Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/56/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú L. C.Č. nar. X.XX.XXXX zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava dieťaťa rodičov: MUDr. H. C. nar. XX.X.XXXX R. v A. na ul. G. č. X zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Rožňave na ul. Hviezdoslavovej č. 4 a Ing. G. C. nar. X.XX.XXXX bývajúceho U. F.. XXX V. Č. A. toho času v R. na ul. Q. č. XX zastúpeného JUDr. Martinou Hopferovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Bajzovej č. 2 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 5.9.2017 č.k. 7P 274/2015-458 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžného výživného, úprave styku otca s mal. L. a povinnosti matky zaplatiť štátu náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletú L. C., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky MUDr. H. C., nar. XX.X.XXXX. Otca Ing. G. C., nar. X.XX.XXXX zaviazal prispievať na výživu maloletej po 250 € mesačne od 1.8.2015 vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky. Zaviazal otca zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletú za obdobie od 1.8.2015 do 31.8.2017 v úhrnnej sume 2.500 € v mesačných splátkach po 500 € splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk matky pod následkami straty výhody splátok. Upravil styky otca s maloletou dcérou tak, že otec bude mať možnosť sa s maloletou stýkať každý druhý a každý štvrtý víkend v mesiaci, vždy v sobotu od 9.00 hod. do 12.30 hod. a od 16.30 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 12.30 hod. tak, že otec vždy v stanovený čas si maloletú prevezme od matky pred jej bytom a v stanovený čas maloletú matke na tom istom mieste odovzdá. Matka bude povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať a prevziať ju od otca v stanovený čas a na stanovenom mieste. Zaviazal rodičov matku a otca uhradiť náklady znaleckého dokazovania v úhrnnej sume 945,19 € rovnakým dielom po polovici, teda každého z nich v sume 472,596 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet konajúceho súdu. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka okrem výroku o úprave výchovy. Poukázala na to, že súdom určené výživné 250 € nevyjadruje zárobkové možnosti a schopnosti otca, ktorého príjmy sú značne nadpriemerné, pričom zamestnávateľ otcovi vypláca mesačne aj 800 € titulom príspevku na bývanie, čím sa znižujú pravidelné otcove mesačné výdavky, čo má za následok, že o túto sumu sa zvyšuje jeho životná úroveň, pričom maloletá je jeho jediná dcéra, a preto má právo participovať na jeho životnej úrovni. Uviedla, že ona ako matka si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní aj osobnou starostlivosťou o ňu. Ak súd dospel k záveru, že odôvodnené potreby dieťaťa si toho času nevyžadujú vyšší rozsah vyživovacej povinnosti zo strany otca, mal ho zaviazať aj povinnosťou tvorby úspor tak, ako sa domáhala na pojednávaní jej skoršia právna zástupkyňa JUDr. Iveta Rajtáková a myslí si, že súd tak mal postupovať aj bez osobitného návrhu majúc za to, že § 63 ods. 3 Zákona o rodine takýto postup nepodmieňuje vznesením návrhu. Zároveň súd nesprávne ustálil aj rozsah dlžného výživného. Pokiaľ sa jedná o styky otca s maloletou, širší rozsah stykov s maloletou v súčasnosti nie je aktuálny a poukazuje na závery znaleckého posudku Mgr. M. M., ktoré nie je možné absolutizovať, aj tento dôkaz je len jedným z radu všetkých dôkazov bez ohľadu na to, že tieto závery vyznievajú v rozpore s jej tvrdeniami a názorom, ktorý v konaní ohľadne stykov otca s maloletou prezentovala. Aj znalkyňa potvrdila, že po udalostiach, ktoré nastali 29.5.2016 maloletá sa odcudzila a bolo u nej možné zistiť rôzne zmeny prejavov. V rozpore s tým však súd upravil styky otca s maloletou tak, ako tomu bolo skorším rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to ešte pred kritickými udalosťami napriek zisteniu, že maloletá tieto udalosti ešte stále nedokázala spracovať, čo rozhodne nie je v jej záujme a je potrebné upraviť styky rovnakým spôsobom ako bolo doteraz na základe posledného nariadeného neodkladného opatrenia. Správnosť jej názoru dokazuje aj úradný záznam spísaný Mgr. E. sociálnou kurátorkou mládeže dňa 20.9.2017 z ktorého vyplýva, že pri ostatnom stretnutí otec s maloletou už aj počas jednohodinového stretnutia sa viackrát maloletá spýtala, kedy pôjde preč a musela ju presviedčať ona aj s priateľom aby s otcom zostala, nakoľko prišiel z ďaleka. Je evidentné, že maloletá nedokáže s otcom za riadnych okolností, dokonca ani za jej prítomnosti vydržať hodinu. Uviedla, že otcovi v styku s maloletou nechce brániť, ináč by nebola dieťa presviedčala niekoľkokrát, aby s ním zostala a rozhodne nie je v záujme dcéry napriek týmto skutočnostiam každý druhý týždeň s ním stráviť niekoľkohodinové stretnutie a už nie aj cez noc niekde mimo miesta obvyklého pobytu či už v Bratislave alebo v Prahe. Dodala, že po vypršaní hodinového styku maloletá už bola v takom psychickom stave, že už bola psychicky vyčerpaná, odmietla sa fyzicky rozlúčiť s otcom a pozdravila sa mu až na jej výzvu. Na ilustráciu otcovej snahy poukázala na to, že v prípade nerealizovaného styku v septembri 2017 z dôvodu choroby maloletej sa dohodla s otcom na náhradnom termíne, čo však otec nevyužil a na styk v náhradnom termíne neprišiel. Ona sa snažila maloletú čo najviac pripraviť aj po stránke psychickej na styk, napokon však otec neprišiel, čo rozhodne neprispieva k upevneniu vzťahov