Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22Csp-9-2018.pdf
PDF · 93.26 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: S. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX X. E., v spore o zaplatenie 1.653,46 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.706,77 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.653,46 eur od 19. 01. 2018, a to v splátkach po 100,- eur mesačne, pričom prvá splátka je splatná do 20. dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, ďalšie splátky sú splatné do 20. dňa príslušného mesiaca. Nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 87,5%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 19. 02. 2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1.653,46 eur, úroku vo výške 51,21 eur, úrokov z omeškania vo výške 0,62 eur, úroku vo výške 11,5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.653,46 eur od 19. 01. 2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.653,46 eur od 19. 01. 2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 51,21 eur od 19. 01. 2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 13. 04. 2015 úverovú zmluvu, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 2.000,- eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky banky, a to Obchodné podmienky pre úvery občanom - K. G. Slovensko, a. s. a Všeobecné obchodné podmienky - K. G. Slovensko, a. s. Náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch upravuje zmluva v bode 1.2. v spojení s bodom 2.5.3. Obchodných podmienok, z ktorých vyplýva tiež anuitné splácanie úveru, pričom počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške, počte a termínoch splátok iných poplatkov. Žalobca odkázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 12Co/149/2016-60 zo dňa 15. 02. 2017, kde sa uvádza, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum týchto splátok. Rovnako z rozhodnutia vyplýva, že zmluva nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Trenčíne, v rozhodnutiach 6Co/68/2017 a 6Co/84/2017. Žalobca tiež upriamil pozornosť aj na Informáciu odboru ochrany finančných spotrebiteľov J. z 18. 04. 2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej, ktorá je zverejnená na internetovej stránke J.. Bonita žalovaného bola zo strany žalobcu overená pred poskytnutím úveru v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 18. 01. 2018 v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v súlade s Úverovou zmluvou a Obchodnými podmienkami pre úvery občanom, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou/ Opakovaným upozornením zo dňa 15. 11. 2017. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 18. 01. 2018) predstavovala 1.766,77 eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 1.653,46 eur, úrokov vo výške 51,21 eur, úrokov z omeškania vo výške 0,62 eur, poplatkov vo výške 60,- eur (ktoré si žalobca od žalovaného v spore neuplatňuje) a poplatku za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,48 eur. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu. K uplatneniu úroku z omeškania z nesplatenej istiny a úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia úveru žalobca odkázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 03. 2008, sp. zn. 4Cob/62/2007 a na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. 06. 2017, sp. zn. 14Co/542/2016. Poukázal tiež na ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Ďalej odkázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/12/2017 zo dňa 31. 01. 2017, z ktorého vyplýva názor, že ak zmluva neobsahuje dohodu o úroku, odlišnú od zákona, platí ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Pokiaľ ide o aplikáciu § 506 Obchodného zákonníka, toto ustanovenie upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Ako to vyplýva priamo z dikcie ustanovenia, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre nesplnenie si povinností dlžníka. Napokon poukázal žalobca aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33Cdo/212/2014 zo dňa 21. 08. 2014. K žalobe bola pripojená Žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 13. 04. 2015, Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13. 04. 2015, Prehľad splácania - do predčasného zosplatnenia, Prehľad splácania - po predčasnom zosplatnení, Stav omeškaných splátok na úvere, Prepočet zmluvných úrokov, Prepočet úrokov z omeškania, Opakované upozornenie, Výzva na predčasné splatenie úveru, Obchodné podmienky pre úvery občanom - K. G. N., a. s., Všeobecné obchodné podmienky - K. G. N., a. s. a Sadzobník poplatkov.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní dňa 28. 08. 2018 požiadal, aby mu bolo umožnené splácať dlh v splátkach, a to po 100,- eur mesačne.
3. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil skutkový stav nasledovne.
4. Žiadosťou o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 13. 04. 2015 žalovaný požiadal žalobcu o poskytnutie úveru v maximálnej výške 2.000,- eur, ktorý mal byť splatený do 9-tich rokov v splátkach splatných k 15. dňu v mesiaci. Žiadosť obsahuje požiadavku na poistenie úveru „Súbor A“, ako aj údaje o príjmoch žiadateľa, ktorý v čase podania žiadosti bol zamestnancom verejnej správy s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 430,- eur mesačne. Žalovaný v danom čase nesplácal žiadne iné úvery.
5. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13. 04. 2015 žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.000,- eur, ktoré mali byť splatené v 108 mesačných splátkach po 30,03 eur mesačne. Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 60,- eur, výška úrokovej sadzby bola stanovená na 11,5 % ročne, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver bol určený na 0,74 eur, termín splatnosti prvej splátky bol 15. 05. 2015 a úver mal byť splatným dňa 15. 04. 2024. Zo zmluvy tiež vyplýva výška RPMN 13,23 %, priemerná RPMN 16,16 %, celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť 3.303,24 eur, odplata 14,94 % a úrok z omeškania 5 % ročne. Zmluva zároveň uvádza jednotlivé poplatky, a to poplatok za vklad v hotovosti na úverový účet vo výške 2,50 eur, poplatok za predčasné splatenie úveru alebo jeho časti vo výške 1 %/0,5 %/0 %, poplatok za vypracovanie dodatku k zmene zmluvných podmienok na klientovu žiadosť 40,- eur, poplatok za upomienku za neuhradenie splátky 15,- eur, poplatok za výzvu na splatenie úveru 30,- eur, poplatok za potvrdenie a súhlasy k úveru vydané bankou na klientovu žiadosť 25,- eur a poplatok za potvrdenia o zostatku úveru s budúcim dátumom vydané bankou na klientovu žiadosť 50,- eur.
6. Z pripojených tabuľkových prehľadov vyplýva výška doposiaľ nesplatenej istiny v sume 1.653,46 eur, výška dlžného úroku vo výške 51,21 eur a výška dlžných úrokov z omeškania vo výške 0,62 eur.
7. Opakovaným upozornením zo dňa 15. 11. 2017 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok úveru v zmysle zmluvy podpísanej dňa 13. 04. 2015. Výška omeškaných splátok k danému dňu predstavovala 32,53 eur. Žalobca žalovaného upozornil na uplatnenie zmluvnej pokuty vo výške 15,- eur a požiadal žalovaného o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 47,53 eur najneskôr do 20. 11. 2017. Napokon dal žalobca žalovanému na vedomie, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy dôjde k uplatneniu práva vyplývajúceho z § 565 Občianskeho zákonníka a žalovaný bude požiadaný o zaplatenie celej sumy pohľadávky, ktorá ku dnu vyhotovenia danej listiny predstavovala 1.701,68 eur.
8. Z obsahu Výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 18. 01. 2018 vyplýva, že žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru v zmysle zmluvy uzavretej dňa 13. 04. 2015. Celková výška dlhu predstavovala 1.736,77 eur, k čomu žalobca pripočítal poplatok za výzvu v sume 30,- eur. Dlh vo výške 1.766,77 eur požiadal žalobca uhradiť najneskôr do 28. 01. 2018.
9. Z obsahu Poučenia žiadateľa o dávku v nezamestnanosti a poberateľa dávky v nezamestnanosti predloženého na pojednávaní vyplýva, že žalovaný dňa 28. 08. 2018 požiadal Sociálnu poisťovňu o poskytnutie dávky v nezamestnanosti v zmysle ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
10. Po právnej stránke posúdil okresný súd vzťah sporových strán založený zmluvou zo dňa 13. 04. 2015 ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 13. 04. 2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), keďže žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania, keď žalovanému poskytol spotrebiteľský úver spotrebiteľ, teda žalovaný, nekonal v rámci svojho podnikania alebo povolania. Právny vzťah sporových strán bol zároveň vo všeobecnosti regulovaný aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských vzťahoch. Keďže zmluva o úvere je vo všeobecnosti definovaná v Obchodnom zákonníku (§ 497 a nasl.), vzťahujú sa na právne pomery sporových strán aj ustanovenia tohto predpisu
11. Vzhľadom na to, že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia o poskytnutí finančných prostriedkov, sú považoval v tejto časti nárok žalobcu na zaplatení dlžnej istiny v sume 1.653,46 eur za nesporný (§ 151 ods. 1 CSP), keďže jej výpočet je zrejmý aj z pripojeného tabuľkového prehľadu.
12. Za opodstatnený považoval súd aj nárok na úroky, ktoré boli vyčíslené v pripojenej tabuľke a nárok na ne vyplýva zo znenia § 497 Obchodného zákonníka. Výška úroku 11,5% ročne nevykazovala znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, preto mal súd za to, že v tejto časti žalobcovi právo na zaplatenie sumy 51,21 eur patrí.
13. Pokiaľ však ide o žalobný návrh v časti o zaplatenie úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, tento súd zamietol. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má za následok absenciu požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícií, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok) veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru (alebo jeho časti). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny v obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k tejto zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Takýto stav súd nemôže pripustiť, pretože by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za situácie, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 z 30. júna 2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/151/2017, 7Co/1/2018).
14. K úrokom z omeškania uplatňovaným z úrokov súd uvádza, že Občiansky zákonník neupravuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky [R 70/1995, R (ČR) 5/2006], a preto tu neexistoval právny základ odôvodňujúci postup požadovaný žalobcom.
15. Súčasťou uplatneného nároku boli aj nezaplatené poplatky za poistenie úveru v sume 1,48 eur. Keďže súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo aj poistenie, súd vyhovel žalobnému návrhu aj v tejto časti.
16. Žalobcovi na základe vyššie formulovaných úvah patrí nárok na zaplatenie sumy vo výške 1706,77 eur (istina 1653,46 eur, úroky 51,21 eur, úroky z omeškania 0,62 eur a poplatok za poistenie 1,48 eur).
17. O výške úrokov z omeškania rozhodol súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré žalobcovi patria so sumy istiny odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Súd priznal žalobcovi aj nárok na vyčíslené úroky z omeškania v sume 0,62 eur, keďže tieto sa zjavne týkali obdobia pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Tieto boli zahrnuté to celkovej priznanej sumy (viď predchádzajúci odsek).
18. Žalovaný požiadal o možnosť úhrady dlhu v splátkach, ktorému súd postupom podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP vyhovel, keďže žalovaný predložil doklad o žiadosti o poskytnutie dávky v nezamestnanosti. Výška splátky v sume 100,- eur bola na pojednávaní akceptovaná žalovaným a táto zároveň zabezpečí, aby dlh bol splatený v čase nezasahujúcom do oprávnenej požiadavky veriteľa na včasnú úhradu dlhu. Na zabezpečenie platobnej disciplíny dlžníka súd vo výroku rozhodol, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z čiastočného úspechu žalobcu v spore. Tento požadoval v spore zaplatenie sumy 1874,25 eur (istina, úroky a úroky z omeškania vyčíslené ku dňu rozhodnutia súdu) a bola mu priznaná suma 1.757,05 eur (istina, úroky a úroky z omeškania vyčíslené ku dňu rozhodnutia súdu), z čoho vyplýva úspech žalobcu v rozsahu 93,75%, čomu zodpovedá úspech žalovaného v rozsahu 6,25%. Žalobca tak dosiahol čistý úspech v rozsahu 87,5%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti splatnosti dlhu možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.