Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/284/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - K. F.. J., Ľ. Q. XXX/XX, zastúpeného Z.. Z. H., advokátom so sídlom v K., M. S. I. XXX/XXA, proti žalovanému: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., I. E. XXXX/XX, o určenie, že u žalovaného nebolo dané právo na odstúpenie od zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20. júna 2017, č.k. 5C/219/2016-105, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že u žalovaného podľa článku VII. kúpnej zmluvy z dôvodov uvedených v listoch žalovaného zo dňa 09.09.2016 a 03.10.2016 nebolo dané právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.08.2016, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, katastrálne územie K., parcely registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 82 m2, č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 241 m2, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele reg. „C“ č. XXX, garáž bez súpisného čísla postavená na parc. reg. „C“ č. XXX/X a spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX, katastrálne územie K., a to na parcele registra „C“ č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 672 m2 vo veľkosti 1 a na parcele registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 vo veľkosti 1. O trovách konania medzi stranami sporu rozhodol výrokom II. tak, že žalobcovi patrí voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 21.10.2016 a upravenou v časti petitu dňa 23.11.2016 domáhal, aby súd určil, že u žalovaného podľa článku VII. kúpnej zmluvy z dôvodov uvedených v listoch žalovaného zo dňa 09.09.2016 a 03.10.2016 nebolo dané právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.08.2016, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, katastrálne územie K., parcely registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 82 m2, č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 241 m2, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele reg. „C“ č. XXX, garáž bez súpisného čísla postavená na parc. reg. „C“ č. XXX/X a spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX, katastrálne územie K., a to na parcele registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 672 m2 vo veľkosti 1 a na parcele registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 vo veľkosti 1. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uvedené nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 27.05.2014 a kupoval ich s vedomím, že sa jedná o starší rodinný dom, ktorý

bol postavený ešte v roku 1935, čiastočne zrekonštruovaný v rokoch 1971 a 2007.Po nadobudnutí domu ho žalobca čiastočne zrekonštruoval, no neboli dokončené práce na odvodnenie domu. Keďže finančná situácia nedovolila žalobcovi a jeho partnerke dom dokončiť a ich život sa stával stále viac spätým s K., rozhodol sa dom predať. Nehnuteľnosti žalobca ponúkol na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie. O nehnuteľnosti prejavilo záujem viacero záujemcov a medzi nimi aj žalovaný. Žalovaný sa s nehnuteľnosťami oboznámil na viacerých obhliadkach. Pri obhliadkach boli vždy viaceré osoby. Žalovaný sa pri obhliadkach dôsledne oboznamoval so stavom nehnuteľností, mal možnosť vidieť, na akých základoch bol dom postavený, nakoľko v časti z ľavej strany od cesty bol dom čiastočne po základ obnažený. Z tejto obhliadky mu bolo zrejmé, že základy sú kamenno - betónové. Žalobca žalovaného upozornil na všetky veci týkajúce sa rodinného domu. Upozornil ho na to, že dom vlhne, čo je vidno na stenách, a to najmä v období silnejších dažďov. V čase obhliadky to bolo vidno priamo v obývacej izbe a v spálni. Dňa 15.08.2016 strany uzavreli kúpnu zmluvu. Listom zo dňa 09.09.2016, ktorý dňa 23.09.2016 žalovaný doručil na Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, žalovaný od kúpnej zmluvy odstúpil. Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, rozhodnutím V 1541/16 zo dňa 23.09.2016 prerušil vkladové konanie a uložil žalobcovi povinnosť predložiť do 30 dní písomné vyjadrenie k odstúpeniu od zmluvy a v prípade nesúhlasu zároveň podať žalobu na príslušnom súde. V odstúpení od zmluvy je ako dôvod odstúpenia uvedené, že po závažných zisteniach o technickom stave rodinného domu č. 108, ktorých reálny stav nezodpovedá stavu zo znaleckého posudku vyhotoveného Ing. H. a nezodpovedá ani žalobcovým vyhláseniam o technickom stave, dospel žalovaný k tomuto rozhodnutiu. Zároveň žalovaný doručil list aj na adresu žalobcu, kde žalovaný uviedol, že dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy je opäť nesúlad znaleckého posudku so skutočným stavom s poukazom na to, že dom nemá prevažne betónové základy ako je to konštatované v znaleckom posudku a taktiež poukázal na vlhkosť na múre, ktorý bol prekrytý polystyrénom a mal zadržiavať celú vlhkosť. Žalobca na tento list žalovaného reagoval v tom smere, že o všetkých skutočnostiach, ktoré boli žalobcovi známe, žalovaného informoval. Žalovanému bol z obhliadky známy stav základu rodinného domu a bol upozornený aj na vlhnutie rodinného domu, a že je potrebné urobiť opatrenia proti vlhkosti. Na tento list žalobca reagoval tak, že s odstúpením nesúhlasí a zmluvu považuje za platnú. Nehnuteľnosti boli dané do dispozície žalovaného v deň uzavretia zmluvy. Žalovaný ihneď začal s prácami na rodinnom dome odkopal rodinný dom kvôli drenáži bagrom. M. I., obyvateľ K., upozorňoval žalovaného, aby dával veľký pozor kvôli tomu, že ide o starý dom s kamenno - betónovými základmi, aby nedošlo k jeho narušeniu. Po odkopaní zostal dom niekoľko týždňov odkopaný a v tom čase došlo k zrúteniu časti múru z dvora pri hlavnej bráne. Až po tejto skutočnosti pristúpil žalovaný ku konaniu o odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, ten je v zmysle judikatúry daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Na preukázanie dôvodnosti žaloby žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to znalecký posudok F.. V. H. č. 41/2014, kúpnu zmluvu z 15.08.2016, Rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálneho odboru zo dňa 23.09.2016, list žalovaného zo dňa 09.09.2016 - odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany kupujúceho, podací lístok a list žalovaného zo dňa 03.10.2016. Okrem toho žalobca označil svedkov, ktorých by v prípade potreby navrhol vypočuť. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne a uviedol, že žalobca je aj naďalej vlastníkom predmetných nehnuteľností. Orgán katastra prerušil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra, nakoľko sa zistili veľmi závažné záležitosti, ktoré boli skryté a predávajúcim kupujúcemu neoznámené. Žalovaný trvá na tom, že kupujúci má podľa čl. X. ods. 2 zmluvy právo od zmluvy odstúpiť. Znalecký posudok F.. H. č. 41/2014 bol jeden veľký podvod zo strany znalkyne a žalobcu. Žalovaný bol uvedený do omylu tým, že nemohol a nemal odkiaľ mimo znaleckého posudku čerpať odborné a súvisiace vedomosti o nehnuteľnosti, ktorú kupuje. Podvodným konaním žalobcu bolo exteriérovo zamaskované vonkajšie okolie obvodového muriva domu novým náterom a prístavbou verandovej časti, ktorá mala zakryť veľké nedostatky exteriéru. Týmto vznikla exteriérovo umelo odstránená technicky neodstrániteľná závada stáleho vlhnutia celého obvodu muriva tohto domu. Nakoľko v znaleckom posudku je uvedené, že dom je postavený na betónových základoch, bolo by logické, že má urobenú i hydroizoláciu vôkol celého nosného muriva. Tá však logicky nemohla byť urobená a základ nemohol byť betónový, pretože by museli podkopať už v tom čase vlhké steny, ktoré sú z nepálenej tehly a nie tak, ako je mylne uvedené nielen v tomto prípade znalkyňou, že sa jedná o pálené tehly. Toto si podľa mienky žalovaného plne uvedomil aj žalobca a bol si vedomý technickej nemožnosti zrekonštruovať dom. V dobrej viere i na základe upozornenia žalobcu sa žalovaný snažil odstrániť príčinu vlhnutia okolo celého domu a začal s vykopaním základnej ryhy vedľa nosného základu, aby uložil drenážne trúbky a dal drenáž na odstránenie vlhkosti prenikajúcej k domu. Žalovaný chcel postupne začať s odstraňovaním vlhnutia muriva, jeho izolácie, pričom o vlhnutí si myslel, že je len momentálne a čiastkové. Úmyselné zakrytie interiéru vnútornej časti obývacích miestností sadrokartónom bolo vysoko