medzi nimi. Poukázala na to, že pokiaľ ide o povinnosť nahradiť trovy znaleckého dokazovania rovnakým dielom obom rodičom, považuje za nespravodlivé, pretože z dokazovania vyplynulo, že doplnenie znaleckého dokazovania bolo indikované výlučne tým, že otec v kostole počas obradu inzultoval iného človeka, v súvislosti s čím sa vedie trestné konanie. Nebyť tohto nezodpovedného agresívneho a ničím neospravedlniteľného konania otca znalecké dokazovanie pôvodne vykonané sa nemuselo dopĺňať a za týchto okolností sa javí nesprávne zaťažiť ju povinnosťou znášať aj túto časť znalečného. Preto navrhuje napadnuté výroky rozsudku zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny, pretože vychádza z rozsiahleho dokazovania. Konštatoval, že skutočnosti uvádzané matkou v podanom odvolaní nie sú založené na reálnom základe a jedná sa len o jej súkromný názor. Vyslovil názor, že styk s maloletou určený v napadnutom rozsudku je úplne v minimálnom rozsahu. Za obzvlášť nevhodnú považuje prítomnosť matky a jej priateľa, tak ako to bolo doposiaľ pri stykoch s maloletou. V prítomnosti matky si nemôže riadne s dcérou vybudovať svoj vzťah a vytvárať si s ňou spoločné pozitívne zážitky. Aj z doplneného znaleckého posudku vyplynulo, že maloletá javí pozitívne pohnútky záujmu o neho, pričom znalkyňa uviedla, že minimalizovanie kontaktu s ním neprispeje k reálnej náprave a korekčnej skúsenosti. Pre maloletú je nevyhnutné, aby vedela, že má aj biologického otca, ktorý má o ňu záujem a chce sa s ňou stretávať. Prísnejšie zúženie styku by nebolo v záujme maloletej, ktorá má právo na styk s oboma rodičmi. Už aj určený styk považuje za minimálny, no nestotožňuje sa s tým, aby sa ich vzťah upevňoval postupne. Pritom rozsah kontaktu s dcérou v rozsahu 1 hodina za 14 dní je absolútne nevyhovujúci pre ďalšie rozvíjanie jeho vzťahu s dcérou. Naviac to, že tento styk sa už neúmerne dlho odohráva len v priestoroch úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, čo situácii neprospieva. Nesúhlasí s názorom matky, že nechce v styku s maloletou brániť. Za posledný rok sa uskutočnilo ani nie 30 % stretnutí, ktoré mal s maloletou. Častokrát sa stalo, že matka s maloletou na styk meškala, prípadne sa vyhovárala, že maloletá odmietla prísť, že je chorá a neponúkla mu ani náhradný termín. V prílohe pripojil prehľad zrealizovaných a nezrealizovaných stykov aj s odôvodnením. Matka oznamovala, že sa nemôže styku zúčastniť opakovane len tesne pred tým, ako sa mal styk uskutočniť, s čím mu komplikovala situáciu v zamestnaní, keďže na styk cestuje z Bratislavy. Maloletá má 6 rokov, čoskoro nastúpi do 1. ročníka, s čím sa spájajú aj isté povinnosti a pravidlá, ktoré bude musieť maloletá rešpektovať aj v prípade, keď sa jej nebude chcieť. Vyslovil názor, že povinnosť uložená matke spočívajúca v príprave maloletej na styk znamená aj to, že jej má vysvetliť, že aj v prípade, keď sa jej na styk nechce ísť, tak tam má ísť, lebo sa tam má stretnúť s otcom, ktorý ju má rád. Nemá na mysli násilné nútenie maloletej do styku, ale domnieva sa, že matka ju riadne na styk s ním nepripravuje, čo vyplýva aj zo samotných tvrdení maloletej. Stáva sa, že maloletá spomenie negatívnu udalosť, ktorú si sama nemôže pamätať alebo ktorá sa jej priamo netýkala, ale jej matka jej ju opísala tak, aby ho vykreslila v zlom svetle. Napríklad že matke nevrátil bicykel v Prahe alebo že jej zobral šálky, že chcel maloletú nechať samú v Prahe bez matky a podobne. Preto sa domnieva, že matka pôsobí na maloletú v opačnom smere, ako by mala v zmysle súdneho rozhodnutia. Styk určený napadnutým rozsudkom považuje za primeraný vzhľadom na súčasný stav a v budúcnosti má záujem sa s dcérou stretávať aj v širšom časovom intervale. Pokiaľ ide o výšku výživného, stotožňuje sa s rozhodnutím súdu. Matka v odvolaní uviedla, že táto suma nevyjadruje jeho zárobkové možnosti a schopnosti a podotkol, že napriek skutočnosti, že jeho príjem je vyšší ako príjem matky, je nevyhnutné prihliadať aj na finančné prostriedky, ktoré vynakladá na cestovanie za maloletou do Rožňavy, čo nie je zanedbateľná čiastka, ako aj zabezpečenie bývania v čase, keď je v Rožňave. Častokrát tieto prostriedky vynakladá zbytočne, keďže styk s maloletou sa neuskutoční, o čom nie je informovaný v dostatočnom predstihu a pricestuje zbytočne. Je občanom Českej republiky, pracuje na Slovensku, do Bratislavy sa prisťahoval preto, aby bol bližšie k dcére a mohol sa s ňou stretávať. Do Čiech sa stále pravidelne vracia, má tam lekára a veľkú časť rodiny. Napriek tomu, že v súčasnosti dostáva od zamestnávateľa príspevok na bývanie, musí si hradiť bežné náklady bývania v mieste jeho trvalého bydliska v Čechách, náklady na cestu do Slovenskej republiky, a preto nie je pravda, že sa mu poberaním tohto príspevku zvýšila jeho životná úroveň. Matkou požadované výživné nepovažuje za primerané a nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Má za to, že matka by si rada finančne prilepšila napriek tomu, že maloletá nemá také potreby, ktoré by odôvodňovali výživné v ňou žiadanej výške. Čo sa týka trov znaleckého dokazovania, poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade sa jedná o mimosporové konanie, súd nerozhoduje o trovách konania podľa zásady úspechu, bolo na zvážení súdu, či nariadi doplnenie prvotného znaleckého dokazovania a zároveň považuje za potrebné dať do pozornosti, že matka nebola oslobodená od súdnych poplatkov, preto nevidí žiaden dôvod, aby znášal celé trovy konania sám.

