Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-10Csp/116/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Alenou Purgat Martinusovou, v právnej veci žalobcu: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zast.: JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou so sídlom: Bratislava, Záhradnícka 37, proti žalovanému: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom: G., A. XX, o zaplatenie 405,82 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 405,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 2.12.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

l. Žalobou zo dňa 22.11.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.12.2017, danú na poštovú prepravu dňa 02.12.2017, sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 405,82 Eur spolu s príslušenstvom - 5 % ročným úrokom z omeškania dlžnej sumy od podania žaloby do zaplatenia a náhradu trov konania, titulom náhrady škody regresného nároku za vyplatené poistné plnenie poškodenému subjektu. Dňa 14.10.2013 uzavrel žalobca ako poisťovateľ a p. H. A., nar. XX.XX.XXXX bytom: G., A. Č.. XX ako poistník poistnú zmluvu s č. návrhu: XXXXXXXXXX (poistná zmluva č. XXXXXXXXXX) týkajúcu sa havarijného poistenia motorového vozidla Renault Fluence, EČV: G. so začiatkom poistenia dňa 14.10.2013 od 08:00 hod, na dobu neurčitú. Dňa 01.04.2016 bol žalobcovi oznámený vznik poistnej udalosti zo dňa 10.03.2016, ku ktorej došlo tak, že žalovaný polotuhou náterovou hmotou bielej farby a modrou kvapalnou farbou polial strechu, kapotu, čelné sklo a ľavú stranu motorového vozidla, čím spôsobil poškodenému H. A. celkovú škodu vo výške 825,82 Eur. Okresný súd Bratislava V trestným rozkazom č. k. 2T/87/2016-86 zo dňa 19.09.2016 uznal žalovaného vinným z trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a uložil žalovanému trest odňatia slobody v trvaní tri mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka, povinnosť nahradiť poškodenému H. A. škodu v sume 420 Eur a vo zvyšku nároku na náhradu škody odkázal žalobcu na občianske súdne konanie. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení uvedených v žalobe predložil listinné dôkazy procesného útoku: poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, trestný rozkaz č. k. 2T/87/2016-86 zo dňa 19.09.2016, oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa 01.04.2016 týkajúce sa osobného motorového vozidla Renault Fluence, faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 31.03.2016 o oprave motorového vozidla v celkovej sume 825,82 Eur, oznámenie o poistnom plnení na účet spoločnosti Kestler spol. s r.o., ktorá opravovala poškodené motorové vozidlo, výzvu na zaplatenie regresného nároku č. regresu XXXXXXXXXX v sume 825,82 Eur.

2. Žalovanému bola žaloba s prílohami, poučením spotrebiteľa a platobný rozkazom doručená uložením na pošte, keďže žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote. Táto bola súdu vrátená dňa 24.05.2018. Následne bol platobný rozkaz z dôvodu nedoručenia žalovanému zrušený. Žalovaný v danom konaní nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom podložené listinnými dôkazmi procesného útoku.

3. Súd po oboznámením sa s listinnými dôkazmi procesného útoku preukazujúcimi skutkový stav a ich vyhodnotení zistil nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 10.03.2016 na základe listinných dôkazov v presne nezistenom čase od 20:00 hod. do 20:30 hod. došlo na parkovisku pred obytným domom na adrese: A. XX, G. k vzniku poistnej udalosti a to tak, že žalovaný poškodil tam zaparkované motorové vozidlo zn. Renaul Fluence s EČV: G. a to tak, že polotuhou náterovou hmotou bielej farby a modrou kvapalnou farbou polial strechu, kapotu, čelné sklo a ľavú stranu motorového vozidla. Poškodenému H. A., ktorý je vlastníkom motorového vozidla, spôsobil celkovú škodu vo výške 825,82 Eur. Žalovaný bol zaviazaný trestným rozkazom č. k. 2T/87/2016-86 poškodenému Karolovi Gašparíkovi k náhrade škody v sume 420 Eur, vo zvyšnom nároku bol odkázaný na občianske súdne konanie. Žalobca na základe predložených dokladov poukázal poistné v sume 825,82 Eur na účet spoločnosti Kestler spol. s r.o., ktorá vykonala opravu poškodeného motorového vozidla.

5. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 11.10.2016 na náhradu poskytnutého poistného plnenia vo výške 825,82 Eur, pričom táto suma predstavuje 100 % vyplateného poistného plnenia. Nakoľko bol žalovaný v trestnom rozkaze zaviazaný na náhradu škody v sume 420 Eur, žalobca v tomto konaní žaloval len sumu 405,82 Eur ako rozdiel medzi sumou 825,82 Eur a 420 Eur.

6. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

7. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

8. Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

9. Podľa § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobnej poistnou udalosťou, prechádza jeho práva na poistiteľa, a to do výšky planenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

10. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

11. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škody, to znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil žalovaný /škodca/, existencia škody a jej výška zaťažuje žalobcu. O všeobecnú zodpovednosť pôjde vtedy, ak sú kumulatívne naplnené predpoklady nároku na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu a príčinná súvislosť medzi škodou a konaním škodcu.

13. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii úkonu v rozpore s objektívnym právom, uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť, pričom nezáleží, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Porušenie právnej povinnosti je teda rozpor toho, ako osoba skutočne konala a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti uložené jej právnym predpisom alebo inou skutočnosťou. Porušenie právnej povinnosti žalovaného jednoznačne preukazuje rozhodnutie vydané v trestnom konaní, ktorým súd uznal žalovaného vinným za škodu spôsobenú žalobcovi.