účelové a slúžilo na zakrytie podvodu, ktorým toto vlhnutie celého domu, všetkých jeho miestností malo kupujúcemu vizuálne zabrániť. Túto skutočnosť zistil aj žalobca a snažil sa dom, ktorý kúpil v roku 2014, ihneď predať ďalej, pretože zistil, že dom by musel od základov zbúrať, nakoľko je nepoužívateľný a v krátkom čase by mu v dôsledku vlhnutia a premočených múrov spadol. Žalovaný trvá na zrušení kúpnej zmluvy zo dňa 15.08.2016. K vyjadreniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca a uviedol, že trvá na žalobe a nič neskrýval a nezatajoval. Zo znaleckého posudku F.. H. vyplýva, že dom má prevažne betónové základy s vodorovnou izoláciou proti vlhkosti. Sám žalovaný uvádza, že na základe upozornenia žalobcu sa snažil odstrániť príčinu vlhnutia domu, čo jednoznačne poukazuje na to, že žalobca ho upozorňoval na známe nedostatky domu. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie aj výsluchom svedkov a vyžiadať si správu od Obce K. k veku rodinného domu.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 15.08.2016 uzatvoril žalobca ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností z predávajúceho na kupujúceho, a to konkrétne nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, katastrálne územie K., parcela registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 82 m2, č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 241 m2, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele reg. „C“ č. XXX, garáž bez súpisného čísla postavená na parc. reg. „C“ č. XXX/X a spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX, katastrálne územie K., a to na parcele registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 672 m2 vo veľkosti 1 a na parcele registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 vo veľkosti 1. V článku VII. kúpnej zmluvy predávajúci vyhlasuje, že predmet kúpy nemá žiadne technické závady, poškodenia, iné skryté vady, vrátane právnych, o ktorých kupujúceho vopred neinformoval, a o ktorých by pritom vedel a boli mu známe. Kupujúci vyhlásil, že pred uzavretím zmluvy sa oboznámil ohliadkou na mieste samom so stavom predmetu kúpy; tento mu je známy, pozná ho a takto ho v stave, v akom sa o ňom presvedčil počas ohliadky, kupuje a nadobúda do svojho vlastníctva. Podľa čl. VII. ods. 2 kúpnej zmluvy má kupujúci právo písomným adresovaným úkonom odstúpiť od zmluvy a aj požadovať náhradu jemu príp. vzniknutej škody, ak sa vyhlásenia predávajúceho podľa predchádzajúceho odseku ukážu ako nepravdivé. Listom zo dňa 09.09.2016 označeným ako „Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany kupujúceho“ žalovaný žalobcovi oznámil, že „po závažných zisteniach o technickom stave rod. domu č. 108, ktorých reálny stav vôbec nezodpovedá stavu zo znaleckého posudku zo dňa 05.08.2016, ktorý na Vaša odporúčanie vyhotovila Ing. V. H. a nezodpovedá ani Vašim vyhláseniam o technickom stave domu. Podľa článku VII. odsek 2) kúpnej zmluvy mám právo po takýchto závažných zisteniach od kúpnej zmluvy odstúpiť a požadovať náhradu mne vzniknutých škôd. Na potvrdenie daných skutočností si dám vyhotoviť odborný posudok, ktorého náklady si budem žiadať uplatniť v náhrade za vzniknuté škody a výdavky.“. Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, rozhodnutím č. V 1541/16-2 zo dňa 23.09.2016 prerušil katastrálne konanie vo veci strán sporu o návrhu na vklad vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na základe uvedenej kúpnej zmluvy z dôvodu, že úradu bolo doručené vyššie označené odstúpenie od kúpnej zmluvy. Okresný úrad v rozhodnutí zároveň vyzval žalobcu, aby do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia predložil okresnému úradu písomné vyjadrenie k odstúpeniu od zmluvy a v prípade, že vyjadrenie bude obsahovať nesúhlas s odstúpením, je potrebné, aby zároveň podal na súd žalobu. Žalobca na odstúpenie reagoval listom, ktorý žalovanému zaslal dňa 26.09.2016. Žalovaný s odpoveďou žalobcu nesúhlasil a v liste zo dňa 03.10.2016 žalobcovi oznámil, že problémom celého konania žalovaného nie je len spadnutie časti obvodového muriva. Celý a podstatný problém spočíva v tom, že celkový stavebno - technický stav domu zo znaleckého posudku sa nezakladá na pravde, čo bolo možné zistiť až po spadnutí muriva. Dom nemá vôbec prevažne betónové základy ako uvádza znalecký posudok. Obvodová stena by čoskoro spadla aj bez odkopania na drenáž, súdiac podľa skutočného charakteru muriva. Z vnútornej strany sadrokartónu bol na múre mäkký polystyrén, ktorý zadržiaval vlhkosť na múre, ale to nie je teraz podstatné. Znalecký posudok taktiež udáva, že nehrozia žiadne stavebno - konštrukčné riziká, ako napr. deformácia nosných konštrukcií, či poklesy základov atď. K. skutočnosti boli zamlčané a tieto by boli zásadné pre rozhodnutie žalovaného a k plneniu z jeho strany by teda nikdy nedošlo. Podľa listu má žalovaný ďalej dôvod sa domnievať, že ani vyjadrenia zo strany žalobcu čo sa týka muriva pod sadrokartónmi sa nezakladajú na pravde, keďže žalobca na otázku žalovaného v akom stave sú múry pod sadrokartónom odpovedal, že ten sadrokartón tam dával len z toho dôvodu, že steny neboli rovné a inak im nič nie je. Znalkyňa F.. V. H. vypracovala dňa 28.05.2014 Znalecký posudok č. XX/XXXX pre žalobcu na stanovenie všeobecnej hodnoty vyššie označených nehnuteľností. Dňa 05.08.2016 vypracovala F.. V. H. pre žalovaného Znalecký posudok č. XXX/ XXXX na stanovenie všeobecnej hodnoty vyššie označených nehnuteľností. V posudkoch sa okrem iného uvádza, že rodinný dom č. 108 na parc. č. XXX má prevažne betónové základy s vodorovnou

