Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/9/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s. IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, právne zastúpený Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36866598, proti žalovanému: 1/ Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, J., štátny občan SR, 2/ Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, J., štátny občan SR, obaja právne zastúpení JUDr. Peter Vachan, advokát, s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47455092, o zaplatenie 26.469,62 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 391,09 Eura z a s t a v u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 12.229,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vyčísleným od 12.07.2017 do 21.01.2019 vo výške 987,84 Eur a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.620,27 Eur od 22.01.2019 do 13.02.2019, zo sumy 12.564,04 Eur od 14.02.2019 do 15.04.2019, zo sumy 12.508,53 Eur od 16.04.2019 do 14.05.2019, zo sumy 12.452,66 Eur od 15.05.2019 do 16.06.2019, zo sumy 12.396,79 Eur od 17.06.2019 do 17.09.2019, zo sumy 12.340,92 Eur od 18.09.2019 do 21.10.2019, zo sumy 12.285,05 Eur od 22.10.2019 do 26.12.2019, zo sumy 12.229,18 Eur od 27.12.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,36 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.01.2019 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd žalovaných zaviazal na zaplatenie sumy 26.469,62 Eur, 11,90% ročných úrokov zo sumy 18.658,14 Eur od 22.01.2019 do zaplatenia spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 24.641,12 Eur od 22.01.2019 do zaplatenia, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 21.10.2013 poskytol žalovaným 1/ a 2/ (ďalej aj „žalovaným“), ako dlžníkom, spotrebný úver na Čokoľvek v celkovej výške 22.000,00 Eur, s dohodnutou fixnou výškou úrokovej sadzby 9,90 % p.a.. Výška úroku z omeškania bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 5,00 % p.a.. Žalovaní sa v zmluve v článku I. bod 1. zaviazali žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom, v 120- ich mesačných splátkach po 303,47 Eur, splatných vždy do 25 dňa v mesiaci. Prvá splátka dlhu bola splatná dňa 15.12.2013. Konečná splatnosť pohľadávky bola účastníkmi zmluvy dohodnutá na 15.11.2023. Žalovaní súhlasili, aby žalobca pri splácaní pohľadávky vykonával inkaso z ich inkasného účtu vo výške

splátok a v periodicite splátok, a to i v prípade ich zmien, v súlade so Zmluvou o úvere a Všeobecnými obchodnými podmienkami a Úverovými podmienkami. Žalovaní svoj dlh zo zmluvy už od druhej splátky splácali s niekoľkodenným omeškaním, často na viackrát a sumách nižších ako zmluvne dohodnutej, ale pravidelných intervaloch. Všetky úhrady realizované žalovanými boli žalobcom, v súlade so zmluvou a zákonom, započítané na najstaršie nezaplatené splátky a ich príslušenstvo. Celkom žalovaní zaplatili 52 úhrad v sumách 2,06 Eur do 335,22 Eur. Poslednú úhradu žalovaní realizovali dňa 13.12.2018 vo výške 335,22 Eur. Platobná disciplína žalovaných je zrejmá z výpisu z úverového účtu. Z dôvodu riadneho nesplácania zmluvne dohodnutých splátok poskytnutého úveru, žalobca písomným podaním zo dňa 24.04.2017 vyzval žalovaných, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy zaplatili celú sumu omeškaného dlhu, ktorý ku dňu 23.04.2016 dosiahol výšku 3.926,12 Eur s tým, že pokiaľ uvedená suma v určenej lehote nebude zaplatená, žalobca môže pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky. Predmetné výzvy boli žalovaným zaslané poštou ako doporučené listové zásielky. V zmysle zmluvy a bodu 6.3. Všeobecných obchodných podmienok účinných od 1.1.2015, sa uvedené listové zásielky považujú za doručené 3 dňom od ich odoslania, aj keby ich žalovaní neprevzali. Pretože k zaplateniu omeškaného dlhu zo strany žalovaných nedošlo, žalobca v súlade s uzavretou zmluvou vyhlásil ku dňu 16.06.2017 mimoriadnu splatnosť pohľadávky a písomným podaním zo dňa 19.06.2017, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti oznámil žalovaným. Súčasne ich vyzval, aby mu celú splatnú pohľadávku vo výške 21.881,21 Eur zaplatili v lehote do 15 dní od prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Zaslané oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktoré boli žalovaným doručované do vlastných rúk, prevzali žalovaný 1/ dňa 26.06.2017 a žalovaný 2/ dňa 27.06.2017. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky žalobcom, t. j. k 21.01.2019, dosiahla výška splatného dlhu žalovaných celkom sumu 26.469,62 Eur. Uvedená suma pozostávala z istiny vo výške 18.658,14 Eur; úrokov vo výške 5.982,98 Eur, vyčíslených od 01.08.2016 do 21.01.2019, pri úročení dlžnej istiny úrokom 11,90 % p.a.; úrokov z omeškania vo výške 1.828,50 Eur, vyčíslených od 21.12.2016 do 21.01.2019, pri úročení splatnej istiny a splatných úrokov, úrokom z omeškania 5 % p.a.. Od tohto vyčíslenia pohľadávky vznikol žalobcovi voči žalovaným, v zmysle Zmluvy o úvere, ešte právny nárok na zaplatenie úrokov vo výške 11,90 % p.a. z istiny 18.658,14 Eur, od 22.01.2019 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 24.641,12 Eur (istina 18.658,14 Eur + úroky 5.982,98 Eur), od 22.01.2019 do zaplatenia. Žalobca opakovane písomne vyzýval žalovaných na zaplatenie dlhu, naposledy listom zo dňa 17.08.2017. Na túto výzvu žalovaní reagovali tak, že zaplatili 3 úhrady spolu vo výške 743,07 Eur. Žalobca si voči žalovaným uplatnil zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a.., ku dňu, kedy sa žalovaní dostali do omeškania so splácaním dlhu, t. j. k 01.08.2016, bola základná úroková sadzba vo výške 0,00 %.

3. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 10.05.2019 poukázali na ust. z. č. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu úverovej zmluvy, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 29.10.2018, v ktorom k aktuálnym rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR ohľadom výkladu, podľa ktorého nie je potrebné, aby splátka obsahovala rozčlenenie, aká časť splátky pripadne na istinu, úroky a poplatky uviedol nasledovné: „Pokiaľ existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v počet 4 dvoch senátov NS SR, ktoré predstavujú odklon od zaužívanej praxe a zaužívaného riešenia predmetných sporov v súlade so zásadami, ktoré súd uvedené vyššie, odvolací súd uvedené rozhodnutia nepovažoval za ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle vyššie citovaného .“ Ďalej poukazovali na to, že rozhodnutie vydané vo veci C-42/15 má charakter prejudiciálneho rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom alebo s posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal, ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Požiadavka zákona je však od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

Ďalej uviedli, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, keď súčin mesačnej splátky a počtu splátok, teda 303,47 x 120, predstavuje sumu vo výške 36 416,40 Eur, zmluva však uvádza celkovú čiastku vo výške 36 440,77 Eur. Keďže údaj o celkovej čiastke je nesprávny, v konečnom dôsledku to má za následok absenciu obligatórnej náležitosti o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru. Keďže zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, ktorý žalobca použil pri výpočte RPMN, zmluva obsahuje aj nesprávnu výšku RPMN. Pri mesačnej splátke 303,47 Eur pri počte splátok 120 mala byť správna RPMN podľa interaktívnej kalkulačky dostupnej na www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/ <http://www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/> kalkulacka- rpmn vo výške 11,43 % p.a. a nie 11,42 % p.a. Na základe uvedených skutočností treba danú zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaní navrhovali, aby im súd umožnil uhrádzať zostatok nesplatenej istiny v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur splatných k 25. dňu v mesiaci.

