Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti X., bytom u matky, zastúpené opatrovníkom O., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21. novembra 2017, č.k. 4P/51/2017-39, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. Y. zo sumy 85 eur na sumu 110 eur a na mal. N. zo sumy 65 eur na 100 eur mesačne, u každého dieťaťa s účinnosťou od 01.09.2017, ktoré výživné uložil otcovi platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých. Zameškané výživné od 01.09.2017 do 30.11.2017 na mal. Y. vo výške 75 eur a na mal. N. vo výške 105 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur na každé dieťa, ktoré bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých, spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania dlhu, keď prvá splátka je zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 05.11.2013, sp. zn. 10P/80/2013-31 v časti výživného na mal. Y. a mal. N.. Zároveň súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 2, 4, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a na výsledky vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne iba sčasti. Súd konštatoval, že v danom prípade od poslednej úpravy výživného na mal. Y. došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. detí, kde mal. Y. v čase poslednej úpravy výživného navštevoval 2. ročník základnej školy a mal. N. 1. ročník základnej školy. V súčasnej dobe od septembra 2017 je mal. Y. žiakom 6. ročníka základnej školy a mal. N. žiačkou 5. ročníka základnej školy. S nástupom na 2. stupeň základnej školy matke nepochybne vznikli zvýšené výdavky na zakúpenie školských potrieb a pomôcok, ošatenia, obuvi a podobne. Na druhej strane k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo aj na strane matky, ktorá v čase poslednej úpravy výživného bola nezamestnaná, zároveň pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti od 04.01.2013 do 31.12.2013 s priemerným čistým príjmom od januára 2013 do augusta 2013 vo výške 74,76 eur. V súčasnosti dosahuje matka príjem 454,66 eur mesačne. V konaní nebolo preukázané tvrdenie otca, že matka má aj iné príjmy ako zo zamestnania. K zmene pomerov u matky došlo aj v tom, že v súčasnosti býva v prenajatom byte, za ktorý platí mesačne sumu 400 eur, v čase poslednej úpravy výživného za bývanie platila 350 eur. Ďalej súd konštatoval, že k podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo aj u otca, ktorý v čase poslednej úpravy dosahoval priemerný zárobok 566,99 eur a v súčasnosti pracuje s priemerným zárobkom 670,64 eur. Je poberateľom daňového bonusu na obe deti, ktorý mu je vyplácaný ročne, z čoho polovicu vo výške 250 eur odovzdáva matke. Súd pri rozhodovaní prihliadol na uvedenú zmenu pomerov detí a rodičov, na stanovisko opatrovníka a taktiež prihliadol na odôvodnené potreby mal. detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, osobnú starostlivosť matky o deti, ako aj celkový vývoj životných nákladov. Súd taktiež pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že jeden týždeň v mesiaci sa deti nachádzajú v starostlivosti otca, ako aj na skutočnosť, že otec nad rámec výživného zakupuje deťom príležitostne ošatenie, obuv, školské pomôcky a podieľa sa aj na nákladoch na ich zdravotnú starostlivosť. Na druhej strane však oblečenie, ktoré otec deťom zakupuje, deti využívajú iba počas pobytu u neho. Sám otec konštatoval vo vyjadrení, že výdavky na deti má z roka na rok vyššie, má zvýšené výdavky na ich výživu a výchovu, mimoškolské aktivity a zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ teda vzrástli výdavky na starostlivosť o deti otcovi, tieto nepochybne vzrástli aj matke, ktorá deťom poskytuje osobnú starostlivosť väčšiu časť mesiaca ako otec. Súd po zohľadnení všetkých uvedených skutočností, za použitia citovaných ustanovení Zákona o rodine dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. Y. a mal. N. od 01.09.2017, kedy nastúpili do ďalšieho ročníka základnej školy (2. stupeň základnej školy), zvýšeným výživným spolu o 60 eur mesačne - u mal. Y. o 25 eur mesačne a u mal. N. o 35 eur mesačne. Zvýšené výživné zabezpečí deťom pokrytie ich základných potrieb, keďže v súčasnej dobe matka bez pomoci otca nie je schopná zabezpečiť pre mal. deti výživu a starostlivosť, aby nebola ohrozená životná úroveň nielen matky, ale aj detí samotných. Pokiaľ sa matka domáhala zvýšenia výživného vo vyššej miere ako rozhodol súd prvej inštancie, vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Zameškané výživné od 01.09.2017 do 30.11.2017 na mal. Y. vo výške 75 eur na mal. N. vo výške 105 eur súd za použitia § 232 ods. 4 povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne na každé dieťa popri bežnom výživnom. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. detí, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietne v celom rozsahu. Namietal, že súd pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti neskúmal, z akého dôvodu zamestnávateľ ukončil pracovný pomer matky v skúšobnej dobe. Matka uviedla, že to bolo z dôvodu PN, čo súd vôbec nepreveril. V uvedenom období matka vo zvýšenej miere požívala alkoholické nápoje. Podľa neho nie je bežné ukončovať pracovný pomer zamestnávateľom v skúšobnej dobe, ak je s výkonom práce zamestnanca spokojný. U terajšieho zamestnávateľa dosiahla matka za necelý mesiac, teda od 01.01.2016 do 26.01.2016 príjem 494,14 eur, z čoho vyplýva, že ak by pracovala celý mesiac, jej príjem by bol podstatne vyšší ako je jej súčasný príjem. Podľa jeho názoru súd sa pri rozhodovaní o podanom návrhu dôsledne neriadil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na mal. deti bez ohľadu na to, či je to v jeho možnostiach a schopnostiach. Poukázal na to, že matka vo vyjadrení uviedla, že platí byt, ktorý je v záujme plnohodnotného rozvoja detí, čo je na úkor iného životného štandardu, ktorý musí deťom odoprieť. Nie je mu však zrejmé, aký plnohodnotný rozvoj týmto deťom zabezpečuje na úkor iného životného štandardu, keď im nezabezpečuje ani riadnu starostlivosť, čo sa týka výchovy a prípravy detí na budúce povolanie, čo je preukázateľné výsledkami v škole a dvoma riaditeľskými pokarhaniami Y.. Nezabezpečuje im ani riadnu zdravotnú starostlivosť, keď výdavky s návštevou mal. detí u lekára má predovšetkým on, o čom predložil aj doklady. Pokiaľ ide o samotný príjem matky, je toho názoru, že tento je vyšší, keď súd do jej príjmu nezapočítal práceneschopnosť, keďže počas roka bola niekoľkokrát práceneschopná. Pokiaľ ide o výdavky uvádzané matkou, súvisiace s nástupom detí na 2. stupeň základnej školy, matka tieto náklady nijakým spôsobom nepreukázala. Súd nezohľadnil ani jeho výdavky, súvisiace s oblečením detí, ktoré musí vynakladať, keď sú deti u neho týždeň, keďže matka im ošatenie odmietla poskytovať. Poukázal na to, že pokiaľ súd v odôvodnení uviedol, že u neho došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že sa mu zvýšil príjem o 103,65 eur oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, jeho majetkové pomery sa však nijako nezmenili. Rodinný dom vlastní od 25-tich rokov veku, jeho finančné možnosti mu nikdy neumožňovali zakúpiť si nové auto. Náklady s výchovou a výživou detí mu podstatne vzrástli v súvislosti so stravovaním, mimoškolskými aktivitami, zdravotnou starostlivosťou, a najmä z dôvodu, že matka zanedbáva starostlivosť o deti. Preto v podstate jeho náklady so starostlivosťou o deti sú oveľa vyššie ako má matka. Zvýšenie výživného, tak ako určil súd, bude mať za následok, že nebude schopný náklady deťom hradiť, čo bude v ich neprospech, pretože matka tieto náklady nehradila a určite ich nebude hradiť ani zo zvýšeného výživného. On má pritom zvýšené výdavky na stravovanie a výdavky spojené s diagnózou, keď že je diabetik. Pokiaľ ide o výdavok matky na bývanie (400 eur mesačne), je toho názoru, že ide o nadštandardnú sumu, pričom na tomto výdavku by sa mal nepochybne podieľať aj priateľ matky, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti. Dodal, že oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o zvýšení výživného o 5 eur mesačne na každé dieťa, zásadná zmena pomerov bola preukázaná u matky, ktorá je zamestnaná a jej príjem sa podstatne zvýšil. Je pritom nepochybné, že je v jej možnostiach a schopnostiach mať aj výhodnejšie zamestnanie, keďže v predchádzajúcom zamestnaní by dosahovala väčší príjem ako má v súčasnosti. Zvýšenie výživného napadnutým rozsudkom s poukazom na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine je nad rámec jeho možností a schopností.

3. K podanému odvolaniu otcom mal. detí sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Pridržiaval sa svojho stanoviska predneseného na pojednávaní dňa 21.11.2017. Vzhľadom na skutočnosť, že deti sú vekovo staršie a nastali podstatné zmeny pomerov na ich strane najmä v tom, že nastúpili na 2. stupeň základnej školy, s čím sú spojené značné finančné výdavky a od poslednej úpravy výživného uplynula značná doba, bol toho názoru, že je v záujme mal. detí, aby výživné bolo zvýšené.

4. K podanému odvolaniu otcom mal. detí sa písomne vyjadrila aj matka mal. detí, ktorá uviedla, že všetky vyjadrenia o jej príjme sú založené na dohadoch a subjektívnych pocitoch otca mal. detí, ktorý nemá žiadne vedomosti o konkrétnych súvislostiach a snaží sa iba zbytočne očierňovať jej osobu. Jej príjem je aj naďalej 550 eur brutto, a to bez ohľadu na nepredvídateľné okolnosti akou je práceneschopnosť, ktorá negatívne ovplyvnila jej príjem, čiže ho znížila, nie zvýšila ako uvádza otec detí. Otec detí sa snaží bezdôvodne ju škandalizovať a urážať narážkami na jej neschopnosť a nezáujem postarať sa o deti, čo iba zdôrazňuje jeho úbohé ovplyvňovanie súdu z dôvodu neochoty postarať sa o náležitý zdravý vývin jeho potomkov a snahu o presunutie zodpovednosti za deti na jej plecia. Pritom otec žije nad rámec svojich možností a ospravedlňuje to svojím zdravotným stavom, ktorý nie je až taký zlý, keď celé deti v čase svojho voľna trávi v stolárskej dielni, kde si mimopracovnou činnosťou privyrába. Nič by na tom nebolo zlé, keby sa snažil za utŕžené peniaze zvyšovať nielen svoju životnú úroveň, ale aj životnú úroveň detí. Považuje za úbohé od otca detí, pokiaľ tvrdí, že by si mala zaobstarať menší a lacnejší byt, keď veľmi dobre vie, že deti sú v pubertálnom veku a každý potrebuje svoju izbu. To otec detí žije v rodinnom dome, ktorý je podľa jej názoru pre osamelo žijúceho človeka nadštandard, hoci uvádza, že ho vlastní od 25-tich rokov života. Ďalším jeho nadštandardom je auto, ktorým sa vozí do zamestnania v E., hoci sa dá cestovať lacnejšie a paradoxne sa vyhovára na nedostatok finančných prostriedkov pre deti. Auto si pritom kúpil hneď po pojednávaní v roku 2013, keď sa vehementne bil o čo najnižšie výživné pre deti. Je nepochybné, že výdavky na deti oproti roku 2013 sú podstatne vyššie, čo je zrejmé nielen z vyšších nákladov na stravu, ale aj zo samotnej skutočnosti, že deti za uvedené roky podrástli o cca 15 cm a teda vzrástli náklady aj na ošatenie a obuv detí. Pokiaľ otec uvádza, že musí paralelne nakupovať deťom ošatenie, ona mu niekoľkokrát uvádzala, že oblečenia majú dosť, pričom on ješitne hovorí, že od nej nič nechce, tak v jeho prípade nemožno hovoriť o nedostatku. Otec poukazuje na svoje zdravotné problémy, avšak zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť má aj ona, denne berie rôzne lieky, ktoré ju stoja nemalé finančné prostriedky, musí sa obmedzovať v stravovaní kvôli zdravotným problémom, ale kvôli tomu sa nesnaží starostlivosť o deti hádzať na niekoho iného.

5. Otec k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že vyjadrenie opatrovníka zohľadňuje iba stranu detí, avšak podľa Zákona o rodine má povinnosť zohľadňovať aj možnosti a schopnosti povinného rodiča. Opätovne poukázal na to, že matka nepreukázala zvýšené výdavky s poukazom na vyšší vek detí a podstatné zmeny pomerov na ich strane najmä v tom, že nastúpili na 2. stupeň základnej školy. Náklady spojené s tým, že deti sú vekovo staršie on znáša v rovnakej miere ako matka, vo väčšej miere ako matka znáša náklady na ich zdravotnú starostlivosť. Zdôraznil, že v súčasnosti je podstatná zmena pomerov preukázaná na strane matky, ktorá je zamestnaná, má príjem a v konaní preukázala iba zvýšenie nájomného za nadštandardné bývanie a skutočnosť, že žije s priateľom, ktorý jej neprispieva, hoci by mal. On nie je ochotný znášať náklady za priateľa matky mal. detí. Aj matka by mala prispievať na výživu svojich detí určitou finančnou čiastkou. Starostlivosť na strane matky je neustále zanedbávaná, čoho dôkazom je nová skutočnosť, že je momentálne opäť hospitalizovaná pre opätovné nadmerné požívanie alkoholických nápojov na psychiatrickom oddelení Y.. Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že matka výživné nespotrebováva na starostlivosť a výchovu detí, ale na zakupovanie alkoholických nápojov.

6. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka matka uviedla, že súhlasí s názorom kolízneho opatrovníka a naďalej trvá na svojej žiadosti na zvýšenie výživného na mal. deti u oboch po 150 eur mesačne ako uviedla v pôvodnom návrhu. Nielen u nej došlo k zmene majetkových pomerov tým, že sa zamestnala, ale aj u otca detí, keď zo svojho príjmu si zadovážil nielen auto, ale aj dva traktory nemalej hodnoty a vlastní vo svojej stolárskej dielni stolárske stroje za tisícky eur, na ktorých si prilepšuje svoj finančný rozpočet. Pokiaľ by takto nezarábal, nie je podľa nej problém, že si nevie nájsť adekvátnu prácu, ktorá by spĺňala zároveň jeho potreby, ako aj potreby detí. Je logické, že z jej hrubého príjmu 550 eur nedokáže uhradiť všetky náklady, preto jej s nákladmi finančne vypomáha priateľ, ktorý však nie je otcom mal. detí. Považuje za úbohé, že otec detí zakomponoval do svojho vyjadrenia aj jej zdravotné problémy a cez nich vykonšpiroval tzv. delírium, používajúc pritom jej problémy s alkoholom spred piatich rokov. Ona alkoholické nápoje nepožíva, s výnimkou piva, ktoré jej lekár odporučil na zníženie krvného tlaku. Jej zdravotný problém v januári 2018 súvisel so závratmi a vysokým krvným tlakom.

7. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že s jej vyjadreniami nemôže súhlasiť. Je presvedčený, že matka s požívaním alkoholu neprestala, čoho dôkazom je aj posledná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení v januári 2018, ktorej predchádzal telefonát matky v skorých ranných hodinách 23.01.2018, z ktorého bolo zrejmé, že bola v delíriu podľa skutočností, ktoré mu uvádzala a tiež podľa skutočností zverejnených na facebooku. Skutočnosť, že matka dlhodobo holduje alkoholu preukazuje, že peniaze, ktoré na deti mesačne má nespotrebováva na starostlivosť a výchovu detí, zdravotnú starostlivosť, mimoškolské aktivity, ale na zakupovanie alkoholických nápojov.

8. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

9. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky, ktoré boli v odvolaní otcom mal. detí vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Otec mal. detí v odvolaní neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Za daného stavu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 v celom rozsahu na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie poukazuje, pričom na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektu právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje jeho majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného zmení.

11. V preskúmavanej veci je nepochybné, že od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti otca na mal. deti v roku 2013 došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania.

12. Pri porovnaní pomerov z predchádzajúcej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 05.11.2013, č.k. 10P/80/2013-31, právoplatným 06.12.2013, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na mal. Y. zo sumy 80 eur na sumu 85 eur mesačne a na mal. N. zo sumy 60 eur na sumu 65 eur mesačne s účinnosťou od 09.09.2013 bolo zistené, že mal. Y. bol žiakom 2. triedy základnej školy a mal. N. 1. triedy základnej školy, matka hradila deťom stravné a školský klub. V čase poslednej úpravy výživného bola matka nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom na základe dohody o pracovnej činnosti dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 74,76 eur. S deťmi bývala v prenajatom byte, za ktorý hradila nájomné vo výške 350 eur mesačne, pričom v spoločnej domácnosti s nimi býval aj priateľ matky. Otec mal. detí v čase poslednej úpravy výživného dosahoval priemerný mesačný zárobok 566,99 eur. Býval v rodinnom dome, ktorého bol vlastníkom a náklady na bývanie spolu s pevnou linkou za telefón predstavovali u neho mesačne cca 168 eur. Otec mal zvýšené výdavky v súvislosti s diabetickým ochorením.

13. V súčasnosti obe deti navštevujú 2. stupeň základnej školy, mal. Y. v školskom roku 2017/2018 navštevoval 6. ročník základnej školy a mal. N. 5. ročník základnej školy. Je nepochybné, že nielen s návštevou 2. stupňa základnej školy vzrástli deťom náklady na výživu, stravu, školské potreby, ale predovšetkým v súvislosti s fyzickým vyspievaním detí, keď deti sú od poslednej úpravy výživného o viac ako 4 roky staršie, pričom mal. N. veľmi rýchlo rastie a vo svojom veku váži 50 kíl a meria 153 cm. V súčasnosti je u matky konštatovaný mesačný príjem 454,66 eur. Bez právnej relevancie k rozhodovaniu o návrhu matky na zvýšenie výživného je skutočnosť, že predchádzajúci pracovný pomer zamestnávateľ s matkou mal. detí skončil v skúšobnej dobe. Mzda matky je v súčasnosti jej jediným príjmom na pokrytie všetkých nevyhnutných potrieb mal. detí, ako aj na uhradenie nákladov súvisiacich s bývaním, stravou a podobne. Náklady na bývanie má matka vo výške 400 eur mesačne, pričom na týchto je povinný sa podieľať aj jej partner, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Otcovi sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil príjem na sumu 670,64 eur mesačne, otec naďalej žije vo svojom rodinnom dome a uhrádza náklady súvisiace s bývaním, ktoré sú v súčasnosti v porovnateľnej výške ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom.

14. Vychádzajúc z citovaných ustanovení Zákona o rodine, s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania aj odvolací súd bol toho názoru, že súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. deti správne. V danom prípade je potrebné konštatovať, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, a to ako na strane detí v súvislosti s ich vyšším vekom a návštevou 2. stupňa základnej školy, teda s nárastom nákladov na ich komplexnú výživu, keď vyživovacia povinnosť k týmto deťom bola naposledy upravovaná pred viac ako 4 rokmi. K zmene pomerov došlo u oboch rodičov mal. detí, keď matka v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom bola nezamestnaná a mala iba minimálny príjem, v súčasnosti jej priemerný zárobok je 454,56 eur. K zvýšeniu príjmu došlo aj u otca mal. detí, a to asi o 103 eur mesačne. Súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že otec sa podieľa aj na hradení ďalších nákladov na potreby mal. detí, preto je nedôvodné tvrdenie otca, že uvedená skutočnosť nebola zohľadnená. Pritom boli rovnako zohľadnené aj výdavky, ktoré má otec v súvislosti s týždňovým pobytom detí u neho. Pokiaľ otec poukazoval na skutočnosť, že matka sa nedostatočne stará o mal. deti, resp. výživné od neho matka na výživu detí v celom rozsahu nespotrebováva, toto tvrdenie nebolo v konaní preukázané a ani zo šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom neboli zo strany matky zistené žiadne závažné pochybenia v uvedenom smere. Pokiaľ otec namietal, že mal. deti v súvislosti s nedostatočnou starostlivosťou matky majú zhoršené známky, resp. správanie (mal. Y.), uvedená skutočnosť nie je dôvodom pre nevyhovenie návrhu matky na zvýšenie výživného, resp. zvyšenie výživného v nižšom rozsahu, ako by zmena pomerov u účastníkov konania (predovšetkým mal. detí) vyžadovala. Naviac, v súvislosti s konštatovaným problémom matky s alkoholom bol na základe návrhu otca nad mal. deťmi nariadený dohľad (rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26.03.2018, č.k. 5P/5/2018-41), čo je nepochybne v prospech maloletých detí a takto bude zároveň zabezpečená kontrola nad starostlivosťou matky o mal. deti.

15. Zohľadniac všetky uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie správne ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na výživu maloletého Y. sumu 110 eur mesačne a na maloletú N. sumu 100 eur mesačne, u oboch s účinnosťou od 01.09.2017, ktorú výšku výživného aj odvolací súd považoval za zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí, pričom súd správne zohľadnil, že rovnako aj matka maloletých detí má vyživovaciu povinnosť k deťom. Po zaplatení výživného zo strany otca, ako aj matky (vrátane prídavkov na deti), budú náklady na výživu maloletých detí uhradené v dostatočnom rozsahu. Rozhodnutie o zvýšení výživného od predchádzajúcej úpravy o 25 eur mesačne na maloletého Y. a o 35 eur mesačne na maloletú N. aj odvolací súd považoval za primerané.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil, keď súd prvej inštancie správne rozhodol aj o výške nedoplatku na zročnom výživnom u maloletých detí a spôsobe jeho zaplatenia. odvolací súd dodáva, že v danej veci nebolo potrebné návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšnom rozsahu zamietnuť (keď matka žiadala na obe deti určiť výživné po 150 eur mesačne), keďže ide o konanie starostlivosti súdu o maloleté detí, ktoré je možné začať aj bez návrhu.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 52 a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.