Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/21/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Michala Polláka a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného Q. M., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 06.12.2021, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.03.2022 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného Q. M., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa , a tak, že zamietol žiadosť odsúdeného Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.03.2021, sp. zn. . 2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. 3. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Tibora Šuláka písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.01.2022, kde uviedol nasledovné (skrátene): 3.1. Ku dňu 6.12.2021 odsúdený vykonal viac ako tri štvrtiny uvedeného trestu. K splneniu podmienky pre možnosť podať žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody bolo potrebné, aby vykonal 2/3 z trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za zločin. Nemožno preto súhlasiť s výkladom zákona, aký uviedla prokuratúra, že odsúdenému bol trest znížený pod dolnú hranicu zákonom stanovenej sadzby a preto si má vykonať celý trest. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je závislé od toho, či niekto mal zmiernený trest alebo nie, ale od toho či boli splnené podmienky v zákone stanovené na podmienečné prepustenie. 3.2. Ďalej poukazuje na to, že podmienečné prepustenie odsúdeného navrhoval aj riaditeľ ústavu a poukazujúc na jeho správanie sa vo výkone trestu odňatia slobody má za to, že jedna podmienka na podmienečné prepustenie bola splnená, čo konštatoval aj sudca Okresného súdu v Trnave. 3.3. Pokiaľ ide o podmienku, že sa môže od odsúdenej osoby očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život uvádza, že je síce pravdou, že bol v minulosti súdom stíhaný, ale všetky odsúdenia má zahladené. Jediné odsúdenie, ktoré nemá zahladené je rozsudok Okresného súdu v Bratislave V, ktorý trest teraz vykonáva. Pred rokom 2005 bol tiež súdom stíhaný, a pokiaľ ide o tieto odsúdenia tu uplynula doba viac ako 25 rokov. Ak však medzi jednotlivými odsúdeniami uplynula doba, ktorá je postačujúca na zahladenie odsúdenia a odsúdený v tejto dobe vyhovel podmienkam uloženým zákonom pričom medzi odsúdením v roku 2005 a v roku 2015 uplynula doba 10 rokov, po takejto dobe nie je možné hodnotiť správanie odsúdeného ako sklony k páchaniu trestnej činnosti.

3.4. Poukazuje aj na to, že odsúdený dovŕšil vek 65 rokov a má aj viacero chorôb, na ktoré sa lieči. Nemieni sa už nikdy dopustiť nezákonného konania. Aj pobyt vo väzbe a výkone trestu odňatia slobody je pre neho dostatočným poučením. 3.5. Nie je možné iba stroho vyhodnotiť, že odsúdený nesplnil podmienku uvedenú v . Uvádza, že ak mal všetky rozhodnutia zahladené, niektoré aj rozhodnutím súdu, potom musel viesť po určitú dobu riadny život, aby súd mohol takto rozhodnúť. Ak bol pred viac ako 25 rokmi vo výkone trestu odňatia slobody, potom približne po 10 až 12 rokoch bol podmienečne odsúdený a po ďalších 10 rokoch zas, má za to, že tu nie je možné jednoznačne konštatovať, že sa u neho nedá očakávať, že povedie riadny život. 3.6. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR č. R/44/1963, všeobecné podmienky podmienečného prepustenia uvedené v prvej vete ustanovenia , ktoré sú objektívne zistiteľné, nie je možné oddeľovať od podmienky uvedenej pod písmenom a) rovnakého ustanovenia. Ak zákon považuje odpykanie polovice trestu za postačujúce, aby za splnenia ďalších podmienok bol odsúdený z trestu prepustený, nie je možné tvrdiť, že táto doba je príliš krátka. Skutočnosť, že obvinený bol už v minulosti odsúdený k dlhodobému trestu, nemôže byť sama o sebe dôvodom pre zamietnutie žiadosti o podmienečné prepustenie. Bolo by mechanickým stupňovaním následkov určite závažného pochybenia odsúdeného, keby sa po odpykaní tohto trestu vychádzalo pri všetkých neskorších úvahách o možnosti nápravy len z prostého zistenia, že mu bol uložený dlhodobí trest, bez ohľadu na uvedené okolnosti. 3.7. S poukazom na uvádza, že uznaný za vinného bol pre verbálne konanie a trest si vykonáva v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. 3.8. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Trnave napadnuté uznesenie podľa písmeno a) zrušil a aby rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného. O tom, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život sa môže súd presvedčiť aj tak, že mu uloží skúšobnú dobu aj na hornej hranici zákonom stanovenej sadzby a zároveň poukazuje na to, že neporušil podmienku ani v roku 2005 a ani v roku 2015. 4. Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa psím. c) nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa , preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. 7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku na podanie si žiadosti o podmienečné prepustenie a prvú materiálnu podmienku, nesplnil však druhú materiálnu podmienku spočívajúcu v predpoklade vedenia riadneho života. 8. Poukázal pritom na trestnú minulosť odsúdeného, jeho 15 záznamov v registri trestov ako aj na povahu trestných činov, za ktoré bol doposiaľ odsúdený (i keď všetky predchádzajúce odsúdenia vrátane odsúdení na nepodmienečné tresty odňatia slobody má odsúdený už zahladené). Napriek skutočnosti, že odsúdený v prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody preukazuje svojim správaním a vystupovaním polepšenie a k svojej trestnej činnosti má kritický postoj, jeho zjavné kriminálne sklony na slobode neumožňujú súdu dospieť k záveru, že možno od neho očakávať v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vedenie riadneho života a to ani s ohľadom na jeho vyšší vek či zdravotný stav. Svedčí o tom tá skutočnosť, že zo svojich predchádzajúcich odsúdení, pričom vo väčšine prípadov sa jednalo o nepodmienečné tresty odňatia slobody, si odsúdený nevzal žiadne ponaučenie. Skôr či neskôr sa vrátil k trestnej činnosti a ani opakované pobyty v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody ho nemotivovali k tomu, aby sa viac trestnej činnosti nedopúšťal a viedol riadny život, čím podľa názoru súdu prvého stupňa jednoznačne preukázal, že jeho predchádzajúce odsúdenia nepôsobili na jeho osobu dostatočne výchovne a preventívne, aby ho odradili od páchania ďalšej trestnej činnosti. Jeho podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. 9. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,

