobca H. č. XXXXXX. A. zo dňa XX.XX.XXXX zaslal žalobca žalovanému Výzvu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, v ktorej vyzval žalovaného na úhradu dlhu do 30 dní od vyhotovenia Výzvy, pričom mu ponúkol možnosť odpustenia 15% dlhu v prípade úhrady do 13.04.2017, resp. možnosť splatiť dlh v splátkach. Súčasťou Výzvy bol Protokol č. XXXXXX a Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny číslo XXXXXXXXXX. Výška dlhu -škody bola XXX,XX EUR.

3. Súčasne žalobca uviedol, že dňa XX.XX.XXXX vykonal kontrolu v mieste odberu elektriny na adrese: R. X/XXX, XXX XX C., číslo odberného miesta XXXXXXXXXX, L. odberného miesta: XZZSXXXXXXXXXXX, pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole spísal žalobca Protokol č. XXXXXX. Listom zo dňa 29.06.2017 zaslal žalobca žalovanému Výzvu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, v ktorej vyzval žalovaného na úhradu dlhu do 30 dní od vyhotovenia Výzvy, pričom mu ponúkol možnosť odpustenia 15% dlhu v prípade úhrady do 30.07.2017, resp. možnosť splatiť dlh v splátkach. Súčasťou Výzvy bol Protokol č. XXXXXX a Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny číslo XXXXXXXXXX. Výška dlhu - škody bola XXX,XX EUR.

4. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil Protokol č. XXXXXX zo dňa 06.03.2017 spolu s výzvou na úhradu škody a príslušnú doručenku do doručenia tejto výzvy, Protokol č. XXXXXX zo dňa 14.06.2017 spolu s výzvou na úhradu škody a príslušnú doručenku do doručenia tejto výzvy, Výpočet náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa v znení neskorších predpisov spolu s prílohou č. 1 - Detail pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa v znení neskorších predpisov a Predžalobnú výzvu zo dňa 19.07.2019.

5. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Piešťany vydal platobný rozkaz, sp. zn.: XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 03. februára 2020 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk, Okresný súd Piešťany na základe uznesenia sp. zn.: XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 11. júna 2020 uvedený platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

6. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola žalovanému doručená postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“). Žalovaný sa v rámci stanovenej lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil žiadne dôkazy.

7. Podľa : „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

8. Podľa 191 ods. 1 : „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Z vykonaného dokazovania prostredníctvom listín v spise v zmysle si súd ustálil nasledovný skutkový stav: Žalobca vykonal dňa 06.03.2017 kontrolu v mieste odberu elektriny na adrese: R. XX/XXX, XXX XX C., číslo odberného miesta XXXXXXXXXX, EIC odberného miesta: 2XZZSXXXXXXXXXXX, pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole spísal žalobca Protokol č. XXXXXX. Listom zo dňa 10.03.2017 zaslal žalobca žalovanému Výzvu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, v ktorej vyzval žalovaného na úhradu dlhu do 30 dní od vyhotovenia Výzvy, pričom mu ponúkol možnosť odpustenia 15% dlhu v prípade úhrady do XX.XX.XXXX, resp. možnosť splatiť dlh v splátkach. Súčasťou Výzvy bol Protokol č. XXXXXX a Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny číslo XXXXXXXXXX. Výška dlhu -škody bola 914,37 EUR. Súčasne žalobca dňa 14.06.2017 opätovne vykonal kontrolu v mieste odberu elektriny na adrese: R. X/XXX, XXX XX C., číslo odberného miesta XXXXXXXXXX, EIC odberného miesta: XZZSXXXXXXXXXXX, pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole spísal žalobca Protokol č. XXXXXX. Listom zo dňa 29.06.2017 zaslal žalobca žalovanému Výzvu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, v ktorej vyzval žalovaného na úhradu dlhu do 30 dní od vyhotovenia Výzvy, pričom mu ponúkol možnosť odpustenia 15% dlhu v prípade úhrady do 30.07.2017, resp. možnosť splatiť dlh v splátkach. Súčasťou Výzvy bol Protokol č. XXXXXX a Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny číslo XXXXXXXXXX. Výška dlhu - škody bola XXX,XX EUR. Keďže žalovaný škodu neuhradil, postúpil žalobca jej vymáhanie právnemu zástupcovi, ktorý

listom zo dňa 19.07.2019 zaslal žalovanému Predžalobnú výzvu na zaplatenie škody, a to do 5 dní od prevzatia výzvy. K úhrade škody zo strany žalovaného však do dnešného dňa neprišlo.

10. Podľa platí, že: „každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“

11. Podľa platí, že: „každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“

12. Podľa zákon o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len: „zákon o energetike“) platí, že: „neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny: a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, alebo zmluvy, ktorej predmetom je zdieľanie elektriny, alebo bez iného právneho dôvodu, na základe ktorého vzniká právo zdieľať elektrinu, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, určeným meradlom, ktoré nie je namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo určeným meradlom, na ktorom je poškodená, pozmenená alebo odstránená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka montážnika, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

13. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike platí, že: „pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).“

14. Podľa § 46 ods. 3 zákona o energetike platí, že: „ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.“

15. Podľa platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“

16. Podľa platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

18. Podľa 232 ods. 3 : „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

19. Súd vec posúdil právne tak, že vyššie uvedenými kontrolami žalobca zistil, že žalovaný využíval elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy, resp. zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) bodu 1 a bodu 2 zákona o energetike, čím na strane žalovaného došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie, v čoho dôsledku vznikla žalobcovi škoda. Škodu si žalobca vyčíslil v predloženom dokumente, ktorým bol Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie v zmysle vyššie citovaného zákona o energetike v celkovej výške požadovanej žalobcom v jeho žalobe. Nakoľko žalovaný spôsobenú škodu žalobcovi neoprávneným odberom elektrickej energie neuhradil, žalobca si svoj nárok na náhradu škody v zmysle § 46 ods. 2 a ods. 3 zákona o energetike uplatnil na súde.

20. Žalovaný v priebehu celého konania nárok žalobcu nespochybnil, nenavrhol žiadne a počas celého konania bol pasívny. Z uvedeného dôvodu súd skutkové tvrdenia tvrdené v žalobe žalobcu považoval na nesporné medzi stranami sporu.

21. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle .

22. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

23. Podľa : „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

24. Podľa a : „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

25. Podľa platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

26. Podľa platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

27. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v tak, že ich náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu. V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( a ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa a nasl. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.