izoláciou proti zemnej vlhkosti, pričom v posudku z roku 2016 je uvedené, že vodorovná izolácia bola dodatočne vyhotovená. V oboch posudkoch sa uvádza, že stavba bola vyhotovená v roku 1935. Oba posudky obsahujú fotodokumentáciu, pričom z fotografií z posudku z roku 2016 je zrejmé, že predná stena domu je vlhká - sú na nej viditeľné vlhké mapy. Zo žalobcom predložených fotografií je vidno, že ľavá strana domu (pri čelnom pohľade na prednú stranu domu) je čiastočne odkopaná, čo je však vidno iba z časti pri pokosenej tráve na susednom pozemku. Z ďalšej fotografie vidno zrútenú časť múra a časť iného obvodového múra, ktorý je v spodnej časti prevažne kamenný a v hornej časti prevažne z nepálenej tehly. K domu súpisné č. XXX v K. Q. K. uviedla, že v roku 1928 bola stavba daná do užívania, dom mal pred predajom v roku 2016 3 majiteľov, na dome bola vymenená strešná krytina, bol zrekonštruovaný interiér, avšak neboli namontované ríny a zvody. Na jeseň 2016 začal p. G. odvodňovať základy domu. Malý bager odkopal a odkryl základy po obvode domu a základy ostali odkryté cca 14 - 21 dní. Práve v tomto období začali výdatnejšie dažde. Po nich došlo k zosuvu oporného múru rodinného domu zo strany od dvora. Doteraz nie je odvodnenie dokončené a základy ostali odkryté aj počas zimy.

4. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná. Posúdil predovšetkým, že na určení, že u žalovaného nebolo dané právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy z dôvodov uvádzaných v jeho listoch zo dňa 09.09.2016 a 03.10.2016, bol daný naliehavý právny záujem, pretože na základe takéhoto určenia rozhodnutím súdu možno dosiahnuť, aby Okresný úrad Bánovce nad Bebravou katastrálny odbor pokračoval v prerušenom katastrálnom konaní V 1541/16 a vykonal vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech kupujúceho na základe označenej kúpnej zmluvy. Len na základe takéhoto určenia môže dôjsť k pokračovaniu katastrálneho konania a k zmene zápisov vlastníctva. Strany sporu uzatvorili dňa 15.08.2016 kúpnu zmluvu, na základe ktorej mal žalovaný ako kupujúci nadobudnúť v nej uvedené nehnuteľnosti od žalobcu ako predávajúceho. Kupujúci mal právo od zmluvy odstúpiť, ak sa vyhlásenia predávajúceho okrem iného o tom, že predmet kúpy nemá žiadne technické závady, poškodenia, iné skryté vady, vrátane právnych, o ktorých kupujúceho vopred neinformoval, a o ktorých by pritom vedel a boli by mu známe, ukážu ako nepravdivé. Žalovaný od zmluvy z uvedeného dôvodu odstúpil, pričom skutkovo vymedzil dôvody odstúpenia v liste zo dňa 09.09.2016 tak, že stav domu nezodpovedá stavu zo znaleckého posudku zo dňa 05.08.2016 F.. H. a ani vyhláseniam žalobcu o technickom stave domu. List zo dňa 03.10.2016, ktorým žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu k odstúpeniu, možno podľa obsahu považovať za doplnenie dôvodov na odstúpenie od zmluvy. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že u žalovaného nebolo dané právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom dňa 15.08.2016 z dôvodov uvádzaných v listoch zo dňa 09.09.2016 a 03.10.2016. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by vyhlásenie žalobcu ako predávajúceho, obsiahnuté v čl. VII. zmluvy bolo nepravdivé. Pokiaľ ide o ten dôvod odstúpenia od zmluvy, že reálny technický stav domu nezodpovedá stavu zo znaleckého posudku zo dňa 05.08.2016, tak zmluva ohľadne technického stavu na uvedený znalecký posudok neodkazuje a z odstúpenia zo dňa 09.09.2016 ani nie je dostatočne zrejmé, v čom by mali vady domu konkrétne spočívať. Listinu žalovaného zo dňa 03.10.2016 považoval súd podľa obsahu za doplnenie dôvodov odstúpenia od zmluvy, no z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tam uvádzané dôvody na odstúpenie od zmluvy neexistovali. Znalecký posudok F.. H. č. XXX/XXXX bol vyhotovovaný pre žalovaného na stanovenie všeobecnej hodnoty prevádzaných nehnuteľností a nie za účelom zistenia stavu domu. Posudok bol vyhotovený pred začatím tohto konania a nie v zmysle CSP, a preto ho súd oboznámil ako listinný dôkaz. Je pravdou, že posudok obsahuje aj časť, kde sa znalkyňa venuje technickej stavu domu, no posudok je vyhotovený za účelom stanovenia hodnoty nehnuteľností. Okrem toho je z posudku zrejmé, že základy sú prevažne betónové, čo neznamená, že časť z nich nemôže byť kamenná resp. kamenno betónová. Okrem toho F.. H., ktorá posudky vyhotovovala, vypovedala ako svedok a súdu ozrejmila svoje zistenia zo znaleckého posudku, pričom z jej svedeckej výpovede bolo preukázané, že žalovaný sa zúčastnil ohliadky, na ktorej sa zúčastnila aj ona, a na tejto bolo vidno tak odkopanú časť domu, ako aj zavlhnutý predný múr. Odkopanie a zavlhnutie vidno pritom aj z fotografií a napokon samotný žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že aj na základe upozornenia žalobcu sa snažil odstrániť príčinu vlhnutia celého domu. Zo samotného vyjadrenia žalovaného, vyjadrenia žalobcu, ako aj z fotografií a z výpovedí svedkov Ing. H. a S. J. je preukázané, že žalobca pred uzatvorením kúpnej zmluvy upozornil žalovaného na zásadnú vadu rodinného domu, a to jeho vlhnutie, pričom toto bolo aj viditeľné a žalovaný si dom viackrát prezrel, čo bolo preukázané zo svedeckých výpovedí, pričom aj v samotnej zmluve vyhlásil, že ohliadkou na mieste samom oboznámil so stavom predmetu kúpy. Z týchto dôvodov tak u žalovaného neexistoval žiaden dôvod na to, aby listami zo dňa 09.09.2016 a 03.10.2016 od kúpnej zmluvy odstúpil a odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného tak nie je platné. V liste zo dňa 03.10.2016 žalovaný namietal aj vlhkosť na múre zadržiavanú polystyrénom, no zároveň uvádza, že to nie je podstatné.

