Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/33/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: G.. H. T., bytom M., L.. U. XX, zastúpená: Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o. Bratislava, Dobšinského 12, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 25354-4/2018-BA zo dňa 5. marca 2018, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovanej č. 25354-4/2018-BA zo dňa 5. marca 2018 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pobočky Levice č. 700-1311030517-GC04/17 zo dňa 25. júla 2017 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím č. 25354-4/2018-BA zo dňa 5. marca 2018, žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1311030517-GC04/17 zo dňa 25. júla 2017 vo veci predpísania poistného za obdobie január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január - december 2008, a to poistné na nemocenské poistenie v sume 10,18 eura, poistné na starobné poistenie v sume 1.134,69 eur, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 296,56 eur, spolu v sume 1.444,43 eur. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice ako I. stupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 25. 07. 2017, rozhodla o predpísaní poistného žalobcovi za obdobie vo výrokovej časti rozhodnutia od januára 2007 do decembra 2008 v celkovej sume 1.443,43 euro, pretože na základe kontroly odvodu poistného bolo zistené, že poistné a povinné príspevky žalobkyňa vôbec neodviedla za toto obdobie, čím porušila ustanovenia § 128 ods. 1, písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/, zákona, § 128 ods. 11 písm. b/ zákona v znení zákona č. 43/2014 Z.z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta a § 21 ods. 1 písm. b/, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. 3. Voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, ktoré odôvodnila tým, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože ona odvádzala poistné ako zamestnankyňa, či z tohto dôvodu nedošlo k súbehu poistení, k prekročeniu maximálneho vymeriavacieho základu, čo má vplyv na výšku poistného. Poukázala na to, že ona k 31. 12. 2006 oznámila zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia a prvostupňový správny orgán rozhodol o zániku poistného vyznačením v spise. Od toho dátumu došlo žiadne upozornenie, že poistné neuhrádza. Z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akého právneho predpisu sociálna poisťovňa rozhodla a navyše, z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva aký právny predpis oprávňuje sociálnu poisťovňu zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Ďalej žalobkyňa poukázala v odvolaní, že

v súvislosti s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho povolania vykonala všetky úkony potrebné k administratívnemu ukončeniu činnosti. Bolo jej zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, zrušený jej bol kód Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nikdy nevyužívala a nikdy na jej základe nemala príjem. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť. 4. Na základe odvolania žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Levice a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom, a preto ho rozhodnutím č. 25354-4/2018-BA zo dňa 05. 03. 2018 ako vecne správne potvrdila a odvolanie žalobkyne zamietla. 5. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že bolo potrebné zmeniť formálny nedostatok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vypustiť z výrokovej častei napadnutého rozhodnutia ustanovenie § 152a, pretože žalobkyňa nie je sporiteľkou podľa zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení. 6. Podľa § 5 písm. c/ zákona, účinnom od 01. 08. 2006 do 31. 12. 2010, SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Žalobkyňa bola registrovaná u žalovanej ako SZČO od 01. 02. 1995 do 30. 06. 2009. Žalobkyňa je od 01. 02. 1998 poberateľkou starobného dôchodku. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 439/2004 Z.z. účinnom od 01. 01. 2005 do 31. 12. 2007, SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu vedeného v § 138 ods. 10. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 555/2007 Z.z. účinnom od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010, povinne nemocensky poistená je SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu vedeného v § 138 ods. 9. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ v znení zákona č. 310/2006 účinnom od 01. 08. 2006 do 31. 12. 2007, povinne dôchodkovo poistená je SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ v znení zákona č. 555/2007 účinnom od 01. 01. 2008, povinne dôchodkovo poistená je SZČO, ktorá je povinne nemocensky poistená. Podľa § 21 ods. 1 zákona účinného od 01. 01. 2005 do 31. 12. 2007, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý je príjem z podnikania a z inej SZČO podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10 a zaniká 30. júna kal. roka, nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12. násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10. Podľa § 21 ods. 1 zákona účinného od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý je príjem z podnikania a z inej SZČO podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. júna kal. roka, nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12. násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR, príjem žalobkyne zo SZČO v r. 2005 (v sume 987.267,00,-Sk) presiahli zákonom ustanovenú sumu 82.800,-Sk, príjmy žalobkyne zo SZČO za 2006 (1.031.912,00,-Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 91.200,-Sk príjmy žalobkyne ako SZČO za rok 2007 (291.206,00,-Sk) presiahli zákonom ustanovenú sumu 97.200,-Sk. Na základe týchto skutočností bola žalobkyňa povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie ako SZČO. Keďže neodviedla žiadne poistné vôbec, porušila ustanovenie § 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/ zákona, § 128 ods. 11 písm. b/ zákona, v znení zákona č. 43/2004 Z.z., § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1.

Podľa žalovaného námietky, ktoré uviedla žalobkyňa v odvolaní, nezakladajú dôvodu na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI: 2006/107239 zo dňa 27. 12. 2006 bolo dňom 31. 12. 2006 zrušené povolenie č. 2005/102713 zo dňa 20. 05. 2005 vydané Nitrianskym samosprávnym krajom, ktorým bolo povolené poskytovať zdravotnícku starostlivosť v neštátnom zariadení v odbore pediatria a dorastové lekárstvo, s mierou výkonu činnosti Nábrežný rad č. 3, Levice. Podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) v znení zákona č. 351/2005 Z.z., účinného od 01. 09. 2005, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 a 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej v znení zákona č. 272/2007 Z.z., účinného od 01. 07. 2007 a zákona č. 133/2010 Z.z., účinného od 01. 06. 2010, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotnícke praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe typu A, je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia. Žalobkyni bola vydaná licencia dňa 03. 05. 2005 bola žalobkyni vydaná licencia L1A/NR/0141/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní pediatria dorastové lekárstvo a licencia bola zrušená dňom 25. 07. 2016. I napriek skutočnosti, že mala zrušené povolenie č. 2005/102713 zo dňa 20. 05. 2005 bolo dňom 31. 12. 2006 zrušené, mala účastníčka konania na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO aj po 31. 12. 2006, pretože mala naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Keďže registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 31. 12. 2006, ktorý predložila žalobkyňa pobočke, bol považovaný za sporný, a preto bolo vydané rozhodnutie prvostupňový správnym orgánom dňa 06. 06. 2016, ktorým rozhodol o nezániku povinného poistenia ku dňu 31. 12. 2006. Voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie, ktoré žalovaný ako vecne správne potvrdil. Sociálna poisťovňa zohľadnila pred vydaním napadnutého rozhodnutia skutočnosť, že žalobkyňa je od 01. 02. 1998 je poberateľkou starobného dôchodku, a preto jej nebol predpísané poistné na invalidné poistenie a v období január 2007 až december 2007 ani poistné na nemocenské poistenie. Takisto prvostupňový správny orgán v období od januára 2008 do decembra 2008 žalobkyni ako SZČO a ako zamestnankyni presiahol vymeriavací základe v úhrne mesačne najviac na platenie poisteného na nemocenské poistenie, a preto jej bolo predpísané poistné na nemocenské poistenie v zníženej sume.

II.

7. Žalobkyňa podala žalobu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a domáhala sa zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočky Levice. Poukázala na to, že nikdy nevykonávala samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe licencie Slovenskej lekárskej komory, ale vždy ju poskytovala na podklade rozhodnutí Nitrianskeho samosprávneho kraja. Túto skutočnosť sociálna poisťovňa nevzala do úvahy a taktiež jej neoznámila, že jej podanie odhlášky považovala za sporný. Mala za to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie SZČO, nemala vedomosti o tom, že samotná licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je dokladom, ktorý zakladá status SZČO. Tento postup žalovaného správneho orgánu nepovažuje za správny. Je presvedčený, že jeho výklad zákona je čisto formalistický a vec žalovaný nesprávne posúdil. Ďalej poukázala na to, že po 31. 12. 2006 reálne nevykonávala činnosť SZČO, teda nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1, v spojení s ustanovením § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.

III.

8. Žalovaná na základe výzvy súdu podala dňa 13. 06. 2018 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že pre účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo

činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené podľa ust. § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. do 31. 12. 2010 je skutočnosťou povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxi L1A. V čase, keď bolo žalobkyni dňom 31. 12. 2006 zrušené poskytovanie zdravotnej starostlivosti rozhodnutím zo dňa 27. 12. 2006, bol žalobkyňa naďalej držiteľkou licencie L1A/NR/0141/05 vydanej Slovenskou lekárskou komorou zo dňa 03. 05. 2005. Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR, príjem žalobkyne zo SZČO v r. 2005 (v sume 987.267,00,-Sk) presiahli zákonom ustanovenú sumu 82.800,-Sk, príjmy žalobkyne zo SZČO za 2006 (1.031.912,00,-Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 91.200,-Sk príjmy žalobkyne ako SZČO za rok 2007 (291.206,00,-Sk) presiahli zákonom ustanovenú sumu 97.200,-Sk. Vzhľadom na to, že žalobkyňa spĺňala definíciu statusu SZČO, účinný do 31. 12. 2010 nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva. Právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status SZČO. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§68 ods. 1 písm. a/) vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zárobkovú prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia. Vyslovený právny názor prezentuje aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (www.lekom.sk <http://www.lekom.sk>), kde v časti „Pre lekárov - Licencie“, zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“, v ktorom okrem iného uvádza, že dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - SZČO. Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (stará verzia webu - www.old.lekom.sk <http://www.old.lekom.sk>) zverejnila aj článok „Problémy licencií L1A a rokovanie SLK“, v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tým členom komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Zároveň uvádza celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto licencie, ako napr. články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, stanovisko, ktoré bolo zaslané každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na webovej stránke komory, stanovisko právneho poradcu komory JUDr. Ondreja Škodlera zverejnené na webovej stránke komory dňa 15. 04. 2008, z ktorého vyplýva že „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vydaní licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa lekár stáva SZČO - podnikateľom. Z tohto nadobudnutého postavenia mu vznikajú všetky odvodové a daňové povinnosti v zmysle právnych predpisov SR. Na povinnosti vyplývajúce zo statusu SZČO nemá vplyv, že lekár v skutočnosti samostatnú zdravotnícku prax nevykonáva. To znamená, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný najmä prihlásiť sa do sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, zaregistrovať sa na daňovom úrade a požiadam na Štatistickom úrade o pridelenie IČO“. Vzhľadom vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca bol zo strany Slovenskej lekárskej komory viackrát informovaný, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) zakladá jej držiteľov i na účely sociálneho poistenia status SZČO. Žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, ktorá ju oprávňovala na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. aj po 31. 12. 2006, kedy bolo žalobkyni Nitrianskym samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Žalobkyňa dôvody zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nepreukázala. Síce dňa 28. 06. 2007 doručila pobočke Sociálnej poisťovne odhlášku zo sociálneho poistenia dňom 31. 12. 2006, avšak neoznámila, že je držiteľkou licencie L1A. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

9. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 23 ods. 2 SSP a § 190 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov (žalovaného a I. stupňového) vo vzťahu k žalobkyni nie sú v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a písm. d/, pretože je nepreskúmateľné a nedostatok dôvodov. Súčasne zrušil na návrh žalobcu podľa ods. 3 písm. a/ citovaného ustanovenie aj rozhodnutie orgánu správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

10. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne, b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, e/ zdravotných poisťovní, f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

11. Podľa odseku 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 12. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 13. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 14. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 15. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 16. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. 19. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa mala status SZČO aj po období po 31. 12. 2006. Úlohou správnych orgánov bolo vyriešenie tejto právnej otázky týkajúcej sa výkladu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., teda či žalobkyňa vykonávala v čase od 01. 01. 2007 činnosť SZČO. 20. Podľa názoru súdu riešeniu tejto otázky správne orgány však nevenovali dostatočne dôslednú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, ktoré žalobkyňa v odvolaní namietala nezaoberal sa podstatnou námietkou, a to, že žalobkyňa dňa 28. 06. 2007 podala odhlášku do sociálnej poisťovne, že prestala vykonáva činnosť ako SZČO k 31. 12. 2006 a tá skutočnosť, že je jej odhláška sporná, nebola jej oznámená v priebehu desiatich rokov od odhlásenia sa zo sociálneho poistenia. 21. Podľa názoru správneho súdu zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, ktorý ani správne orgány a ani žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože táto základná otázka v danom konaní nebola zodpovedaná. Pokiaľ by sa správne orgány zaoberali existenciou žalobkyne ako SZČO a posudzovali jej príjem po roku 2006 na základe akého výkonu práce tento príjem dosiahla, bolo by možné posúdiť správne aj otázku výkladu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. 22. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni bola licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v odbore pediatria rozhodnutím zo dňa 03. 05. 2005 č. L1A/NR/0141/05 Slovenskou lekárskou komorou na základe žiadosti žalobkyne bola zrušená dňom 25. 07. 2016. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa odhlásila dňa 28. 06. 2007 Odhláškou, registračným listom fyzickej osoby z povinného poistenia SZČO k 31. 12. 2006, pretože na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI2006/107239 zo dňa 27. 12. 2006, bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore pediatria dňom 31. 12. 2006.

23. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa mala status SZČO aj v období po 31. 12. 2006, teda správne orgány si mali vyriešiť výklad § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., či žalobkyňa bola po tomto dátume SZČO. 24. Podľa názoru správneho súdu žalovaný ani I. stupňový správny orgán tejto otázke nevenoval dostatočnú pozornosť. Nezaoberal sa tým, že žalobkyňa si podala odhlášku do poisťovne a vlastne až po jedenástich rokoch od odhlásenia bolo vydané rozhodnutie I. stupňovým správnym orgánom, že jej predpísalo poistné na nemocenské a dôchodkového poistenie od januára 2007 do decembra 2008 v celkovej sume 1.444,43 eur. 25. Správny súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietka žalobkyne, že po období 31. 12. 2006 nevykonávala činnosť SZČO, teda nespadá ako poistenec pod režim poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je dôvodná, a preto súd predmetné rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 26. K samotnej aplikácii ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, správny súd uvádza, že k zániku poistenia podľa tohto ustanovenia dochádza len v prípade ak by status SZČO bol zachovaný, čo v danom prípade nie je, pretože žalobkyňa v čase od 31. 12. 2006 nevykonávala činnosť SZČO, pretože na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie povolenie Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý už v čase od 31. 12. 2006 ako SZČO nemala. 27. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy SZČO uvedenej v § 5 písm. c/ dňom zániku týchto oprávnení. Ustanovenie § 21 ods. 4 je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 1, ktoré je ustanovením všeobecnej povahy upravujúcim vznik a zánik sociálneho poistenia u SZČO v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 1. júlu predpokladá existenciu statusu SZČO a požadovaný príjem a pre zánik k 30. 06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, je relevantný zánik statusu SZČO a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4, v danom prípade v zmysle § 21 ods. 4 písm. b/ dňom zániku oprávnenia k 31. 12. 2006. 28. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej a I. stupňového správneho orgánu zaoberať sa aj právnou otázkou, či by žalobkyňa mohla vykonávať SZČO len na základe licencie L1A vydanej lekárskou komorou, keďže rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja jej bolo povolenie poskytovať zdravotnícku starostlivosť dňom 31. 12. 2006 zrušené. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP zrušil, a tiež zrušil podľa § 191 ods. 3 písm. a/ rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo. 29. O trovách konania súd rozhodol tak žalobkyni priznal právo na náhradu trov v plnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. 30. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie končí, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).