4. K vyjadreniu otca podala matka stanovisko v ktorom uvádza, že vyjadrenie otca považuje za tendenčné, najmä pokiaľ otec tvrdí, že maloletá javí pozitívne pohnútky a záujmy. Poprela, že by maloletú na styk nepripravovala, naopak, pripravuje ju nielen materiálne, ale aj duševne. Ak by tak nebolo, zrejme dcéra by na styk s otcom ísť odmietla. Uviedla, že nielen ona, ale aj jej priateľ, ku ktorému má maloletá veľmi pozitívny vzťah sa ju snažia presviedčať, aby styk s otcom neodmietala. Otcove tvrdenia, že vychováva maloletú proti nemu sú tendenčné a odmieta ich. Ohľadne rozsahu vyživovacej povinnosti suma určená súdom prvej inštancie nevyjadruje otcove zárobkové možnosti a schopnosti a neodzrkadľuje ani maloletej odôvodnené potreby. Pripojila vytlačenú verziu e-mailu otca zo 14.12.2014, z ktorého vyplýva, že už pred troma rokmi otec prejavil záujem platiť výživné na maloletú v sume 370 € mesačne a od tej doby pochopiteľne náklady spojené s výživou maloletej rapídne vzrástli už aj v dôsledku jej fyzického dospievania a zvýšili sa príjmy otca, napriek tomu súd určil rozsah vyživovacej povinnosti sumou 250 € mesačne. Pokiaľ otec poukazuje na svoje zvýšené náklady ohľadne cestovania do Rožňavy, tak otec zavádza, pretože sa zmieňuje ako o výdavkoch nie malých, pretože je každému známa frekvencia jeho stykov, zo spisu vyplýva aj to, že cestuje prostriedkami hromadnej dopravy a podľa jej názoru tieto výdavky vzhľadom na výšku jeho príjmov je možné označiť za nepatrné. Pokiaľ poukazuje na náklady na cestovanie do Čiech, ako aj na takzvané bežné výdavky v mieste jeho trvalého bydliska, o týchto výdavkoch v podstate platí to, že výživné je prednostnou pohľadávkou, a preto nie je možné zohľadniť otcove výdavky na bývanie na Slovensku aj Čechách, predsa tieto výdavky popri sebe nie je možné považovať za nevyhnutné. Nesúhlasí s urážlivým tvrdením, že si chce na úkor výživného prilepšiť, výživné potrebuje ich dcéra nie ona. Ona je riadne zamestnaná, má svoj príjem, a teda nepotrebuje, aby ju vyživoval bývalý manžel. Pokiaľ ide o trovy znaleckého dokazovania, namieta len tú časť trov, ktoré vznikli v súvislosti s doplnením znaleckého dokazovania, ktoré bolo indikované výlučne tým, že otec v kostole počas obradu inzultoval iného človeka.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch. Súd prvej inštancie určil výživné pre maloletú s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby vzhľadom na jej útly predškolský vek aj na jej každodenné potreby. Určené výživné zodpovedá zisteným pomerom aj v súlade s odôvodnenými potrebami maloletej aj s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť matky.

6. Otec podal stanovisko k stanovisku matky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a uviedol, že z doplnenia znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v konaní vyplynulo, že po udalostiach, ktoré dňa 7.3.2016 nastali v rodine sa situácia vyvinula tak, že maloletá otca neodmieta. Citovo sa však mierne odcudzila. Vyslovil názor, že toto odcudzenie bolo zapríčinené konaním matky, ktorá mu v období šiestich mesiacov zamedzila styky s dcérou, čo nepochybne mohlo viesť k miernemu odcudzeniu, ktoré konštatovala znalkyňa. Znalkyňa tiež uviedla, že minimalizovanie kontaktu s ním neprispeje reálnej náprave vzťahu medzi otcom a maloletou. Z vyjadrenia znalkyne jednoznačne vyplýva, že maloletá ho neodmieta, preto mu nie je zrejmé, z čoho vychádza matka pri svojom tvrdení, že ak by ju na styky nepripravovala, že by zrejme styky s ním odmietla. Jedná sa o nepodložené tvrdenie v rozpore so závermi znaleckého skúmania. Maloletá disponuje informáciami o jeho osobe, ktoré jej nemajú byť odkiaľ známe a ktoré sú značne skreslené, pričom vyslovil názor, že s prihliadnutím na vek maloletej im ani nemôže rozumieť. Z uvedeného vyplýva, že matka musí maloletú voči nemu negatívne ovplyvňovať, tieto skutočnosti jej utkveli v pamäti, inak by maloletá o niektorých záležitostiach vôbec nemohla vedieť. Zdôraznil, že znalkyňa v doplnení znaleckého posudku odporúča širší rozsah styku ako bol určený súdnym