4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.06.2019 k otázke rozčlenenia splátok v zmluve o úvere poukázal, že v zmysle právne záväzného judikátu Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 09.11.2016, nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (Bod 2. výroku uvedeného rozsudku). Vzhľadom k uvedenému, boli počet, výška a termíny splátok uvedené v Zmluve o splátkovom úvere, v súlade so spotrebiteľským právom, pretože žalovaní mohli bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy a výšku splátok úveru. Predmetný výklad právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, jednoznačne stanovil, že vnútroštátne právne predpisy nemôžu vyžadovať v spotrebiteľských úverových zmluvách rozčlenenie každej splátky na istinu, úroky a ďalšie príslušenstvo. Súdy sú v zmysle , o spotrebiteľských úveroch povinné realizovať právny výklad týchto smerníc, pričom záväzným možno považovať iba ten výklad jednotlivých právne záväzných aktov EÚ, ktorý vykonal Súdny dvor EÚ. Je nepochybné, že Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 - o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS (ďalej len „Smernica“) bola v čase uzavretia úverovej zmluvy účinná, a teda aj plne aplikovateľná v podmienkach slovenského právneho systému. Čl. 22 ods. 1 Smernice stanovuje, že keďže táto Smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice. Smernice ako také, majú nepriamy účinok, čiže orgány verejnej moci (predovšetkým súdy) sú povinné rozhodovať súladne s právom EÚ (tzv. eurokonformný výklad). Povinnosť eurokonformného výkladu právnych noriem zaväzuje všetky orgány verejnej moci, vrátane súdnych orgánov v rámci ich právomocí (viď rozsudky C-106/89, C-129/96, C-131/97 atď.) Ustanovenie o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu 02.09.2014), predstavuje neprimerane extenzívnu transpozíciu Smernice, ktorá zakladá prílišný formalizmus pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch, ktorý je značne nad rámec zmyslu a účelu Smernice (čo vyplýva aj z rozsudku SD EÚ C-42/2015). Vyššie uvedený právny názor je podporovaný rozsiahlou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.04.2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.04.2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.04.2018 a iné.) Zákonom z 12. októbra 2017 č. , došlo k zmene ustanovenia v tom zmysle, že slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v rozsudku Súdneho dvora EÚ. Vo vzťahu k celkovej čiastke spojenej s úverom/RPMN žalobca nesúhlasil s tým, že by v Zmluve o úvere bola uvedená nesprávna celková čiastka spojená so zaplatením úveru. Bankový informačný systémom žalobcu všetky tieto údaje uvedené údaje vyčísluje automaticky pre každý jeden poskytnutý úver, čím sa predchádza nesprávnemu uvedeniu údajov pochybením zamestnanca, preto celková čiastka spojená s úverom uvedená v úverovej zmluve, zohľadňuje všetky pre ňu relevantné ukazovatele, a teda je uvedená v správnej výške aj napriek prvotnému dojmu jej matematickej nepresnosti. Na Zmluve o úvere je tiež uvedená správna hodnota RPMN 11,42 %, vyčíslená bankovým informačným systémom, zohľadňujúc všetky potrebné premenné pre jej výpočet, v súlade s a Prílohou č. 2 o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (21.10.2013). Výška RPMN 11,43 %, ktorú žalovaní uviedli vo svojom podaní zo dňa 09.05.2019, bola vyčíslená pomocou internetovej kalkulačky na portáli fininfo.sk. Takýto orientačný prepočet nemožno brať do úvahy ako hodnoverný dôkaz o nesprávnom vyčíslení RPMN v úverovej zmluve. Kalkulačka na portáli ekonomika.sme.sk napríklad pri zadaní totožných údajov vyčísli inú hodnotu RPMN, ako portál fininfo.sk.

Internetovú kalkulačku teda nemožno brať relevantný nástroj na výpočet RPMN, ale iba ako orientačnú pomôcku. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nie je možné posúdiť úver, ktorý právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným, ako bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o splátkovom úvere obsahovala všetky náležitosti v zmysle čl. 10 ods. 2 Smernice. Zároveň žalobca vzal späť žalobu v časti žalovanej istiny vo výške 167,61 Eur z dôvodu, že po podaní žaloby žalobcom, žalovaní realizovali nasledujúce úhrady dlhu: 14.02.2019 úhradu vo výške 55,87 Eur, 16.04.2019 úhradu vo výške 55,87 Eur, 15.05.2019 úhradu vo výške 55,87 Eur, t.j. spolu vo výške 167,61 Eur. Úhrady dlhu realizované žalovanými, boli žalobcom započítané na istinu pohľadávky, v dôsledku čoho sa žalobcom žalovaná suma znížila zo sumy 26.469,62 Eur s príslušenstvom na sumu 26.302,01 Eur s príslušenstvom a istina pohľadávky zo sumy 18.658,14 Eur na sumu 18.490,53 Eur.

5. Žalovaní v podaní doručenom súdu dňa 09.02.2022 poukázali na znenie ust. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpisu zmluvy o úvere s argumentáciou, že žalobca nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, pretože vzhľadom na nedostatočný príjem žalovaných poskytol žalovaným úver a preto žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastane po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j . konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu, príp. nezaopatrené deti). Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v ZoSÚ, t.j. „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov, tak aby získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Uvedené potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 16.05.2017 sp. zn. . Sankcia uvedená v o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpisu zmluvy o úvere má za následok, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle a je potrebné považovať za neplatné. Opätovne zdôraznili, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, keď súčin mesačnej splátky a počtu splátok, teda 303,47 x 120, predstavuje sumu vo výške 36. 416,40 Eur, zmluva však uvádza celkovú čiastku vo výške 36.440,77 Eur. Keďže údaj o celkovej čiastke je nesprávny, v konečnom dôsledku to má za následok absenciu obligatórnej náležitosti o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru. Krajský súd Žilina v rozsudku zo dňa 30.04.2021 sp. zn. uviedol k rozdielu v celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru nasledovný právny názor: „Podľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (23.07.2013) je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa odvolacieho súdu uvedená náležitosť spotrebiteľskej zmluvy má priamy dopad aj na správne uvedenie výšky RPMN, teda ďalšej obligatórnej náležitosti zmluvy v zmysle Na základe uvedených skutočností žalovaní navrhovali, aby súd zamietol žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný.

