Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_27Co-203-2017.pdf
PDF · 96.52 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/203/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobkyne: H., proti žalovaným: 1/ P. 2/ N., o zaplatenie 13.277,60 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.marca 2017, č.k. 5C/41/2015-86, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach - vo výroku II., ktorým vo zvyšku žalobu zamietol a v súvisiacom výroku IV., ktorým žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal, z r u š u j e a v týchto častiach vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 6.638,80 eur zastavil, výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol, výrokom III. rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobkyni a výrokom IV. žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa pôvodne domáhala zaplatenia sumy 13.277,60 eur spoločne a nerozdielne zo strany žalovaných titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaným vzniklo v dôsledku toho, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Prievidza sp.zn. 10C/26/2010 sa žalovaní úspešne dovolali neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX o prevode vlastníctva bytu č. X, nachádzajúceho sa v A., na ul. S. zapísaného na LV č. XXXX k.ú. A. a spoluvlastníckeho podielu vo výške 54/944-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXXX na parc. č. XXX. Zmluva bola uzavretá medzi žalovanými a spoločnosťou V. (ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť Z..) a kúpna cena bola vo výške 400.000,- Sk. V dôsledku neplatnosti kúpnej zmluvy vznikla kupujúcemu - spoločnosti Z.. voči žalovaným pohľadávka vo výške 400.000,- Sk, t.j. 13.277,57 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.10.2014, ktorú žalobkyňa uzavrela so spoločnosťou Z.., došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovaným vo výške 13.277,60 eur a v dôsledku toho žalobkyňa vstúpila do postavenia nového veriteľa žalovaných. Žalovaní jej neuhradili ani časť zo splatnej pohľadávky. Neskôr podaním zo dňa 10.2.2017 žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy 6.638,80 eur späť. Žalovaní s nárokom žalobkyne nesúhlasili, dôvody svojho nesúhlasu bližšie neuviedli. Podaním zo dňa 20.2.2017 (č.l. 79 spisu) vzniesli voči nároku žalobkyne námietku premlčania.
3. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 451 ods. 1, 2, § 457, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, s odkazom na ktoré vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Súd považoval za preukázané, že na základe zmluvy právny predchodca žalobkyne poskytol žalovaným sumu 200.000,- Sk, t.j. 6.638,80 eur, čo vyplýva aj z rozsudku súdu zo dňa 1.10.2013 č.k. 10C/26/2010-271 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.8.2014 č.k. 6Co/831/2013-307. Taktiež bolo preukázané, že kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX bola citovaným rozsudkom posúdená ako absolútne neplatný právny úkon. V zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka sú si účastníci povinní vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostali.
Žalovaným teda vznikla povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 6.638,80 eur. V konaní však žalovaní voči nároku žalobkyne vzniesli námietku premlčania. Súd preto skúmal dôvodnosť vznesenej námietky. V súvislosti s určením neplatnosti kúpnej zmluvy vzniklo na strane žalovaných bezdôvodné obohatenie. V danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu (podľa § 39 Občianskeho zákonníka), v ktorom prípade vyhlásením zmluvy za neplatnú nastávajú účinky neplatnosti od počiatku (ex tunc), t.j. akoby táto zmluva nebola vznikla. Bezdôvodné obohatenie získané z tohto úkonu teda vzniká od samého vzniku právneho úkonu, resp. od okamihu poskytnutia finančných prostriedkov, v danom prípade XX.X.XXXX. Premlčacia lehota na uplatnenia nároku z bezdôvodného obohatenia je dvojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súčasne však v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné nárok uplatniť v objektívnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danej veci objektívna premlčacia lehota začala plynúť XX.X.XXXX a uplynula dňa XX.X.XXXX. Žalobkyňa si nárok voči žalovaným uplatnila dňa 17.12.2014, teda až po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty. Súd preto námietku premlčania, ktorú žalobcovia vzniesli voči nároku žalobkyne, považoval za dôvodnú. Vzhľadom k tomu, že nárok žalobkyne je premlčaný, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa sa pôvodne domáhala voči žalovaným zaplatenia sumy 13.277,60 eur spoločne a nerozdielne. Pred začatím pojednávania však svoj nárok v časti o zaplatenie sumy 6.638,80 eur vzala späť, súd preto podľa § 145 ods. 2 v spojení s ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie v časti o zaplatenie sumy 6.638,80 eur zastavil. V súvislosti s čiastočným zastavením konania súd rozhodol aj o vrátení časti súdneho poplatku žalobkyni v súlade s ust. § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Alikvótna časť súdneho poplatku, pripadajúca na sumu 6.638,80 eur po krátení o 6,70 eur, predstavuje sumu 391,30 eur. Po právoplatnosti tohto rozsudku bude uvedená suma žalobkyni vrátená prostredníctvom príslušného orgánu podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, t.j. prostredníctvom Z.. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V konaní o zaplatenie sumy 6.638,80 eur boli úspešní žalovaní a vznikol im nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Taktiež v súvislosti so zastavením konania o zaplatenie sumy 6.638,80 eur vznikol nárok na náhradu trov konania žalovaným, nakoľko k späťvzatiu došlo z dôvodu, že žalobkyňa posúdila svoj nárok v uvedenej časti za sporný. Procesné zavinenie zastavenia konania je teda na strane žalobkyne. Žalovaní teda majú v konaní nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V konaní však žalovaným trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal.
