Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-20-2014.pdf
PDF · 105.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., Q. XXXX/XX, proti žalovanému: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., A. XXXX/XX, zastúpený v konaní advokátkou JUDr. Karinou Uhrínovou, so sídlom Banská Bystrica, Nám. Š. Moysesa 4, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
(1) Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.09.2014 sa žalobkyňa domáhala určenia, že kúpna zmluva zo dňa 18.10.2013, uzavretá medzi predávajúcou Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX T. a predávajúcim R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX T., je neplatná. V žalobe uviedla, že dňa 18.10.2013 uzatvorila kúpnu zmluvu so žalovaným. Predmetnú kúpnu zmluvu však uzatvárala bez vedomosti, že ide o kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k jej bytu. Pred uzatváraním kúpnej zmluvy prišla za ňou X. Q., nar. XX.X.XXXX s prosbou o poskytnutie pôžičky. Ona však vlastné úspory nemala, preto jej pani Q. navrhla, aby za účelom získania financií prostredníctvom pôžičky zriadila na jej byt záložné právo, s čím nakoniec súhlasila. Za týmto účelom bolo nutné spísať dokumenty v realitnej kancelárii MG real u pána Y. T.. V realitnej kancelárii bola oklamaná, pretože jej bola predložená kúpna zmluva namiesto záložnej zmluvy. Túto zmluvu po ubezpečení, že ide o záložnú zmluvu podpísala. V kúpnej zmluve je uvedené, že kúpna cena bola v momente podpisu zmluvy v plnej výške zaplatená, čo však nie je pravda, nakoľko žalobkyňa je insolventná a nemá ani žiadne úspory. So žalovaným sa na uzavretí kúpnej zmluvy nedohodla, nakoľko sa osobne nikdy nestretli. Predmetná kúpna zmluva preto nemohla byť uzavretá na základe konsenzu zmluvných strán a ani slobodne, vážne a zrozumiteľne. Po doručení rozhodnutia Okresného úradu T., katastrálny odbor zistila, že sa stala obeťou podvodu a podala trestné oznámenie. Na určení neplatnosti má naliehavý právny záujem, nakoľko naďalej býva v predmetnom byte a má obavu, že ju žalovaný ako vlastník vysťahuje.
(2) Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 24.03.2015, č. k. 6C/20/2014-52 súd prerušil konanie vedené na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 6C/20/2014, a to až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného v súčasnosti pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Partizánskom pod : ORP - 254/VYS - PE - 2014. Uznesením zo dňa 21.11.2016, č.k. 6C/20/2014-86 tunajší súd rozhodol, že pokračuje v konaní. (3) Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.04.2017 prostredníctvom právneho zástupcu tak, že argumenty, ktoré uvádza žalobkyňa považuje za nepreukázané a zavádzajúce. Kúpna zmluva bola žalobkyni predložená, táto ju po prečítaní podpísala a svoj podpis overila. V záverečných ustanoveniach žalobkyňa prehlásila, že si zmluvu prečítala a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísala. Ak si zmluvu neprečítala, tak vedome nekonala opatrne a táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Na prvej strane kúpnej zmluvy je veľkými a hrubšími písmenami zreteľne uvedené „KÚPNA ZMLUVA“, účastníci sú jasne a zreteľne označení ako predávajúci a kupujúci. Žalobkyňu nikto nenútil zmluvu podpísať, nebola voči nej použitá žiadna vyhrážka, ktorá by ovplyvnila jej vôľu, v žalobe nie je uvedená žiadna okolnosť, ktorá by preukazovala, že žalobkyňa nemala vôľu podpísať kúpnu zmluvu, prípadne že táto vôľa nebola vážna. Žalobkyňa podpísala so žalovaným dodatok ku kúpnej zmluve a to dňa 22.12.2015, kde sa zmluvné strany dohodli na zvýšení kúpnej ceny na sumu 22 000,- €. Na základe dodatku uhradil žalovaný na účet žalobkyni časť dohodnutej zvýšenej kúpnej ceny v sume 1 000,- €. Žalobkyňa uvádza, že sa so žalovaným pred podpisom kúpnej zmluvy nestretla a prevod nehnuteľnosti riešila realitná kancelária. Žalovaný tak žiadny omyl nevyvolal ani o žiadnom omyle nevedel. Kúpna zmluva bola jednoznačne formulovaná a tak žalobkyňa ako predávajúca mohla mať dostatočnú predstavu o následkoch, ktoré vyvolá podpísaním tejto zmluvy. Žalobkyňa nemala a nemá na určení naliehavý právny záujem, nakoľko rozhodnutím súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy nedochádza k zmene vlastníckych práv.
(4) Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila replikou, v ktorej uviedla, že bola pred podpisom kúpnej zmluvy úmyselne uvedená do omylu a žalovaný, ako aj pán Y. T. zneužili jej rozrušenie, neskúsenosť a dôverčivosť. Žalobkyňa v snahe pomôcť známej, pani X. Q. a v domnení, že ide o záložnú zmluvu, uvedená do omylu podpísala kúpnu zmluvu. Je jednoznačné, že žalobkyňa nikdy nedisponovala vôľou uzatvoriť kúpnu zmluvu na byt, v ktorom býva, keďže by sa tak pripravila o strechu nad hlavou. Pri absencii skutočnej a vážnej vôle žalobkyne nemohlo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol vykonaný vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech žalovaného. Sporné ostáva aj to, či právo spätnej kúpy, ktorého predmetom je nehnuteľnosť, mohlo byť dojednané platne, resp. či bolo dojednané dostatočne a či na vznik vecnoprávnych účinkov nebol potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa má za to, že aj účelom takéhoto dojednania malo byť takpovediac iba naoko vyjadrenie dočasnosti právneho úkonu, aby žalobkyňa nadobudla dojem, že pristupuje k podpisu záložnej zmluvy. Zároveň navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby v časti petitu tak, že súd určuje, že vlastníkom nehnuteľnosti - byt č. X. vchod č. XX, nachádzajúci sa na X. p. bytového domu so súp. č. XXXX, popis stavby bytový dom, postavený na pozemku parcely registra „C", parcela č. XXXX/XX, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, evidovaný Okresným úradom T., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, pre katastrálne územie T.Á., obec T., okres T., vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, je žalobkyňa.
(5) Žalovaný sa k replike žalobkyne vyjadril duplikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.10.2017 tak, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že pred podpisom kúpnej zmluvy bola úmyselne uvedená do omylu. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy sa žalobkyňa so žalovaným nestretla, pretože k predaju nehnuteľnosti došlo sprostredkovane prostredníctvom realitného makléra Y. T., žalovaný preto na údajnom omyle žalobkyne nemá žiadnu účasť. Má za to, že pokiaľ zmluvné strany podpísali kúpnu zmluvu, súhlasili s podmienkami v nej uvedenými a je na ťarchu ich zodpovednosti, či a v akom rozsahu si kúpnu zmluvu pred podpisom prečítali. Žalobkyňa a žalovaný uzatvárali za účasti právneho zástupcu žalobkyne dodatok, kde celý dodatok bol žalobkyni prečítaný a vysvetlený, žalobkyňa s dodatkom v celom rozsahu súhlasila. Pokiaľ v dodatku potvrdila, že prevzala kúpnu cenu, ťažko uveriť tvrdeniu v žalobe, že nevedela čo podpisuje a že chcela podpísať len záložnú zmluvu. Žalobkyňa býva v byte, ktorý je výlučným vlastníctvom žalovaného a neplatí riadne a včas úhrady za služby spojené s bývaním.
(6) Na pojednávaní dňa 29.05.2018 bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že: súd určuje, že vlastníkom nehnuteľnosti - byt č. X. vchod č. XX, nachádzajúci sa na X. p. bytového domu so súp. č. XXXX, popis stavby bytový dom, postavený na pozemku parcely registra „C", parcela č. XXXX/XX, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, evidovaný Okresným úradom T., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, pre katastrálne územie T., obec T., okres T., vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, je žalobkyňa.
(7) Na pojednávaní žalovaná uviedla, že z bytu prevzala 7 500,- € a aj túto sumu si prevzala X. Q. a žalobkyni z toho dala len 1 100,- €.
(8) Na pojednávaní právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Žalobkyňa kúpnu cenu prevzala a kúpnu zmluvu podpísala pri plnom vedomí s vážnosťou na dôsledky, ktoré vyplývajú z tejto kúpnej zmluvy. V žalobe žalobkyňa uvádza, že kúpnu zmluvu nepodpísala slobodne a vážne, ale zatiaľ z vykonaného dokazovania a ani z výsluchu žalobkyne takéto okolnosti nevyplývajú. Žalobkyňa vedela, že podpisuje kúpnu zmluvu a nie záložnú zmluvu. Potvrdila žalobkyňa, že dostala kúpnu cenu od Y. T., pracovníka realitnej kancelárie a ako naložila s finančnými prostriedkami, bolo rozhodnutie žalobkyne. Táto okolnosť nespôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalovaný mal záujem dohodnúť sa so žalobkyňou a to z dôvodu, že na byte boli nedoplatky na službách spojených s bývaním, preto navrhol aj zvýšenie kúpnej ceny, s čím žalobkyňa súhlasila a toto bolo predmetom Dodatku ku kúpnej zmluve z 22.12.2015. Tento dodatok bol spisovaný u vtedajšej právnej zástupkyne žalobkyne u JUDr. Magdolenovej Joríkovej, ktorá celý Dodatok žalobkyni prečítala. Ak žalobkyňa žiada o určenie vlastníctva k bytu, predstavuje to na jej strane určitý synalagmatický záväzok, pretože pokiaľ by žalovaný mal vrátiť žalobkyni vlastníctvo k bytu, žalobkyňa je povinná vrátiť vyplatenú kúpnu cenu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa 18.10.2013 uzatvorila so žalovaným kúpnu zmluvu za dohodnutú kúpnu cenu 15 000,-€, žalobkyňa mala vedomosť o tom, akú zmluvu podpisuje, z výpovede svedka T. vyplynulo, že bola oboznámená s obsahom a znením kúpnej zmluvy. Celá kúpa a prevod nehnuteľnosti sa realizovala na základe jej podnetu, keď oslovila realitnú kanceláriu, v ktorej pracoval svedok. Z výpovede účastníkov ani svedka nevyplynula tá skutočnosť, že by kúpna zmluva zo strany žalobkyne nebola podpísaná slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Naopak vedela, že podpisuje kúpnu zmluvu a prevzala kúpnu cenu 15 000,-€. To, že mala vedomosť o podpise kúpnej zmluvy nepriamo vyplýva aj z čl. 7 bod 11 kúpnej zmluvy, kde sa účastníci dohodli na možnosti spätného odkúpenia nehnuteľnosti v lehote do troch mesiacov od podpisu kúpnej zmluvy. Spôsob, akým žalobkyňa naložila s kúpnou cenou nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Zmluva obsahuje všetky podstatné formálne náležitosti, je to právny úkon zákonom dovolený, v byte žalobkyňa nebýva, býva tam jej dcéra, na byte sú nedoplatky a v súčasnosti výška nedoplatkov je 476,-€, pričom táto výška nedoplatku je len za rok 2018, keďže predchádzajúce nedoplatky uhradil žalovaný po výzve správcu bytu.
(9) Na pojednávaní svedok Y. T. uviedol, že na prvú návštevu do jeho kancelárie prišla žalobkyňa s jej priateľkou, p. Q.. Pani L. uviedla, že potrebuje peniaze a pani Q. už aj s iným klientom riešila podobnú vec. On jej vysvetlil to, že byt, ktorý má žalobkyňa, vie ponúknuť investorovi s tým, že žalobkyňa bude mať možnosť do troch mesiacov vrátiť peniaze investorovi, teda tomu, kto byt kúpi, keď jej pani Q. vráti požičané peniaze. Volal investorovi - žalovanému, že aká nehnuteľnosť je k dispozícii s tým, že ak by žalobkyňa nevrátila peniaze do troch mesiacov, je tam možnosť predaja bytu so ziskom. Vytvoril kúpnu zmluvu, vysvetlil žalobkyni aj znenie kúpnej zmluvy a následne bola kúpna zmluva podpísaná žalobkyňou a aj žalovaným. Výšku kúpnej ceny určila žalobkyňa. Peniaze, kúpnu cenu vo výške 15 000,- € prevzal svedok od žalovaného a túto sumu 15 000,-€ odovzdal žalobkyni. Následne nechal zmluvu zavkladovať na katastri a počkal tri mesiace kvôli spätnej kúpe. Po tejto dobe sa začali riešiť tie problémy, že žalobkyňa s p. Q. mala ten problém, že p. Q. jej nevrátila peniaze a pani L. mu mala odovzdať nehnuteľnosť. Žalovaný potom komunikoval so žalobkyňou a dohodli sa na nejakej možnosti, že by mohla ísť žalobkyňa do nejakého jednoduchšieho bytu, ale nakoniec táto možnosť sa nedohodla. Potom sa dohodol žalovaný so žalobkyňou na dodatku ku kúpnej zmluve, že 1 000,-€ jej zaplatí žalovaný pri podpise dodatku a zvyšok peňazí špecifikovaných v dodatku ku kúpnej zmluve, sa žalobkyni vyplatí po predaji nehnuteľnosti žalovaným ďalšiemu subjektu. Žalobkyňa sa mala z bytu vysťahovať, ale ona sa z bytu nevysťahovala. Žalobkyňa nemala záujem o podpísanie záložnej zmluvy, vysvetlili jej, že v danom prípade prichádza do úvahy iba kúpna zmluva.
(10) Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedka Y. T., oboznámením sa so žalobou s prílohami, s vyjadrením žalovaného s prílohami, s replikou žalobkyne s prílohami, s duplikou žalovaného s prílohami, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(11) Z rozhodnutia Okresného úradu T., katastrálny odbor, číslo vkladu V 1640/13 zo dňa 19.11.2013 vyplýva, že Okresný úrad T., katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území T., byt č. X, číslo vchodu XX, X. p., súpisné číslo stavby XXXX na pozemku registra C KN XXXX/XX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXXX/ XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.
(12) Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske vyplýva, že žalobkyňa je od 08.08.2012 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá pomoc v hmotnej núdzi.
(13) Z kúpnej zmluvy zo dňa 18.10.2013 vyplýva, že táto je označená ako kúpna zmluva, žalobkyňa je v nej označená ako predávajúci, žalovaný je označený ako kupujúci, ako predmet zmluvy sú označené sporné nehnuteľnosti, účastníci zmluvy sa dohodli na kúpnej cene v celkovej výške 15.000- €, kúpna cena bola zaplatená v hotovosti pred podpisom zmluvy, čo účastníci zmluvy potvrdzujú svojimi podpismi na zmluve. V článku VII. v bode 11 si účastníci zmluvy sa dohodli, že ak predávajúci vráti celú kúpnu cenu v prospech kupujúceho do 3 mesiacov od podpisu zmluvy, kupujúci sa zaväzuje, že prevedie vlastnícke právo späť na predávajúceho a podajú návrh na vklad od 3 dní od vrátenia kúpnej ceny na príslušnú správu katastra.
(14) Z dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 22.12.2015 vyplýva, že v tomto je žalobkyňa uvedená ako predávajúca, žalovaný ako kupujúci, v článku III. sa účastníci zmluvy dohodli na zmluvnej kúpnej cene 22.000,- €, pričom prvá časť kúpnej ceny vo výške 15.000,- € bola predávajúcej zaplatená v hotovosti k jej rukám, čo predávajúca podpísaním tejto zmluvy opätovne výslovne potvrdzuje, druhá časť kúpnej ceny vo výške 1.000,- € bude zaplatená bezhotovostným prevodom na bankový účet predávajúcej v deň podpísania dodatku, tretia časť kúpnej ceny vo výške 6.000,- € bude zaplatená bezhotovostným prevodom na bankový účet predávajúcej vkladom kupujúceho v deň vypratania a odovzdania nehnuteľností kupujúcemu.
(15) Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 18.10.2013 vyplýva, že Y. T. prevzal od žalovaného sumu 15.000 € za účelom prevzatia sumy na úhradu kúpnej ceny.
(16) Z výzvy správcu bytu zo dňa 17.02.2016 vyplýva, že za plnenia spojené s užívaním bytu k 31.01.2016 je nedoplatok spolu vo výške 667,13 €.
(17) Z vkladu v hotovosti v EUR zo dňa 22.12.2015 vyplýva, že žalovaný vložil na účet s názvom: L. M. sumu 1000,- €.
(18) Z rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 28.06.2017, č. k. 1T/52/2016-362 vyplýva, že obžalovaná X. Q. je vinná, že v úmysle uviesť žalovanú do omylu a vylákať od nej finančnú hotovosť, požiadala žalovanú o poskytnutie pôžičky 15.000,- €. X. Q. so súhlasom žalobkyne prevzala od ďalšej osoby finančnú hotovosť 7.500,- € získanú z predaja dvojizbového bytu žalobkyne, ktorej potom odovzdala len sumu 1.100,- €, čím jej spôsobila škodu vo výške 6.400,- €. Žalobkyňa pripustila, že mala vedomosť o tom, že v prípade, ak peniaze nevráti do 3 mesiacov, stratí byt.
(19) Podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
(20) Podľa § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
(21) Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
(22) Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
(23) Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
(24) Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. (25) Súd žalobu žalobkyne pripustil ako procesne prípustnú podľa § 137 písm. c/ CSP, keď naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vždy daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pri tom rozhodujúce ako táto neistota vznikla. Žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, ku ktorej žalobkyňa žiada určiť vlastníctvo. Ak sa žalobkyňa cíti byť vlastníkom sporných nehnuteľností, a kúpnu zmluvu na základe ktorej žalovaný od nej nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam považuje za absolútne neplatný právny úkon, potom inak, než určovacou žalobou žalobkyňa nemôže pre seba dosiahnuť priaznivejšie právne postavenie, lebo len takouto žalobou, ak by jej súd vyhovel, by tento mohla dosiahnuť ako vlastník zápis do katastra nehnuteľností. Nie je pritom rozhodujúce, že žalovaný kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nepovažuje za neplatnú a nepovažuje za spornú. V danom prípade žalobkyňa lepšie právne postavenie nemôže dosiahnuť žalobou o plnenie, ale len žalobou o určenie.
(26) Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu vyhodnotil za procesne prípustnú podľa § 137písm. c/ CSP, a následne ďalej ju posudzoval, či táto obstojí z vecného hľadiska.
(27) Súd dospel k názoru, že žaloba žalobkyne po hmotnoprávnej stránke nie je dôvodná, keď žalobkyňa v konaní nepreukázala tvrdené dôvody absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18.10.2013, na základe ktorej žalovaný nadobudol od žalobkyne vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané (z dokazovania to nevyplýva), že by kúpna zmluva uzavretá medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim trpela vadami, ktoré by robili túto zmluvu neplatnou. Zo znenia kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená písomne, keďže jej predmetom boli nehnuteľnosti vyplýva, že ide o typickú kúpnu zmluvu uzatvorenú ako zmluvný typ podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Táto zmluva je určitá, zrozumiteľná, jej predmetom sú nehnuteľnosti, obsahuje všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľnosti, a preto súd nezistil žiadne dôvody jej absolútnej neplatnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
(28) Právny úkon je prostriedkom v rukách jeho účastníka na dosiahnutie sledovaného cieľa. V tomto kontexte je právne významné, či rovnaký účel úkonu (zmluvy) sledujú všetci účastníci, resp. o tomto cieli vedia alebo ho musia predpokladať z okolností, za ktorých k dojednaniu právneho úkonu dochádza. Absolútne neplatný je právny úkon, ak trpí vadami vôle, a to nebol urobený slobodne a vážne, alebo trpí vadami prejavu vôle, nebol urobený určite a zrozumiteľne. V takomto prípade absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky, a to ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade do katastra nehnuteľností. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že išlo o neplatný právny úkon, žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa nepreukázala, že nevedela, že podpisuje kúpnu zmluvu. Kúpna zmluva je jasne na začiatku dokumentu označená ako kúpna zmluva (nie ako záložná zmluva), žalobkyňa je v nej označená ako predávajúca a žalovaný je označený ako kupujúci a túto zmluvu žalobkyňa podpísala. Rovnako podpísala aj dodatok ku kúpnej zmluve jasne označený ako dodatok ku kúpnej zmluve (nie k záložnej zmluve), kde je opäť označená ako predávajúca a žalovaný ako kupujúci.
(29) Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný jej nezaplatil kúpnu cenu, avšak ak by aj dohodnutá kúpna cena žalovaným ako kupujúcim zaplatená nebola, nerobilo by to samo o sebe riadne uzavretú zmluvu neplatnou (žalobkyňa by sa mohla domáhať plnenia z uvedenej zmluvy). V článku III. kúpnej zmluvy je navyše uvedené, že kúpna cena bola zaplatená v hotovosti, čo všetci účastníci zmluvy potvrdzujú svojimi podpismi, rovnako v dodatku ku kúpnej zmluve je uvedené, že časť kúpnej zmluvy vo výške 15.000,- € bola predávajúcej (žalobkyni) zaplatená k jej rukám po predložení podpísanej kúpnej zmluvy, čo žalobkyňa potvrdila podpísaním dodatku ku kúpnej zmluve. Žalovaný ďalej predloženým vkladom v hotovosti v EUR preukázal, že žalobkyni zaplatil časť kúpnej ceny vo výške 1000,- €. Navyše žalobkyňa sama tvrdila, že prevzala sumu 7.500,- € z bytu, avšak túto sumu odovzdala X. Q., táto skutočnosť, ako žalobkyňa naložila s prevzatou hotovosťou však nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy.
(30) Vzhľadom na to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by nevedela, že uzatvára kúpnu zmluvu, súd žalobu zamietol.
(31) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(32) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(33) Vzhľadom k tomu, že týmto rozsudkom sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Súd žalobu zamietol, teda žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.