Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/117/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Marty Molnárovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnému: A. F., nar. XX. XX. XXXX, M. XXX/X, W., o vymoženie sumy 4.922,83 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16Er/1089/2016 a u súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, Piaristická 2, Nitra, pod sp. zn. Ex 2073/15, o odvolaní právneho predchodcu oprávneného zo dňa 13. 01. 2017 proti výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (II. výrok) uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 16Er/1089/2016-43 zo dňa 08. 12. 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie podané advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava zo dňa 13. 01. 2017 v mene právneho predchodcu oprávneného (Poštová banka, a.s.) proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 16Er/1089/2016-43 zo dňa 08. 12. 2016 o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie pripustil, aby do exekučného konania na miesto pôvodného oprávneného: Poštová banka, a.s. vstúpil nový oprávnený: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. (I. výrok) a zároveň žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 37 ods. 3, 4, 5, § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), ustanovení § 1 ods. 2 a § 2 písm. a/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovení § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5 a § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ustanovenia § 80 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0314/0480, ktorý vydal dňa 30. 04. 2014 STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s..

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 10. 11. 2016 doručil právny zástupca oprávneného súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného a dňa 10. 11. 2016 súhlas so vstupom do konania. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom návrhu na pripustenie zmeny účastníkov, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04. 12. 2015 a jej prílohou, ako aj ďalším spisovým materiálom týkajúcim sa predmetnej exekúcie. Na základe predloženej zmluvy mal preukázané, že došlo

k prevodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu z oprávneného Poštová banka, a.s. na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o..

5. Na základe vyššie uvedeného došlo k naplneniu podmienok v zmysle § 37 ods. 3 až 5 Exekučného poriadku a § 80 ods. 1, 2 CSP, na základe ktorých zmenu účastníkov konania na strane oprávneného pripustil a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. predmetného rozhodnutia.

6. Súd prvej inštancie poznamenal, že preskúmal exekučný titul z formálnej, ako aj materiálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne.

7. Ďalej súd prvej inštancie skonštatoval, že preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.

8. Pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej zmluvy o úvere súd prvej inštancie zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 07. 03. 2011 zmluvu o úvere č. 0710329611, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver v sume 5.500,- eur. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008, ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Poznamenal, že mu je z jeho rozhodovacej činnosti a z reklamnej kampane Poštovej banky, a.s. vo verejných médiách (najmä televízia a denná tlač) známe, že táto spoločnosť ako bankový subjekt podniká v oblasti požičiavania peňažných prostriedkov (v médiách označované ako „pôžička“) širokému, nešpecifikovanému okruhu osôb. Oprávnený mal preto pri uzatváraní zmluvy postavenie dodávateľa. Súd prvej inštancie taktiež zistil, že povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nemal postavenie podnikateľa, ale konal ako fyzická osoba, v postavení spotrebiteľa. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné, okrem ustanovení Obchodných podmienok pre úver, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

9. Súd prvej inštancie preskúmaním zmluvy o úvere zistil, že podľa článku 2 ods. 5 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. časti Všeobecných obchodných podmienok, pričom znenie predmetnej rozhodcovskej doložky aj citoval.

10. Ďalej súd prvej inštancie skonštatoval, že predmetným spôsobom formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach resp. obchodných podmienkach pre úver, inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Rozhodcovská doložka vo Všeobecných obchodných podmienkach spolu so zmluvou o úvere má charakter štandardnej formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. Nakoľko rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, nemožno považovať takúto rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. V čase uzavretia zmluvy o úvere v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami ešte medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy žiadny spor. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že niekedy rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu prvej inštancie, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v napadnutom uznesení citované ustanovenia, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti predmetného uznesenia, pričom zároveň uviedol, že po právoplatnosti predmetného uznesenia exekučné konanie zastaví.

13. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podala Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., v mene právneho predchodcu oprávneného (Poštová banka, a.s.) odvolanie. Krajský súd v Nitre predmetné odvolanie podľa obsahu posúdil ako odvolanie smerujúce proti výroku II. (súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta).

14. Právny predchodca oprávneného namietal, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadostí o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a účastník ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Tvrdil, že mu súd prvej inštancie ako účastníkovi konania - oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom nedostatočne zistil skutkový stav. S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009 a nález Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 499/2012. Poukázal tiež na prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky súdom prvého stupňa. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Uviedol, že vylúčením možnosti riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, odňal účastníkovi konania - oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zdôraznil, že Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s ust. § 93 b/ zákona o bankách a dala možnosť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy odmietnuť. Poukázal i na nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho

zákonníka, konkrétne ust. § 53 ods. 4, porušenie § 215 CSP, absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedených a pre rozhodnutie vo veci a tiež na odlišný postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol tiež, že aplikáciou sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora, súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal účastníkovi konania - oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zároveň poukázal na to, že súd prvého stupňa neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia Uviedol, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti.

15. Právny predchodca oprávneného navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

- ďalej len „CSP“) pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 08. 12. 2016 č. k. 16Er/1089/2016-43 podal odvolanie právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a. s.) prostredníctvom svojho právneho zástupcu (Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.). S poukazom na skutočnosť, že proti I. výroku napadnutého uznesenia odvolanie prípustné nie je (o čom súd prvej inštancie účastníkov konania v napadnutom uznesení správne poučil), odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie Poštovej banky, a. s. zo dňa 13. 01. 2017 proti II. výroku napadnutého uznesenia bolo podané neoprávnenou osobou, preto bolo potrebné jej odvolanie odmietnuť podľa § 386 písm. b/ CSP.

17. Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

18. Podľa § 80 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (účinný od 01. 07. 2016), ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

Podľa § 238 ods. 1, 2 CSP, doručené uznesenie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním alebo sťažnosťou, je právoplatné. Ak proti uzneseniu nemožno podať odvolanie alebo sťažnosť, je právoplatné doručením. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvej inštancie. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník konania môže brániť proti výsledku postupu a konania prvoinštančného súdu v riadnom opravnom konaní. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka konania ujmu (napr. nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uloženie poriadkovej pokuty, nepriznanie náhrady trov konania alebo naopak priznanie náhrady trov konania, atď.). K podaniu odvolania je teda oprávnený len ten účastník konania, ktorému bola rozhodnutím súdu prvej inštancie spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia jeho práv a povinností. Pod ujmou treba rozumieť ujmu formálnu aj materiálnu. Formálnou ujmou sa rozumie odchýlenie výroku rozhodnutia od posledného podaného návrhu účastníka urobeného vo veci samej, a to k jeho nevýhode, pričom sa navzájom porovnáva ich obsah a rozsah. Možnosť ujmy existuje vtedy, ak nebolo návrhu účastníka konania vyhovené úplne alebo z časti, súd prekročil návrh účastníka (ultra petitum) a prisúdil viac, než čoho sa účastník domáhal alebo súd prisúdil účastníkovi konania niečo iné, než čoho sa domáhal. Materiálna ujma sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností) a či preto u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Nestačí však, keď sa ujma len tvrdí, musí aj skutočne existovať, pričom je nezávislá od správnosti alebo nesprávnosti vydaného rozhodnutia.

20. Súd prvej inštancie vydal dňa 08. 12. 2016 uznesenie, ktorým pripustil, aby do exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Erikom Tóthom, namiesto pôvodného oprávneného: Poštová banka, a.s., vstúpil nový oprávnený: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.. (výrok I), pričom v poučení uviedol, že proti tomuto výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie. Vo vzťahu k uvedenému výroku tak nadobudlo uznesenie súdu prvej inštancie právoplatnosť dňa 04. 01. 2017, a teda oprávneným v tomto exekučnom konaní sa stala spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.. Súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania správne poučil, že proti uvedenému výroku jeho rozhodnutia nie je odvolanie prípustné. Z uvedených dôvodov už pôvodne oprávnený : Poštová banka, a.s., v mene ktorej podala odvolanie Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., nebola oprávnená podať odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože už nebola v procesnom postavení oprávneného a teda nebola účastníkom tohto exekučného konania.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie zo dňa 13. 01. 2017 podané advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. v mene právneho predchodcu

oprávneného (Poštová banka, a.s.) podľa § 386 písm. b/ odmietol, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou.

22. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. § 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.