Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/11/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa W. M.H., C.. X.X.XXXX, S. XXX XX I. XX, občan SR, zastúpený JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov proti odporkyni M. M., C.. XX.X.XXXX, C. S. I. XX, toho času bytom R., občan SR, zastúpená JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom so sídlom Hlinky 262/2, 091 01 Stropkov, o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 7Pc/8/2016 - 130 zo dňa 12.2.2018 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit. „I. Mení rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 2P/170/2011-231 zo dňa 13.5.2013 tak, že výživné zo strany otca W. M., nar. X.X.XXXX na plnoletú dcéru M. M., nar. XX.X.XXXX znižuje zo sumy 150,- eur na sumu 70,- eur od 1.7.2016 do 31.8.2017 a zo sumy 150,- eur na sumu 120,- eur od 1.9.2017 do budúcnosti, ktoré je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred pod následkami výkonu rozhodnutia. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“ V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že navrhovateľ dosahoval v čase posledného rozhodovania o výživnom priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 600,- eur. V čase rozhodovania o tomto návrhu došlo k miernemu zvýšeniu príjmu otca nad sumu 600,- eur mesačne, no zároveň mu . pribudla vyživovacia povinnosť. Odporkyňa tohto roku dovŕši vek XX rokov a štúdiom na gymnáziu v O. v dennej forme od septembra 2017 sa pripravuje na svoje budúce povolanie, keďže predpokladom štúdia na vysokej škole je dosiahnutie maturitnej skúšky. Predtým odporkyňa navštevovala gymnázium v O. večernou formou od 15.2.2016 do 7.7.2017. Počas obdobia, kedy odporkyňa navštevovala gymnázium večernou formou aj pracovala, kde podľa potvrdenia na čl. 107 spisu dosahovala príjem od júla 2016 do augusta 2017 v priemere 488,- eur. Odporkyňa býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá jej poskytuje bývanie a živobytie. Navrhovateľ v priebehu konania poukazoval na príjem matky odporkyne a prípadné štátne rodinné prídavky a príspevky, ktoré môže poberať odporkyňa v U.. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že predmetom konania je posúdenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni, ktorá trvá do času, kým odporkyňa nebude schopná sa sama živiť, čo predstvuje ukončenie vysokoškolského vzdelania a nie je dôvod k odporkyni pristupovať inak ako k plnoletým nezaopatreným deťom študujúcim na Slovensku. Súd znížil výživné zo sumy 150,- eur na sumu 70,- eur od 1.7.2016 do 31.8.2017, kedy mal preukázané, že odporkyňa pracovala popri štúdiu a od 1.9.2017 do budúcna znížil výživné zo sumy 150,- eur na sumu 120,- eur, a to z dôvodu, že odporkyňa sa pripravuje na svoje budúce povolanie štúdiom na gymnáziu v dennej forme a je bez príjmu a na strane druhej súd zohľadnil, že navrhovateľovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému synovi.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej odvolanie navrhovateľ aj odporkyňa. Navrhovateľ namietal, že zo strany odporkyne neboli doložené výplatné pásky či výpisy z účtu preukazujúce jej príjem, ani výpoveď z práce, a taktiež, že ostatné doklady neboli predložené v originálnom vyhotovení. Súd, napriek návrhu navrhovateľa na vykonanie dôkazu nezisťoval, či odporkyňa v U. nepoberá podporu v nezamestnanosti. Navrhovateľ trvá na svojom návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Odporkyňa v podanom odvolaní uviedla, že znížená suma výživného jej nepostačuje ani na úhradu základných potrieb. Poukázala na to, že súd nezohľadnil vyšší príjem, ktorý navrhovateľ mal v poslednom období. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie odvolaní (§ 34 , vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

4. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 75 ods. 2 ZoR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

5. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Pre stanovenie momentu, kedy vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu zaniká, je podstatné, kedy dieťa nadobudne všetky schopnosti samé sa živiť, za ktoré sa tradične akceptuje ukončenie štúdia, keďže až týmto dieťa získa všetky kvalifikačné predpoklady na uplatnenie sa v pracovnom pomere.

6. Štúdium v dennej forme štúdia ako sústavnú prípravu na výkon budúceho povolania odporkyňa v konaní preukázala potvrdením zo školy: S. und S. zo dňa 3.10.2017 (č.l.108 spisu), z ktorého vyplýva, že odporkyňa túto školu navštevovala v školskom roku 2017/2018. Z obsahu spisu však nevyplýva, koľkoročné je predmetné štúdium, a teda či odporkyňa je prijatá na štúdium (a s tým súvisiaci predpoklad, že bude študovať) aj v nasledujúcom roku, resp. v nasledujúcich rokoch. V dôsledku toho nie je preukázaná základná podmienka trvania vyživovacej povinnosti, t.j. trvanie štúdia.

7. Navrhovateľ v odvolaní okrem iného namietal aj nevykonanie navrhovaného dôkazu, t.j. zistenie dožiadaním na príslušný sociálny úrad a daňový v U., či odporkyňa nepoberá sociálnu dávku alebo či nepracuje. Súd prvej inštancie navrhované dôkazy nevykonal, a v odôvodnení rozhodnutia sa s dôvodmi ich nevykonania dostatočne nevysporiadal, keď len poukázal na to, že predmetom konania je posúdenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 88/2017, v ktorom NS SR vyslovil právny názor, že: „Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov“. Uvedené rozhodnutie sa síce týka výživného k maloletým deťom, odvolací súd však nevidí dôvod, pre ktorý by sa štátne sociálne dávky nemali zohľadniť aj pri výživnom na plnoleté deti, voči ktorým trvá vyživovacia povinnosť rodičov.

8. Dôvodná je aj odvolacia námietka navrhovateľa, že odporkyňa nepredložila doklad o ukončení pracovného pomeru. V spise na č.l. 106 sa nachádza potvrdenie vystavené spoločnosťou X. N. O.

V., N. K., K.J. 1, XXXX O., D., v ktorom sa uvádza, že odporkyňa pracovala v spoločnosti od júla 2016 do augusta 2017. V pracovnej zmluve, či zamestnaneckej dohode predloženej odporkyňou je ako zamestnávateľ uvedená spoločnosť X. a pracovný pomer je dohodnutý od 1.2.2016. Uvedené rozpory odporkyňa nevysvetlila a iný doklad o ukončení zamestnania nepredložila.

9. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie veci, keď nevykonal navrhované dôkazy a nesprávne vec právne posúdil, keď nevzal do úvahy prípadné sociálne dávky.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Úlohou súdu prvej inštancie bude vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či odporkyňa v U. nepoberá sociálne dávky alebo podporu v nezamestnanosti, prípadne či sociálne dávky na ňu nepoberá jej matka. Taktiež v zmysle návrhu navrhovateľa zo dňa 19.10.2017 (č.l. 114 - 115 spisu) vyžiada informácie z príslušného daňového úradu o tom, či evidujú zamestnanie či príjmy odporkyne, ak áno, v akej výške, resp. vyžiada daňové priznanie. Ďalej súd prvej inštancie vyžiada od odporkyne vysvetlenie nezrovnalostí uvedených v bode 8 odôvodnenia tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodní tak, aby zodpovedalo kritériám v ust. § 220 ods. 2 CSP.

12. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§396 ods. 3 .

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.