rozhodnutím. Matka nerešpektuje ani skutočnosť, že pri styku nemá byť prítomný jej priateľ. Jeho čas strávený s maloletou je minimálny a je preto nevyhnutné, aby upútali jej pozornosť a tento čas trávili tak, aby si vytvorila vlastný pozitívny zážitok zo styku. S prihliadnutím na vek maloletej je nemožné jej pozornosť upútať iným spôsobom ako hrou, predovšetkým v prípade, ak pri styku sú prítomné aj ďalšie dve dospelé osoby, ktoré ovplyvňujú priebeh styku a pôsobia na maloletú. Čo sa týka výšky výživného, stotožňuje sa so súdnym rozhodnutím. Počas obdobia, keď bola maloletá vo výhradnej starostlivosti matky, riešili niekoľkokrát úhradu výživného. Čo sa týka e-mailovej správy zo dňa 14.12.2014, v tomto období nemal žiadnu vedomosť o tom, ako sa určuje výška výživného, čo je potrebné brať do úvahy, nemal kvalifikované právne zastúpenie, nevedel, že je potrebné zohľadňovať aj náklady, ktoré vynakladá na cestovanie za maloletou. Nemal vedomosť ani o výške príjmov matky napriek tomu, že sa jej na to výslovne opakovane dotazoval. E-mailová správa nemôže byť žiadnym spôsobom považovaná za záväznú, keďže nemá žiadnu právnu relevanciu. Napriek tomu, že matka svojvoľne opustila s maloletou miesto pobytu v Českej republike a premiestnila ju na Slovensko, kládla absurdné podmienky, obmedzovala ho v kontakte s maloletou. Spočiatku sa správala neprimerane a žiadala neprimerane vysoké výživné pre seba aj maloletú, ktoré trojnásobne prekračovalo reálne výdavky dieťaťa vo veku, v akom v tom čase bola mal. L.. Ako už uviedol, v zmysle zákonných ustanovení Zákona o rodine je potrebné prihliadať nielen na možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ale aj na odôvodnené potreby maloletej. Matka zrejme túto skutočnosť opomenula. Samozrejme bolo by v záujme maloletej, aby platil vysoké výživné, no v takom prípade by mohol byť výrazne obmedzený pri plnení nevyhnutných potrieb a výdavkov. Pričom to bolo práve zapríčinením matky, ktorá spôsobila to, že bol nútený nájsť si prácu mimo územia Českej republiky a že za maloletou musí cestovať cez celú republiku niekoľkokrát mesačne. Je občanom Českej republiky, má tam lekárov, má trvalý pobyt v Českej republike, má tam záväzky, ktoré tam zanechal z dôvodu správania sa matky. Matka je tiež riadne zamestnaná a rovnako nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej. Matka nespomenula, že aj ona má príjem z prenájmu bytu v Českej republike, ktorý bol dohodnutý v sume 13.000 Kč mesačne a pričom z tejto čiastky jej posiela 5.000 Kč. Keďže od začiatku roka 2018 dôjde k zvýšeniu nájmu na 14.000 Kč, bude jej poukazovať sumu 5.500 Kč. Zároveň je potrebné odpočítať ešte čiastku na príspevok do fondu opráv a provozní fond, rozdiel medzi polovicou zisku z nájmu a tým, čo vypláca matke je približne 15 €, pričom on obstaráva všetky technické záležitosti týkajúce sa samotného bytu. Matka nemá žiadne starosti a nemá ani žiadne výdavky, čo je aj časovo náročné. Uviedol, že matka zdieľa spoločnú domácnosť so svojím priateľom a podľa jej vyjadrenia ten prispieva na kúrenie, ale na nákladoch sa veľmi nepodieľa. Nie je mu zrejmé, prečo tomu tak je. Z tvrdení matky vyplýva, že tá vyživuje a obstaráva bývanie aj svojmu priateľovi, čo je samozrejme na úkor maloletej. Maloletej okrem plnenia vyživovacej povinnosti prispieva aj materiálne, kupuje jej rôzne darčeky v hodnote minimálne 100 € a v prípade, ak mu bude umožnené s maloletou tráviť viac času, táto čiastka bude vyššia, keďže jej bude zabezpečovať stravu a iné potreby. Pokiaľ matka namieta len tú časť trov, ktoré vznikli v súvislosti s doplnením znaleckého dokazovania, poukazuje na to, že z doplnenia nevyplynulo, že by maloletá výrazne zmenila svoj postoj k nemu v dôsledku incidentu v kostole, ale vyplynulo, že maloletá ho neodmieta, aj keď je mierne citovo odcudzená, čo však mohlo byť spôsobené aj tým, že po incidente mu matka dlhšiu dobu v styku s maloletou bránila. Neexistuje preto zákonný dôvod na to, aby nebola matka zaviazaná na pomernú náhradu nákladov znaleckého dokazovania a aj doplnenia znaleckého dokazovania.