14. Škoda je chápaná ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná peniazmi a je teda nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Zo žalobcom predložených dokladov vyplynulo jeho poistné plnenie voči poškodenej osobe za škodu na jej motorovom vozidle, spôsobenú protiprávnou činnosťou žalovaného.

15. Príčinná súvislosť je v aplikačnej praxi označovaná ako kauzálna súvislosť, súvislosť príčiny a následku, kauzálny nexus. Ide o objektívnu kategóriu vyjadrujúcu vzájomnú súvislosť medzi konaním a účinkami konania, teda stav pri ktorom konanie vyvoláva určité účinky. Ak ide o náhradu škody, vyžaduje sa existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu, vyvolávajúce následok v podobe vzniknutej škody. V prípade zodpovednosti za škodu, ktorej predpokladom je protiprávne konanie, nestačí, že je daná príčinná súvislosť konania škodcu a škody, ale vyžaduje sa príčinná súvislosť protiprávneho konania a škody ako jeho následku. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, o jej existencii /neexistencii/ robí skutkový záver súd, dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania škodcu a príčinnú súvislosť, zaťažuje poškodeného. Z predložených listinných dôkazov procesného útoku jednoznačne vyplýva, že konaním žalovaného došlo ku vzniku škody vo výške žalovanej istiny.

16. Vo vzťahu zodpovednosti za škodu je zavinenie definované ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré je protiprávne. Ide teda o subjektívnu spôsobilosť na protiprávne správanie, teda spôsobilosť rozoznať protiprávnosť správania. Zavinenie je založené jednak na poznaní konajúceho, spočívajúceho vo vedomosti a predvídaní určitého výsledku a na vôli konajúceho, ktorý prejavuje svoju vôľu tak, že niečo chce alebo je s niečím uzrozumený alebo mal byť uzrozumený. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to konanie úmyselné alebo nedbanlivostné, v prípade úmyslu subjektívna stránka konajúceho zahrňuje vždy vôľovú aj rozumovú stránku, pri úmyselnom zavinení škodca vedel, že jeho vznikne škoda a tento výsledok chcel dosiahnuť /priamy úmysel/ alebo vedel, že škoda môže vzniknúť a pre prípad, že vznikne, bol s týmto výsledkom uzrozumený /nepriamy úmysel/. V danom prípade žalovaný svojim protiprávnym konaním spôsobil škodu na osobnom motorovom vozidle, ktorého vlastníkom je p. H. A., teda poškodený.

17. Predpokladom vzniku poistného vzťahu je zmluvný vzťah vyplývajúci z poistnej zmluvy, na základe ktorej poistiteľ po tom, čo nastala poistná udalosť, poškodenému subjektu plnil, uhradil uplatnenú náhradu škody. Ak však poisťovateľ plnil poškodenému a súčasne je daná zo zákona zodpovednosť poistenej osoby za vzniknutú škodu, vo vzťahu k poistenému to, čo poistiteľ plnil voči poškodenému, do výšky tohto plnenia, prešlo právo na poistiteľa. Prechod práva na náhradu škody vzniká v takom prípade bez zreteľa na vôľu poistiteľa a poisteného, stačí, že došlo k plneniu poistiteľa poškodenému subjektu a škodca nedodržal zákonom uloženú povinnosť.

18. Žalobcovi vznikla povinnosť nahradiť vzniknutú škodu poškodenému subjektu titulom poistného plnenia z poistnej zmluvy havarijného poistenia, uzavretej medzi žalobcom a poškodenou osobou, teda poistníkom - prevádzkovateľom motorového vozidla, na ktorom spôsobená škoda vznikla. Súd mal preukázané, že žalobca poskytol poškodenému subjektu poistné plnenie vo výške žalovanej istiny na základe uzavretého havarijného poistenia, a to v dôsledku poistnej udalosti spôsobenej konaním žalovaného, za ktoré bol uznaný vinným v trestnom konaní a bol mu súdom uložený trest. Súd mal preukázané, že poistná udalosť bola spôsobená žalovaným, zodpovedajúcim za spôsobenú škodu podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za spôsobenie škody, vyplatením poistného plnenia zo strany žalobcu poškodenému subjektu prešlo právo poškodeného na náhradu škody voči škodcovi na poistiteľa, ktorý si svoj nárok uplatňoval aj v trestnom konaní.

19. Plnením žalobcu poškodenému vzniklo žalobcovi právo regresu poistiteľa, ktorého podstatou je prechod práva poškodeného na náhradu škody voči poistenému škodcovi na poisťovateľa. Poškodený si uplatnil u poisťovateľa nárok na náhradu škody titulom poistnej udalosti, spôsobenej žalovaným ako škodcom a poistiteľ plnenie poškodenému poskytol. Zákonné podmienky na priznanie nároku na náhradu škody žalobcovi boli splnené, žalobou uplatnený nárok súd vyhodnotil v plnom rozsahu za dôvodný.

20. Žalobca si okrem istiny uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od podania žaloby na súd až do zaplatenia. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania

stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.

21. Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, a tak súd priznal žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania, určený zo žalovanej istiny odo dňa podania žaloby na súd (dátum podania zásielky na poštovú prepravu) do zaplatenia.

22. Na základe uvedeného mal súd preukázané naplnenie všetkých predpokladov nároku na náhradu škody, teda porušenie právnej povinnosti, vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu a príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním škodcu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.

V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o exekučný výkon súdneho rozhodnutia.