Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-23-2022.pdf
PDF · 115.47 KB
Case nature
Subarea
1Cob/23/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Pezinské tehelne - Paneláreň, a.s., Tehelná 9, 902 01 Pezinok, IČO: 35 757 540, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanému: Energie2, a.s., Lazaretská 3a, 811 08 Bratislava, IČO: 46 113 177, zastúpenému POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 568 124 o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/42/2021-45 zo dňa 26.10.2021 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/42/2021-45 zo dňa 26.10.2021 o d m i e t a .
II. Súd n e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. uložil žalovanému povinnosť do 31. decembra 2021, 24:00 hod. dodávať žalobcovi zemný plyn do odberného miesta žalobcu na adrese Tehelná 9, 902 01 Pezinok, POD kód: SKSPPDIS000130010006, špecifikácia odberného miesta 14, maximálna denná distribučná kapacita celkom (m3/deň) 10500 m3 v zmysle Zmluvy o združenej dodávke zemného plynu pre strednoodber a veľkoodber č. 1110456 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 15. apríla 2019, výrokom II. nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania a výrokom III. poučil žalovaného, že môže podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej týkajúcu sa nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, pričom žalobcom v takomto spore bude obchodná spoločnosť žalovaného a žalovaným bude obchodná spoločnosť žalobcu s tým, že následkom úspešnej žaloby bude zrušenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne oprel o ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, ods. 2, § 330 ods. 2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 344, § 345 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 346 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 15.4.2019 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o združenej dodávke zemného plynu pre strednoodber a veľkoodber č. 1110456, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako dodávateľa dodávať a predávať zemný plyn žalobcovi ako odberateľovi, pričom dňa 14.10.2021 doručil žalovaný žalobcovi odstúpenie od predmetnej zmluvy z dôvodu, že žalobca pravidelne a systematicky porušuje zmluvu o dodávke, nakoľko odoberá zemný plyn v objeme výrazne nad rámec zmluvne dohodnutého množstva a v priamom rozpore s dohodnutým diagramom za mesiace júl, august a september 2021. Predmetné odstúpenie od zmluvy považoval žalobca za neplatné, keďže odber plynu nad rámec dohodnutého množstva podľa neho nie je porušením zmluvy o dodávke plynu a
preto nezakladá právo žalovaného odstúpiť od zmluvy. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že zmluva priamo predpokladá, že zo strany žalobcu môže dôjsť k zvýšenému odberu zemného plynu, je určená aj možnosť doúčtovania vyššej ceny za odber nad 115% dohodnutého množstva zemného plynu a náhrady uloženej finančnej sankcie a súčasne takéto konanie žalobcu nie je podľa článku VII bod 3 zmluvy považované za podstatné porušenie zmluvy, ktoré zakladá právo na odstúpenie od zmluvy podľa čl. VII bod 2. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami žalobca osvedčoval tým, že je podnikateľom, ktorého predmetom podnikania je výroba tehliarskych výrobkov, ktorá vyžaduje pravidelné a stabilné dodávky zemného plynu, pričom nedôvodné a protiprávne odstúpenie od zmluvy o dodávke a na to nadväzujúce zastavenie dodávok zemného plynu predstavuje od 1.11.2021 spôsobenie priamych hospodárskych škôd v podobe straty zisku z plánovanej výroby na splnenie dohodnutých objednávok, výpadok tržieb a stratu zákazníkov v prospech už tak silnej konkurencie na trhu. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný s ohľadom na situáciu na trhu s plynom od septembra 2021 využil nadodber žalobcu na tvrdenie o porušení zmluvy o dodávke, nakoľko výrazne zvýšená cena plynu na trhu sa objektívne javí ako reálna motivácia na to, aby celú rezervovanú mesačnú kapacitu žalovaný speňažoval za aktuálnu trhovú cenu, čomu nasvedčuje aj zmena obchodných podmienok žalovaného od 1.11.2021, v ktorých doplnil klauzulu o možnosti jednostranných zmien ceny dodaného plynu. Účelovosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného podľa žalobcu nasvedčuje aj to, že žalobcovi oznámil pripravenosť pokračovať v dodávkach zemného plynu v rozsahu rezervovanej mesačnej kapacity za mesiace november a december 2021 v cene cca 88,- eur za MWh namiesto zmluvne dohodnutej ceny 20,60 eura bez DPH.
3. Vo vzťahu k výroku o nariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie v napadnutom uznesení ustálil, že predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa formálne požiadavky podľa § 326 ods. 1 CSP. Pokiaľ ide o proporcionalitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie poukázal na to, že navrhované neodkladné opatrenie je limitované trvaním dvoch mesiacov a žalovaný musel mať rezervovanú kapacitu dohodnutého množstva plynu v zmysle zmluvy uzavretej so žalobcom, žalovaný má právo požadovať od žalobcu plnenie za dodaný zemný plyn v zmysle zmluvy (vrátane možnosti požadovať zvýšenú odplatu za dodaný zemný plyn na základe zmluvných dojednaní). Vo vzťahu k samotnému neodkladnému opatreniu súd prvej inštancie konštatoval, že na rozdiel od žalobcu považuje odoberanie zemného plynu nad zmluvne dohodnutý rámec za porušenie zmluvy o dodávke zemného plynu, konkrétne za porušenie čl. IV bod 2 zmluvy, avšak na druhej strane súd prvej inštancie uviedol, že predmetom rozhodovania o neodkladnom opatrení je, či vyššie uvedené porušenie zmluvy predstavuje relevantný (zákonný alebo zmluvný) dôvod pre odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného a v tejto súvislosti súd prvej inštancie v nadväznosti na obsah predmetného odstúpenia od zmluvy a znenie čl. VII bod 3 zmluvy obsahujúceho dohodu zmluvných strán o podstatnom porušení zmluvy zakladajúcom odstúpenie od zmluvy ustálil záver, že žalovaným uvedený dôvod odstúpenia nepredstavuje žiadny z dôvodov odstúpenia od zmluvy obsiahnutý v čl. VII bod 3 zmluvy o dodávke zemného plynu zo dňa 15.4.2019. Súd prvej inštancie navyše posudzoval (ne)existenciu dôvodu pre odstúpenie od zmluvy aj podľa obchodných podmienok dodávky plynu žalovaného pri poskytovaní univerzálnej služby pre malé podniky mimo cenovej regulácie a pre stredné a veľké podniky, v ktorých sa nachádzajú viaceré dôvody pre odstúpenie od zmluvy, pričom súd prvej inštancie dospel k záveru, že pod žiadny z týchto dôvodov zakladajúcich právo dodávateľa zemného plynu pre odstúpenie od zmluvy nie je možné subsumovať dôvod uvedený žalovaným dňa 14.10.2021. Osobitne súd prvej inštancie považoval za potrebné poukázať na to, že nadodber zemného plynu zo strany žalobcu je možné kvalifikovať ako dôvod dodávateľa na zmenu výšky, počtu a splatnosti platieb a určenie nového rozpisu platieb, ktorý je odberateľ povinný akceptovať a podľa neho sa riadiť v zmysle čl. IV obchodných podmienok dodávky plynu, nie však ako dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že žalovaným uvedený dôvod odstúpenia od zmluvy nie je predpokladaný zákonom č. 251/2012 Z.z. o energetike a ani Obchodným zákonníkom, v dôsledku čoho nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 344 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že dôvod odstúpenia od zmluvy uvedený žalovaným nepredpokladá zákon a ani zmluva, nemohlo dôjsť k ním sledovanému účelu, a to k zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeným zmluvou zo dňa 15.4.2019, v dôsledku čoho súd prvej inštancie zastáva názor, že žalobca má právo, aby mu žalovaný dodával zemný plyn do určeného odberného miesta v zmysle predmetnej zmluvy v mesiacoch november a december 2021. Podľa súdu prvej inštancie žalobca preukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami odôvodňujúcu nariadenie neodkladného opatrenia nielen vo formálnej rovine, ale aj z materiálneho hľadiska. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 CSP tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, čo odôvodnil tým, že potreba žalobcu domáhať sa ochrany
subjektívnych práv návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bola daná predovšetkým tým, že k odstúpeniu od zmluvy (hoci neplatnému) zo strany žalovaného došlo výlučne v dôsledku opakovaného porušovania zmluvy - i keď nesankcionovateľného odstúpením od zmluvy - zo strany žalobcu, v dôsledku čoho by podľa súdu prvej inštancie bolo neprimerane prísne požadovať od žalovaného, aby nahradil žalobcovi trovy konania spočívajúce v tom, že žalobca sa musel súdnou cestou domáhať ochrany svojich subjektívnych práv v dôsledku správania žalovaného, ktoré malo príčinu v opakovanom porušovaní zmluvných povinností žalobcom. Súd prvej inštancie neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP, keď prihliadol na charakter a dočasnosť nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré vo svojej podstate konzumuje vec samu, v trvaní mesiacov november a december 2021, uplynutím ktorých sa zmluvný vzťah medzi stranami sporu končí. Z toho dôvodu súd prvej inštancie v súlade s § 337 ods. 1, ods. 2 CSP poučil žalovaného o možnosti podať voči žalobcovi žalobu vo veci samej týkajúcu sa nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej nariadeným neodkladným opatrením.
4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a návrh zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosť, že aj súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca počas trvania zmluvného vzťahu porušoval Zmluvu o združenej dodávke zemného plynu (čl. IV bod 2 zmluvy) a v tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na porušovanie odberového diagramu (čl. III bod 1 zmluvy). Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že uvedené porušenie zmluvných povinností žalobcom nie je možné považovať za podstatné porušenie Zmluvy o združenej dodávke zemného plynu, ktoré oprávňovalo žalovaného odstúpiť od zmluvy, keďže podľa názoru žalovaného protiprávne konanie žalobcu, kedy dlhodobo a výrazne prekračoval dohodnuté rezervované kapacity v odberovom diagrame, napĺňa znaky podstatného porušenia zmluvy v zmysle § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca (ako strana porušujúca zmluvu) si už v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bol vedomý toho, že v prípade jeho nadmerného odberu žalovaný ako dodávateľ plynu nebude mať záujem žalobcovi dodávať zemný plyn nad rámec odberového diagramu za aktuálnych podmienok dohodnutých v predmetnej zmluve, čo podľa žalovaného nepochybne vyplýva zo samotného konania žalobcu, ktorý v apríli 2021 sám požiadal žalovaného o vyhotovenie novej cenovej ponuky na zvýšený objem spotreby zemného plynu, ku ktorej dôjde v dôsledku plánovaného zvýšenia produkcie v druhom polroku 2021. Pri posúdení platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy sa súd prvej inštancie v napadnutom uznesení rozsiahlo zaoberal existenciou dôvodov pre odstúpenie od zmluvy, ktoré vyplývajú zo samotnej zmluvy a z obchodných podmienok pri tzv. podstatnom porušení zmluvy, avšak podľa žalovaného sa nedostatočne zaoberal práve podstatným porušením zmluvy, ktoré upravuje Obchodný zákonník a zákonnými dôvodmi odstúpenia od zmluvy. Žalovaný má za to, že platne odstúpil od Zmluvy o združenej dodávke zemného plynu, v dôsledku čoho v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v dobe vydania napadnutého uznesenia medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiaden hmotnoprávny vzťah a nebola splnená ani táto základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorým sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu ohľadom potreby neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko žalobca nijakým spôsobom hodnoverne neosvedčil, že by reálne došlo k ohrozeniu jeho podnikateľskej činnosti, v nadväznosti na čo žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobcovi nič nebránilo po odstúpení od zmluvy zabezpečiť si dodávky plynu od iného dodávateľa alebo aj priamo od žalovaného na základe novej zmluvy. Žalovaný po odstúpení od zmluvy bol podľa svojho vyjadrenia pripravený v prípade záujmu žalobcu naďalej dodávať zemný plyn na základe dohody o urovnaní alebo novej zmluvy o dodávkach plynu, ktorá by už ale reflektovala reálnu spotrebu žalobcu za aktuálne ceny. Na základe výsledkov z osobných stretnutí ešte dňa 26.10.2021 (kedy ešte žalovaný nevedel o predmetnom návrhu a nebolo mu doručené napadnuté uznesenie) zaslal žalobcovi návrh dohody o urovnaní a návrh novej zmluvy o dodávke zemného plynu pre odberateľa na obdobie mesiacov november a december 2021. Žalovaný zastáva názor, že žalobca hodnoverne nepreukázal hrozbu bezprostredného a neodstrániteľného rizika ohrozenia jeho podnikateľskej činnosti, a teda neodkladné opatrenie nemalo byť vydané aj z dôvodu absencie tejto podmienky. Ďalej žalovaný namietal neprimeranosť nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko povinnosť nariadená žalovanému je podľa jeho názoru vo výraznom nepomere k právu, resp. neprávu žalobcu, ktorému sa poskytuje ochrana. Práve vzhľadom na neexistenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je samotné nariadenie povinnosti pokračovať v plnení podľa Zmluvy o združenej dodávke zemného plynu neprimerané a ukladá žalovanému povinnosti nad nevyhnutný rozsah. Nadmerný odber plynu
nie je pre žalovaného priaznivou situáciou, ktorú by akceptoval, alebo z nej dokonca profitoval jednoduchým vyúčtovaním nadmerného množstva, ale naopak, nadmerný odber zemného plynu spôsobuje žalovanému škodu, nakoľko v dôsledku zásadného porušovania predmetnej zmluvy žalovaný nebol schopný pokryť neoprávnený odber žalobcu zo zabezpečenej množstevnej rezervovanej kapacity zemného plynu, ktorú mal mesačne pre žalobcu rezervovanú. Aby pokryl nadmerný odber žalobcu, bol žalovaný nútený dokupovať zemný plyn za aktuálne burzové ceny, ktoré násobne presahovali ceny, z ktorých vychádzal pri uzatvorení Zmluvy o združenej dodávke zemného plynu a obchodnom zabezpečení plynu pre žalobcu. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení zaviazal žalovaného aj naďalej dodávať plyn žalobcovi, musí žalovaný potrebné množstvo ďalej nakupovať za burzové ceny, čím sa škoda, ktorá žalovanému vznikla, naďalej navyšuje. Súd prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia poskytol ochranu domnelým právam žalobcu, a to aj napriek tomu, že tento vedome, opakovane a dlhodobo porušoval zmluvné povinnosti, pričom súd prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia nielenže umožnil žalobcovi pokračovať v protiprávnom konaní (ktorého existenciu aj sám konštatoval), ale zároveň umožnil ďalšie navyšovanie škôd a strát na strane žalovaného.
5. Zo strany žalovaného bolo súdu prvej inštancie dňa 17.12.2021, t.j. až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, doručené podanie jeho právneho zástupcu nadpísané ako vyjadrenie k odvolaniu obsahujúce doplnenie odvolacej argumentácie.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 20.12.2021, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania a v ktorom poprel tvrdenia žalovaného o zániku predmetnej zmluvy, nakoľko nedošlo ku žiadnej platnej skutočnosti, ktorá by mala za následok zánik záväzkového vzťahu; ďalej poprel tvrdenia žalovaného, že neboli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a zároveň uviedol, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že neodkladná úprava pomerov nie je opodstatnená.
7. Žalobca podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 3.1.2022 navrhol, aby odvolací súd zastavil odvolacie konanie o odvolaní proti výroku I. napadnutého uznesenia, eventuálne aby podané odvolanie zamietol, nakoľko išlo o neodkladné opatrenie nariadené na určitý čas a s uplynutím času, na ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené a ktoré už nastalo, sa spája jeho zánik a aj zánik jeho účinkov, v nadväznosti na čo žalobca poukázal na § 333 CSP, dôvodovú správu k tomuto zákonnému ustanoveniu a komentárovú literatúru. Podľa názoru žalobcu má v prejednávanej veci zánik neodkladného opatrenia pre uplynutie času za následok aj zánik predmetu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo predstavuje vznik neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky a dôvod pre postup podľa § 378 ods. 1 k § 161 ods. 2 CSP.
8. Vo vzťahu k odvolaniu boli súdu prvej inštancie následne doručené podania sporových strán, a to odvolacia replika žalovaného zo dňa 20.1.2022 a odvolacia duplika žalobcu zo dňa 4.2.2022.
9. Žalovaný sa podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 18.2.2022 vyjadril k návrhu žalobcu na zastavenie konania o odvolaní, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojich právnych a skutkových tvrdeniach uvedených v odvolaní, vo vyjadrení k odvolaniu aj v duplike, pričom žalobcom prezentovaný výklad noriem CSP považuje žalovaný za nesprávny, keďže prílišne formalistický výklad CSP by bol v rozpore so základnými princípmi CSP a viedol by k porušeniu základného práva žalovaného na súdnu ochranu. Podľa žalovaného predmet sporu nezanikol, nakoľko predmetom konania je existencia hmotnoprávneho nároku žalobcu v dobe vydania neodkladného opatrenia a jeho dostatočné osvedčenie pre vydanie neodkladného opatrenia. Žalovaný podal v zákonnej lehote riadne odvolanie, v ktorom uviedol dôvody nezákonnosti napadnutého uznesenia. Skutočnosť, že konkrétna povinnosť bola uložená len na obmedzenú dobu, nemá podľa žalovaného vplyv na to, či bola uložená zákonným alebo nezákonným postupom. Podľa žalovaného nezaniklo ani neodkladné opatrenie a ustanovenie § 333 CSP nie je možné vykladať striktným gramatickým výkladom, ako činí žalobca. Je nepochybné, že po uplynutí doby, na ktorú bolo neodkladné opatrenie nariadené, sa účinky neodkladného opatrenia vyčerpali a žalovaný nie je povinný dodávať žalobcovi zemný plyn po dobe v ňom uvedenej. Žalovaný využil riadny opravný prostriedok a voči uzneseniu sa odvolal, pričom o tomto odvolaní doposiaľ nebolo rozhodnuté, nebola preskúmaná zákonnosť napadnutého uznesenia a toto doposiaľ nie je právoplatné. Použitím výkladu predloženého žalobcom by však nastal stav, kedy by napadnuté
uznesenie bolo vylúčené zo súdneho prieskumu a odvolací súd by nemohol rozhodnúť o odvolaní žalovaného, čím by podľa žalovaného nebola dodržaná rovnosť strán v konaní. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia po jeho zániku uplynutím času nezakladá procesnú prekážku res iudicata. Charakter a dočasnosť nariadeného neodkladného opatrenia navyše konzumuje vec samu, preto súd prvej inštancie neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej a jedinou procesnou možnosťou žalovaného je teda domáhať sa svojich práv žalobou vo veci samej týkajúcej sa náhrady škody alebo inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením, čo však žalovaný nepovažuje za efektívnu možnosť ochrany svojich práv. Striktne formalistickým nazeraním na ustanovenie § 333 CSP by teda podľa žalovaného prichádzal do úvahy výklad právneho predpisu, ktorý by bol neústavný. V takom prípade je však povinnosťou každého orgánu uprednostniť výklad, ktorý je v súlade s ústavou a preto je podľa žalovaného v tomto konaní potrebné odmietnuť výklad žalobcu a umožniť riadny prieskum prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní, čo potvrdzuje aj Ústavný súd SR v náleze pod č. k. IV. ÚS 209/07-36. S prihliadnutím na vyššie uvedené žalovaný považuje návrh žalobcu na zastavenie konania za nedôvodný, s predmetným návrhom nesúhlasí a navrhuje, aby konajúci súd návrh na zastavenie konania zamietol.
10. Právny zástupca žalobcu sa podaním zo dňa 11.3.2022 vyjadril k podaniam žalovaného zo dňa 17.12.2021 a zo dňa 18.2.2022, pričom zotrval na svojom návrhu na zastavenie odvolacieho konania o odvolaní proti výroku I. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, eventuálne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a súčasne žalobca uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
11. V záujme komplexnej informovanosti oboch strán sporu odvolací súd zaslal vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 11.3.2022 na vedomie právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý dňa 1.4.2022, t.j. až po neverejnom zasadnutí senátu odvolacieho súdu konanom dňa 24.3.2022, na ktorom bolo prijaté senátne rozhodnutie v danej veci, doručil odvolaciemu súdu svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 11.3.2022.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací bez nariadenia pojednávania, pred vecným preskúmaním odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné v danom prípade odmietnuť.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
18. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
20. Podľa § 340 ods. 1 CSP ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
21. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza zo všeobecnej premisy, že jeho právne účinky nie sú zákonom vopred časovo obmedzené, čo však neplatí v prípade, keď súd rozhodne spôsobom predpokladaným v ustanovení § 330 ods. 1 CSP. V danej súvislosti je evidentný rozdiel medzi zrušením a zánikom neodkladného opatrenia, nakoľko kým v prípade zrušenia neodkladného opatrenia ide o typický
spôsob derogácie jeho účinkov na základe rozhodnutia súdu v zmysle ustanovení § 334, § 335, § 336, § 337 a § 338 CSP, ku zániku neodkladného opatrenia môže dôjsť výlučne buď uplynutím času, na ktorý bolo nariadené, čo je z povahy veci podmienené predchádzajúcim rozhodnutím súdu o tom, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (ustanovenie § 333 CSP v spojení s ustanovením § 330 ods. 1 CSP), alebo márnym uplynutím lehoty na podanie žaloby v prípade neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva (ustanovenie § 341 ods. 2 CSP). Pre každé časovo obmedzené neodkladné opatrenie platí, že uplynutím určeného času jeho trvania bez ďalšieho ex lege zaniká, pokiaľ už skôr nedošlo k jeho zrušeniu. O zániku neodkladného opatrenia súd nevydáva osobitné rozhodnutie, ale zánik jeho účinkov je viazaný na objektívnu právnu skutočnosť, ktorou je uplynutie času, na ktoré bolo nariadené, resp. márne uplynutie lehoty na podanie žaloby vo veci samej vo veciach práva duševného vlastníctva.
22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa odvolací súd v danom prípade nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu a ani s argumentáciou žalovaného. Z obsahu spisu je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že napadnutým uznesením nariadené neodkladné opatrenie bolo v zmysle § 330 ods. 1 CSP nariadené na určený čas ohraničený obdobím od vykonateľnosti predmetného uznesenia do dátumu 31.12.2021, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie o takto určenom čase jeho trvania nevyplývalo zo subjektívnej úvahy súdu prvej inštancie, ale bolo podmienené objektívnou skutočnosťou vyplývajúcou zo stranami sporu dohodnutej doby účinnosti predmetnej Zmluvy o združenej dodávke zemného plynu. Podľa § 332 ods. 1 CSP je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, t.j. v danom prípade doručením žalovanému ako povinnej strane. Žalovaný v zákonnej lehote podal proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia odvolanie, ktoré bolo z jeho strany podané ešte v čase trvania neodkladného opatrenia. V súlade so znením § 333 CSP predmetné neodkladné opatrenie zaniklo uplynutím času, na ktoré bolo nariadené, t.j. v danom prípade dňom 1.1.2022 a v tejto súvislosti odvolací súd pre úplnosť uvádza, že predmetná vec bola predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní až po zániku predmetného neodkladného opatrenia. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za danej situácie vzhľadom na zánik neodkladného opatrenia nariadeného na určený čas nemôže mať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní žalovaného akýkoľvek reálny dopad na plnenie povinnosti žalovaného, ktorá mu bola uložená napadnutým uznesením súdu prvej inštancie, nakoľko uplynutím určeného času trvania neodkladného opatrenia bezpochyby došlo ku skonzumovaniu jeho predmetu. Prípadné nároky žalovaného ako subjektu, v neprospech ktorého bolo predmetné neodkladné opatrenie nariadené, rieši jednoznačným spôsobom ustanovenie § 340 ods. 1 CSP upravujúce osobitný záväzok navrhovateľa neodkladného opatrenia (v danom prípade žalobcu) na náhradu škody a inej ujmy vzniknutej žalovanému v dôsledku právnych účinkov neodkladného opatrenia. Ide o záväzok založený na objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie a na strane zodpovedného subjektu sa nevyžaduje ani porušenie právnej povinnosti, ktoré je konzumované zákonnou podmienkou predstavujúcou zánik alebo zrušenie neodkladného opatrenia z iných dôvodov než z dôvodu vyhovenia návrhu vo veci samej alebo uspokojenia práva navrhovateľa neodkladného opatrenia. Uplynutie času je v zmysle § 333 CSP v nadväznosti na § 330 ods. 1 CSP typickým a zákonom predpokladaným spôsobom zániku neodkladného opatrenia. V súvislosti s vyššie uvedeným však odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudzovanie prípadnej náhrady škody a inej ujmy s odkazom na ustanovenie § 340 ods. 1 CSP nemôže byť predmetom konania o odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, ale ide o nárok, ktorý si žalovaný ako dotknutá osoba musí uplatniť samostatnou žalobou na plnenie v zmysle § 137 písm. a) CSP. V dôsledku skutočnosti, že akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu o predmetnom odvolaní by v danom konkrétnom prípade už nemalo žiadny vplyv na plnenie povinnosti uloženej žalovanému nariadeným neodkladným opatrením, ktorého účinky nastali už doručením napadnutého uznesenia žalovanému a zanikli ex lege uplynutím súdom prvej inštancie určeného času jeho trvania, pričom prípadné nároky žalovaného na náhradu škody a inej ujmy predstavujú samostatné nároky žalovaného s poukazom na ustanovenie § 340 ods. 1 CSP, nemožno v prípade vecného neprejednania žalovaným podaného odvolania hovoriť o akomkoľvek faktickom porušení práv a oprávnených záujmov žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd považuje tiež za potrebné poukázať na skutočnosť, že obdobnú procesnú situáciu veľmi jednoznačne riešil predchádzajúci procesnoprávny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), z ktorého ustanovenia § 218 ods. 1 písm. e) výslovne vyplýva, že odvolací súd odmietne odvolanie, ak rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak. V súčasnosti platný a účinný procesnoprávny predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok vyššiu opísanú procesnú situáciu týkajúcu sa rozhodnutia o odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré zaniklo ex lege uplynutím času, explicitne neupravuje.
23. Podľa čl. 16 ods. 1 Základných princípov CSP súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
24. Podľa čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
25. Podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
26. CSP explicitne neupravuje spôsob rozhodovania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré zaniklo inak, a teda ani o odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré zaniklo uplynutím času, na ktorý bolo nariadené, avšak napriek tomu je potrebné o podanom odvolaní rozhodnúť, v nadväznosti na čo odvolací súd dospel k záveru, že v súčasnosti platný a účinný procesný kódex vo svojich vyššie citovaných základných princípoch poskytuje súdu možnosť, aby v prípade, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia CSP alebo na základe ustanovenia CSP alebo iného zákona obsahom a účelom najbližším posudzovanej právnej veci, rozhodol právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a na princípy, na ktorých spočíva samotné CSP, a to všetko za účelom rozumného usporiadania procesných vzťahov s ohľadom na stav a poznatky právnej náuky, ako aj s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu prax. Nakoľko na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré zaniklo uplynutím času, nemožno priamo aplikovať ustanovenie § 386 CSP o odmietnutí odvolania podaného oneskorene, podaného neoprávnenou osobou, podaného proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo o odmietnutí odvolania, ktoré nemá náležitosti podľa § 363 CSP, odvolací súd v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov medzi stranami vychádzal z možnosti spravodlivo a racionálne dotvoriť normu na tento konkrétny prípad, pričom pri jej nachádzaní zohľadnil v minulosti platnú procesnoprávnu úpravu obsiahnutú v § 218 ods. 1 písm. e) OSP a s tým súvisiacu dlhoročnú ustálenú rozhodovaciu prax súdov spočívajúcu v odmietnutí odvolania proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, ktorého účinky boli obmedzené lehotou stanovenou priamo vo výroku napadnutého rozhodnutia, t.j. proti rozhodnutiu, ktoré zaniklo inak. Podľa názoru odvolacieho súdu odmietnutie odvolania v danom prípade jednoznačne napĺňa požiadavku rozumného usporiadania procesných vzťahov medzi stranami sporu, keďže ako už bolo uvedené vyššie, či už pozitívne alebo negatívne rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní žalovaného by bolo vzhľadom na zo zákona nastavší zánik predmetného neodkladného opatrenia bez relevantného vplyvu na plnenie v ňom uloženej povinnosti, pričom prípadný nárok žalovaného na náhradu škody a inej ujmy predstavuje samostatný nárok, ktorého uplatnenie a prejednanie nie je a nemôže byť predmetom daného odvolacieho konania, avšak napriek tomu je potrebné o podanom odvolaní rozhodnúť, a to vzhľadom na existenciu síce v súčasnosti už nevykonateľného, ale zároveň aj neprávoplatného uznesenia o nariadení už skonzumovaného neodkladného opatrenia.
27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/42/2021-45 zo dňa 26.10.2021 bez jeho vecného prejednania.
28. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP a žalobcovi, ktorému v danom prípade v dôsledku odmietnutia odvolania žalovaného svedčal v konaní o odvolaní procesný úspech, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom dôvody hodného osobitného zreteľa odvolací súd vzhliadol v procesnej situácii, ktorá viedla k rozhodnutiu odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania žalovaného podaného riadne a včas v čase, kedy účinky nariadeného neodkladného opatrenia ešte trvali a ktorú nezavinil svojím konaním procesne neúspešný žalovaný.
32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).