7. Matka v ďalšom vyjadrení opätovne poukázala na to, že otec v kostole napadol iného človeka za prítomnosti dcéry a nebyť tejto okolnosti, nebolo by potrebné znalecký posudok dopĺňať a nevznikli by ďalšie trovy na znalečnom, ktoré ona nie je ochotná znášať. Ohľadne výživného poukázala na to, že v konaní nebolo sporné, že ona svoju vyživovaciu povinnosť si plní aj osobnou starostlivosťou o maloletú. Poukázala na mailovú komunikáciu, ktorej pravosť otec nepoprel a považuje za právne účelové výhovorky otca, že nepoznal kritériá, za akých sa určuje výživné, keďže nemal v tom čase právneho zástupcu. Konštatovala, že otec má ekonomické vzdelanie, prax má v odbore a veľmi dobre vie, aké náklady a výdavky sú spojené so živobytím, a preto je schopný prispievať na výživu maloletej aj vyšším výživným, keďže maloletá má právo participovať na životnej úrovni svojho otca. Pokiaľ otec spomínal, že nespomínala, že má príjem z bytu, uviedla, že byt v Prahe je v spoločnom vlastníctve oboch účastníkov, z toho vyplýva, že aj bývalý manžel má príjem navyše, o ktorom sa nezmienil napriek tomu, že 4 roky sa správal ako keby byt bol jeho a odmietal jej posielať nájomné zmluvy aktuálnych nájomníkov v byte. Bránil jej získať kontakt s nájomníkmi a obohacoval sa na jej účet a účet dcéry. Má vedomosť o tom, že exmanžel jej posiela 5.500 Kč a necháva si 6.317 Kč a podklady k opravám jej neposiela, teda jedná sa o ďalší zdroj jeho príjmu, ktorý nebol skúmaný a ustálený. Za obzvlášť závažné klamstvo považuje stanovisko otca, že odcudzenie dcéry bolo zapríčinené jej konaním v období šiestich mesiacov, kedy mu zamedzila styky s dcérou napriek tomu, že to bol on, ktorý napadol človeka v kostole, okradol ho a zanechal dcéru bez dozoru. Poprela, že by okrem výživného otec zakupoval dcére darčeky a drobnosti v hodnote 100 € mesačne, pretože sa jedná o vitamíny, obuv, hračky a iné, pravdou však je, že Jupík, čokoláda, omaľovánka, ktoré daroval dcére nestoja 100 € a naposledy jej kúpil raz topánky, raz lego a dvakrát plyšovú hračku napriek tomu maloletá má dosť hračiek, z čoho je zrejmé, že otec si chce dcéru kupovať hračkami.

8. Otec podal stanovisko k vyjadreniu matky, v ktorom uvádza, že matkou tvrdené vyjadrenia považuje za značne skreslené a nevyplývajúce zo skutočného stavu veci. Vo vyjadrení z 15.1.2018 síce uviedol, že by bolo v záujme maloletej, aby na ňu uhrádzal vysoké výživné, ako by to bolo v záujme každého iného maloletého dieťaťa, avšak v rámci jeho majetkových možností a zabezpečenia nevyhnutných výdavkov maloletej, pričom poukázal na skutočnosť, že pri určovaní výšky výživného je potrebné prihliadať nielen na odôvodnené potreby oprávneného, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ako je zakotvené v § 75 Zákona o rodine, čo zrejme matka opomenula a vyslovil názor, že zo strany matky došlo k jednoznačnému nepochopeniu jeho stanoviska a vytrhnutiu predmetnej state, na ktorú poukazuje z kontextu. E-mailová komunikácia zo dňa 14.12.2014 bola v období pred podaním návrhu na začatie konania, pričom od toho času došlo k zásadným zmenám pomerov, a to či už pokiaľ ide o jeho prácu, bydlisko a styk s maloletou. V danom období nebol zamestnaný na Slovensku, celková situácia bola diametrálne odlišná od súčasnej, pričom na územie Slovenskej republiky sa odsťahoval v nádeji dohody s matkou ohľadne stretávania sa s maloletou, čím akceptoval tak platové podmienky, ako aj obmedzené možnosti kariérneho rastu len preto, aby bol bližšie k dcére. V tom čase matka mu úplne odmietala styk a on podanie návrhu považoval za krajnú možnosť a dúfal, že vzájomne dospejú k racionálnemu riešeniu. Predmetná e-mailová komunikácia je absolútne irelevantná a neaplikovateľná, pričom už aj v predchádzajúcich stanoviskách poukázal na to, aké nereálne a nesplniteľné požiadavky matka od neho v súvislosti s výživným požaduje. Uviedol, že výdavky na škôlku maloletej za celý rok činili 479 € vrátane stravného, čo spolu činí 40 €. Táto informácia mu bola poskytnutá priamo riaditeľkou materskej školy. Zároveň od polovice roku 2017 bola maloletá, resp. jej matka oslobodená od platenia poplatku. Výdavky na cestovanie nemôže považovať za zanedbateľné obzvlášť v prípade, ak sú vynaložené zbytočne. Spojenie medzi mestami Rožňava - Bratislava verejnou dopravou je značne obmedzené, najbližší vlak odchádza 23.25 hod. z Rožňavy. Jedná sa o vzdialenosť tam a späť zaokrúhlene 740 km. Pri týchto cestách musí využívať aj osobný automobil a nie vždy mu pracovné povinnosti dovolia stráviť noc v Rožňave, pričom musí v takom prípade vynaložiť ďalšie výdavky v súvislosti s ubytovaním a čerpať dovolenku. Matka musí prejsť s maloletou vzdialenosť 260 m približne 3 minúty cesty. V uplynulých mesiacoch opätovne sa vyskytli situácie, keď mu matka na poslednú chvíľu oznámila, že styk s maloletou sa nebude realizovať. Dňa 6.2.2018 ho matka informovala o 22.44 hod., že stretnutie dňa 7.2.2018 neuskutoční z dôvodu ochorenia maloletej. Matka mu nepredložila žiadne lekárske potvrdenie a neponúkla náhradný termín. Dňa 20.2.2018 mu matka oznámila o 19.16 hod., že styk na druhý deň sa nebude realizovať z dôvodu jej náhleho ochorenia. Aj keď má pochopenie, že človek môže náhle ochorieť, na stretnutia však cestuje za maloletou nie za jej matkou, a preto mohla zabezpečiť osobu, ktorá by maloletú na styk priniesla, napríklad jej matku a pripojil prehľad uskutočnených a neuskutočnených stykov s maloletou. Konštatoval, že matka na svoje stretnutia s maloletou pravidelne vodí svojho priateľa, ktorý nie je ochotný nechať ho s dcérou osamote napriek tomu, že ho o to výslovne žiadala aj sociálna pracovníčka, ktorá však napokon musela ustúpiť, aby nedošlo k zmareniu styku s maloletou. Niekoľko posledných stykov sa uskutočnilo takým spôsobom, že jeho stretnutie s maloletou prebiehalo v miestnosti a matka s priateľom zostali na chodbe. Maloletá ale za nimi mohla kedykoľvek vybehnúť a nikto jej v tom nebránil. Domnieva sa, že takýto styk je výrazne rušený, aj keď sa matka a jej priateľ nachádzajú v blízkosti. Dieťa sa nemôže spontánne prejaviť a neustále sa uisťuje, či je v poriadku čo mu hovorí, obáva sa negatívnej reakcie zo strany matky. Otcov názor, ako aj znalkyne je, že najlepšie by bolo, keby s maloletou strávil čas osamote, aby si vedeli vytvoriť riadny vzťah. Napriek jemu výslovnému nesúhlasu matka vyhotovuje zvukové nahrávky a na konci stretnutia vyvoláva pred dcérou konfliktné situácie, zvyšuje na neho hlas a slovne na neho útočí. Pokiaľ sa týka príjmu z prenájmu, ktorého sú s matkou spoluvlastníci, konštatoval, že snažil sa s matkou dohodnúť a vychádzať jej v ústrety, pričom matka nemá s predmetným bytom žiadne starosti a povinnosti, keďže tieto všetky prevzal na seba a plynie jej z toho len príjem. Dňa 15.5.2015 došlo k skončeniu platnosti nájomnej zmluvy na dobu určitú, nasledujúce mesiace v byte nikto nebýval, pričom on hradil výdavky s bytom spojené do momentu, kým tam neprišli ďalší nájomcovia. To však bolo len krátku dobu, pretože vypovedali nájomnú zmluvu z dôvodu ich rozchodu. Matke nepoukazoval nájomné, keďže v predmetnom období žiadne nájomné nebolo platené, keďže v byte nikto nebýval. O uvedených skutočnostiach bola matka informovaná e-mailom, pričom zrejme túto skutočnosť už opomenula a bez toho, aby si svoje tvrdenie overila, prezentuje ich súdu. V tejto veci na neho matka nikdy trestné oznámenie nepodala, on vždy si našiel priestor na to, aby ju informoval o opravách v byte alebo nájomcoch a nespomína si skutočnosť, že by mu bola hrozila podaním trestného oznámenia. Matke zasielal aj výpisy z účtu, aké čiastky na opravy vynakladal, pokladničné doklady a aktuálne rieši v byte problém týkajúci sa potreby výmeny parapetu, odstránenia mokrých škvŕn v rohu pod oknami a v minulosti riešil napríklad tapetovanie miestnosti, opravu balkónových dverí, opravu umývačky riadu a iné. Čo sa týka materiálnych plnení, poukázal na to, že jeden mesiac donesie dcére niečo hodnotnejšie, na druhý mesiac možno menej a zároveň dbá na to, aby sa jednalo o veci praktické, či už ide o oblečenie, obuv, vitamíny, ovocie, hračky a podobne. S matkou nemajú spoločný dom v V., jedná sa o dom jeho rodičov, ktorí sú jeho vlastníkmi. V predmetnom dome má od roku 2003 vedený trvalý pobyt a matka maloletej nikdy vlastníčkou tejto nehnuteľnosti nebola. Bytová jednotka rodičovského domu, ktorú využíva on, nie je prenajímaná, ako zavádzajúco uvádza matka maloletej a rodičom teda neplynie žiaden príjem. K rodičom pravidelne cestuje, náklady na bývanie a cestovné si samozrejme hradí on. Pokiaľ opakovane uvádzal, že je občanom Českej republiky, na Česku má úzke väzby, na územie Slovenskej republiky prišiel z dôvodu, že dúfal v rozumnú dohodu s matkou ohľadne obnovenia rodiny, čo mu prisľúbila a on jej uveril. Keď zistil, že obnova rodiny nie je možná, zostal pracovať na území Slovenskej republiky len pre to, aby mal ľahšiu možnosť stretávania sa s maloletou. Matkou predložené vyjadrenie zrejme nesleduje záujem maloletej, ale jedná sa skôr o osobnú pomstu. Celé vyjadrenie je komponované výrazne negatívne proti nemu a matka sa snaží použiť absolútne každú maličkosť voči jeho osobe, pričom vo svojom vyjadrení uvádza aj také skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde ako to, že bol právoplatne odsúdený, pritom proti rozsudku v trestnom konaní podal odvolanie a odvolací súd doposiaľ neprijal vo veci žiadne meritórne rozhodnutie. V priebehu trestného konania preukazoval motív aj dôvody svojho neúmyselného konania, z ktorého sa necíti byť vinným, kedy sa snažil len brániť voči opätovnému výraznému zásahu do jeho osobnostných práv treťou osobou, konkrétne priateľom matky, ktorý opätovne neoprávnene vyhotovoval videozáznam jeho osoby aj maloletej. V súčasnosti matka posiela e-mailové správy, ktoré najprv zasiela len otcovi, následne kolíznemu opatrovníkovi, v ktorých reaguje na jeho stanoviská, jedná sa o účelovo formulované e-mailové správy negatívne zamerané voči jeho osobe, v ktorých matka opakovane poukazuje na skutočnosť, ktorú vytrhne z kontextu jeho stanovísk, chytá ho za slovíčko a práve e-mailové správy nasvedčujú tomu, aký má matka voči nemu postoj a predpokladá, že takýmto spôsobom sa prezentuje aj pred maloletou. O žiadnej príprave maloletej na stretnutia, ktorú matka opakovane uvádza, nemožno ani hovoriť.

