Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: BOSTA, s.r.o., Námestie padlých hrdinov 7, Ivanka pri Dunaji, IČO: 35 929 316, zast. AM advokátska kancelária, s.r.o., Kamenárska 4635/10, Bratislava, IČO: 50 786 245, proti žalovanému: KN LOGISTIC s.r.o., Pekinská 14, Košice - mestská časť Sídlisko Ťahanovce, IČO: 46 573 542, zast. JUDr. Igor Milichovský, advokát, Krmanova 14, Košice, o zaplatenie 264,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.9.2017 č.k. 30Cb/95/2016-51 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 264,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 264,00 eur od 14.7.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu vo výške 40,00 eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške 100%.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 264,00 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu, že na základe objednávky č. GN20150168 prepravil žalovanému tovar, za ktorý mu 29.5.2015 vystavil faktúru č. 2015001359 na sumu 264,00 eur s dátumom splatnosti 13.7.2015, žalovaný však uvedenú faktúru neuhradil.

3. Žalovaný tvrdí, že so žalobcom mal uzatvorené dve objednávky č. GN20150167 a č. GN2015068, na základe ktorých si objednal dve nákladné vozidla s fixným časom pristavenia na požadované miesto, t.j. v čase 08:00 hod. ráno. Keďže v danom čase bolo žalovanému poskytnuté len jedno vozidlo, žalovanému vznikol prestoj (na nakladač v sume 250,00 eur), a preto žalobcovi faktúrou č. 201500617 dobropisoval čiastku vzniknutého prestoja.

4. Faktúru č. 201500617 vystavenú žalovaným považuje žalobca za neopodstatnenú a vystavenú neoprávnene. Uviedol, že žalovaný si objednal prepravu vozidlom tzv. walking floor. Žalovaný pri objednávke sa síce dopytoval o prepravu tovaru na rovnakej trase a rovnakým vozidlom, na čo včas žalobca žalovanému oznámil, že nemá k dispozícii druhé (také isté) vozidlo na vykonanie prepravy. Keďže sa žalovanému nepodarilo zohnať iného prepravcu s požadovaným typom vozidla na vykonanie

prepravy, dohodol sa so žalobcom, že žalobca vykoná prepravu tovaru rovnakým vozidlom dvakrát, t.j. po vykonaní jednej prepravy sa vozidlo žalobcu vráti späť na nakládku a vykoná prepravu druhého tovaru. Teda nemohlo dôjsť k prestoju, ako to tvrdil žalovaný vo svojom vyjadrení. Žalobca navyše zdôraznil, že v rámci prepravy sa nejednalo o fixný čas nakládky oboch prepráv, nakoľko pri čase nakládky sa nachádza pomlčka, ktorá naznačuje širší časový okruh nakládky, t.j. od 8. hodiny a predovšetkým ani v jednej z objednávok sa nenachádza čas vykládky. Preto je tvrdenie žalovaného, že prvý kamión mal byť pristavený o 7.30 hod. a druhý o 9.00 hod. je nepravdivé. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel, až emailom od zamestnankyne žalovaného. Navyše žalobca poukázal na to, že prestoj vzniknutý žalovanému vo výške 250,00 eur nie je špecifikovaný, nakoľko žalovaný neuviedol o aký prestoj išlo, v čom spočíval a nepreukázal tvrdený dobropis zákazníkovi a ani výšku údajnej škody.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 610, § 611 ods. 1, § 617 ods. 1, § 625 ods. 1, § 407 ods. 3, § 365 veta prvá a § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.) mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca na základe objednávky č. GN20150168 vykonal pre žalovaného prepravu tovaru. Žalovaný žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázal, že sa so žalobcom dohodol na vykonaní dvoch prepráv súčasne na dvoch vozidlách a ani ničím nepodložil ním vystavenú faktúru č. 201500617 vo výške 250,00 eur (napr. nejakou dohodou uzavretou medzi ním a žalobcom ohľadom uplatnenia si škody z prestoja zákazníka žalovaného), a teda ani reálny základ pre určenie výšky vzniknutej škody, nakoľko žalobca vykonal prepravu v súlade s objednávkou žalovaného s tým, že preprava bude vykonaná jedným vozidlom opakovane, a preto zo strany žalobcu nemohlo dôjsť k škodovej udalosti na strane žalovaného. Preto súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 a priznal žalobcovi náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100%.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne, resp. rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm.f/ , že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.h/ a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.d/ .

8. Poukázal na skutočnosť, že si u žalobcu objednal na základe dvoch samostatných písomných objednávok prepravu tovaru dvoma vozidlami s rovnakým fixným časom pristavenia na požadovanom miestne. Žalobca žalovanému v požadovanom čase poskytol iba jedno vozidlo, a preto klientovi žalovaného vznikol prestoj vyčíslený sumou 250,00 eur, ktorú čiastku musel následne žalovaný klientovi dobropisovať faktúrou č. 201500614. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že faktúra č. 201500617 vystavená žalovaným na sumu 250,00 eur z dôvodu prestoja spôsobeného meškaním vozidla žalobcu nebola a nie je ničím podložená a zároveň poukázal na absenciu akejkoľvek dohody uzavretej medzi účastníkmi konania ohľadom uplatnenia si škody z prestoja zákazníka žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že podľa bodu 3. Zmluvných podmienok obsiahnutých v písomných objednávkach žalovaného bol žalobca povinný informovať žalovaného o akomkoľvek meškaní, resp. zdržaní vykonávanej prepravy. Zároveň pre prípad porušenia tejto povinnosti bol žalovaný oprávnený udeliť žalobcovi sankciu podľa svojho uváženia, najviac však do výšky dvojnásobku ceny prepravného.

9. V ďalšom žalovaný namieta, že súd prvej inštancie si osvojil tvrdenie žalobcu, že preprava tovaru bola vykonaná v súlade s objednávkou žalovaného s tým, že bude vykonaná opakovane jedným vozidlom bez toho, aby žalobca akýmkoľvek spôsobom preukázal jeho pravdivosť. Teda súd prvej inštancie neuveril tvrdeniu žalovaného, že vykonanie prepravy bolo dojednané súčasne dvoma vozidlami, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca do konania predložil písomné objednávky na vykonanie oboch prepráv, s nakládkou tovaru v presne stanovený čas.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania, kedy na jednej strane sa uspokojil s tvrdením žalobcu o dojednanom spôsobe prepravy tovaru bez toho, aby akokoľvek skúmal a overil jeho pravdivosť, a na strane druhej tvrdenie žalovaného o dojednanom spôsobe prepravy tovaru neuznal z dôvodu absencie listinných dôkazov (aj napriek predloženiu písomných objednávok). Takýmto postupom súd prvej inštancie porušil vyššie uvedenú zásadu rovnosti v neprospech žalovaného, pričom rezignoval na svoju povinnosť vytvoriť rovnaké procesné podmienky a zabezpečiť rovné procesné postavenie účastníkov, o právach a povinnostiach ktorých rozhodol.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že žalovaný v odvolaní opakovane uvádza a opisuje skutočnosti, ktoré tvrdil aj v konaní pred súdom prvej inštancie a ktorých pravdivosť nijako nepreukázal. Argumentácia žalovaného, že súd prvej inštancie si osvojil tvrdenia prednesené žalobcom bez toho, aby žalobca preukázal pravdivosť týchto tvrdení, neobstojí, pretože žalobca nielenže tvrdil skutočnosti uvedené v žalobe, ale tieto aj súdu riadne listinnými dôkazmi preukázal. Naopak žalovaný svoje tvrdenia súdu nijako nepreukázal.

12. Žalobca opätovne uviedol, že zamestnankyňa žalovaného (p. H. si objednala prepravu tovaru na predmetnej trase, pričom z jej strany bola daná osobitná požiadavka vykonať prepravu vozidlom „walking floor“. Následne sa dodatočne dopytovala žalobcu o prepravu tovaru na rovnakej trase rovnakým typom vozidla. Žalobca ihneď oznámil žalovanému, že nemá druhé vozidlo na vykonanie prepravy k dispozícii. Nakoľko však žalovaný nezohnal iného prepravcu s požadovaným typom vozidla na vykonanie požadovanej prepravy, žalovaný sa dohodol so žalobcom, že žalobca vykoná prepravu tovaru rovnakým vozidlom dvakrát, teda že po vykonaní prvej prepravy sa vozidlo žalobcu vráti opäť na nakládku a vykoná prepravu druhého tovaru. Takto boli dohodnuté podmienky prepravy tovaru, a teda nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že v dôsledku konania žalobcu došlo k prestoju jeho zákazníka. Žalobca plne vyhovel požiadavke žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že sa jednalo o fixný čas nakládky oboch prepráv, považuje žalobca za nepravdivé, pretože pri čase nakládky sa nachádza pomlčka, ktorá naznačuje širší časový okruh nakládky, t.j. od 8. hodiny a predovšetkým, že ani v jednej z objednávok sa nenachádza čas vykládky.

13. Žalobca ďalej poukázal na emailovú komunikáciu p. J. E. (zamestnankyne žalovaného) z 30.7.2015, v ktorej tvrdí, že objednané boli dve vozidlá, ktoré mali dodržať presné časy nakládky. Prvý kamión mal byť pristavený podľa nej o 7.30 hod. a druhý o 9.00 hodine a má za to, že táto požiadavka nebola takto pri objednaní prepráv zadaná a žalobca bol s takýmto postojom žalovaného prvýkrát oboznámený až uvedeným emailom od p. E. Avšak z uvedeného je zrejmé, že tvrdenia žalovaného sú účelové a nejednotné. V tejto súvislosti žalobca opätovne zdôraznil, že prepravy boli vykonané v zmysle objednávky a dohody s p. V., zamestnankyňou žalovaného. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nijako uvedené tvrdenia a predložené dôkazy žalobcu nevyvrátil.

14. Podľa žalobcu je obrana žalovaného čisto účelová, pretože z predložených objednávok nijako nevyplýva pravdivosť jeho tvrdení a žalovaný súdu nepredložil žiaden iný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení.

15. V ďalšom žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nijako nevysvetlil, akým spôsobom dospel k sume 250,00 eur (t.j. ním vyčíslený prestoj), túto sumu nijako súdu nepreukázal. Rovnako nie je a nebolo zrejmé, či túto sumu považuje ako škodu, ktorú si mieni voči žalobcovi uplatniť, alebo táto suma má predstavovať nejakú sankciu pre žalobcu. O sankcii sa prvýkrát žalovaný zmienil až v podanom odvolaní, pričom nijako bližšie nešpecifikuje, aký charakter by táto sankcia mala mať. Bez ohľadu na všetky uvedené skutkové okolnosti, má žalobca za to, že medzi ním a žalovaným neexistovala žiadna dohoda, z ktorej by vyplývalo, že v prípade prestoja zákazníka žalovaného, je žalobca povinný na finančnú náhradu za tento prestoj. Medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná ani platná písomná zmluva o zmluvnej pokute pre takýto prípad. Aj keď žalovaný poukázal

na bod 3. zmluvných podmienok obsiahnutý v písomných objednávkach, podľa ktorého pre prípad porušenia zmluvných povinnosti - dodať tovar načas - má žalovaný oprávnenie udeliť žalobcovi sankciu podľa svojho uváženia, najviac však do výšky dvojnásobku ceny prepravného, podľa ustálenej judikatúry je takéto ustanovenie neplatné. V našom právnom poriadku by túto sankciu bolo možné považovať za zmluvnú pokutu. Iný hmotnoprávny inštitút ako zmluvná pokuta uvedenej sankcii nezodpovedá. Avšak zmluvná pokuta vyžaduje písomnú dohodu oboch zmluvných strán, čo v danom prípade absentuje. Rovnako pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute je potrebné, aby bolo jasne a nespochybniteľné dané, v prípade akého porušenia právnej povinnosti táto pokuta nastupuje a v akej presnej výške, pričom výška zmluvnej pokuty musí byť už v samotnej dohode vyčíslená alebo musí byť daný postup/spôsob ako sa zmluvná pokuta v prípade porušenia konkrétnej povinnosti vyčísli (presný vzorec výpočtu). Nepripadá do úvahy, aby výška zmluvnej pokuty bola určovaná prípad od prípadu svojvoľne jednou zo strán. Také dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obdo/11/2008 z 11.12.2008.

16. Ak žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje na listinné dôkazy, ktoré majú preukazovať, že musel svojmu zákazníkovi dobropisovať sumu 250,00 eur z dôvodu prestoja, podľa názoru žalobcu na tieto dôkazy odvolací súd nemôže prihliadnuť, nakoľko žalovaný tieto dôkazy neoznačil ani nepredložil súdu prvej inštancie, pričom je zrejmé, že tieto mal v tom čase k dispozícii. Súd vyhlásil dokazovanie za skončené, a preto nové dôkazy nemožno predkladať (okrem v zákonom presne stanovených prípadoch).

17. Podľa žalobcu, žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neurobil žiadny právny úkon, na základe ktorého by bolo možné riešiť jeho fakturáciu z titulu ním tvrdeného vzniknutého prestoja v tomto súdnom konaní, v ktorom sa žalobca domáha zaplatenia faktúry po splatnosti. Ak táto faktúra mala slúžiť ako prostriedok procesnej obrany, bol žalovaný povinný tento prostriedok riadne použiť v konaní pred súdom prvej inštancie. V zmysle ust. § 366 je neprípustné, aby sa takéto prostriedky použili v odvolaní.

18. Bez ohľadu na skutočnosť, či prestoj u zákazníka žalovaného vznikol v dôsledku konania žalobcu, žalovaný nepreukázal oprávnenosť ním vystavenej faktúry z titulu tohto prestoja, najmä nepreukázal výšku fakturácie z titulu ním tvrdeného prestoja, neuviedol a ani nepreukázal, či údajnú sumu prestoja považuje za škodu a z toho titulu ju žiada od žalobcu nahradiť ako ani či fakturácia z titulu prestoja má predstavovať prostriedok procesnej obrany a neučinil žiadny právny úkon, ktorý by umožňoval súdu sa touto fakturáciou v predmetnom konaní vôbec zaoberať. Taktiež nepreukázal pravdivosť tvrdení o tom, že žalobca bol povinný vykonať prepravu súčasne dvoma vozidlami a táto skutočnosť nevyplýva z objednávok ani že medzi stranami existovala písomná dohoda o zmluvnej pokute.

19. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

21. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 , na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza:

22. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

24. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.f/ t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktoré nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo alebo vtedy ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický rozpor.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdi vec normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

26. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným tvrdené odvolacie dôvody nie sú dané.

27. Žalovaný žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že jeho tvrdenie o tom, že na rovnaký čas mal žalobca pristaviť dve rovnaké vozidlá typu „walking floor“.

28. Je len logické, že dohodu o pristavení dvoch áut na ten istý čas žalobca nenavrhol uzavrieť, pretože disponoval iba jedným takýmto autom.

29. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).