Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-177-2017.pdf
PDF · 121.19 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/177/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: M.. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX W. nad S., v spore o zaplatenie 8.176,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/53/2015- 216 zo dňa 28. marca 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá v napadnutej časti, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti o zaplatenie 3.537,97 Eur spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 3.537,97 Eur od 12.03.2014 do zaplatenia a výrok III., ktorým bol žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,60 % p o t v r d z u j e.
Odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 421,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z tejto sumy od 12.03.2014 do zaplatenia. Výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,60 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal rozhodnutia o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 8.176,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z tejto sumy od 12.03.2014 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.03.2014 postúpil postupca Y. T. C., a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril dňa 27.09.2007 so žalovanou Zmluvu a zmluvu o zabezpečení č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Účelom tejto zmluvy bolo poskytnutie pôžičky na kúpu ojazdeného osobného motorového vozidla S. A. S. X,X H., rok výroby XXXX. Podmienky splatenia pôžičky si strany dohodli v Dohode o splátkach - faktúre, ktorá je podľa spoločných ustanovení zmluvy neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku formou 60 mesačných splátok vo výške 8.882,- Sk splatných k 12. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 12.10.2007. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli zároveň VOP 08/07, ktorých prevzatie žalovaná potvrdila svojím podpisom na Zmluve. Nakoľko žalovaná porušila povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, došlo v súlade s VOP k predčasnému ukončeniu zmluvy. Postupca vystavil žalovanej výsledné vyúčtovanie, v ktorom si vyčíslil svoj finančný nárok vo forme nedoplatku, na ktorý mu vznikol nárok v zmysle VOP. Celkový
nedoplatok postupca vyčíslil na 8.176,75 Eur. Rozpis jednotlivých položiek je vykonaný v prehľade splátok a úhrad a vo faktúre zo dňa 17.01.2011, v ktorej bola žalovaná zároveň vyzvaná na zaplatenie nedoplatku na účet postupcu v lehote do 30.01.2011. Žalovaná svoj dlh do dňa podania žaloby neuhradila. V zmysle článku 16, bod 16.4 VOP, v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok, je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Žalobca si v tomto konaní uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom 12.03.2014 t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že uzavrela s postupcom Zmluvu a zmluvu o zabezpečení č. XXXXXXXXX a kúpnu zmluvu. Namietala však jej neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka), alternatívne tvrdila, že Zmluva a zmluva o zabezpečení sú uzavreté v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s Občianskym zákonníkom. Žalovaná vzniesla námietku premlčania. Poukázala na to, že posledná splátka bola splatná dňa 25.01.2010 a navrhla žalobu v celkom rozsahu zamietnuť. Po oboznámení sa so žalobou a vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi súd prvej inštancie zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval ust. § 2 odsek 1, 2 písmeno c) Obch. zák., § 261 ods. 1, 3 písm. d) Obch. zák., § 273 Obch. zák., § 497 Obch. zák., § 504 Obch. zák., § 365 Obch. zák., § 369 odsek 1 Obch. zák., § 52 odsek 1, 2, 4 Obč. zák., § 524 ods. 1, 2 Obč. zák., § 526 ods. 1 Obč. zák., § 39 odsek 1 Obč. Zák., § 544 odsek 1, 2 Obč. zák. a § 392 odsek 2 Obch. zák. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili platne zmluvu, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal v prospech žalovanej poskytnúť finančné prostriedky za účelom kúpy motorového vozidla a žalovaná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť spolu s úrokmi. Vzhľadom k obsahu zmluvy súd prvej inštancie uvedenú zmluvu právne posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podradenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy pod absolútny obchod pre jej účastníkov znamená, že jeho obsah sa bude spravovať režimom Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie posudzoval aj to, či vzhľadom na subjekty zmluvného vzťahu, nejde v uvedenom prípade o spotrebiteľský vzťah. Právny predchodca žalobcu, poskytovateľ úveru, je právnickou osobou, ktorou predmetom podnikania je aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Žalovaná je advokátka, zapísaná do Advokátskej komory, na základe čoho je oprávnená poskytovať právne služby a teda je aj v súlade s § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka podnikateľom a podniká v tejto oblasti služieb. Súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázané, že žalovaná vstúpila do právneho vzťahu s právnym predchodcom žalobcu za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na kúpu veci, motorového vozidla, ktoré využívala na výkon svojho podnikania a ktorou výkon podnikania uskutočňovala. Využívanie predmetného motorového vozidla na výkon podnikateľskej činnosti žalovanej výslovne vyplýva aj z oznámenia Finančného riaditeľstva SR. Vzhľadom k charakteru subjektov právneho vzťahu, súd prvej inštancie uzavrel, že predmetný právny vzťah sa bude spravovať prioritne Obchodným právom, pričom aplikácia spotrebiteľského práva, vzťahom k tomu, že ani jedna zo strán sporu nie je spotrebiteľom v zmysle vymedzenia § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, je na uvedený právny vzťah vylúčená. Do práv právneho predchodcu žalobcu vstúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca (ďalej len „žalobca“). Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že na základe uzatvorenej zmluvy mal žalobca poskytnúť určité finančné prostriedky tretej osobe, spoločnosti V. V. V. a.s., ako plnenie za žalovanú a žalovaná sa zaviazala toto plnenie žalobcovi vrátiť. Uvedené vyplýva zo zmluvy na č. l. 14, z poskytnutého plnenia č. l. 123, ako aj so samotného správania sa strán sporu. Predmetné plnenie bolo poskytnuté ako úhrada kúpnej ceny za motorové vozidlo S. A. S. X.X H., rok výrok XXXX, ktoré žalovaná získala (a vykonávala na ňom v období od 27.09.2007 do 31.03.2012 podnikateľskú činnosť). Aj z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že v prospech nej boli predmetné finančné prostriedky uhradené, žalovaná ich žalobcovi riadne splácala a to vo výške splátky uvedenej na zmluve v lehote splatnosti do 12 dňa v mesiaci. Vzhľadom ku všetkým skutkovým okolnostiam súd prvej inštancie podradil predmetný právny vzťah pod zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver v sume 251.300,- Sk. Medzi stranami nebolo sporné, že po splnení povinnosti zo zmluvy o úvere zo strany žalobcu, žalovaná vykonávala v prospech žalobcu úhrady. Žalobca v konaní tvrdil úhrady zo strany žalovanej vo výške 8.255,24 Eur, žalovaná tvrdila úhrady v sume 246.000,- Sk t. j. 8.165,70 Eur. Nakoľko žalobca tvrdil sumu úhrad v sume vyššej ako žalovaná, nebolo možné žalobcovi priznať viac ako si uplatnil žalobou. Preto súd prvej inštancie ustálil výšku úhrad v prospech žalovanej t. zn. vo výške, ktorú uvádza žalobca t. zn. v celkovej výške 8.255,24 Eur a uvedenú výšku úhrad medzi stranami sporu pre ďalšie konanie považoval za nespornú. Rovnako za nesporné súd prvej inštancie považoval dátum zaplatenia poslednej splátky a to dňa 25.01.2010. Medzi stranami bola sporná výška
úroku z poskytnutého úveru, pričom z vykonaného dokazovania, ako aj vyjadrenia samotného žalobcu vyplýva, že konkrétna sadzba úroku a dohoda o úročení poskytnutého úveru v zmluve uvedená nie je, pričom v zmluve je uvedený iba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Ročná percentuálna miera nákladov však nepredstavuje údaj o výške úroku, je súhrnom aj tejto položky, avšak výškou úroku nie je. Z predloženého splátkového kalendára rovnako výška úroku nevyplýva resp. spôsob úročenia, nakoľko jeho súčasťou je len úrok vo výške žalobcom vyčíslenej. Tento splátkový kalendár nie je podpísaný žalovanou, žalovaná ho počas konania spochybnila, rovnako aj jeho riadne doručenie, preto súd prvej inštancie úrok vyčíslený v splátkovom kalendári, ako nejaký dojednaný úrok v určitej konkrétnej výške rovnako nemohol brať do úvahy, nakoľko žalobcom tvrdená skutočnosť, že k dohode o úroku došlo v rámci splátkového kalendára v konaní preukázaná nebola. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že úročenie poskytnutého úveru bolo medzi stranami dohodnuté a to predovšetkým vzhľadom k výške splátky a doby splácania, ako aj vzhľadom k uvedeniu v zmluve údaju o RPMN, ktorého súčasťou úrok je. Preto ustálil, že medzi stranami zmluvy bol úrok dohodnutý, avšak nebola dohodnutá jeho výška. Vzhľadom k uvedenému ustálil výšku úroku podľa § 502 odsek 1 Obchodného zákonníka vo výške obvyklých úrokov. Výšku obvyklých úrokov súd prvej inštancie zistil na základe oznámenia od S., a.s., ako aj oboznámením sa s priemernou výškou úroku v septembri 2007 t. zn. v čase, kedy bol úver žalovanej poskytnutý, ktoré zhodne vykázali úrok vo výške 6,92 % ročne. Prepočítaním tak zistil, že žalobca mal nárok z poskytnutých peňažných prostriedkov na úrok vo výške 2.848,24 Eur a to výpočtom 6,92 % úroku ročne za obdobie od 09.10.2007 do 12.09.2012, kedy mali byť všetky poskytnuté peňažné prostriedky podľa tvrdenia samotného žalobcu vrátené. Vychádzal pritom z dátumu vrátenia, ktorý vyplýval aj z predloženej zmluvy, ktorej podpísanie nebolo stranami spochybnené (č. l. 14), a to z poskytnutej sumy 8.341,63 Eur (251.300,- Sk) čo predstavuje úrok celkom vo výške 2.848,24 Eur. Súčet istiny a úroku predstavuje sumu 11.189,87 Eur. Medzi stranami sporu bolo dohodnuté splácanie vo výške jednotlivej splátky 294,83 Eur, čo bolo aj žalovanou v priebehu zmluvného vzťahu rešpektované, pričom každá zo splátok sa stala splatnou 12. dňa príslušného mesiaca. Medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie poistnej zmluvy k motorovému vozidlu financovanému z poskytnutého úveru žalobcom v prospech žalovanej o havarijnom poistení, pričom nebola sporná ani výška poistného, vo výške 35.185 Eur/1.060,- Sk mesačne a to do 10.02.2010. Od 10.02.2010 žalovaná existenciu poistenia rozporovala. Žalobca tvrdil existenciu poistenia predmetu kúpy aj od 10.02.2010, avšak tvrdenú skutočnosť nepreukázal, preto súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol. Trvanie poistnej zmluvy do 10.02.2010 sporné nebolo, nebola sporná výška poistného, hradená žalobcom, súd prvej inštancie ustálil, že žalovaná mala povinnosť uhradiť poistné za obdobie od 12.10.2007 do 10.02.2010 t. zn. 28 x 1.060,- Sk t. j. 29.680 Sk čo je 985,20 Eur, pričom poistné bolo splatné v deň splatnosti každej splátky. Žalobcovi poskytnutím plnenia vznikol nárok na istinu v sume 8.341,63 Eur, na úrok v sume 2.848,24 Eur a na poistné za havarijné poistenie v sume 985,20 Eur t. j. celkom 12.175,07 Eur z čoho žalovaná uhradila zaplatením poslednej splátky dňa 25.01.2010 /splátky č. 28 splatnej dňa 12.01.2010/ sumu 8.255,24 Eur a teda neuhradená zostala celkom suma 3.919,83 Eur. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou, ktorú zdôvodnila tým, že od výzvy žalobcu na plnenie zo dňa 20.02.2010 uplynulo obdobie či už troch ako aj štyroch rokov, preto je nárok žalobcu v celom rozsahu premlčaný. Na ustálenie začiatku plynutia premlčacej doby, bolo potrebné ustáliť z akého titulu sa žalobca domáha svojho nároku, či je to z titulu odstúpenia od zmluvy, či z titulu zmluvného plnenia. Žalobca v konaní predložil do spisu oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č. l. 29) o ktorom na pojednávaní tvrdil, že je potrebné toto považovať za výpoveď zmluvy v súlade so zmluvou. K výpovedi zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že vypovedať je možné iba zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú, čo nebol tento prípad. Ukončiť zmluvu uzavretú na dobu určitú, je možné odstúpením od zmluvy, pričom k odstúpeniu od zmluvy v uvedenom prípade nedošlo. Samotné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nie je možné brať do úvahy, nakoľko tzv. zosplatnenie celého dlhu, v prípade omeškania s úhradou akejkoľvek splátky, zo zmluvy nevyplýva. Preto žalobca nebol oprávnený zmeniť splatnosť dohodnutých splátok na jednorazové plnenie a preto ani tento úkon nemá žiadne právne účinky. Rovnako vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nemôže byť považované za odstúpenie zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa ruší zmluva, pričom vyhlásením mimoriadnej splatnosti sa zmluva iba mení. Ak preto právny úkon ktorým žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť nemá žiadne účinky, žalovaná bola povinná plniť i naďalej v dohodnutých splátkach. Keďže medzi stranami absentovala dohoda o výške úroku z poskytnutého úveru, ktorý súd prvej inštancie vyčíslil vo výške obvyklých úrokov v čase poskytnutia úveru, uvedené malo vplyv na celkovú dobu trvania zmluvného vzťahu. Ak totiž žalobcovi vznikol nárok na úrok v nižšej výške v porovnaní s predloženým splátkovým kalendárom znížil sa tým
aj celkový počet splátok. Ak preto žalobcovi vznikol nárok zo zmluvy o úvere na vrátenie poskytnutého úveru v sume 8.341,63 Eur, na zaplatenie úroku vo výške 2.848,24 Eur a poistného vo výške 985,20 Eur t. j. celkom nárok na sumu 12.175,07 Eur a žalovaná z tejto sumy uhradila dňa 25.01.2010 celkom sumu 8.255,24 Eur zostal neuhradený nárok žalobcu vo výške 3.919,83 Eur. Uvedený nárok v zmysle splátkového kalendára, s výškou splátky 294,82 Eur by bol zaplatený v 14 splátkach, prvá splátka splatná dňa 12.02.2010 a posledná splatná dňa 12.03.2011 v sume 87,04 Eur (13 x 294,82 Eur = 3.832,79 Eur + 87,04 = 3.919,83 Eur). Aby súd mohol vyhodnotiť námietku premlčania musel ustáliť, či úver sa stal splatným ako celok, a keď z vyššie uvedených dôvodov zistil že nie, ustálil podľa zmluvy dátum splatnosti jednotlivej splátky a výšku splátky. Od splatnosti jednotlivých splátok začala plynúť premlčacia doba. Žaloba bola podaná na súd dňa 20.01.2015. Na uvedený právny vzťah sa aplikuje úprava Obchodného zákonníka, v rámci ktorej je všeobecná premlčacia doba 4 roky a plynie pri plnení splatnom v splátkach, od splatnosti každej z nich. Z tohto pohľadu súd prvej inštancie vyhodnotil vo vzťahu k jednotlivým splátkam aj námietku premlčania. Na základe uvedeného ustálil, že premlčané sú všetky splátky, ktoré boli splatné do 20.01.2011 (t. zn. 4 roky pred podaním žaloby) t. zn. nie je premlčaná splátka splatná dňa 12.02.2011 v sume 294,82 Eur a splatná dňa 12.03.2011 v sume 87,04 Eur, ktoré žalobcovi aj priznal. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie manipulačného poplatku v sume 1.190,- Sk t. j. 39,50 Eur, ktorý odôvodnil uzatvorenou zmluvou. Z predloženej zmluvy vyplýva, že žalobca má nárok na tento poplatok po ukončení zmluvného vzťahu a preto ho súd prvej inštancie žalobcovi priznal. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, vo výške 327,40 Eur, pričom dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty odôvodnil odkazom na článok 16.2 VOP. Toto ustanovenie súd prvej inštancie vyhodnotil za neplatné, uzatvorené v rozpore s § 544 Obč. zák. a pre rozpor s § 39 Obč. zák a preto žalobcovi nárok z tohto dôvodu nepriznal. Žalobca si rovnako uplatnil aj nárok na náhradu nákladov spojených s registráciou záložného práva v sume 28,44 Eur. Medzi stranami bolo dohodnuté, že v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu uhradí žalovaná žalobcovi náklady spojené so zápisom záložného práva. Vzhľadom k tomu, že v uvedenom prípade z dôvodov vyššie uvedených k platnému predčasnému ukončeniu právneho vzťahu nedošlo, súd prvej inštancie nemal preukázanú dôvodnosť uplatnenia týchto nákladov, preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Rovnako si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu ostatných nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 118,50 Eur, ktorých dôvodnosť však nepreukázal, preto mu tento nárok nepriznal. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou jeho peňažného záväzku, žalobcovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania a to v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania súd prvej inštancie priznal žalobcovi v dohodnutej výške, v súlade s článkom 16.4 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu platných v čase uzatvorenia zmluvy (č. VOP 08/07) pričom napriek tomu, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou svojej povinnosti nezaplatením splátok v lehote splatnosti, resp. ukončením zmluvne dohodnutého obdobia (v časti 39,50 Eur), žalobca si uplatnil úrok z omeškania od neskoršieho obdobia t. zn. až od 12.03.2014 a nakoľko nie je možné žalobcovi priznal viac ako si uplatňuje žalobou, priznal mu úrok z omeškania vo výške ním uplatnenej. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP., a to tak že, žalovanej, ktorá mala v spore čiastočný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,60 %. Pri určení rozsahu náhrady trov konania súd vychádzal z toho, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie istiny v sume 8.176,75 Eur a úspešný bol v časti 421,36 Eur. Pre vyčíslenie úspechu vychádzal iba z úspechu v časti istiny, nakoľko úrok z omeškania kopíroval úspech resp. neúspech v istine. Na základe uvedeného bol žalobca úspešný v časti 421,36 Eur čo je percentuálnym vyjadrením úspechu žalobcu v rozsahu 5,15 %, žalovaná v rozsahu 94,85 % t. j. celkový úspech žalovanej bol 89,60 % (94,85 - 5,15).
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol - o zaplatenie 3.537,97 Eur s prísl. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že žalovanú popri povinnosti uloženej jej výrokom I. napadnutého rozsudku zaviazal aj na zaplatenie sumy vo výške 3.537,97 Eur s prísl., a priznať mu náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. Dôvodil, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že sa v zásade nebráni rozhodnutiu súdu v časti, v ktorej ustálil, že žalovaná bola povinná uhradiť žalobcovi celkovú sumu 12.175,07 Eur, z čoho žalovaná uhradila sumu 8.255,24 Eur, teda zostávajúca neuhradená suma predstavuje 3.919, 83 Eur. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie 421,36 Eur
s príslušenstvom. Preto žalobca podal odvolanie vo výške rozdielu medzi sumou, ktorá mala byť žalobcovi priznaná (3.959,33 Eur s prísl.) a sumou, ktorá žalobcovi priznaná bola (421,36 Eur s prísl.) t.j. 3.537,97 Eur. Žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, ktorými vyhodnotil otázku premlčania ani s jeho postupom, kedy pre rozhodovanie zachoval výšku splátky a znížil počet splátok, čím sa posunul aj dátum konečnej splatnosti. Mal za to, že súd prvej inštancie mal prispôsobiť (znížiť) sumu splátky a nie celkový počet splátok, ktoré si strany sporu dohodli na počet 60. Za nepremlčané považoval splátky splatné od 12.02.2011 do 12.10.2012, t.j. 21 splátok. Súd prvej inštancie mal dodržať počet splátok, tieto znížiť na sumu 202,92 Eur a priznať žalobcovi 21 nepremlčaných splátok po 202,92 Eur, t.j. 4.261,32 Eur. Žalobca postup súdu, ktorým došlo k zníženiu počtu splátok nepovažoval za opodstatnený a riadne zdôvodnený.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie sa premlčaním a postupom pri vyčíslení peňažnej pohľadávky riadne zaoberal v bode 18. a 19. odôvodnenia rozsudku. Postupoval správne, keď vychádzal z výšky splátky, ktorá bola oboma zmluvnými stranami zmluvne dohodnutá na sumu 294,83 Eur a takto aj plnená od 12.01.2010. Medzi zmluvnými stranami nedošlo k žiadnej písomnej dohode o zmene výšky splátky a preto prvoinštančný súd nemohol postupovať inak, ako vychádzať z dohodnutej výšky splátky. Naviac postup súdu prvej inštancie je logický a výšku splátok nie je možné upraviť spätne. V zmluve neexistuje žiadna klauzula, v ktorej by bolo uvedené, že sa vždy zachová počet splátok ak sa zmení výška splátky. Žalobca v odvolaní neuviedol, žiadny zákon či právny predpis, z ktorého by pre súd vyplývala povinnosť, že v prípade rozhodovania o zaplatení peňažného dlhu v splátkach, musí súd zachovať počet splátok a zmeniť môže len ich výšku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za dostatočne a riadne odôvodnené, pričom sa prvoinštančný súd v plnom rozsahu vysporiadal so všetkými dôkazmi, riadne ich vyhodnotil a vyrovnal sa s argumentáciou oboch strán, pričom podrobne vysvetlil svoje právne závery s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania.
4. Žalobca sa k písomnému vyjadreniu žalovanej nevyjadril.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v napadnutej časti a jemu predchádzajúceho konania.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II., ktorým bola žaloba o zaplatenie 3.537,97 Eur s prísl. zamietnutá a vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
7. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
8. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
9. Za zásadné tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, odvolací súd považoval jeho námietku, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil námietku premlčania a nesúhlasil s jeho postupom, ktorý zachoval výšku splátky a znížil počet splátok. Podľa jeho názoru mal uprednostniť počet splátok a splátku znížiť, pričom dôvodil, že postup súdu, ktorým došlo k poníženiu splátok nie je zdôvodnený a opodstatnený. Túto odvolaciu námietku žalobcu považoval odvolací súd za nedôvodnú.
10. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie uzavrel, že postupoval správne, keď dodržal dohodnutú výšku splátok 294,82 Eur, rozdelil dlžnú sumu na jednotlivé splátky splatné vždy ku 12. dňu v mesiaci a správne vyhodnotil aj vznesenú námietku premlčania. Závery súdu prvej inštancie sú správne, vyslovené v súlade so zmluvou a sú dostatočným spôsobom a riadne odôvodnené.
11. Odvolací súd v tejto časti odkazuje na rozhodovaciu činnosť ÚS SR, ktorý zastáva názor, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom súdu, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti toho názoru.
12. Len na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a v zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, kedy sa odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, odvolací súd k argumentácii žalobcu uvádza nasledovné.
13. V odvolacom konaní nebolo sporné, že súd prvej inštancie ustálil dlžnú sumu na 3.959,33 Eur, ani právny základ priznaného nároku, teda úverová zmluva uzatvorená v zmysle ust. § 497 a nasl. Obch. zák. Takto ustálenú sumu nerozporovala v odvolacom konaní žiadna zo strán sporu. Sumu 421,36 Eur s prísl. priznal súd prvej inštancie žalobcovi z titulu nároku na zaplatenie manipulačného poplatku a zvyšnú časť priznal žalobcovi z titulu nároku na zmluvné plnenie, pričom vo zvyšku žalobu zamietol, pre dôvodne vznesenú námietku premlčania. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v bode 18. podrobne rozobral dôvody, pre ktoré nedošlo k zániku uzatvorenej zmluvy a z tohto dôvodu správne uzavrel, že žalovaná bola povinná ďalej plniť v splátkach dohodnutých v Zmluve a v zmluve o zabezpečení č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 27.09.2007 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. V tejto bola dohodnutá výška splátok na sumu 294,82 Eur, počet splátok na 60 a dátum splatnosti prvej splátky na 12.10.2007. Súd prvej inštancie rešpektujúc uzavretú zmluvu preto správne priznanú sumu rozdelil podľa výšky splátky na jednotlivé plnenia, rešpektujúc dohodnutý deň splatnosti, čo vo svojom rozhodnutí aj riadne a zrozumiteľne odôvodnil. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie v tejto časti. Len na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v zmysle Spoločných ustanovení predmetnej zmluvy, boli jej súčasťou aj VOP č. 8/07. Toto dojednanie bolo podpísané oboma zmluvnými stranami. Z čl. 12 bod 12.9. VOP č. 8/07 predložených žalobcom vyplýva, že: klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených v dohode o splátkach - faktúre, inak v sume a termínoch uvedených v Zmluve a zmluve o zabezpečení a/alebo VOP. Uzatvorenie dohody o splátkach v tomto prípade medi stranami preukázané nebolo, preto bolo potrebné postupovať podľa uzatvorenej zmluvy. V zmysle zmluvy bola žalovaná povinná plniť v mesačných splátkach vo výške 294,82 Eur vždy k 12. dňu v mesiaci. Práve z tohto dôvodu nemohol súd prvej inštancie ani v teoretickej rovine uprednostniť počet splátok pred jej výškou. Skutočnosťou, že žalovaná bola povinná plniť nižšiu sumu, než bola v zmluve predpokladaná, jej povinnosťou dodržať výšku splátky a dátum splatnosti jednotlivých splátok, tak došlo ku konzumácii nároku žalobcu a zániku povinnosti žalovanej plniť pred určeným počtom 60tich splátok a následne teda k premlčaniu žalobcom uplatnenému nároku na základe dôvodne vznesenej námietky premlčania žalovanou.
14. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu
prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
15. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.
16. Za skutkovo a párvne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 CSP.
17. Odvolací súd z uvedených dôvodov potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s požiadavkami stanovenými v § 220 ods. 2 CSP a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 378 ods. 2 CSP).
18. O nároku žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však neuplatnila, ani nevyplývajú z obsahu spisu, preto jej ich náhradu odvolací súd nepriznal.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).