na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení . 10. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. Úvaha prvostupňového súdu pritom vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností. Sťažnostný súd sa preto stotožňuje v týchto smeroch s presvedčivým a správne odôvodneným uznesením prvostupňového súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. 11. Sťažnostný súd považuje za potrebné k nesplneniu druhej materiálnej podmienky len dodať, že pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti. 12. Je preto správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného, charakter trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu odsúdeného. Sťažnostný súd konštatuje, že opakované páchanie trestnej činnosti (15 krát súdne trestaný vrátane spomenutého odsúdenia) pre rôznorodú trestnú činnosť, svedčí o tom, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Odsúdený niekoľkokrát vykonával trest odňatia slobody, opakovane sa voči nemu uplatnil aj inštitút podmienečného odsúdenia ako aj podmienečného prepustenia, ktorými mu bola daná možnosť preukázať polepšenie a nápravu, avšak túto možnosť odsúdený nevyužil a opätovne sa dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol aj odsúdený. Niet prečo sa rozumne domnievať, že ďalšie podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj zákonom sledovaný účel. 13. Sťažnostný súd ešte upozorňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, prípade za dobré správanie vo výkone trestu bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. 14. Za nedôvodnú považuje námietku odsúdeného, ktorý poukazuje na to, že určitú dobu viedol riadny život, čo znamená, že na slobode dokáže viesť riadny život a pri uložení podmienok sa osvedčil. Sťažnostný súd konštatuje, že skutočnosť, že sa odsúdený v minulosti po podmienečnom prepustení alebo v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia osvedčil nemá na rozhodnutie o podmienečnom prepustení žiadny vplyv. Po vykonaní nepodmienečným trestov alebo uplynutí skúšobnej doby sa odsúdený opätovne dostal do rozporu so zákonom, čo nasvedčuje tomu, že na nápravu odsúdeného a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania zjavne nemal vplyv žiadny z uložených trestov. Sťažnostný súd teda nemá v osobe odsúdeného záruku, s ohľadom na jeho minulosť, že sa opätovne nedopustí protiprávneho konania a bude na slobode viesť riadny život. U odsúdeného sa jedná o recidivistu, ktorý si musí byť vedomý okolností, majúcich vplyv na ukladané tresty, na ich dĺžku, aj na možnosti podmienečného prepustenia, v prípade opakovanej trestnej činnosti. Skutočnosť, že určitý čas strávený na slobode dokázal nepáchať trestnú činnosť, záver sťažnostného súdu nedokáže zmeniť. 15. Pokiaľ ide o sťažnostné námietky odsúdeného vo vzťahu k zahladeniu predchádzajúcich odsúdení a námietke, že ak medzi jednotlivými odsúdeniami uplynula doba, ktorá je postačujúca na zahladenie odsúdenia a odsúdený v tejto dobe vyhovel podmienkam uloženým zákonom, po takejto dobe nie je možné hodnotiť správanie odsúdeného ako sklony k páchaniu trestnej činnosti, sťažnostný súd konštatuje, že aj napriek tomu, že odsúdený má všetky odsúdenia z minulosti zahladené, uvedené nebráni tomu, aby sa súd pri hodnotení osoby odsúdeného prizeral na skutočnosť, že sa dopustil porušenia právneho poriadku a aby z toho vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným a polepšenia. Zahladenie odsúdenia neznamená zánik skutočnosti, že odsúdený sa dopustil konania, ktoré viedlo k uloženiu trestu. Aj napriek zahladenému odsúdeniu, na toto možno prihliadať ako na skutočnosť odôvodňujúce predpoklad vedenia riadneho života po výkone trestu. Vzhľadom teda na osobu odsúdeného ako mnohonásobného recidivistu, nie je možné dôvodne očakávať, že po podmienečnom prepustení bude viesť riadny život a v jeho prípade možno vidieť veľké riziko v prognóze zlyhania.

16. Ak má však odsúdený záujem a rozhodnutie nepáchať viac trestnú činnosť, tak ako to v sťažnosti prezentuje, môže tak preukázať po výkone uloženého trestu, teda po prepustení na slobodu po jeho úplnom vykonaní. 17. Sťažnostný súd v závere upozorňuje, že síce riaditeľ ústavu odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom a odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach, pričom len súd je kompetentný posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu trestu odňatia slobody. 18. Keďže na pozitívne rozhodnutie o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie je zo zákona nevyhnutné splnenie formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní zo zákona stanovenej časti uloženého trestu (čo preukázateľne splnené bolo, bez ohľadu na vyjadrenie prokurátora, ktoré namieta odsúdený vo svojej sťažnosti) a oboch materiálnych podmienok súčasne, nie je možné návrhu odsúdeného vyhovieť. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. 19. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.