9. Otec k stanovisku pripojil zoznam nerealizovaných stykov, predložil e-mailovú komunikáciu ohľadne opráv prebiehajúcich v spoločnom byte a prehľad platieb za kalendárny rok 2017 pre mal. L. od Materskej školy Ernesta Rota v Rožňave z ktorej vyplynulo, že január až júl činila platba 25 € za mesiac, v júli bola prerušená prevádzka materskej školy, v auguste 15,90 €, v zmysle platnej legislatívy sa príspevok za pobyt dieťaťa v materskej škole neuhrádza za dieťa, ktoré má rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, teda v školskom roku 2017/ 2018 teda neplatí. Iné platby, príspevok do pokladne občianskeho združenia rodičov 20 € za školský rok, príležitostné vstupné na divadelné a bábkové predstavenia, koncerty a podobne 1 až 2,5 € priemerne jedenkrát do mesiaca, pracovné zošity na školský rok 2017/ 2018 5,64 € a pobyt v škole v prírode 85 €.

10. Matka podaním reagovala na vyjadrenie otca, ktoré považuje za účelové, bez platnej právnej relevancie. Konštatovala, že otec pred podaním návrhu bol ochotný z vlastnej iniciatívy prispievať na výživu maloletej 370 €, odkedy sa náklady spojené s výživou maloletej podstatne zvýšili a zvýšili sa aj príjmy otca, teda došlo k zmenám pozitívneho charakteru. Pri otcových zjavne nadštandardných príjmoch sú výdavky spojené s jeho živobytím potrebné považovať za nepatrné, ktoré nebránia tomu, aby prispieval vyššou sumou na výživu dcéry. Pokiaľ otec poukazuje na materiálne plnenia, je potrebné uviesť, že toto nemôže mať povahu výživného, ale len ako daru a otec ho poskytovať nemusí, pretože k tomu nebol zaviazaný žiadnym právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti, ona ju vychováva, a preto ona vie, čo potrebuje, o čom však otec nemá prehľad. Darčeky otca spravidla malej a nepatrnej hodnoty nie sú spôsobilé plniť si vyživovaciu povinnosť, navyše maloletá hračky či odevné zvršky odmieta nosiť, preto nemôžu dopĺňať výživné.

11. Odvolací súd konštatuje, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie o výchove mal. L. a povinnosti otca zaplatiť štátu náhradu trov konania odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania odvolacieho súdu (§ 367 ods. 2 .

12. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutých výrokoch presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľky, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.

18. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti.

19. Pokiaľ matka namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o určenie výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného obsahuje náležitosti rozsudku a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným, pretože súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok preukáže iným dôkazom, resp. ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností, a teda týka sa skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie.

20. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného s prihliadnutím na príjem otca, ktorý súd prvej inštancie správne zisťoval odpisom mzdových listín od jeho zamestnávateľa a správne prihliadal a zohľadňoval náklady na živobytie, pričom v tomto smere sa nie je možné stotožniť s odvolacou námietkou matky o tom, že náklady na bývanie u otca ním vyčíslené sú neprimerané, pretože nie je možné zohľadňovať náklady na bývanie v Českej republike aj v Slovenskej republike, pretože túto situáciu zavinila matka svojvoľným odchodom z Českej republiky na Slovensko bez výslovného súhlasu otca s premiestnením jeho maloletého dieťaťa a nie je možné nezohľadniť, že chce byť bližšie k dcére, preto si našiel prácu aj bývanie v Bratislave, čím sa jeho náklady na bývanie zvýšili. K odvolacej námietke matky odvolací súd poznamenáva, že táto je totožná s jej obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa konajúci súd v napadnutom rozsudku vysporiadal a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky týkajúcim sa hodnotenia otcových nevyhnutných výdavkov odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že síce plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a jeho cieľom je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, nie však ako dôkaz, že by rodič nemal dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Z uvedeného dôvodu nebolo preto potrebné detailne skúmať výdavky otca, pričom je nepochybné, že otec má zvýšené svoje životné náklady aj v dôsledku zvýšených nákladov otca na cestovanie za svojím maloletým dieťaťom v čase úpravy styku a keďže sa jedná o vzdialenosť 740 km a na túto skutočnosť nie je možné neprihliadnuť. Pokiaľ matka prezentovala názor, že určené výživné malo byť určené vyššou sumou ako špecifikovala odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, odvolací súd konštatuje, že medzi odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nepatrí len bývanie, strava, školné, ale aj oblečenie, hygiena, zdravotné potreby a podobne a poznamenáva, že tieto matka nemusela preukazovať, pretože sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti a tieto sú všeobecne známou skutočnosťou, ktorú nie je potrebné dokazovať, pričom nevyhnutné náklady maloletého dieťaťa otec špecifikoval predložením potvrdenia materskej školy. Výška výživného preto môže byť určená tak, aby len zodpovedala potrebám dieťaťa, je však potrebné mať na pamäti, že miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a jeho životným štandardom, čo v danom prípade znamená, že otec má zvýšené náklady na bývanie nielen v Českej, ale aj Slovenskej republike a aj na cestovné za dcérou. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletej a zistil všetky okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania, t.j. určeniu výživného dospel k záveru, že určené výživné súdom prvej inštancie je vzhľadom na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutočnému stavu zisteného súdom prvej inštancie.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou odvolací súd dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča (ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Pri úprave styku je zásadne potrebné vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní, ako aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Zákon o rodine priorizuje dohodu rodičov o úprave styku a len v prípade, ak rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na úprave styku, upraví styk autoritatívne súd, pričom prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, zohľadňuje vek dieťaťa a jeho zdravotný stav, prípadne školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov a podobne tak, aby aj z týchto aspektov bol určený styk úspešne realizovateľný. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom, pretože len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk toho rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo pozitívny vzťah k tomuto rodičovi. V prípade, ak rodič, ktorému maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti nevytvára priaznivé podmienky pre realizáciu styku dieťaťa s druhým rodičom, možno mať vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča.

22. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil existujúce pomery maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodičov, keď zohľadnil útly vek dieťaťa, denný režim dieťaťa a nezhody medzi rodičmi nie sú dôvodom pre obmedzovanie styku otca s maloletým, nakoľko v konaní bolo preukázané, že maloletá má so svojím otcom vytvorený blízky citový vzťah a kolízny opatrovník v priebehu šetrenia nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali upravený styk a správne prihliadol aj na závery znaleckého dokazovania. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne a zákonne o úprave styku otca s maloletou, pretože je správne a predovšetkým spravodlivé, aby otec, ktorý je rodičovsky rovnako hodnotný ako matka, mohol plniť svoju otcovskú rolu v plnej miere. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o úprave styku otca s mal. L. rešpektujúc najlepší záujem dieťaťa, ktorá na základe Deklarácie práv dieťaťa má právo byť vychovávaná obidvoma rodičmi.

23. Odvolací súd sa nestotožňuje s matkou navrhovanou úpravou styku otca s maloletou, keďže nezohľadňuje útly vek dieťaťa, v ktorom je pre dieťa nevyhnutný častý kontakt s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti tak, aby sa vzťah dieťaťa k tomuto rodičovi udržiaval a prehlboval a ani z hľadiska vzdialenosti bydlísk nepovažoval za potrebné obmedzovať styk na hranicu matkou navrhovanou, pretože súdom prvej inštancie upravený styk umožňuje otcovi plnohodnotne stráviť čas so svojím dieťaťom. Vzhľadom na to, že doposiaľ sa styk otca realizoval len v obmedzenom rozsahu a za účasti cudzích osôb počas styku na neutrálnom mieste, teda mimo jeho domácnosti, v dôsledku čoho je potrebné, aby si dieťa zvyklo na stanovený režim styku s otcom, pretože takto upravený styk má vytvoriť práve možnosti pre rozšírenie styku dieťaťa s otcom. Napokon nie je vylúčené, aby sa rodičia dohodli na inej forme styku, ktorá dohoda má prednosť pred rozhodnutím súdu. S odvolacími námietkami matky sa súd prvej inštancie vysporiadal, nakoľko tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia v priebehu odvolacieho konania, keďže dieťa otca pozná, má k nemu vytvorený blízky citový vzťah, maloletá sa s otcom pravidelne stretávala počas adaptačnej fázy styku za prítomnosti matky a cudzích osôb. Bude preto povinnosťou matky mal. Karolínu na styk s otcom pripraviť, najmä psychicky, pretože maloleté dieťa vníma na nevedomej úrovni konfliktný vzťah medzi rodičmi, ktorý vo vyššom veku môže považovať za osobnú príčinu nevraživosti medzi rodičmi, čo bude mať do budúcna nepriaznivé následky na psychike maloletého dieťaťa, čo bude len ťažko napraviteľné. Prítomnosť matky na stretnutiach otca s maloletou považoval odvolací súd za nadbytočnú a viacmenej kontraproduktívnu vzhľadom na výrazné negatívne naladenie rodičov voči sebe, v dôsledku čoho by styk otca s maloletou neprebiehal bez rušivých faktorov, ktorým je potrebné sa vyhnúť, aby dieťa nebolo vystavené neprimeranému stresu. Je potrebné poznamenať, že aj súčasná úprava styku má byť len dočasným obmedzením stretávania sa otca s dieťaťom za účelom zabezpečenia obnovenia vzťahu medzi otcom a maloletou, nakoľko táto potreba vychádza z aktuálneho súčasného stavu. Je potrebné poznamenať, že vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, a teda pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa, na ktorý musí súd pri svojom rozhodovaní vždy prihliadať. Záujmom dieťaťa je predovšetkým jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, a teda zabezpečenie jeho riadnej výchovy. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Vzájomne negatívny vzťah medzi rodičmi je rizikom pre ďalší zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa, ktoré pre svoj vývoj potrebuje oboch rodičov, ktorých vzájomná kooperácia je nutná. Pretože dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obom rodičom a je predovšetkým na nich, aby svojím správaním a najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pre realizáciu styku a snažili sa najmä o jednotný výchovný postup rešpektujúc sa navzájom.

24. Odvolací súd preskúmal aj napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti matky zaplatiť štátu náhradu trov konania a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že štát má právo voči obidvom rodičom na náhradu trov konania v rozsahu jednej polovice k celku, ktoré vyplatil za znalecké dokazovanie za dva znalecké posudky presne špecifikované v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak rozdelil trovy za znalecké dokazovanie medzi matku a otca, pretože dokazovanie bolo nariadené v nesporovom konaní, kde sa miera zavinenia vzniku trov neskúma, avšak správne skúmal súd prvej inštancie, či je splnená aj druhá zákonná podmienka pri rozhodovaní o náhrade trov konania, t.j. či účastníci konania spĺňajú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd poznamenáva, že pre priznanie náhrady trov konania ktoré platil štát, nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu bolo opodstatnené. Z uvedeného vyplýva, že v konaniach mimosporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak musí u každého z nich skúmať, či nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. K odvolacím námietkam matky odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudzovanie citových väzieb medzi maloletým dieťaťom a jeho rodičmi, posudzovanie, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady pre zabezpečovanie starostlivosti o dieťa, prípadne zisťovanie vhodnosti realizácie úpravy styku s maloletým dieťaťom z hľadiska psychologického nariadeným znaleckým dokazovaním je v každom prípade v záujme všetkých účastníkov konania a riadneho zistenia skutočného stavu veci, pričom so zreteľom na okolnosti preskúmavaného prípadu nie iba dôsledkom neadekvátneho správania otca, čo v konečnom dôsledku vyplynulo aj zo záverov znaleckého posudku. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil ani dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 v spojení s ust. § 52 , keďže v konaniach podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 . Navyše ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm.a/ OSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .