Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoEk-2-2024.pdf
PDF · 104.66 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoEk/2/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v exekučnej veci oprávneného: A., B., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 358 075 98, zast. Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. XXX/X, vedenej pod spisovou značkou EX 10298/14 súdnym exekútorom C. G. C., so sídlom Exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava (súdnemu exekútorovi C. H. D., A. zanikla ku dňu 31. 10. 2023 funkcia súdneho exekútora), o vymoženie uloženej povinnosti 1.032,41 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3Er/14/2014-93 zo dňa 10.10.2023, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že dňa 23.10.2015 vydal poverenie súdnemu exekútorovi C. H. D., A., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.032,- Eur s prísl., ktorú má voči povinnej na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom v Bratislave č. k. SR 02214/12 zo dňa 14.06.2012 (ďalej aj „exekučný titul“). Dňa 02.02.2016 doručil oprávnený okresnému súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
1.1 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že sa oboznámil so zmluvou o úvere zo dňa 23.09.2010, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 600,- Eur s tým, že povinná sa zaviazala sumu poskytnutého úveru oprávnenému vrátiť s úrokmi vo výške 500,- Eur, t. j. povinná sa zaviazala zaplatiť oprávnenému celkom sumu 1.100,- Eur v 10 splátkach po 110,- Eur počnúc dňom 22.10.2010. Podľa exekučného titulu, povinná si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu (zmluvy o úvere) riadne a včas nesplnila, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 06.06.2011. Oprávnený vyplnil dňa 16.07.2011 zmenku v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.003,01 Eur s dátumom začiatku úročenia 06.06.2011 a táto zmenka bola povinnej predložená na zaplatenie dňa 21.07.2011. Okresný súd preskúmal zmenku vystavenú oprávneným dňa 23.09.2010 na sumu 1.003,01 Eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 06.06.2011. Oboznámil sa tiež s rozhodcovskou zmluvou zo dňa 23.09.2010, s Pokusom o zmier zo dňa 18.07.2011, v ktorom oprávnený povinnej oznámil, že neuhradila riadne štyri po sebe nasledujúce splátky úveru, a teda jej dlh sa stal splatným naraz, a to vo výške 1.080,01 Eur a s návrhom na začatie rozhodcovského konania zo dňa 05.03.2012, v ktorom oprávnený okrem iného uviedol, že povinná zaplatila na predloženú zmenku pred podaním návrhu sumu vo výške 660,- Eur.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia odcitoval ust. § 243f ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6, ust. § 39 ods. 4 a ust. § 57 ods. 1 písm. m/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len
„Exekučný poriadok“), § 9 ods. 2 písm. j/ a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2010 a uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie súvisiacej s plnením zo zmenky, preto bol podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený povinný v stanovenej lehote doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Dňa 20.02.2016 bolo okresnému súdu v zákonnej lehote doručené podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016, obsahujúce doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Následne okresný súd preskúmal podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Konštatoval, že podmienkou na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku je, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a že súčasne nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo je daný rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Okresný súd teda podľa odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia najprv skúmal, či ide o spotrebiteľskú zmluvu. Konštatoval, že z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoE/109/2015-73 zo dňa 30.06.2015, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o odvolaní oprávneného proti v poradí prvému rozhodnutiu okresného súdu vydanému v tejto veci vyplýva, že krajský súd ako súd odvolací považoval povinnú za spotrebiteľa, preto okresný súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že povinná je spotrebiteľ a že ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavila vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Okresný súd ďalej skúmal, či rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi či so zákonom. Konštatoval, že predložená zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 23.09.2010. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, výška sumy vypísanej v zmenke môže byť pri spotrebiteľskom úvere najviac 30 % zo sumy poskytnutého úveru. Predmetný úver bol povinnej poskytnutý oprávneným vo výške 600 ,- Eur, preto suma, ktorá mohla podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. predstavovať najvyššiu možnú sumu vypísanú v zmenke, bola 180,- Eur. Zmenka však bola vypísaná oprávneným na sumu 1.003,01 Eur, čo je v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením. Ďalej okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia konštatoval, že z návrhu na začatie rozhodcovského konania vyplýva, že povinná zaplatila oprávnenému po predložení zmenky sumu 660,- Eur. Vzhľadom k tomu, že zmenka mohla byť vypísaná najviac na sumu 180,- Eur, pričom bola vypísaná na sumu 1.003,01 Eur a tiež vzhľadom k tomu, že „povinná už oprávnenému zaplatila najmenej sumu 660,- Eur“, mal okresný súd za to, že v exekúcii nie je možné pokračovať, preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m / Exekučného poriadku zastavil.
2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie sa oprávnený odvolal a v odvolaní uviedol, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie podáva odvolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedol, že posudzovanie povinnej ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Poukázal pritom na skutočnosť, že dňa 23.09.2010 uzavrel s povinnou Zmluvu o úvere č. 601101214, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na účel zamestnania. Povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobne podpísala vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel – na účel zamestnania. Oprávnený poukázal v odvolaní na ust. § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v zmysle ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Uviedol, že skutočnosť, na čo konkrétne bol následne povinnou poskytnutý úver aj využitý, neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinná ako dlžník nemá voči veriteľovi zo žiadneho zákona vyplývajúcu informačnú povinnosť, na základe ktorej by bola povinná preukazovať veriteľovi skutočné použitie poskytnutých peňažných prostriedkov. V uvedenej súvislosti oprávnený v odvolaní zdôraznil, že nemusí vedieť, či povinný dlžník v praxi naozaj použil poskytnuté peňažné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere, ktorá argumentácia je podľa oprávneného plne súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa („rozhodnutie ESD sp. zn. C - 464/2001 vo veci Johann Gruber proti BAY Wa AG, publikované okrem iného v V. Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kolektív Občanský zákonník I, § 1 až 459. Komentář. 2.vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 468 – 469“). Vyššie uvedená argumentácia je tiež podľa oprávneného súladná s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vyjadreným v uznesení zo dňa 28.03.2017, sp. zn. 21CoE/378/2016-53, v odôvodnení
ktorého Krajský súd v Bratislave uviedol, že exekučný súd je v spotrebiteľských veciach v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení novely prijatej zákonom č. 438/2015 Z. z. síce povinný podrobiť exekučný titul, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky prieskumu, jeho súladu so zákonom z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky, rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom, avšak pri tomto prieskume musí súd akceptovať limity vyplývajúce z právnej úpravy danej Zákonom o spotrebiteľských úveroch, vymedzujúcej pojem spotrebiteľského úveru a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti zmenky. Z uvedeného podľa oprávneného vyplýva, že úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania alebo podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa spočívajúca v obmedzení a neskôr v úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou, sa na tieto úvery (druhy zmlúv o úvere) nevyťahuje (obdobne rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/415/2012). V závere odvolania oprávnený uviedol, že zastáva názor, že súd prvej inštancie postupoval neprávne, keď v danom prípade aplikoval ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Podľa ust. § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 243f ods. 1,2,3, 4, 5, 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (t. j. v znení účinnom do 31. decembra 2010), v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
10. Po prejednaní odvolania oprávneného odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania vyplýva, že základným odvolacím argumentom oprávneného, na ktorom oprávnený založil odvolanie je tvrdenie, že povinná nemá postavenie spotrebiteľa, pretože v Zmluve o úvere č. 601101214 zo dňa 23. 09. 2010 zaškrtla, že úver jej je poskytnutý na účel zamestnania. Žiadne iné odvolacie námietky, v rámci ktorých by oprávnený polemizoval so záverom súdu prvej inštancie premietnutým do zastavenia exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, odvolanie oprávneného neobsahuje.
11. Vo vzťahu k vyššie uvedenej odvolacej argumentácii oprávneného odvolací súd uvádza, že Zmluva o úvere č. 601101214, uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom dňa 23.09.2010 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 a § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Z ustanovenia § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) vyplýva, že spotrebiteľom je každá fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ako už bolo uvedené vyššie, povinná bola v zmluve o úvere označená ako fyzická osoba – nepodnikateľ. Nebola označená údajmi, ktoré by ju identifikovali ako podnikateľa s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka. Ak by povinná nemala byť považovaná za spotrebiteľa, ako to tvrdí oprávnený, z predmetnej zmluvy o úvere by muselo byť zrejmé, že povinná je podnikateľom a že pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Takýto záver z predložených listín nevyplýva. Povinná síce v zmluve krížikom označila, že finančné prostriedky – úver sú jej poskytnuté na výkon zamestnania, uvedené však nebráni tomu, aby bola povinná považovaná za spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Naopak, oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom rozhodcovský súd naň pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol.
12. Po prejednaní odvolania oprávneného odvolací súd uvádza, že podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy (t. j. v znení účinnom do 31. 12. 2010; zákon č. 129/2010 Z. z. v zmysle článku XII. Prechodných a záverečných ustanovení nadobudol v čl. I., ust. § 17 ods. 3 a 4, ktorý odsek 3 vylučoval v prípade spotrebiteľského úveru splnenie dlhu alebo zabezpečenie splnenia dlhu zmenkou alebo šekom účinnosť 01. januára 2011), veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia zmenky je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
13. Z uvedeného je zrejmé, že exekučný súd správne ustálil, že zmenková suma vo výške 1003,01 Eur uvedená (vyplnená) v predmetnej pôvodne bianco zmenke zo dňa 23. 09. 2010 je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením, keďže zmenková suma v zmysle tohto zákonného ustanovenia nemohla v konečnom dôsledku presiahnuť 30 % istiny poskytnutého úveru, t. j. 30 % zo sumy 600,- Eur, čo je suma 180,- Eur.
14. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na „Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa“, uverejnené pod č. 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, z ktorého okrem iného vyplýva, že „ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné zmenku skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená“ a v ktorom najvyšší súd vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v súvislosti so zmenkami uviedol nasledovný prierez právnou úpravou: „Časová pôsobnosť znenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch znenie do 31.12.2007: Podľa ust. § 4 ods. 7 ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Podľa odseku 8 veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom. Znenie od 1.1.2008 do 31.12.2010: Podľa § 4 ods. 6 platí, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Podľa odseku 7 veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom. Následne bol prijatý nový zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ten obsahoval v znení od 1.1.2011 do 30.04.2014 nasledovnú úpravu: Podľa ust. § 17 ods. 3 v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Podľa odseku 4 veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 3 veriteľom. Napokon s účinnosťou od 1.4.2014 doposiaľ platí úprava obsiahnutá v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v § 5a ods.1 písm. b), podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom. Podľa ust. § 5 ods. 5 predávajúci zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil spotrebiteľovi porušením ods. 1“.
14.1 Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne, keď exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, preto odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.