Ani táto skutočnosť však nebola preukázaná a viaceré okolnosti uvádzané v liste žalovaného zo dňa 03.10.2016 sú uvádzané ako jeho domnienky. V samotnom odstúpení žalovaný ako dôvod odstúpenia neuvádzal, že by múry mali byť z nepálenej tehly a on by bol informovaný inak, no túto skutočnosť namieta až vo vyjadrení k žalobe. Z tohto dôvodu však žalovaný od zmluvy neodstúpil, a preto nie je namieste sa touto okolnosťou ani zaoberať, no súd však považuje za potrebné uviesť, že zo znaleckého posudku nevyplýva, že by dom bol z inej, ako nepálenej tehly. Je v ňom uvedených niekoľko materiálov, pričom pri tehle nie je uvedený údaj „pálená“. Okrem toho aj z fotografií je zrejmé, že minimálne časť domu bola postavená z nepálenej tehly a žalovaný si dom niekoľkokrát pozrel a vedel, že dom bol postavený v roku 1935, čiže mu muselo byť ešte pred podpisom zmluvy zrejmé, že dom je sčasti postavený z nepálenej tehly. Súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že u žalovaného nebol daný žiaden dôvod na odstúpenie od zmluvy, a preto odstúpenie od zmluvy je z vecného hľadiska neplatné. Na základe týchto dôvodov súd žalobe vyhovel. Žalobca sa pritom z procesného hľadiska nemohol domáhať určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy, pretože podľa § 137 písm. d) by sa takéhoto určenia mohol domáhať iba v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu, čo však nie je prípad tohto sporu. Na druhej strane však požadované určenie je procesne možné a výsledok tohto sporu zodpovedá tomu, akoby bolo určené, že odstúpenie od zmluvy je neplatné a teda žalobca tak má podklad na to, aby v prípade nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku mohol Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor pokračovať v katastrálnom konaní.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 48 ods. 1, § 588, § 596, § 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol za aplikácie ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto v zmysle § 255 ods. 1 patrí žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a tento nárok žalobcovi súd aj v plnom rozsahu priznal. O konkrétnej výške náhrady všetkých trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o výške trov vydá súdny úradník.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonnom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný, vychádzajúc z obsahu odvolania uplatňujúc dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ (porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie), ktorý odvolací dôvod vzhľadom na produkovanie novôt (skutkových tvrdení a tiež dôkazov), indikuje v prospech záveru tiež o uplatnení odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. g/ vo väzbe na ust. § 366 CSP. Namietal, že nemal žiadnu vedomosť o priebehu súdneho konania, keďže sa nezdržiaval na území Slovenskej republiky a nemá ani splnomocnenú osobu na preberanie pošty. O uvedený spor sa však riadne zaujíma. O tom, že prebehlo súdne konanie sa dozvedel až dňa 22.08.2017, kedy sa dostavil na súd prvej inštancie. Prevažná časť tvrdení žalobcu a znalkyne sa nezakladá na pravde. Podniká kroky na dokázanie nedôveryhodnosti týchto tvrdení. Jeho partnerka má dohodnutú schôdzku s nezávislým znalcom, ktorý mu vyhotoví nový znalecký posudok o stave nehnuteľností. Dňa 21.08.2017 sa so stavom nehnuteľností oboznámil tiež ďalší odborník na potvrdenie skutočností a kvality rekonštrukčných prác, ktoré vykonával predávajúci, aj tento mu potvrdil, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé. Rekonštrukčné práce vykonávané predávajúcim boli vykonané neodborne, s cieľom zakryť vady. Tento síce niektoré vady spomenul, ale obhajoval ich ako ľahko riešiteľné. To, že sa to nezakladá na pravde, bude predmetom dokazovania. Samotné zrútenie obvodového muriva nebol až taký závažný problém, pokiaľ by boli pravdivé ostatné skutočnosti, týkajúce sa stavu nehnuteľnosti. Neodbornosť postupu žalobcu pri rekonštrukcii komplikuje ďalší rekonštrukčný postup, konkrétne základy sú jednoznačne z väčšej časti kamenné, nie sú izolované proti vode, podmurovka je z neopracovaného hrubého kameňa, betónová podkladová doska pod podlahou má iba okolo 50 mm, povrchová úprava podláh nie je realizovaná s technologickými predpismi, uzavretie zavlhnutého obvodového muriva obalením bez možnosti odvetrania proti vlhkosti predstavuje reálny vznik plesní a teda vznik škodlivého prostredia na bývanie, chýbajú klampiarske konštrukcie, konštrukcia krovu je v zlom, až havarijnom stave. Pokiaľ ide o krov, žalobca nespomenul, že žalovaný nemal možnosť ísť si krov ohliadnuť s tým, že momentálne neboli k dispozícií kľúče od krovu, ale žalobca tvrdil, že krov je v úžasnom stave, čo sa však po ohliadke odborníkom vyvrátilo. Pokiaľ by všetky tieto skutočnosti boli žalovanému známe, nebol by kúpnopredajnú zmluvu podpísal. Pokiaľ sa spomínajú iní záujemcovia o kúpu, podľa jeho názoru ide o herecký výkon, pretože predávajúci by človeku, ktorého pozná, dom v takomto stave nepredal. Predaj bol realizovaný narýchlo. Žalobca tiež tvrdil, že závada na vodovodnom potrubí sa dá opraviť a že on to zrealizuje na vlastné náklady, čím chcel ukázať, že ide o malicherný problém. K tomuto však neprišlo. Z toho dôvodu žalovaný privolal vodára z Trenčianskych N., ktorý

uviedol, že voda v dome je urobená najhorším možným spôsobom, dôvodiac, že potrubie je z plastu. Domnieva sa, že predávajúci nemal nikdy v pláne v nehnuteľnosti bývať, nakoľko si bol vedomý stavu nehnuteľnosti. Konanie žalobcu označil ako vrcholne nemorálne. Nový posudok a vyjadrenia sú v štádiu vypracovávania a preto žiadal zhovievavosť v dokazovaní. Ním produkované skutočnosti tiež podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z obsahu odvolania, v konečnom dôsledku indikujú tiež k uplatneniu odvolacej námietky uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (nesprávne skutkové závery).

6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania žalobcovi. Predovšetkým poukazoval na to, že nie je zrejmé o aké odvolacie dôvody žalovaný svoje odvolanie opiera. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, pokiaľ ide o dôvody odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného uvedené v jeho listoch zo dňa 09.09.2016 a 03.10.2016. Správne uviedol, že žalovaným uvádzané dôvody na odstúpenie od kúpnej zmluvy neexistovali a tiež správne konštatoval, že pokiaľ ide o dôvod odstúpenia od zmluvy spočívajúci v tom, že reálny technický stav domu nezodpovedal stavu zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. H. pod číslom XXX/XXXX, tak zmluva ohľadne technického stavu na tento znalecký posudok ani neodkazovala a z podania žalovaného nebolo ani zrejmé, v čom by mali vady domu konkrétne spočívať. Taktiež F.. H., ktorá bola vypočutá uviedla, že cieľom posudku bolo predovšetkým stanovenie všeobecnej hodnoty prevádzaných nehnuteľností. Pokiaľ v odvolaní žalovaný uvádza ďalšie skutočností, v ktorých vidí dôvody na odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré však neboli predmetom jeho predchádzajúcich podaní, je nemysliteľné, aby žalovaný rozširoval dôvody odstúpenia od kúpnej zmluvy nad rámec podaní, na základe ktorých žalobca podal žalobu. Napriek tomu považuje za potrebné k týmto tvrdeniam uviesť, že pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že na predávanom rodinnom dome chýbajú klampiarske konštrukcie, snehové zachytávače, žliabové háky, tak tieto skutočnosti boli žalovanému známe z ohliadky nehnuteľnosti, ktorú žalovaný vykonával viackrát a dokonca mal od nehnuteľnosti aj kľúče týždeň vopred pred uzavretím kúpnej zmluvy, takže si mohol ohliadku nehnuteľnosti v prítomnosti vlastného zvoleného stavebného odborníka kedykoľvek vykonať. Pokiaľ uvádza zlý stav konštrukcie krovu, tak strechu robil ešte pôvodný vlastník a žalobca do nej nezasahoval, pričom tvrdenie, že krov si nemohol ohliadnuť je nepravdivé a to práve s ohľadom na spomínaný fakt, že mal od nehnuteľnosti kľúče. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca v nehnuteľnosti nechcel bývať a postupoval účelovo s cieľom zarobiť, skutočnosť je taká, že na prevode nehnuteľnosti prerobil niekoľko tisíc eur, pretože mimo kúpnej ceny musel doplatiť aj nesplatený hypotekárny úver. Na rozdiel od žalovaného on sa vždy choval čestne a rešpektoval fakt napriek viacerým záujemcom, že žalobca bol prvý, ktorý zložil rezervačný poplatok, preto mu nehnuteľnosť aj previedol. Pokiaľ namieta poškodenosť vodovodného potrubia, táto závada bola zrejmá a viditeľná už v čase ohliadky a je pravda, že žalobca mu doporučil vodára, za ktorého správanie však nemôže žalobca niesť zodpovednosť. Ani táto v odvolaní vytýkaná vada, však nebola dôvodom, pre ktorý žalovaný od zmluvy odstúpil. K ďalším vadám nehnuteľnosti bolo vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, s výsledkami ktorého sa stotožňuje. Je zarážajúce, že dnes už pre žalovaného základný problém, pre ktorý odstupoval od kúpnej zmluvy a to zrútenie obvodového múru až tak nevadí a nepovažuje ho za až tak závažný problém. Bol to však hlavný dôvod, pre ktorý od zmluvy odstúpil. Nie je pravdou jeho tvrdenie, že nevedel o súdnom konaní, pretože sa zdržiaval mimo územia SR, čo sa žalobca dozvedel od vlastníka susediacich nehnuteľností.

7. V priebehu odvolacieho konania žalovaný zaslal súdu prvej inštancie znalecký posudok č. 137/2017 vypracovaný znalcom F.. F. O. (doručený súdu prvej inštancie dňa 28.09.2017).

8. Žalovaný vo svojej replike na písomné vyjadrenie žalobcu uviedol, že na svojom odvolaní trvá. Nesúhlasí s vyjadreniami žalobcu o tom, že dokazovanie bolo dostatočné, on nemal možnosť vo veci sa obhájiť. Dôvody na odstúpenie konkretizoval a keďže odborníci zistili ďalšie fakty, ktoré preukazujú jeho tvrdenie o konaní žalobcu, na tieto poukázal. Netvrdí, že rekonštrukciu strechy vykonával žalobca, tvrdí len, že ho ubezpečoval o tom, že krov je v dobrom stave. Netvrdí, že žalobca má niesť zodpovednosť za správanie vodára, ale tvrdí, že ho ubezpečil, že problém s vodou dá do poriadku, čo sa nestalo. Žalobca nehnuteľnosť aj jej stav veľmi dobre poznal, rekonštrukčné práce boli vykonané neodborne, narýchlo, za účelom nadobudnutia dobrého dojmu pre kupujúceho. On sa spoliehal na čestnosť a vážnosť vyjadrení žalobcu. Nesúhlasí s tým, že sa zdržiaval na území SR v rozhodnom období. Pravdivo uviedol, kedy na Slovensko prišiel a dokedy sa zdrží, ako aj to, že znalosť o tom, že prebehlo konanie nadobudol náhodne. Žiada súd, aby toto vzal na vedomie a dal mu možnosť vyjadriť sa a doplniť dokazovanie. V najbližších dňoch by mal obdržať nový znalecký posudok.

9. Žalobca vo svojej duplike k replike žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam sa už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vyjadroval a na týchto trvá. Pokiaľ ide o znalecký posudok vypracovaný F.. O. predloženým žalovaným v priebehu odvolacieho konania, jeho predmetom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty rodinného domu, ktorý bol predmetom prevodu vrátane príslušenstva, avšak neoceňoval garáž, ktorá bola predmetom prevodu, ďalšie oplotenie a najmä pozemky. V rámci analýzy uvádza základnú vadu, ktorá bola spôsobená neodborným zásahom zo strany žalovaného a ním poverených ľudí pri riešení oddrenážovania rodinného domu proti vlhkosti. To, že žalovaný v rámci podaní uvádza ďalšie dôvody odstúpenia od kúpnej zmluvy, teda tieto rozširuje v rámci odvolacieho konania, nie je akceptovateľné. Zdôraznil, že on žalovanému v rámci prevodu nič nezatajil, ani úmyselne nezatajoval. Postupoval čestne, výška kúpnej ceny bola dohodnutá, vyplatená v plnom rozsahu a nepokryla ani záväzok žalobcu, ktorý mal z titulu nesplatenej časti hypotekárneho úveru. Zároveň predložil znalecký posudok vypracovaný F.. S. Y. ešte v roku 2013 pod číslom 147/2013, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti pred uzavretím kúpnej zmluvy na sumu 49.800,- eur.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

12. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a existenciu takýchto vád odvolateľ ani nenamietal.

13. Podľa § 363 sa v odvolaní okrem iného uvedie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody); prípustné odvolacie dôvody sú potom vymedzené v ust. § 365 CSP. Odvolanie tak musí obsahovať vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom, konkrétne výhrady odvolateľa voči napadnutému rozhodnutiu, opis konkrétnych pochybení súdu prvej inštancie, prípadne polemiku s jeho skutkovými, alebo právnymi závermi, ktorými sú dané limity odvolacieho prieskumu. Nielen rozsah, ale tiež dôvody odvolania možno dopĺňať, meniť a modifikovať, len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

14. Posúdením obsahu odvolania (žalovaný v ňom konkrétne nevymedzuje odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 odvolací súd zistil, že ťažisko odvolacích námietok žalovaného smeruje k uplatneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ (porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie), keď tento namieta, že nemal vedomosť o tom, že prebehlo vo veci súdne konanie (tvrdí, že sa zdržiaval v zahraničí), ktorý odvolací dôvod vzhľadom na produkovanie novôt (skutkových tvrdení a tiež dôkazov), indikuje v prospech záveru tiež o uplatnení odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. g/ vo väzbe na ust. § 366 CSP.

15. Odvolací súd prioritne skúmal dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky, spôsobilej mať za následok naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

16. Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§ 389 ods. 1 písm. b/ , je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa stranám odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom zabezpečenia účinnej ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom

a postupom odňal stranám procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, vyjadriť sa k dokazovaniu, k právnej stránke veci, právo na doručenie vyjadrení protistrany, právo byť predvolaný riadne a včas na pojednávanie.

17. Odvolací súd z hľadiska uplatnených námietok predovšetkým teda skúmal, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ .

18. V posudzovanej veci, ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, bola súdu prvej inštancie dňa 21.10.2016 doručená žaloba (teda už za účinnosti Civilného sporového poriadku), ktorou sa žalobca domáhal neplatnosti odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 15.08.2016. Následne súd prvej inštancie uznesením (čl. 54) vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v prípade, ak uplatnený nárok neuznáva (§ 167 ods. 2 , ktoré uznesenie spolu so žalobou a prílohami, vrátane poučení o procesných právach a povinnostiach strán sporu (čl. 55), súčasťou ktorých poučení bolo tiež poučenie o tom, dokedy možno uplatniť prostriedky procesného útoku, procesnej obrany, z hľadiska tak sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácie konania (§ 153 v spojení s § 149 CSP, § 154 boli doručené žalovanému, čo ako vyplýva z pripojenej doručenky na čl. 53, tento prevzal dňa 27.10.2016. Dňa 04.11.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe (čl. 56-58), z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný trvá na dôvodoch odstúpenia od kúpnej zmluvy z dôvodu existencie neodstrániteľnej závady, vlhnutia celého obvodu muriva domu, ktorý bol predmetom prevodu s tým, že uviedol v závere svojho vyjadrenia, že toto doplní predložením nového nestranného znaleckého posudku. Vyjadrenie žalovaného, spolu s výzvou na vyjadrenie k nemu (§ 167 ods. 3 O.s.p.) bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu (ako vyplýva z pripojenej doručenky na čl. 59, toto prevzal dňa 11.11.2016). Následne dňa 23.11.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené zo strany žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyjadrenie k písomnému vyjadreniu žalovaného, spolu s úpravou petitu žaloby (čl. 61-63), predmetom ktorej bola zmena žalobného petitu na určenie, že u žalovaného z dôvodov ním uvedených v listoch zo dňa 09.09.2016 a 03.10.2016, nebolo dané právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nimi dňa 15.08.2016. Z obsahu podania vyplýva, že žalobca navrhol vykonanie dokazovania výsluchom svedkov Milana M., O. U., S. J., Q. H., F.. V. H. a dopytu na obecný úrad K.. Zmena žalobného návrhu, ktorá bola súčasťou vyjadrenia žalobcu, spolu s uznesením obsahujúcim výzvu na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu (§ 167 ods. 4 , ako vyplýva z úpravy zákonného sudcu na čl. 65, bolo doručované prostredníctvom doručenky „do vlastných rúk“ žalovanému, pričom ako súd zistil, z poštovým úradom vrátenej zásielky, táto nebola prevzatá v odbernej lehote, a keďže táto bola vrátená súdu prvej inštancie, ako vyplýva z pečiatky dňa 28.12.2016. Následne súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na 04.04.2017, predvolanie na ktoré pojednávanie prostredníctvom zásielky určenej do vlastných rúk bolo doručované prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. žalovanému, ktorú zásielku tento neprevzal v odbernej lehote a táto bola dňa 16.02.2017 vrátená súdu prvej inštancie (čl. 80), následne opakovane zaslal toto predvolanie žalovanému prostredníctvom zásielky určenej do vlastných rúk (na pojednávanie dňa 4.4.2017), ktorá zásielka tiež bola vrátená ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote súdu prvej inštancie dňa 17.03.2017 (čl. 81). Následne na pojednávaní dňa 04.04.2017 ako vyplýva z obsahu zápisnice na čl. 85, súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie o tom, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného, pripustil zmenu žaloby, vypočul svedkov a odročil pojednávanie na 20.06.2017. Uznesenie o pripustení zmeny žaloby súd prvej inštancie vypracoval tiež písomne (čl. 91) a spolu s predvolaním na pojednávanie doručil žalovanému, ktorá zásielka sa rovnako vrátila ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote súdu prvej inštancie dňa 05.05.2017 (čl. 92 spisu). Ako vyplýva z obsahu zápisnice zo dňa 20.06.2017 o pojednávaní (čl. 101 a nasledujúcich), po začatí pojednávania súd skonštatoval, že bola zachovaná 5-dňová lehota podľa § 178 ods. 2 O.s.p. na prípravu pojednávania, vyhlásil uznesenie, že bude konať v neprítomnosti žalovaného, oboznámil dovtedajší priebeh konania, vypočul ďalších svedkov navrhnutých žalobcom, vyzval strany sporu v zmysle § 182 CSP, aby zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovania a k právnej stránke veci a po vyhlásení dokazovania za skončené, verejne vyhlásil rozsudok, ktorý ako vyplýva zo zápisnice odôvodnil a dal poučenie o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, všetky zásielky adresované žalovanému boli doručované prostredníctvom zásielok určených do vlastných rúk na adresu S. G., I. E. XXXX/XX, V. (uvedenú v žalobe), kde prvotne aj zásielku prevzal, pričom odvolací súd

nezistil, že by žalovaný bol súdu prvej inštancie oznámil inú adresu, na ktorú je potrebné mu doručovať. Uvedenie takejto inej adresy, nevyplýva ani z písomného vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe, ktorá je súčasťou spisu a pokiaľ v zmysle obsahu tohto vyjadrenia samotný žalovaný uvádza tak osobné generálie, ako aj miesto pobytu, tej ktorej strany sporu, pokiaľ ide o neho samotného, uvádza adresu, na ktorú mu aj súd prvej inštancie doručoval.

19. Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú funkciu, pretože súd môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že strany dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Ako vyplýva z ust. § 107 ods. 1 písm. a/ CSP, doručujúcim orgánom je tiež poštový podnik, prostredníctvom ktorého ako vyplýva z obsahu spisového materiálu súd prvej inštancie tiež žalovanému všetky písomnosti, ktoré je potrebné v zmysle § 111 ods. 2 doručovať do vlastných rúk (žalobu s prílohami, uznesenia obsahujúce výzvu na vyjadrenie, rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby, poučenia o procesných právach a povinnostiach a v konečnom dôsledku aj predvolania na pojednávania), tiež doručoval. Písomnosti určené do vlastných rúk sa doručujú prostredníctvom doručenky, pričom doručenka je listinou, ktorá má povahu verejnej listiny (§ 111 ods. 1 a ktorá sa od listín súkromných líši tým, že potvrdzuje, pokiaľ nie je dokázaný opak, pravdivosť toho, čo je v nej uvedené. Pri doručovaní prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak.

20. Pokiaľ ide o samotné doručovanie písomností do vlastných rúk, vychádzajúc z ust. § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o nej nedozvie.

21. Podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP, pokiaľ adresát neuvedie inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR, pričom v zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, strana si môže zvoliť zástupcu na doručovanie. Z uvedeného teda vyplýva, že pri adrese na doručovanie súd vychádza z § 106 (v prípade, ak sa nedoručuje do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o ktorý prípad však v posudzovanej veci nešlo), v súvislosti s čím je potrebné pripustiť aj taký postup súdu, že súd najskôr doručuje na adresu uvedenú v žalobe, akceptovanie čoho možno zdôvodniť účelom tohto postupu dosiahnuť riadne a skoré doručenie písomnosti. Nie je však vylúčené, že súd bude fyzickej osobe doručovať tiež na adresu ním uvedenú (v tomto prípade uvedenú žalovaným), ktorý postup prichádza do úvahy až pri doručovaní ďalších následných písomností, pretože žalovaný v čase doručovania žaloby o prebiehajúcom konaní spravidla nevie a nemá teda možnosť súdu oznámiť adresu na doručovanie. Právna fikcia je teoretická konštrukcia používaná v práve, ktorá za určitých okolností finguje právnu skutočnosť, ktorá v skutočnosť nenastala, čím sa líši od právnej domnienky, ktorá môže, ale nemusí zodpovedať skutočnosti. Typickou právnou fikciou je fikcia doručenia, ktorá nastupuje v prípade, ak fyzická osoba, ktorej bola doručená písomnosť do miesta, kde sa zdržuje, túto neprevzala. V tomto prípade je zrejmé, že k skutočnému doručeniu nedošlo, avšak pre účely príslušného konania sa doručenie finguje. Adresát zásielky, ale ani nikto iný, nie je oprávnený dovolávať sa toho, že zásielka nebola doručená, lebo právna fikcia je silnejšia, ako skutočnosť. Fikcia doručenia uvedená v ust. § 111 ods. 3 teda znamená, že v prípade, ak písomnosť nemožno doručiť na adresu v § 106, či adresu známu, na ktorej sa tá, ktorá strana zdržuje a na ktorej zásielky dovtedy preberala, pričom súdu neoznámila zmenu adresy doručenia, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Civilný sporový poriadok teda vôbec nereflektuje na skutočnosť, či sa adresát v mieste doručenia zdržiaval, alebo nie, namiesto toho vychádza z presvedčenia, že pre doručenie nemôže a nesmie byť významné, kde sa adresát skutočne zdržuje a nastoľuje sa zásada, že každý adresát je zodpovedný za adresu, na ktorú mu je potrebné doručovať, evidovanú v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov a že je preto povinný zabezpečiť prijímanie písomnosti na tejto adrese, bez ohľadu na to, na akej adrese sa skutočne zdržuje. Pod adresou uvedenou v § 106 je potrebné vnímať adresu uvedenú v žalobe, uvedenú samotným adresátom, alebo adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a / CSP. Vyššie uvedené skutočnosti plne dopadajú aj na záver o správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci, z hľadiska námietky žalovaného, že nemal vedomosť o súdnom konaní.

22. Ako bolo odvolacím súdom zistené, súd prvej inštancie riadne všetky zásielky adresované žalovanému, tomuto doručoval na adresu uvedenú v žalobe, na ktorej adrese žalovaný aj žalobu spolu s procesnými poučeniami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe riadne tiež prevzal, pričom ani z obsahu súdu prvej inštancie ním doručeného vyjadrenia k žalobe, ani zo zostávajúceho obsahu spisového materiálu nevyplýva, že tento by bol súdu prvej inštancie oznámil inú adresu, na ktorú žiada, písomnosti mu určené doručovať a preto súd prvej inštancie nepochybil, keď vychádzajúc z fikcie doručenia (§ 111 ods. 3 poštovým podnikom vrátené zásielky adresované žalovanému, obsahujúce okrem iného tiež predvolania na pojednávania považoval za doručené a v jeho neprítomnosti vec prejednal a vo veci rozhodol, pričom za týchto okolnosti je právne bezvýznamným, či sa žalovaný aj v skutočnosti o termínoch konania jednotlivých pojednávaní dozvedel. S poukazom na vyššie uvedeného je tak bez právneho významu jeho tvrdenie o tom, že sa zdržiaval v zahraničí (ktoré naviac ani nepreukázal).

23. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd dáva do pozornosti žalovanému zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, opatrným a starostlivým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou). Je vecou predovšetkým nositeľov práv, aby sa o svoje práva starali, tieto bránili, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva, majetkové, osobné, satisfakčné a podobne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 08.11.2011 sp. zn. I.Sžr/38/2011), ktoré závery plne dopadajú aj na nečinnosť žalovaného v posudzovanej veci, pokiaľ by aj bolo pravdou jeho tvrdenie, že sa zdržiaval v zahraničí. Pri jednoznačnej vedomosti o tom, že žaloba bola v danej veci proti nemu podaná (keďže preukázateľne túto prevzal), bolo na ňom, aby súdu oznámil prípadnú inú adresu na doručovanie, či splnomocnil zástupcu na preberanie jeho zásielok. Jeho nečinnosť v tomto smere, rozhodne nemôže ísť na ťarchu správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal odvolaním napadnutému rozhodnutiu.

24. Keďže teda postupom súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnenej odvolacej námietky nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil žalovanému uskutočňovať mu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nie je spôsobilou mať táto námietka za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

25. Vzhľadom k vyššie uvedenému záveru, nespôsobilou k diferentnému, v prospech žalovaného priaznivejšiemu rozhodnutiu, nie sú ani ním v odvolaní produkované nové skutočnosti (niektoré dokonca po uplynutí odvolacej lehoty), ako ani predkladanie nových dôkazov (naviac predložený znalecký posudok v odvolacom konaní, až po uplynutí odvolacej lehoty), na ktorých zakladá svoju procesnú obranu, a ktoré podľa jeho názoru svedčia v prospech záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

26. Vychádzajúc z ust. § 366 písm. c/ a d/ CSP, totiž novoty v odvolacom konaní (a to či už prostriedky procesného útoku, alebo procesnej obrany), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (teda vo väzbe na uplatnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. d/ alebo, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (a to vo väzbe na odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b/, prípadne g/ . Keďže odvolateľ existenciu tzv. inej vady spôsobilej mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci netvrdil, teda nenamietal naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. g/ (existenciu takejto vady ani odvolací súd ex offo nezistil), odvolateľom produkované nové skutočnosti a dôkazy z hľadiska vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, nie sú spôsobilé k odvolaciemu prieskumu, teda sú bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Rovnaký záver však treba prijať vo vzťahu k týmto novotám aj z hľadiska ustanovenia § 366 písm. d/ (t.j. prípad, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie), keďže z hľadiska tohto ustanovenia bolo úlohou odvolateľa v odvolaní dokázať, že nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uviedol až v odvolaní (nehovoriac už o tých, ktoré uplatnil vrátane predloženého dôkazu znaleckého posudku, po uplynutí lehoty na podanie odvolania), nemohli byť v doterajšom priebehu konania použité z jeho strany bez jeho viny. Ak tento predpoklad totiž úspešne nesplní, na novoty nemôže odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu takýchto novôt postačí aj opomenutie skoršieho uvedenia týchto nových skutkových tvrdení, či predkladania dôkazov, či zavinenie opomenutia v tomto smere z nedbalosti. V posudzovanej veci, odvolateľ ani v najmenšom nepreukázal, ale ani netvrdil existenciu dôvodov, pre ktoré skutkové tvrdenia a produkované dôkazy uvádzal a predkladal až v odvolaní (niektoré dokonca ako bolo uvedené vyššie, až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, pričom z u stanovenia

§ 364 jednoznačne vyplýva limitovanosť dopĺňania, menenia a modifikovania odvolania len do uplynutia lehoty na podanie odvolania), už len z ktorých dôvodov sú tieto diskvalifikované z odvolacieho prieskumu. Aj v tomto smere možno uzavrieť, že bolo výlučne na žalovanom, aby svojim zodpovedným prístupom riadne a včas skutkové tvrdenia a dôkazy produkoval a súdu prvej inštancie predkladal, keďže jednoznačne o limitoch zákonnej koncentrácie konania bol poučený, ktoré poučenie v súbore s ďalšími poučeniami, súdom prvej inštancie bolo žalovanému písomne spolu so žalobou preukázateľne doručené.

27. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd poznamenáva, že prevažná časť nových skutkových tvrdení produkovaných žalovaným v odvolacom konaní, presahuje aj samotný rámec predmetu konania, vymedzeného podanou žalobou, v zmysle ktorej predmetom prieskumu tak súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom, mohlo byť len naplnenie dôvodov odstúpenia od kúpnej zmluvy v rozsahu, ako tieto zadefinoval samotný žalovaný v listoch zo dňa 09.09.2016 a 03.10.2016, nie však dôvodov, pre ktoré v zmysle vyššie uvedených písomných prejavov, žalovaný od dotknutej zmluvy neodstúpil, keďže to presahuje predmet konania vymedzený žalobcom. Z obsahu odvolania však vyplýva, že jeho ťažisko spočíva na produkovaní ďalších, ako tvrdí žalovaný, ním zistených vád dotknutej nehnuteľnosti, existenciou ktorých však z dôvodu, že neboli vymedzené ako dôvody odstúpenia od zmluvy v zmysle listov žalovaného z roku 2016, neprichádzalo do úvahy, sa týmito nielen v odvolacom konaní, ale ani v konaní pred súdom prvej inštancie zaoberať.

28. Pokiaľ v konečnom dôsledku, vychádzajúc z obsahu odvolania, žalovaný namieta pravdivosť tvrdení žalobcu, na ktorých založil dôvodnosť podanej žaloby vo vzťahu k nenaplneniu uplatnených dôvodov na odstúpenie od zmluvy, ani táto námietka nie je spôsobilou k odlišnému rozhodnutiu vo veci. Skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe a tiež produkované aj v rámci jeho výsluchu pred súdom prvej inštancie, nie sú totiž jediným dôkazom, na ktorom by súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil, a ktorý dôkaz by súd prvej inštancie vyhodnotil bez toho, aby vo vzájomných súvislostiach nevyhodnotil aj ďalšie v konaní vykonané dôkazy, čím je nedôvodnou tiež odvolacia námietka uvedená v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (nesprávne skutkové závery), keďže obsah odvolania v tomto smere (i keď to odvolateľ v tomto duchu neuvádza), indikuje v prospech jej uplatnenia.

29. Odvolací súd prieskumom nezistil, že by súd prvej inštancie nepostupoval pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP, opak čoho by bol spôsobilý k záveru o naplnení odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Vychádzajúc z ust. § 191 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

30. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd však zistil, že súd prvej inštancie z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o dôvodnosti podanej žaloby pre nenaplnenie dôvodov uvedených žalovaným v listoch zo dňa 09.09.2016 a 03.10.2016, na ktorých žalovaný založil odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom dňa 15.08.2016, v dôsledku čoho žalobe vyhovel a vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore, tomuto priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 . Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež podrobne a presvedčivo odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 , aby

nadbytočne neopakoval pre strany známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.

31. Záverom odvolací súd uvádza, že je potrebné si uvedomiť, že v sporovom konaní, o ktoré ide tiež v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov, teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých svojich tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok má žalobca, dôkazné bremeno ohľadom tvrdení dôvodnosť uplatneného nároku spochybňujúcich má žalovaný, ktorý však okrem paušálneho spochybňovania hodnovernosti tvrdení žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie, neprodukoval žiaden dôkaz (ani nenavrhol jeho vykonanie), spôsobilého preukázať naplnenie ním písomne v dotknutých listoch uplatnených dôvodov na odstúpenie od zmluvy, čím si sám svojou nečinnosťou sťažil dôkaznú pozíciu ako strany sporu, čo sa vo výsledku negatívne premietlo voči nemu do v jeho neprospech vydaného rozhodnutia.

32. Žiadna z produkovaných odvolacích námietok, tak nie je spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd naviac poznamenáva, že žalovaný v zásade relevantným spôsobom so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ani nepolemizoval. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti (novoty v odvolacom konaní neboli spôsobilé k prieskumu), s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

33. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

34. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi, ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

35. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu, rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .