Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/123/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Marty Molnárovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Cargo Alliance International s.r.o., Sv. Štefana 19, Štúrovo, IČO: 36 556 696, o vymoženie sumy 142,08 eur a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9Er/1145/2008 a u súdneho exekútora JUDr. Alena Szalayová, Mlynská 3, Levice )nástupca pôvodného súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa) pod sp. zn. EX 761/2008, o odvolaní oprávneného zo dňa 18. 12. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Er/1145/2008-16 zo dňa 28. 11. 2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o zastavení exekúcie (I. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd odvolanie oprávneného zo dňa 18. 12. 2017 proti výroku o trovách exekúcie (II. výrok) o d m i e t a.

III. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I. výrok) a zároveň uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť poverenému exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 49,33 eur (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 2 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (účinná do 31. 03. 2017).

3. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 142,08 eur a trov exekúcie, pričom na vykonanie exekúciu vydal povedenie zo dňa 18. 11. 2008.

Súdny exekútor podal dňa 04. 07. 2014 podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol dňa 31. 10. 2012 ex offo vymazaný z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. 28CbR 53/2011-82 zo dňa 11. 09. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 10. 2012, bola zrušená obchodná spoločnosť Cargo Alliance International s.r.o. bez likvidácie. Poznamenal tiež, že uvedená obchodná spoločnosť bola z obchodného registra Okresného súdu v Nitre odd. Sro, vložka č. 14384/ N sa vymazaná dňom 31.10.2012.

4. Ďalej súd prvej inštancie poznamenal, že bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania. Nebolo preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného vyplýva z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica (správne malo byť Okresného súdu Nitra), ktorým bola spoločnosť zrušená bez likvidácie, ktoré predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmien. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 10/2011 zo dňa 24. 11. 2011.

5. Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade bolo zistené, že povinný je nemajetný a nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd prvej inštancie preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda, či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom bol toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia je nemajetnosť povinného, teda tá skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie.

6. V ďalšej časti svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že o trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd prvej inštancie trovy exekúcie vyčíslil na sumu 49,33 eur.

7. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Hoci oprávnený uviedol, že jeho odvolanie smeruje proti výroku o náhrade trov exekúcie, podľa obsahu bolo odvolacím súdom podané odvolanie vyhodnotené ako odvolanie podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

8. Uviedol, že použitie ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku prichádza do úvahy iba vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady, t. j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Nakoľko nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, nebol splnený ani dôvod na použitie výnimky, kedy by bol oprávnený povinný uhradiť exekútorovi náklady exekúcie. V dôsledku zániku oprávneného, t. j. straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, súd musí exekúciu zastaviť. Pritom je zrejmé, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, pretože oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že dôjde k zániku povinného výmazom z Obchodného registra a následne k zastaveniu exekúcie. Preto na náhradu trov exekúcie nemôže byť zaviazaný.

Oprávnený ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že exekučné konanie má byť zastavené podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko povinný zanikol bez právneho nástupcu ex offo výmazom z obchodného registra dňa 31. 10. 2012. Povinný zanikol výmazom z Obchodného registra bez právneho nástupcu, zastavenie exekúcie nijakým spôsobom nezavinil oprávnený, nakoľko zánik obchodnej spoločnosť výmazom z obchodného registra nemohol predpokladať ani predvídať, preto oprávnenému nemožno uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Dôvodom zastavenia exekúcie bol zánik povinného, teda strata právnej spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Keďže povinný ako právnická osoba zanikol dňom 31. 10. 2012 výmazom z Obchodného registra, týmto dňom stratil aj právnu subjektivitu a v dôsledku toho aj spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania v zmysle § 19 Občianskeho súdneho poriadku, čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k jeho zastaveniu.

Súd musel konanie zastaviť, nakoľko účastník konania povinný stratil právnu subjektivitu a tým aj procesnoprávnu spôsobilosť výmazom z Obchodného registra dňa 31. 10. 2012. Nie je teda možné, aby súd skúmal majetok neexistujúceho subjektu, preto nie je ani možné, aby súd v danom prípade ustálil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Dôvodom zastavenia exekúcie je výmaz povinného z Obchodného registra bez právneho nástupcu. Preto oprávnený na náhradu trov exekúcie nemôže byť zaviazaný.

Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný platiť trovy každej zastavenej exekúcie len preto, že súdny exekútor nemôže niesť trovy exekúcie sám. Nebolo by spravodlivé oprávnenému, ktorý sa dožaduje vymoženia svojho priznaného práva núteným výkonom, uložiť povinnosť zaplatiť ešte aj trovy bezúspešnej exekúcie len preto, že niet iného subjektu, ktorý by súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nahradil.

Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že nie je zrejmé, z akého základu dane je vypočítaná daň z pridanej hodnoty. Vzhľadom na celkovú výšku trov exekúcie oprávnený zastával názor, že exekútorovi bola v rámci odmeny a náhrady trov priznaná daň z pridanej hodnoty zo sumy, ktorá zahŕňa aj sumu hotových výdavkov, pričom až zákon s účinnosťou od 01. 01. 2012 zakotvil jednotné pravidlo, podľa ktorého sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje nielen odmena exekútora, ale aj náhrady určené podľa Exekučného poriadku. Oprávnený mal za to, že v zmysle vyššie uvedeného mala byť daň z pridanej hodnoty vypočítaná len v sume 6,64 eur, t. j. 20% zo sumy 33,19 eur. Oprávnený tiež poukázal na vysokú sumu hotových výdavkov, t. j. poštovného v sume 7,92 eur, ktorá je v porovnaní s konaním č. 9Er/779/2008 EX 527/2008 neprimerane vysoká. Oprávnený tiež vyslovil nesúhlas s výškou exekútorom uplatnených a súdom priznaných trov exekúcie, nakoľko ich výpočet nie je správny.

Záverom odvolania oprávnený poznamenal, že náhradníkom za súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa bola odo dňa 10. 02. 2016 ustanovená JUDr. Alena Szalayová, Mlynská 3, Levice. Ani náhradník pôvodného exekútora JUDr. Alena Szalayová nemá nárok na žiadnu odmenu a náhradu trov exekúcie, pretože v čase, keď sa JUDr. Alena Szalayová stala náhradníkom JUDr. Ladislava Szabóa, povinný už bol vymazaný z obchodného registra, z čoho vyplýva, že žiadne úkony už vykonávať nemohla.

9. Oprávnený navrhol v odvolacom konaní poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať a napadnuté uznesenie v plnom rozsahu zrušiť.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 , prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podané odvolanie oprávneného proti I. výroku uznesenia (zastavenie exekúcie) súdu prvej inštancie č. k. 9Er/1145/2008-16 zo dňa 28. 11. 2017, pričom dospel k záveru, že odvolanie proti tejto časti výroku uznesenia nie je dôvodné, a preto ho podľa ust. § 387 ods. 1, 2 v časti I. výroku o zastavení exekúcie potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i odôvodením napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie.

Pri skúmaní podmienok odvolacieho konania v prípade odvolania oprávneného proti II. výroku uznesenia (výrok o trovách exekúcie) súdu prvej inštancie č. k. 9Er/1145/2008-16 zo dňa 28. 11. 2017, odvolací súd zistil, že proti tomuto výroku odvolanie prípustné nie je. S poukazom na túto skutočnosť dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného zo dňa 18. 12. 2017 proti výroku o trovách exekúcie je potrebné podľa ust. § 386 ods. c/ odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu (výroku), proti ktorému nie je prípustné.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 16. 10. 2008, kedy bol súdnemu exekútorovi (v tom čase JUDr. Ladislavovi Szabóovi, Palatínova 41, Komárno) doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky č. 800-1490063408-GC04/08 zo dňa 26. 02. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 06. 2008. Súdny exekútor v podaní zo dňa 27. 10. 2008 (doručenom súdu prvej inštancie dňa 31. 10. 2008) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Následne súd prvej inštancie dňa 18. 11. 2008 poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa vykonaním exekúcie na základe

vyššie uvedeného exekučného titulu. Dňa 04. 07. 2014 bol súdu prvej inštancie od súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa doručený podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 25. 06. 2014, ktorý odôvodnil tým, že povinný bol uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. 28CbR 53/2011-82 zo dňa 11. 09. 2012 zrušený bez likvidácie a dňom 31. 10. 2012 bol ex offo vymazaný z Obchodného registra. K uvedenému podnetu súdneho exekútora sa vo vyjadrení zo dňa 26. 10. 2017 (doručeným dňa 31. 10. 2017) vyjadril oprávnený, pričom uviedol, že rozhodnutie ponecháva na zvážení súdu. Dňa 28. 11. 2017 vydal súd prvej inštancie napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu zastavil (I. výrok) a zároveň uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť poverenému exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 49,33 eur (II. výrok).

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 58 ods. 6 vyššie citovaného zákona, v znení účinnom do 31. 10. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 vyššie citovaného zákona, v znení účinnom od 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 256 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. V predmetnej veci súdny exekútor preveril majetkové pomery povinného a nezistil žiaden majetok povinného, z ktorého by bolo možné predmetnú exekúciu ukončiť vymožením. Z toho dôvodu a s poukazom na ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku podal podnet na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že povinný bol uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 28CbR 53/32011-82 zo dňa 11. 09. 2012 zrušený bez likvidácie a dňom 31. 10. 2012 ex offo vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. V danom prípade bola dôvodom na zastavenie exekúcie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku).

V súvislosti s odvolaním oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie (I. výrok napadnutého uznesenia) odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver o potrebe zastavenia predmetnej exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017.

15. V predmetnej vec nie je sporné, že uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. 28CbR 53/2011-82 zo dňa 11. 09. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 10. 2012, bola obchodná spoločnosť Cargo Alliance International s.r.o. zrušená bez likvidácie. Rovnako nesporné je i to, že táto spoločnosť (povinný) bola z Obchodného registra Okresného súdu v Nitre dňom 31. 10. 2012 vymazaná. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. V danom prípade bola dôvodom na zastavenie exekúcie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Odvolací súd konštatuje, že ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, zakladá to dôvod na zastavenie exekúcie preto, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie (uznesenie NS SR č. k. 6 M Cdo 14/2011 zo dňa 10. 10. 2012, uznesenie NS SR č. k. 4 M Cdo 17/2011 zo dňa 25. 10. 2012, uznesenie NS SR č. k. 3M Cdo 13/2011 zo dňa 11. 10. 2012).

16. Pokiaľ existujúci právny poriadok nemá výslovné ustanovenie plne zodpovedajúce danému skutkovému stavu alebo procesnej situácii, treba takýto skutkový stav alebo procesnú situáciu kvalifikovať ako právnu skutočnosť rovnocennú iným právnym skutočnostiam, ktorým plne zodpovedá určité výslovné ustanovenie právneho poriadku. Uvedenú právnu skutočnosť treba potom podriadiť určitému ustanoveniu zákona za použitia zásad analógie.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu, nemajetnosť povinného vyplýva aj zo samotnej skutočnosti, že súd rozhodol o zrušení spoločnosti bez likvidácie. Z tejto skutočnosti vyplýva, že povinný bol už pred jeho výmazom z obchodného registra (pred jeho zánikom a zrušením) nemajetný. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôvod, z akého došlo k ex offo výmazu povinného z obchodného registra.

18. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého, súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje obchodný majetok spoločnosti. Ak spoločnosť má obchodný majetok postačujúci na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. Ak spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, súd rozhodne o jej zrušení bez likvidácie (§ 68 ods. 9 prvá veta Obchodného zákonníka). V takomto prípade do úvahy prichádza zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

19. Súd prvej inštancie rozhodol správne a exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie bola práve nemajetnosť povinného a nie strata jeho subjektivity, ktorá nastala až následne po tomto zistení.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia, t. j. uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 28. 11. 2017 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 v časti I. výroku o zastavení exekúcie potvrdil ako vecne správne.

21. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti II. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie (výroku o trovách exekúcie), odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne

poučil, keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že proti nemu je prípustné odvolanie. Odvolací súd zastáva názor, že proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách exekúcie odvolanie prípustné nie je.

22. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie oprávneného zo dňa 25. 04. 2017 proti výroku o trovách exekúcie ako neprípustné podľa ust. § 386 písm. c/ odmietol.

23. Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa ust. § 357 písm. m/ CSP.

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedeného vo výroku II. tohto uznesenia, t. j. odvolanie oprávneného zo dňa 18. 12. 2017 proti výroku o trovách exekúcie odmietol.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že náhradu trov odvolacieho konania v tomto konaní úspešnému povinnému nepriznal, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

26. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. § 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.