4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to v časti výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v súvisiacej časti o náhrade trov konania (výrok IV.), navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu, a to tak, že žalobe bude vyhovené, prípadne bude rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vychádzajúc z obsahu odvolania namietajúc nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) namietala, že súd prvej inštancie pri posudzovaní účinkov žalovanými vznesenej námietky premlčania neaplikoval ust. § 107 ods. 3 Obč. zákonníka, ktorým je stanovená výnimka z ust. § 100 ods. 1 veta posledná, podľa ktorej, ak sa dlžník dovolá premlčania, premlčané právo veriteľovi nemožno priznať. Predmetom konania bol nárok žalobkyne na vrátenie kúpnej ceny, ktorý súd prvej inštancie posúdil ako bezdôvodné obohatenie, a to z neplatnej zmluvy, ktoré právo je zo zákona (§ 457 a § 560) podmienené tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť. Uvedené ustanovenie možno aplikovať iba na tie prípady, keď podľa zmluvy každý z účastníkov niečo dostal a každý z nich to čo dostal, je v prípade neplatnosti, alebo zrušenia zmluvy povinný vrátiť druhému účastníkovi s tým, že obaja majú možnosť namietať premlčanie, čo však v tomto prípade zo strany žalobkyne nie je možné. Ust. § 107 ods. 3 OZ sa týka vzájomných záväzkov vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej, či zrušenej zmluvy. V posudzovanej veci súd rozhodol, že vlastníkom nehnuteľnosti sa stali žalovaní, čím nastala situácia, kedy disponujú vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, ktorá bola posúdená ako neplatná a zároveň nemajú žiaden záväzok. Preto žiadala odvolací súd o spravodlivosť v tomto konaní. Má za to, že boli splnené všetky podmienky na to, aby bolo možné aplikovať ust. § 107 ods. 3 OZ. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na aplikácii ust. § 107 ods. 1 a 2 OZ, ktoré stanovujú lehoty na vznesenie námietky premlčania, avšak s ust. § 107 ods. 3 OZ, ktorý stanovuje výnimku na uplatnenie týchto ustanovení, sa nevysporiadal, ani nezaoberal. Preto žiada, aby bolo učinené za dosť spravodlivosti, pričom poukazuje na obdobnú vec a právny názor s ňou súvisiaci vyslovený rozhodnutím Krajského súdu v Žiline pod č.k. 5C/265/15.
5. Žalovaní 1/, 2/ nevyužili svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších predpisov.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach - zamietajúcej a v súvisiacej o náhrade trov konania (výroky II. a IV.) podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). V zostávajúcich častiach - zastavujúcej (výrok I.) a vo výroku III., ktorým rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobkyni, rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmaval, keďže tieto suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté neboli. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.
11. Z obsahu pripojeného spisu pod sp. zn. 10C/26/2010 vyplýva, že žalovaní ako predávajúci dňa XX.X.XXXX uzatvorili kúpnu zmluvu so spoločnosťou V., so sídlom v A., A., ako kupujúcim, predmetom ktorej bol byt č. X, nachádzajúci sa vo vchode č. XX, na X. poschodí domu súp. č. XXXXX, stojaceho na parc. č. XXX, na ul. S., k.ú. A., zapísaného na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 54/944-ín. Kúpna cena za predmetný byt bola dohodnutá sumou 400.000,- Sk, ktorá mala byť splatná pri podpise kúpnej zmluvy. Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 1.10.2013 č.k. 10C/26/2010-271 rozhodol, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedeného bytu, ako aj spoluvlastníckeho podielu 54/944-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXXX, na parc. č. XXX, v celosti. Z odôvodnenia rozsudku bolo zistené, že žalovaní boli pri uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.X.XXXX. uvedení do omylu jednak žalobkyňou, ale aj jej právnym predchodcom. Z rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v 1/ rade je hluchonemý a žalovaná v 2/ nedoslýchavá, má rečovú vadu, v dôsledku ktorej ťažko artikuluje. Celkovo súd hodnotil žalovaných ako jednoduchých ľudí, ktorí sú v dôsledku sluchovo-rečového hendikepu extrémne dôverčiví, naivní, s nízkym právnym vedomím. Súd v uvedenom konaní zistil, že žalovaní v skutočnosti neprejavili vôľu previesť vlastnícke právo k bytu, ktorý patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva, spoločnosti V.., ale mali záujem získať finančné prostriedky na splatenie úverov poskytnutých spoločnosťou A. a s týmto úmyslom kontaktovali žalobkyňu, ktorej uverili, že im chce finančne pomôcť splatiť dlhy. Vzhľadom k tomu, že jej dôverovali, podpísali všetky listiny, ktoré im boli odovzdané na podpis bez toho, aby si ich sami prečítali, prípadne ich niekto oboznámil s ich obsahom. Z odôvodnenia citovaného rozsudku súd tiež zistil, že spoločnosť V.., byt od žalovaných reálne nadobudla za sumu 200.000,- Sk, pretože ďalšiu časť kúpnej ceny v sume 200.000,- Sk žalovaní zložili ako nájomné na obdobie 5 rokov vopred, čo potvrdil v uvedenom konaní svedok A. G. a tento potvrdil aj následný prevod bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne za kúpnu cenu 1.200.000,- Sk. Súd v konaní sp.zn. 10C/26/2010 dospel k záveru, že žalovaní boli pri uzatváraní kúpnej zmluvy spoločnosťou V.., a žalobkyňou uvedení do omylu, nebyť ktorého by kúpnu zmluvu neuzavreli. Žalobkyňa a spoločnosť V.. (ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť Z.) prostredníctvom svojho konateľa pod zámienkou finančnej pomoci pripravili žalovaných o bývanie a za zjavne nevýhodných podmienok s nimi uzavreli kúpnu zmluvu, o uzavretie ktorej žalovaní neprejavili skutočnú vôľu. Súd v rozsudku zo dňa 1.10.2013
č.k. 10C/26/2010-271 uviedol, že kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX je neplatná, keďže žalovaní sa úspešne dovolali jej relatívnej neplatnosti. Krajský súd v Trenčíne uvedený rozsudok potvrdil, a to rozsudkom zo dňa 19.8.2014 č.k. 6Co/831/2013-307 a uviedol, že úkony žalobkyne a jej právneho predchodcu je potrebné hodnotiť aj ako v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX je potom neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi.
12. Dňa 21.10.2014 došlo medzi spoločnosťou Z., ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola pohľadávka postupcu voči žalovaným vo výške 13.277,60 eur s príslušenstvom, ktorá vznikla z dôvodu zrušenia zmluvy o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX rozhodnutím Okresného súdu v Prievidzi v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.9.2014.
13. Žalobkyňa si preto voči žalovaným podala na súd žalobu, ktorá je predmetom posudzovanej veci na zaplatenie sumy 13.277,60 eur, ako vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v dôsledku vyhlásenia kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX za neplatnú. Neskôr podaním zo dňa 10.2.2017 vzala svoj nárok v časti o zaplatenie sumy 6.638,80 eur späť a domáhala sa zaplatenia len sumy 6.638,80 eur a náhrady trov konania.
14. V posudzovanej veci teda žalobkyňa proti žalovaným uplatnila nárok na zaplatenie po jeho obmedzení sumy 6.638,80 eur ako bezdôvodné obohatenie, ktoré získali žalovaní plnením z neplatného právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej so spoločnosťou V. ako kupujúcim, ktorú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení táto spoločnosť postúpila na žalobkyňu. Neplatnosť kúpnej zmluvy, ako vyplýva z vyššie uvedeného, bola vyslovená súdnym rozhodnutím, ktoré je právoplatné.
15. Žalovaní 1/, 2/ uplatnili námietku premlčania nároku žalobkyne, ktorú súd prvej inštancie za aplikácie ust. § 107 ods. 1, 2 OZ považoval za opodstatnenú s odôvodnením, že nárok žalobkyne sa premlčal v objektívnej 3-ročnej dobe od poskytnutého plnenia, teda dňa XX.XX.XXXX, keďže išlo o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zákonníka, teda kúpna zmluva bola neplatná od začiatku - ex tunc. Pokiaľ žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovaným až dňa 17.12.2014, bolo to po uplynutí objektívnej 3-ročnej premlčacej dobe.
16. Pre vydanie bezdôvodného obohatenia stanovuje právna úprava premlčaciu dobu v ust. § 107 Obč. zákonníka. V odseku 1 je určená subjektívna premlčacia doba, ktorá je 2-ročná a začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
17. Podľa ust. § 107 ods. 2 Obč. zákonníka najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo (objektívna premlčacia doba).
18. Žalobkyňa ako ťažiskový a v zásade jediný dôvod odvolania namietala, že súd prvej inštancie s poukazom na charakter právneho vzťahu a právne posúdenie uplatneného nároku, neposúdil účinky vznesenej námietky premlčania z hľadiska ust. § 107 ods. 3 Obč. zákonníka, s ktorým ustanovením sa ani vo vzťahu k nej žiadnym spôsobom nevysporiadal.
19. Podľa § 107 ods. 3 Obč. zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
20. Podmienkou vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je aj to, že sa niekto obohatil na úkor oprávnenej osoby. Ustanovenia § 451 a nasl. OZ považujú za bezdôvodné obohatenie aj plnenie z neplatnej, alebo zrušenej zmluvy. V týchto prípadoch ide spravidla o synalagmatický záväzok, z ktorého sú účastníci zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa neplatnej, alebo zrušenej zmluvy dostali. V prípade neplatnej alebo zrušenej zmluvy, sa aplikačná prax súdov ustálila na závere, že ust. § 107 ods. 3 OZ dopadá na všetky prípady, kde synalagmatický vzťah vznikol zo zákona. Ak tomu tak je, možnosť účinne vzniesť námietku premlčania je podľa § 107 ods. 3 OZ obmedzená. Súd totiž môže na takúto námietku prihliadnuť len vtedy, ak môže námietku premlčania vzniesť aj druhý účastník zmluvy. Nie je pritom rozhodujúce, či druhá zmluvná strana takúto námietku vzniesla, ale iba to, či tak mohla
urobiť. Ustanovenie § 457 OZ upravuje okrem spôsobu aj rozsah povinnosti účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy na vrátenie vzájomného plnenia a uplatní sa v prípade, ak na základe obojstranne zaväzujúcej zmluvy si obe strany plnili. Typicky obojstranne zaväzujúcou zmluvou je zmluva kúpna, kedy práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy sú vzájomne podmienené a rovnako tak sú vzájomne podmienené ich nároky na vrátenie už prijatých plnení, ak ich zmluva bola neplatná alebo zrušená. Obe zmluvné strany sú zároveň povinným aj oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného plnením podľa neplatnej, či zrušenej zmluvy. V prípade kúpy nehnuteľností sú vzájomnými a navzájom podmienenými plneniami zo strany predávajúceho prevod vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny. Zaplatenie kúpnej ceny je protiváhou vlastníctva k prevádzanej veci. Ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená a kupujúci teda nie je vlastníkom veci, hoci zaplatil kúpnu cenu, predávajúci je povinný kúpnu cenu mu vrátiť. Vrátenie kúpnej ceny je na druhej strane vyvážené tým, že vlastníctvo k predmetu prevodu ostáva predávajúcemu.
21. Keďže v posudzovanej veci súd prvej inštancie uplatnený nárok posúdil právne ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 OZ (s čím sa odvolací súd identifikuje), s poukazom na žalovanými vznesenú námietku premlčania, bolo potrebné jej účinky posudzovať aj z hľadiska ust. § 107 ods. 3 Obč. zákonníka.
22. Keďže súd prvej inštancie síce správne aplikoval na prejednávanú vec právnu úpravu (§ 457 OZ, § 107 ods. 1, 2 OZ), vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu bolo potrebné podľa názoru odvolacieho súdu pri posudzovaní práva žalovaných vzniesť námietku premlčania a jej účinkov, túto posúdiť aj z hľadiska ust. § 107 ods. 3 Obč. zákonníka.
23. Keďže súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného nepostupoval a účinkami vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku žalobkyne sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal a bez ďalšieho sa teda ani nezaoberal vecnou stránkou uplatneného nároku, bolo potrebné jeho rozhodnutie za použitia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
24. Povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude predovšetkým účinky vznesenej námietky premlčania posúdiť so zreteľom na ust.§ 107 ods. 3 OZ a následne vyvodiť skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie o predmete sporu v zmysle podanej žaloby, a opätovne vo veci rozhodnúť. Pred novým rozhodnutím vo veci bude súd postupovať v súlade tiež s prípadnými procesnými návrhmi strán sporu, rozhodujúce skutočnosti vyhodnotí podľa zásad uvedených v ust. § 191 ods. 1 CSP, pričom sa vysporiada so všetkými námietkami produkovanými stranami v konaní a tiež uvedenými v odvolaní a vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP (§ 391 ods. 3 CSP).
25. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.
26. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).