Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/161/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: EUROSPOL MEDIA, s.r.o., so sídlom Škultétyho 7, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 302 058, právne zastúpeného C.. I. D., advokátkou so sídlom v L. C. nad E., L.. D. XX, proti žalovanému: 1/ O. O. - ViMa Real so sídlom Okániho 2, Veľké Kosihy, IČO 43 060 323, 2/ C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na G. XXXX/XX, J. - O., 3/ S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXXX/XX, J., v spore o zaplatenie 17.145 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 3/ proti rozsudku Okresné súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. septembra 2016, č. k. 8Cb/64/2015-87, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 3/ v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného 3/ k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 17.145 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 17.145 Eur od 01.05.2014 do zaplatenia, náhradu paušálnych nákladov vo výške 40 Eur a to spolu s žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorým bola uvedená povinnosť na zaplatenie uložená platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 10Rob/79/2014-18 zo dňa 08.12.20104, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ďalších žalovaných. Výrokom II. žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému 3/ náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným 1/, 2/, 3/ zaplatenia sumy 17.145 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 17.145 Eur od 01.05.2014 do zaplatenia, a to spoločne a nerozdielne. V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 10Rob/79/2014-18 zo dňa 08.12.2014, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel s tým, že uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ zaplatiť žalovanú sumu spolu s príslušenstvom, spoločne a nerozdielne, ako aj náhradu trov konania. . Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči žalovanému 1/ dňom 02.12.2015 a voči žalovanému 2/ dňom 03.01.2015. Žalovaný 3/ podal voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v ktorom uviedol, že nepodpísal žiadnu dohodu o uznaní záväzku a vyhlásenie o ručení. Ďalej uviedol, že podal trestné oznámenie vo veci poškodzovania cudzích práv v inej právnej veci, ktorá však s touto vecou priamo súvisí, kde bol taktiež sfalšovaný jeho podpis. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného 3/, ktorý neprítomnosť ospravedlnil,

nepožiadal však o odročenie pojednávania. Žalovaný 3/ bol riadne poučený podľa § 183 Civilného sporového poriadku o postupe v prípade, ak sa nemôže pojednávania zúčastniť. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že z kúpnej zmluvy zo dňa 04.11.2013 vyplýva, že túto uzatvoril ako predávajúci žalobca so žalovaným 1/ ako kupujúcim. Ako predmet zmluvy je uvedená stomatologická súprava Q. R.. Z preberacieho protokolu vyplynulo, že žalovaný 1/ prevzal od žalobcu predmet kúpy dňom 21.01.2014. Z Dohody o uznaní záväzku a vyhlásenia o ručení vyplýva, že túto uzatvoril ako veriteľ žalobca, ako dlžník žalovaný 1/, ako ručiteľ 1. - žalovaný 2/ a ako ručiteľ 2. - žalovaný 3/. V predmetnej dohode o uznaní záväzku žalovaný 1/ uznal svoj záväzok voči žalobcovi v sume 17.145 Eur z titulu neuhradenej kúpnej ceny v zmysle podmienok kúpnej zmluvy zo dňa 04.11.2013. Dohoda o uznaní záväzku a vyhlásenie o ručení obsahuje podpisy žalovaného 2/ ako ručiteľa 1 a žalovaného 3/ ako ručiteľa 2 s tým, že títo v bode III. označenom ako ručenie vyhlásili, že uspokoja veriteľa (žalobcu) ak dlžník (žalovaný 1/) nesplní záväzok zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu vo výške 17.145 Eur spolu s príslušenstvom a to najneskôr do 30.04.2014. V Dohode o uznaní záväzku sa žalovaný 1/ zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu najneskôr do 30.04.2014. Výzvami zo dňa 15.07.2014 žalobca tak žalovaného 2/ ako aj žalovaného 3/ vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 17.145 Eur titulom Dohody o uznaní záväzku a vyhlásenia o ručení zo dňa 17.03.2014 s poukazom nato, že žalovaný 1/ túto dlžnú sumu neuhradil. Na skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 409 ods. 1, 2 Obch. zák., § 447 Obch. zák., § 448 ods. 1 Obch. zák., § 323 ods. 1 Obch. zák., § 303 Obch. zák. a § 306 ods. 1 Obch. zák. Žalobca dôvodnosť žaloby preukázal predložením Dohody o uznaní záväzku a vyhlásenie o ručení zo dňa 17.03.2014, ktorú uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaným 1/ ako dlžníkom, žalovaní 2/ a 3/ podpísali vyhlásenie o ručení, ako ručitelia. Uvedené uznanie záväzku dlžníkom obsahuje uznanie záväzku žalovaným 1/, ktorý je predmetom tohto konania, podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Záväzok žalovaného 1/ voči žalobcovi je riadne určený v článku I. predmetnej dohody, tak ako je popísaný vyššie. Dôsledkom uznania záväzku je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom trval. Žalovaný 1/ v konaní opak netvrdil, ani nepreukazoval, voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu nepodal odpor, platobný rozkaz je tak voči žalovanému právoplatný. Dohoda obsahuje v článku II. dohodu žalobcu a žalovaného 1/ o splatnosti uznaného záväzku a to dňom 30.04.2014. Predmetná Dohoda o uznaní záväzku a vyhlásenie o ručení zo dňa 17.03.2014 obsahuje v článku III. aj vyhlásenie žalovaných 2/ a 3/ ako ručiteľov podľa § 303 Obch. zák. o tom, že uspokoja žalobcu v celom rozsahu, ak žalovaný 1/ ako dlžník nezaplatí svoje záväzky žalobcovi, ktoré sú špecifikované v článku I. dohody. Písomná výzva adresovaná žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zo strany žalobcu v súlade s § 306 ods. 1 Obch. zák. bola žalobcom preukázaná predložením výziev zo dňa 15.07.2014, ktorými žalobca tak žalovaného 2/ ako aj žalovaného 3/ vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 17.145 Eur titulom Dohody o uznaní záväzku a vyhlásenia o ručení zo dňa 17.03.2014 s poukazom nato, že žalovaný 1/ túto dlžnú sumu neuhradil. Žalovaný 2/ nepodal odpor voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu, voči nemu platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Žalovaný 3/ sa v odpore proti platobnému rozkazu bránil tvrdením o tom, že nepodpísal žiadnu dohodu o uznaní záväzku a vyhlásenie o ručení. Žalobcom predložená dohoda podpis žalovaného 3/, tak ako je uvedené vyššie, obsahuje. Žalovaný 3/ v konaní nepredložil, ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy (napriek tomu, že bol v konaní o povinnosti dôkazy na svoju obranu navrhnúť, resp. predložiť poučený) o ním tvrdených skutočnostiach. Súd prvej inštancie mal z uvedených dôvodov z vykonaného dokazovania za preukázané tvrdenia žalobcu a preto zaviazal žalovaného 3/ zaplatiť žalobcovi sumu 17.145 Eur. Vzhľadom na to, že sa žalovaný 3/ dostal so zaplatením žalovanej sumy do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi i úrok z omeškania a to vo výške 9,25% zo sumy 17.145 Eur od 01.05.2014 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to v súlade s citovaným ust. § 369 Obch. zák., § 1 ods. 1 až 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., § 369c ods. 1 Obch. zák. a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Žalovaný 3/ sa dostal do omeškania dňom 01.05.2014, teda deň nasledujúci po splatnosti záväzku, stanovenej v čl. II. Dohody o uznaní záväzku a vyhlásenia o ručení zo dňa 17.03.2014. Žalovaný 3/ je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania a paušálnou náhradou nákladov spolu s žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorým bola uvedená povinnosť na zaplatenie uložená platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,

č.k. 10Rob/79/2014-18 zo dňa 08.12.20104, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ďalších žalovaných. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí (§ 262 ods. 2 .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 3/ a domáhal sa nariadenia pojednávania. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy ním riadne a včas zaslané ospravedlnenie, napriek tomu pojednával bez jeho prítomnosti. Súdom nebol poučený, že pri ospravedlnení jeho neprítomnosti na pojednávaní tento môže vo veci rozhodnúť, v takom prípade by žiadal aby v jeho neprítomnosti nepojednával. Mal záujem sa zúčastniť pojednávania a o jeho odročenie žiadal svojou žiadosťou z dôvodu dlhodobej PN. Už v podanom odpore uviedol, že Dohodu o uznaní záväzku a vyhlásenie o ručení nepodpísal a ani nepozná jeho obsah. Navrhol súdu vykonanie znaleckého dokazovania na pravosť jeho podpisu a uviedol, že podal vo veci trestné oznámenie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie považoval za nedôvodné, riadne neodôvodnené, pričom žalovaný 3/ neuviedol žiadne odvolacie dôvody, pričom jeho tvrdenia sú účelové nezakladajúce sa na pravde. Ako vyplýva z podania žalovaného 3/ zo dňa 20.09.2016 sa žalovaný 3/ na pojednávanie ospravedlnil, avšak nepožiadal o jeho odročenie, preto súd prvej inštancie správne konal v jeho neprítomnosti. Žalovaný 3/ pred súdom prvej inštancie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti na svoju obranu a nenavrhol žiadne dokazovanie k otázke pravosti jeho podpisu. Pred podaním žaloby bol riadne vyzvaný na zaplatenie žalovanej sumy na ktoré žiadnym spôsobom nereagoval. Ním uvádzané trestné oznámenie sa týkalo len vzťahov medzi spoločníkmi. Zotrval na tvrdeniach, že žalovaní predmetnú dohodu a ručiteľský záväzok riadne podpísali.

4. Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k žalobcom podanému vyjadreniu k odvolaniu zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní. Opätovne poprel podpísanie predmetnej Dohody o uznaní záväzku a vyhlásenie o ručení. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie.

5. Žalobca sa k podanému vyjadreniu písomne nevyjadril.

6. Od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

11. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12. Z ust. § 119 ods. 2 O.s.p. vyplývalo, že účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

13. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

14. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

15. Podľa § 183 ods. 4 ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

16. Z ust. § 120 ods. 4 O.s.p. vyplývalo, že súd je povinný poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

17. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

18. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalovaného 3/ jeho tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy jeho ospravedlnenie z pojednávania, ktoré riadne a včas súdu zaslal a vec bez jeho prítomnosti prejednal a rozhodol, a že predmetnú Dohodu o uznaní záväzku a vyhlásenie o ručení nepodpísal.

19. Odvolací súd odvolacie dôvody žalovaného 3/ vyhodnotil ako neopodstatnené bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci v napadnutom rozsudku. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore, o procesných právach a procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci. Žaloba bola podaná dňa 04.08.2014 za platnosti a účinnosti O.s.p.. Ešte za účinnosti O.s.p. bol žalovaný 3/ riadne poučený podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Toto poučenie žalovaný 3/ prevzal dňa 16.12.2014 spolu so žalobou, jej prílohami a vydaným platobným rozkazom, o čom svedčí žalovaným 3/ riadne podpísaná doručenka. Po nadobudnutí účinnosti bol žalovaný 3/ opätovne riadne poučený o jeho procesných právach, ktorého súčasťou bolo poučenie podľa ust. § 154 CSP. Súčasťou predvolania na termín pojednávania bolo poučenie podľa § 183 CSP, o čom svedčí žalovaným 3/ riadne podpísaná doručenka. Odvolací

súd konštatuje, že napriek riadnemu poučeniu žalovaného 3/ o jeho procesných právach, v rámci ktorých bol poučený aj o náležitostiach návrhu na odročenie pojednávania, žalovaný 3/ o odročenie pojednávania nepožiadal, súdu prvej inštancie zaslal dňa 20.09.2016 mailom doklad o PN s tým, že chce ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 20.09.2016 v súdenej veci, nakoľko je PN. Preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že ide o ospravedlnenie z nariadeného pojednávania, ktorá neobsahuje žiadosť o odročenie pojednávania. Pre absenciu návrhu žalovaného 3/ na odročenie pojednávania nebol súd prvej inštancie povinný postupovať podľa ust. § 183 ods. 4 CSP. Na základe týchto skutočností odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie mal na nariadenom pojednávaní dňa 20.09.2016 splnené procesné podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti. Na základe týchto skutočností preto odvolací súd konštatuje, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom (O.s.p.) a od 01.07.2016 (nadobudnutie platnosti a účinnosti k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil strane uskutočňovať mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný 3/ bol riadne poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. ako aj následne platného ust. § 154 CSP. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný 3/ žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí nenavrhol, ponechal ich len v rovine tvrdení. Vykonanie znaleckého dokazovania na preukázanie svojich tvrdení pred súdom prvej inštancie nenavrhol, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď pre neunesenie dôkazného bremena tvrdení žalovaného 3/ žalobe v neprávoplatnej časti vyhovel.

20. V súlade s § 387 ods. 3 odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu.

21. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

22. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na jeho úvahy vo vzťahu ku všetkým odvolacím námietkam a na ich právne posúdenie. Žalovaný 3/ v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

23. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 3/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .