Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/132/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 811/07, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX V. Q., o zaplatenie 1275,12 Eur s prísl., o čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy 350,- Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a sa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 350,- Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania vo výške 08,50 % zo sumy 50,- Eur od 13.02.2017, zo sumy 100,- Eur od 18.03.2017, zo sumy 100,- Eur od 12.04.2017, zo sumy 50,- Eur od 16.05.2017 a zo sumy 50,- Eur od 17.06.2017. V tomto rozsahu sa z r u š u j e rozsudok súdu 1.inštancie a konanie sa z a s t a v u j e .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 937,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 937,15 Eur od 19.05.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 47 %.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust.§ 497 Obchodného zákonníka a ust.§ 39, § 41, § 52 ods.1, § 53 ods.1,2,3 a 5, § 54 ods.1,2, § 517 ods.1,2, § 657, § 100, § 101, § 103 a § 111 Občianskeho zákonníka, ust.§ 1 ods.2, § 2 ods.1 písm.a/ a b/, § 9 ods.1,2 a § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ust.§ 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 04.06.2012 Zmluvu o pôžičke. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1200,- Eur. Žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 43,09 Eur. Celkové

náklady spotrebiteľa predstavovali 810,24 Eur. Ročná úroková sadzba predstavovala 32 % a výška RPMN bola 32 %. Žalovaný uhradil celkovo 262,85 Eur.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.06.2012 neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a z dôvodu absencie týchto údajov v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere podpísanej oboma účastníkmi zmluvného vzťahu, tak ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. o spotrebiteľských úveroch, preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

6. V zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch explicitne vyjadruje ako jednu z obligatórnych náležitostí údaj o konečnej splatnosti. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru, nejednoznačne určený deň stanovený počtom dní od uzavretia zmluvy), najmä keď v danom prípade splatnosť jednotlivých splátok k 20. dňu v mesiaci nie je priamo uvedená v texte zmluvy. Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru.

7. Pokiaľ ide o nároky na poplatky resp. zmluvnú pokutu, ktoré by mohli byť súčasťou žalovanej istiny a ďalšie sankcie podľa ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, súd uvedené nároky považoval za neopodstatnené.

8. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (48 splátok) v júni 2012 činil úrok 12,93 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

9. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

10. Keďže žalobca má v danom prípade nárok iba na istinu úveru bez úroku z dôvodov uvedených vyššie (spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov, netransparentná inkorporačná doložka, úrok v rozpore s dobrými mravmi), istina pripadajúca na jednu splátku predstavuje sumu 25,- Eur (výpočet: suma poskytnutého úveru 1200:48 splátok = 25,- Eur. Nepremlčaná istina pozostávajúca z 38 nepremlčaných splátok úveru tak spolu predstavuje sumu 950,- Eur. Úhrady žalovaného v sume 262,85 Eur boli zarátané na splátky premlčanej istiny v sume 250,- Eur a vo zvyšku na splátky nepremlčanej istiny. Žalovaného tak súd zaviazal na úhradu nesplatenej a nepremlčanej istiny v sume 937,15 Eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol.

11. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho zaviazal súd aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy v žalobcom požadovanej výške 8,50 % ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády zo sumy 937,15 Eur od 19.05.2013 ( po uplynutí troch dní od doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalovanému dňa 15.05.2013).

12. Z pôvodne uplatnenej sumy 1275,12 Eur s príslušenstvom, žalobca dôvodne uplatňoval sumu 937,15 Eur spolu s príslušenstvom a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 255 ods.1,2 v spojení s ust.§ 262 ods.1,2 C.s.p.

13. Žalobcov úspech tak predstavoval 73,50 % a neúspech 26,50%. Úspešnejšiemu žalobcovi tak po odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47 % (73,50 - 26,50= 47 %), pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

14. Z obsahu spisu vyplýva (č.l. 50), že po vyhlásení rozsudku sa do dispozície konajúceho senátu 5C dostalo späťvzatie žaloby čo do sumy 350,- Eur s príslušenstvom. Uvedené podanie bolo nedopatrením doručené do senátu č. 7 a založené do spisu. Odvolací súd mal teda za to, že k späťvzatiu žaloby

včasti došlo až po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie. Teda ešte predtým ako rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť došlo k späťvzatiu žaloby čo do sumy 350,- Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania vo výške 08,50 % zo sumy 50,- Eur od 13.02.2017, zo sumy 100,- Eur od 18.03.2017, zo sumy 100,- Eur od 12.04.2017, zo sumy 50,- Eur od 16.05.2017 a zo sumy 50,- Eur od 17.06.2017. K späťvzatiu žaloby podľa oznámenia žalobcu došlo z dôvodu úhrad zo strany žalovaného. Žalobca však dôkaz o tom, že skutočne k týmto úhradám došlo v termínoch tak ako uviedol nepredložil. V späťvzatí žaloby odkázal na aktuálny právny stav vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Biírová. Proti rozsudku však žalobca odvolanie nepodal.

15. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 vyplýva, že pôvodný Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 38 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 811 07 Bratislava od 17.02.2018 zmenil obchodné meno na Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 38, Bratislava - mestská časť Stará Mesto 811/07, IČO žalobcu sa nezmenilo, ide o IČO: 35 831 154. Preto odvolací súd v záhlaví uznesenia uviedol ako žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., pretože rozhodoval už po 17.02.2018 a jednalo sa iba o zmenu obchodného mena.

16. Podľa ust.§ 370 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

17. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd z dôvodu, že čiastočné späťvzatie bolo zaslané žalovanému a ten s čiastočným späťvzatím nevyjadril nesúhlas podľa ust.§ 370 C.s.p. pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 350,- Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania vo výške 08,50 % zo sumy 50,- Eur od 13.02.2017, zo sumy 100,- Eur od 18.03.2017, zo sumy 100,- Eur od 12.04.2017, zo sumy 50,- Eur od 16.05. 2017 a zo sumy 50,- Eur od 17.06.2017 a v tomto rzsahu zrušil rozsudok a konanie zastavil.

18. Podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ust.§ 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 256 ods.1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Čiastočne zastavenie konania vo veci zavinil žalobca aj keď tvrdí, že žalovaný úhrady vykonal, nijakým spôsobom uvedené nepreukázal. Žalobca žaloval sumu 1.275,12 Eur, priznaných mu bolo 937,15 Eur, k späťvzatiu došlo čo do sumy 350,- Eur s príslušenstvom. Podľa ust.§ 255 ods.2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pretože obe strany mali vo veci úspech len čiastočný, odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.