Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/5/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej I. O., L.. X.XX.XXXX, P. J. G., P.. Č.. G., G. Y. XX, o zaplatenie 1.970,93 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25Csp/191/2016 - 69 zo dňa 14.9.2017

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude stanovená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu podanou 12.12.2016 domáhal toho, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 1.970,93 eura spolu s kapitalizovaným úrokom vo výške 986,16 eura, kapitalizovanými úrokmi z omeškania vo výške 183,75 eura, úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny od 22.11.2006 do zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 986,16 eura od 22.11.2016 do zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovanou uzavrel dňa 22.12.2012 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur. Žalovaná podmienky, za ktorých jej boli peňažné prostriedky poskytnuté nedodržala, splnenie tejto povinnosti má jej uložiť súd. Súd konštatoval, že žalovaná na pojednávaní uviedla, že nespochybňuje uzatvorenie zmluvy a ani žalobcom predložené údaje o úhradách za úver. Úver prestala pravidelne splácať po tom, ako stratila zamestnanie. V prípade, že jej bude určená povinnosť zaplatiť žalobcovi určitú sumu, žiadala o povolenie zaplatiť dlh v splátkach najviac po 30 eur. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi stranami sporu uzatvorená bola zmluva, nároky z ktorej uplatnil žalobca žalobou. Úroková sadzba poskytnutého úveru predstavovala 12,90 % ročne, výška splátky bola 29,90 eura, termín konečnej splatnosti 17.10.2022, počet splátok 120, RPMN 15,80 %, priemerná RPMN 19,08 % a celková čiastka, ktorú mala žalovaná žalobcovi zaplatiť bola 3.826,80 eura. Žalovaná od poskytnutia úveru do dátumu zosplatnenia 21.11.2016 uhradila 93,69 eura, na istinu bola zarátaná čiastka 29,07 eura a na úrok suma 64,62 eura. K zaplateniu tak na istine zostala suma 1.970,93 eura. Posledná platba žalovanej vo výške 3,99 eura bola uskutočnená dňa 15.2.2013. Pred zosplatnením úveru žalobca žalovanej zaslal dve upomienky. Žalobcom uplatnený úrok 986,16 eura predstavuje dohodnutý zmluvný úrok, ktorý žalovaná nezaplatila do predčasného zosplatnenia. Úrok z omeškania vo výške 183,75 eura je úrokom z omeškania z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti. Súd konštatoval, že žalovaná bola prvýkrát v omeškaní so splácaním pravidelnej splátky už v decembri 2012, kedy neuhradila druhú štandardnú mesačnú splátku a následne v januári 2013 uhradila dve splátky. Vo februári 2013 uhradila 3,99 eura a potom už žiadnu sumu. Žalobca začal žalovanej účtovať

úroky z omeškania a poplatky za správu úverového účtu, za upomienky a za výzvu na predčasné splatenie úveru, ktoré však žalobou neuplatnil. Súd, zaoberajúc sa obchodnými podmienkami žalobcu, poukázal na bod 2.8 podmienok. Podľa neho tým, že žalovaná neplatila riadne anuitné splátky od februára 2013, nastala zmena okolností na jej strane, t.j. na strane klienta. Keďže splátky neboli uhrádzané od februára 2013 a neboli uhradené ani do troch mesiacov po lehote ich splatnosti, mohol žalobca podľa bodu 2.9.1 obchodných podmienok vyhlásiť predčasnú splatnosť už 16. mája 2013. Urobil tak však až 21.11.2016, teda takmer 3 a pol roka po porušení zmluvných povinností žalovanou. Podľa súdu mal žalobca zároveň v súlade s obchodnými podmienkami možnosť okamžite od zmluvy odstúpiť alebo zmluvu vypovedať. Úver tak mohol byť zosplatnený k 16.5.2013, resp. zmluva by bola k tomuto dátumu ukončená. Nečinnosť žalobcu považoval súd za konanie v rozpore s dobrými mravmi, a preto žalobu zamietol, prihliadajúc z úradnej povinnosti na premlčanie nároku žalobcu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, 2, 3, 4, podľa § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 565, § 3 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, podľa ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanoveniami Civilného sporového poriadku - § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, argumentujúc taktiež, že neboli dodržané procesné podmienky. Pokiaľ mal súd za to, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, poukázal na to, že nie je pravdou, že by bol nečinný a čakal by so zosplatnením pohľadávky zámerne. Odopretie zákonného práva na predčasné zosplatnenie žalobcovi nemôže byť v súlade so zákonom, znamenalo by to porušenie princípu ochrany porušených práv v zmysle čl. 2 a porušenie ústavného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca taktiež mal za to, že súd prvej inštancie nedodržal procesný postup, nakoľko v konaní prebehlo 14.9.2017 pojednávanie, na ktorom boli prítomné obidve procesné strany. Žalovaná, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania, dlh uznala, na základe čoho žalobca navrhol vydanie rozsudku pre uznanie v zmysle § 282 CSP, súd však na tento návrh neprihliadol a návrh žalobcu zamietol, čím nedodržal procesný postup.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná nielen na tvrdenie o porušení procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý podľa žalobcu nereflektoval na ním tvrdené uznanie žalobou uplatneného nároku, ale aj na tvrdenie o odopretí jeho zákonného práva na zosplatnenie úveru. Podľa žalobcu tak došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie a zároveň neboli splnené procesné podmienky.

7. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

8. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby založil predovšetkým na konštatovaní nečinnosti, resp. oneskorení výkonu oprávnenia žalobcu ako veriteľa žiadať od žalovanej ako dlžníčky zaplatenie nároku zo záväzkového vzťahu medzi nimi vzniknutého. V tejto súvislosti poukázal na bod 2.8. a bod 2.9.1 obchodných podmienok žalobcu. Vychádzajúc z oprávnenia žalobcu podľa čl. 2.9.1 obchodných

podmienok mohol podľa súdu prvej inštancie žalobca vyhlásiť predčasnú splatnosť už 16.5.2013. Nečinnosť žalobcu považoval za konanie, ktorým si žalobca vytvoril vlastné pravidlá a sám si určil, kedy úver zosplatní. Konkrétne vysvetlenie toho, prečo mal podľa názoru súdu žalobca práve od ním definovaného času, od 16.5.2013, vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a či toto oprávnenie veriteľa je možné stotožniť aj s jeho povinnosťou, absentuje. V tejto časti sú dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie nezrozumiteľné. Ak mal súd prvej inštancie za to, že ide o právnu povinnosť veriteľa, bolo potrebné uviesť, ustanovenie akého právneho predpisu konkrétne takúto povinnosť veriteľovi ukladá.

9. Vzťah medzi veriteľom a dlžníkom zo zmluvy o úvere je vzťahom, obsah ktorého je daný vzájomnými právami a povinnosťami. Podstatou tohto vzťahu je oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie poskytnutého plnenia a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka toto plnenie veriteľovi vrátiť. Je nepochybné, že právo veriteľa na vrátenie dlhu je majetkovým právom, ktoré podlieha premlčaniu, ak však súd žalobou uplatnený nárok zamieta pre premlčanie, je nevyhnutné špecifikovať konkrétnu skutočnosť, od ktorej premlčacia doba začína plynúť. Začiatok plynutia premlčacej doby musí byť jednoznačný. Rozsudok súdu prvej inštancie jednoznačnú odpoveď na to, ustanovenie ktorého právneho predpisu zakladá povinnosť veriteľa úver zosplatniť, čím má byť určený začiatok plynutia premlčacej doby, odpoveď nedáva.

10. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, jeho rozhodnutie je tým nepreskúmateľné a v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Svojim postupom tým súd prvej inštancie odňal stranám sporu právo konať pred súdom v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

11. Súd prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania vec opätovne prejedná a rozhodne s tým, že sa vysporiada nielen s výhradami uvedenými odvolacím súdom v tohto rozhodnutí, ale aj so všetkými námietkami uvedenými žalobcom v jeho odvolaní, osobitne aj s odvolacou námietkou o porušení procesného postupu, ktoré má spočívať v tom, že mal rozhodnúť rozsudkom na základe uznania. Pokiaľ súd prvej inštancie zotrvá na svojej úvahe o tom, že bolo povinnosťou žalobcu ako veriteľa úver zosplatniť, uvedie, o ktoré konkrétne ustanovenie konkrétneho právneho predpisu túto svoju úvahu opiera. Pokiaľ bude mať za to, že žalobca sa v záväzkovom vzťahu nesprával ako riadny hospodár pokiaľ svoje oprávnenia veriteľa nerealizoval, bude sa zaoberať tým, k akým dôsledkom vo vzťahu k nároku, ktorý bol žalobou uplatnený, by takáto charakteristika jeho konania, resp. nekonania mohla viesť.

12. V novom rozhodnuté rozhodne súd prvej inštancie taktiež o nároku na náhradu trov celého konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.