6. Súd nariadil pojednávanie na 14.02.2022, ktoré bolo odročené na 24.03.2022 za účelom doplnenia dokazovania predložením dokladov preukazujúcich skúmanie bonity žalovaných zo strany žalobcu.

7. Podaním doručeným súdu dňa 04.03.2022 žalobca uviedol, že schopnosť žalovaných splácať úver poskytnutý žalobcom, bola pred uzavretím úverovej zmluvy posudzovaná nasledovne: príjem žalovaného 1/ vo výške 408,- Eur + príjem žalovaného 2/ vo výške 756,50 Eur, t. j. príjem dvoch klientov žijúcich v jednej domácnosti bol 1.164,50 Eur. Existujúce záväzky: 15,- Eur (mesačne). Maximálne splátkové zaťaženie, ktoré je možné použiť na splátky úverov predstavuje 55% z akceptovaného

príjmu. Ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný zostatok) bol žalobcom vypočítaný nasledovne: 1164,50 x 0,55 - 15 = 625,475 Eur (625,48 Eur). Disponibilný zostatok oboch žalovaných pre potreby posúdenia schopnosti splácať poskytnutý úver teda predstavuje sumu 625 Eur (zaokrúhlene). Zmluvne dohodnutá splátka 303,47 Eur bola teda nižšia ako disponibilný zostatok žalovaných, čím bola splnená podmienka primárnej návratnosti z príjmov klientov. K celkovej čiastke spojenej s úverom/RPMN zotrval na argumentácii, ktorú uviedol v rámci svojho písomného podania zo dňa 11.06.2019. Žalobca vygeneroval zo svojho bankového informačného systému splátkový kalendár k splátkovému úveru, ktorý bol poskytnutý žalovaným. Z uvedeného splátkového kalendára vyplýva, že posledná splátka úveru, ktorej splatnosť bola určená na deň 15.11.2023, bola stanovená vo výške 327,84 Eur a nie 303,47 Eur. Reálne teda úverová zmluva predpokladala 119 anuitných splátok po 303,47 Eur a poslednú anuitnú splátku vo výške 327,84 Eur. Celková čiastka spojená s úverom je teda v zmluve o splátkovom úvere vyčíslená nasledovne: (119 x 303,47 Eur) + 327,84 = 32.112,93 Eur + 327,84 Eur = 32.440,77 Eur. Aj v spotrebiteľských veciach výklad zákona a európskych nariadení a smerníc musí vychádzať z určitej miery racionálnosti a nie formálnosti. V tejto súvislosti poukázal na právne záväzný judikát Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 09.11.2016, v ktorom Súdny dvor EÚ uviedol, že článok sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluvy o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, táto sa bude považovať za bezúročnú a bez poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, čo však nie je prípad prejednávanej veci, pretože žalovaný bol v rámci zmluvy o splátkovom úvere oboznámený o celkovej čiastke spojenej s úverom. Výklad, na základe ktorého by súd pre rozdiel v celkovej čiastke spojenej s úverom vo výške 24,37 Eur, ktorý rozdiel však nie je pravdivý vzhľadom na predložený splátkový kalendár, posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, by predstavoval prílišný formalizmus, ktorý je právne neakceptovateľný, pretože predmetný rozdiel v sume poslednej anuitnej splátky nebol spôsobilý spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Z uvedených skutočností je zrejmé, že celková čiastka spojená s úverom bola v úverovej zmluve uvedená v súlade s platným právom, jednoducho pochopiteľne pre bežného klienta. Rovnako nie je pravdou, že by v Zmluve o úvere bola uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov. Anuitné splátky v zmysle žalobcom predloženého splátkového kalendára boli žalobcom zohľadnené pri výpočte RPMN, pričom tento výpočet bol realizovaný automatickým bankovým informačným systémom, boli pri ňom zohľadnené všetky potrebné premenné pre výpočet RPMN a pri ktorom je vylúčené pochybenie, ktoré by mohol spôsobiť ľudský faktor. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nie je možné posúdiť úver, ktorý žalobca poskytol žalovaným, ako bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o splátkovom úvere obsahovala všetky náležitosti v zmysle čl. 10 ods. 2 Smernice. Zároveň vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 223,48 Eur z dôvodu, že po podaní čiastočného späťvzatia žalobcom zo dňa 12.06.2019, boli na úverový účet žalovaných realizované nasledovné úhrady dlhu: 17.06.2019 úhradu vo výške 55,87 Eur, 18.09.2019 úhradu vo výške 55,87 Eur, 22.10.2019 úhradu vo výške 55,87 Eur, 27.12.2019 úhradu vo výške 55,87 Eur, t. j. spolu vo výške 223,48 Eur. Úhrady dlhu realizované žalovanými, boli žalobcom započítané na istinu pohľadávky, v dôsledku čoho sa žalobcom žalovaná suma znížila z pôvodne uplatnenej 26.469,62 Eur s príslušenstvom na sumu 26.078,53 Eur s príslušenstvom a istina pohľadávky z pôvodne uplatnenej sumy 18.658,14 Eur na sumu 18.267,05 Eur.

8. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 24.03.2022, na ktorom na ktorom vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaných a ich právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 15.3.2022, a to s poukazom na zásadu hospodárnosti konania. Súhlasili, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podaniach, ktoré v konaní produkovali, ako aj na čiastočných späťvzatiach. pokiaľ ide o zmenu úrokovej sadzby, o tej boli žalovaní vždy informovaný, a to vo výpisoch z účtu, ktoré im boli zasielané. Úroková sadzba bola fixná do splatnosti vo výške 9,90 %, pričom k tejto bola zohľadnená zľava z úrokovej sadzby vo výške za podmienok uvedených vo zverejnení a došlo k zmene úrokovej sadzby od 11.02.2016. Bolo to spôsobené tým, že prestali spĺňať podmienky na túto zľavu, ktorý im bola poskytnutá v deň uzatvorenia zmluvy, o čom boli žalovaní informovaní.

9. Podľa z. č. (ďalej v texte len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, späťvzatia žaloby zo dňa 12.06.2019 a zo dňa 04.03.2022 a s využitím citovaného zákonného ustanovenia rozhodol súd o zastavení konania v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 391,09 Eur.

12. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými v súdnom spise a vyvodil nasledujúce skutkové zistenia:

13. Žalobca ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 21.10.2013 Zmluvu o splátkovom úvere (č. l. 31-33 spisu). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru č. XXXXXXXXXX žalovanému, druh úveru Spotrebný úver na čokoľvek, vo výške 22.000,-Eur. Žalovaní sa zaviazali úver splácať v mesačných splátkach vo výške 303,47 Eur vždy k 15.dňu v mesiaci. Úroková sadzba bola uvedená ako fixná do splatnosti, 9,90% p. a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, v ktorej je zohľadnená zľava z úrokovej sadzby vo výške a za podmienok uvedených vo Zverejnení. Splatnosť prvej splátky bola dňa 15.12.2013 a konečná splatnosťou úveru dňa 15.11.2023, s počtom splátok 120. RPMN bola uvedená vo výške 11,42%, priemerná hodnota RPMN predstavovala 8,92%. Celková čiastka spojená s úverom bola vypočítaná vo výške 36.440,77 Eur. Podľa čl. I. bod 5 sa zmluvné strany dohodli, že typom úrokovej sadzby je fixná do splatnosti. Banka nie je oprávnená jednostranne zmeniť typ a výšku úrokovej sadzby za predpokladu, že dlžník počas celého obdobia trvania úverového vzťahu spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby uvedené vo Zverejnení. Podľa čl. I. bod 17 Banka uzatvorením zmluvy poskytuje dlžníkovi zľavu z úrokovej sadzby vo výške a za podmienok uvedených vo Zverejnení. Splnenie podmienok pre priznanie zľavy prehodnocuje každý kalendárny mesiac počas celého obdobia trvania úverového vzťahu. Zmenu výšky úrokovej sadzby z dôvodu splnenia alebo nesplnenia podmienok pre priznanie zľavy a obdobie od kedy je zmena účinná banka oznámi dlžníkovi Oznámením. Podľa čl. III bod 3 dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a. s., Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa bodu 5.17 Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., posledná splátka je vo výške zostatku Pohľadávky Banky. Žalobca predložil aj Štandardné Európske informácie o spotrebiteľskom úvere a Informáciu o RPMN podpísané žalovanými (č. l. 34-35 spisu) a Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikro podnikateľom, Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 01.01.2015 a Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 01.01.2015 pre ČSOB kreditnú kartu (č. l. 36- 79 spisu).

14. Zo Splátkového kalendára súd zistil, že predpísané splátky žalovaných v období od 15.12.2013 do 15.10.2023 boli vo výške 303,47 Eur a posledná splátka zo dňa 15.11.2023 bola predpísaná vo výške 327,84 Eur. Splátkový kalendár nie je podpísaný žalovanými (č. l. 113-114 spisu).

15. Z Výpisov z úverového účtu žalovaných za obdobie od 21.10.2013 do 14.03.2018 súd zistil, že žalovaný zaplatili splátky vo výške 9.044,51 Eur. Pri položke Čerpanie, úroky, poplatky je uvedená suma 33.201,42 a konečný zostatok predstavuje 24.156,91 Eur (č. l. 81-84 spisu). Podľa listiny predloženej žalobcom označenej ako Stav pohľadávky ku dňu 21.01.2019, istina predstavovala sumu 18.658,14 Eur, riadne úroky 5.982,98 Eur, úroky z omeškania 1.828,50 Eur, výška pohľadávky celkom 26.469,62 Eur (č. l. 80 spisu).

16. Výzvami zo dňa 24.04.2017 žalobca žalovaným oznámil, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo vzťahu k splátkovému úveru ku dňu 23.04.2016 vo výške 3.926,12 Eur a vyzval ich na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň ich upozornil, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradia, banka bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou celá pohľadávka, čím stratia možnosť zaplatiť ju v splátkach (č. l. 86, 89 spisu).

17. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti splátkového úveru zo dňa 19.06.2017 žalobca oznámil žalovaným, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1. psím. a/ produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. a banka ku dňu 16.06.2017 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy. Zároveň žalovaných vyzval, aby pohľadávku vo výške 21.881,21 Eur uhradili do 15 dní (č. l. 87, 90 spisu).

18. Predžalobnou výzvou na zaplatenie splatnej pohľadávky žalobca žalovaných vyzval dňa 17.08.2017 na zaplatenie splatného dlhu v 15 dňovej lehote (č. l. 88, 91 spisu).

19. Z dokladov predložených žalobcom - interného záznamu z bankového systému a Žiadosti o poskytnutie úveru mal súd preukázané skúmanie bonity žalovaných zo strany žalobcu (č. l. 170 -172 spisu).

20. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa z. č. , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa až 4 v znení neskorších predpisov (ďalej len ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi..

Podľa a na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. h/ na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: a)druh spotrebiteľského úveru, b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s)informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html> a podmienky ich uplatnenia, t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>, u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>, c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> alebo d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa ust. , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovaným nárok vzniknutý mu z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že je bankou a predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaní zmluvu uzatvárali ako spotrebitelia, keďže sa jedná o fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonali v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Hoci ide o zmluvu uzatvorenú podľa ustanovení , vzťah založený touto zmluvou je spotrebiteľským vzťahom a to vzhľadom na postavenie veriteľa ako dodávateľa, ktorý je bankou poskytujúcou finančné služby a dlžníkmi - spotrebiteľmi, ktorí si vzali úver na súkromné účely, nie na výkon podnikateľskej činnosti. Súd preto aplikoval na daný zmluvný vzťah strán sporu ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy ( a nasledujúce).

22. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovanými je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu účinný v čase uzavretia zmluvy, podrobil zmluvu prieskumu, či spĺňa všetky povinné náležitosti v zmysle cit. zákona a teda či nie je dôvod úver podľa tohto zákona posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.

23. Po preskúmaní predmetnej zmluvy súd zistil, že v uvedenom prípade úverová zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle ust. a , ktorý nedostatok má v zmysle ust. účinného v čase uzavretia zmluvy za následok, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

24. Vo vzťahu k absencii náležitosti vyžadovanej ust. § 9 ods. 2 písm. i/ súd konštatuje, že v zmluve nie je uvedená výška úrokovej sadzby pred zľavou, ktorá sa bude uplatňovať pri nesplnení podmienok pre poskytnutie zľavy, chýba uvedenie podmienok a spôsobu, za ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Podľa cit. ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/, ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Z bodu I. zmluvy o úvere vyplýva,

že typ a výška úrokovej sadzby je fixná do splatnosti, 9,90% p.a. v deň uzatvorenia zmluvy, v ktorej je zohľadnená zľava z úrokovej sadzby vo výške a za podmienok uvedených vo zverejnení. Žalobca si však v konaní uplatňoval úrok vo výške 11,90 % ročne. Z uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ úroková sadzba môže podliehať zmenám počas trvania zmluvného vzťahu v závislosti od vôle veriteľa, jedná sa o variabilnú úrokovú sadzbu. Hoci sa za rôznych podmienok uplatňovali rôzne úrokové sadzby, v zmluve v rozpore s citovaným ustanovením nie je uvedená výška úrokovej sadzby pred zľavou, resp. aká sadzba sa bude uplatňovať v prípade zmeny podmienok, resp. nesplnenia podmienok zo strany spotrebiteľa. Zmluva neobsahuje fixnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru pred priznaním zľavy, upravuje iba sadzbu po priznaní zľavy (9,90 %). Neobsahuje podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie jednotlivých úrokových sadzieb (konkrétne zľavnenej úrokovej sadzby) a ktoré podľa obsahu predloženej zmluvy mali byť uvedené mimo zmluvy o splátkovom úvere. Podľa názoru súdu tak zmluva vo svojej podstate obsahuje neurčito vymedzené podmienky zohľadňovania zľavy z úrokovej sadzby, ktoré bližšie nedefinuje, iba odkazuje na Zverejnenie, na ktorého obsah nemal spotrebiteľ žiaden dosah a určite nie je súčasťou zmluvy ako výsledok zmluvného konsenzu medzi stranami sporu. Zmluva o splátkovom úvere síce v čl. III bode 3 vyhlasuje za súčasť Úverovej zmluvy, Všeobecné obchodné podmienky, Úverové podmienky, Sadzobník ako aj podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, nedeklaruje však že by ich znenie bolo pri podpise zmluvy v písomnej forme (prípadne na inom trvanlivom médiu) ako jej súčasť spotrebiteľom odovzdané. Ani sám žalobca v priebehu konania podmienky uvedené vo Zverejnení, ktoré má podľa neho tvoriť súčasť zmluvy o splátkovom úvere nepreukazoval. V dôsledku uvedeného nedostatku zmluvy o splátkovom úvere podľa názoru súdu neboli spotrebiteľom poskytnuté úplné informácie, ktoré mohli mať vplyv na učenie prípadnej výšky ich záväzku voči žalobcovi. Uvedený nedostatok zmluvy spôsobuje, že v danom prípade neboli naplnené obsahové náležitosti § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, čo vedie súd k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ aj žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovaní boli o zmene úrokovej sadzby vždy informovaní a to vo výpisoch z účtu, ktoré im boli zasielané, čo však žalobca nepreukázal a navyše takýto spôsob nepredstavuje splnenie tejto náležitosti v samotnej úverovej zmluve. Okresný súd v tomto smere ďalej uvádza, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované zákonom musia byť obsiahnuté priamo v zmluve. Aktom, ktorým by boli dojednané náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nie sú podľa názoru súdu ani zmluvné podmienky, či iné listiny tvoriace prílohu zmluvy. Preto obsiahnutie podstatných náležitostí zmluvy v previazaných dokumentoch v podobe Zmluvných dojednaní, či Zverejnenia považoval súd za právne bezvýznamné. Zmluvné dojednania majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru; nesmú však slúžiť k tomu, aby v nich boli obsiahnuté dojednania predstavujúce podstatné náležitosti. Rovnako má okresný súd za to, že pre konštatovanie splnenia obligatórnej náležitosti vychádzajúc z právneho záveru o nutnosti zahrnutia obligatórnych náležitostí priamo do zmluvy, nepostačuje ich uvedeniu v previazaných dokumentoch.

25. Pokiaľ ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/, v danom prípade sa v zmluve uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť z hľadiska princípu transparentnosti javí ako zavádzajúci, pretože súčin počtu splátok (120) a výšky anuitnej splátky (303,47 Eur) činí sumu 36.416,40 Eur, čo je iná suma ako v zmluve uvedená celková čiastka 36.440,77 Eur. Je tak potrebné konštatovať, že tento údaj je vyjadrený v neprospech spotrebiteľa, keďže z hľadiska transparentnosti ho uvádza do omylu ohľadom výhodnosti úveru tým, že uvádza inú reálnu celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. To súd vedie k záveru, že zmluva uvádza nesprávnu celkovú sumu, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo je voči spotrebiteľovi klamlivé a súčasne k záveru o nedostatku náležitosti zmluvy podľa § 9 odsek 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ by v zmluve uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť bol pravdivý, potom nesedí dohodnutá a v zmluve uvedená výška splátok. Pokiaľ v bode 5.17. Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery, výška poslednej splátky úveru je vo výške zostatku pohľadávky banky, a táto podľa žalobcom predloženého prehľadu splátok bola vyššia ako ostatné splátky, potom podľa názoru súdu zmluva neuvádza správne výšku poslednej splátky, ktorú bol spotrebiteľ povinný na splatenie úveru zaplatiť, čo zase vedie k záveru o nedostatočnom splnení povinnosti veriteľa uvádzať v zmluve výšku všetkých splátok v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre splnenie uvedenej zákonnej povinnosti uviesť konkrétnu výšku všetkých splátok nepostačuje všeobecná informácia vyplývajúca z bodu 5.17 POP o tom, že posledná splátka je vo výške zostatku pohľadávky a ani prehľad splátok a úhrad, pri ktorom ani nie je zrejmé, že bol spotrebiteľom odovzdaný, keďže sa na ňom nenachádza ich podpis. Rovnako táto skutočnosť nevyplýva ani zo Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom

úvere, ktoré boli podpísané žalovanými. Spotrebiteľ - dlžník musí mať už od začiatku informáciu, aké sú podmienky splácania poskytovaného úveru, teda aj výšku všetkých uplatňovaných úrokových sadzieb, výšku jednotlivých splátok a teda aj celkovú čiastku, ktorú musí zaplatiť. Uvedené nemožno nahradiť ich uvedením v iných, hoci previazaných dokumentoch so spotrebiteľom osobitne nedojednaných, keď zákon stanovuje povinnosti uvádzať ich riadne priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

26. Z dôvodu absencie vyššie uvádzaných náležitostí je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle . Žalobca má potom nárok výlučne na vrátenie požičanej istiny žalovaným bez úrokov a poplatkov. V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 22.000,-Eur. Podľa výpisu z účtu žalovaných, žalovaní do 14.03.2018 zaplatili žalobcovi na úver sumu 9.044,51 Eur (označenú ako splátky na č. l. 81 spisu) a podľa konštatovania žalobcu v žalobe na str. 3 (č. l. 6 spisu) dňa 13.12.2018 sumu 335,22 Eur, teda pred podaním žaloby zaplatili žalobcovi sumu 9.379,73 Eur. Po podaní žaloby zaplatili žalobcovi sumu 167,61 Eur platbami zo dňa 14.02.019, , a sumu 223,48 Eur platbami zo dňa 17.06.2019,18.09.2019, 22.10.2019, 27.12.2019, t. j. po podaní žaloby zaplatili spolu sumu 391,09 Eur. Splátky žalovaných pred a po podaní žaloby spolu činili sumu 9.770,82 Eur. Žalovaní žalobcom uvádzaný rozsah splatenia pohľadávky nezospornili.

27. Vzhľadom na uvedené má žalobca nárok na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou a vrátenou istinou, t. j. na zaplatenie sumy 12.229,18 Eur.

28. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené právo na zaplatenie úrokov z omeškania súd vychádzal z v spojení s Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia oznámenia žalobcu o zosplatnení pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o splátkovom úvere, t. j. od 12.07.2017 do 22.1.2019 (vyčíslený vo výške 987,84 Eur) a úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 22.01.2019 do zaplatenia reflektujúc postupné znižovanie istiny v dôsledku splátok vykonaných žalovanými tak ako je uvedený vo výroku II. rozsudku. Základná úroková sadzba k prvému dňu omeškania bola 0,00%.

29. V prevyšujúcej časti, t. j. čo do istiny nad sumu 12.229,18 Eur, čo do riadneho úroku a úroku z omeškania nad priznanú sumu, súd žalobu zamietol vychádzajúc už z vyššie uvedeného právneho posúdenia veci, z ktorého vyplýva konštatovaný záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.

30. Žalovaní žiadali poliť splácanie priznanej sumy v splátkach, súd však splatenie priznanéj sumy v splátkach nepovolil, vzhľadom na to, že v tejto súvislosti žalobcovia neuvádzali žiadne skutkové tvrdenia a nepreukázali také okolnosti a pomery, ktoré by odôvodňovali povolenie splácania priznanej sumy v splátkach.

31. Podľa z. č. (ďalej len „“) , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

33. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením , . Žalobca si uplatňoval spolu sumu 37.169,50 Eur (istina spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania, ktoré súd vyčíslil ku dňu vyhlásenia rozsudku k 24.03.2022) a úspešný bol ohľadne sumy 15.543,70 Eur (priznaná istina, zastavená časť a vyčíslený priznaný úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku). Percentuálne úspech žalobcu je 41,82% a jeho neúspech je 58,18 %, čo vlastne predstavuje úspech žalovaných. Čistý úspech žalovaných potom je 16,36%.

35. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia , po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.