Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-41C/334/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Moskvičovou, PhD., v sporovej veci žalobcu: Europcar Autovermietung GmbH, Tangstedter Landstrasse 81, 224 15 Hamburg, Spolková republika Nemecko, právne zastúpený: JUDr. Peter Fratrič, advokát, Timravina 9, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX T., právne zastúpený: JUDr. Janka Hazlingerová, advokát, so sídlom Nobelova 9, 831 02 Bratislava, o zaplatenie 23 622,82 Eur spolu s príslušenstvom, takto,

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.06.2014 domáhal, aby tunajší súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu 23 622,82 Eur spolu s príslušenstvom, trovami konania a trovami právneho zastúpenia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 09.08.2012 uzatvoril nájomnú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,nájomná zmluva“), ktorej predmetom bol prenájom motorového vozidla R. E., s poznávacou značkou: HH-NM XXXX. Súčasťou dojednania medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bolo, že vozidlo, ktoré mal žalovaný prenajaté, nemohlo byť na území Slovenskej republiky používané. Ku dňu uzatvoreniu nájomnej zmluvy malo vozidlo hodnotu 30 522,82 Eur. Žalovaný porušil dané ustanovenie Všeobecných podmienok prenájmu a s vozidlom vycestoval na územie Slovenskej republiky, kde došlo ku krádeži vozidla. Po istom čase bolo vozidlo nájdené a vydané žalobcovi. Odovzdané vozidlo však bolo oproti pôvodnému stavu poškodené. Poškodené vozidlo bolo ohodnotené a bolo predané tretej osobe za sumu 6 900,- Eur. Rozdiel medzi sumou predstavujúcou hodnotu vozidla v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a sumou predstavujúcou hodnotu vozidla po tom, ako bolo predané tretej osobe, predstavuje nárok žalobcu, ktorý si uplatňuje voči žalovanému touto žalobou, nakoľko k poškodeniu vozidla došlo v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, resp. v príčinnej súvislosti s porušením podmienok prenájmu žalovaným. Nárok žalobcu voči žalovanému je teda vyčíslený na sumu 23 622,82 Eur (30 522,82 Eur - 6 900,- Eur). Na úhradu tejto sumy vyzval žalobca žalovaného výzvou zo dňa 01.04.2014 a poskytol mu dodatočnú lehotu na plnenie do 17.04.2014. Žalovaný v stanovenej lehote požadovanú sumu neuhradil. Odo dňa nasledujúceho po dni určenom na úhradu si žalobca nárokuje úroky z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobca žiadal, aby tunajší súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu spolu s príslušenstvom, trovami konania a trovami právneho zastúpenia.

2. Dňa 11.08.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom žalobca upresnil a uviedol ďalšie rozhodné skutočnosti. Žalobca upresnil, že predmetnú nájomnú zmluvu uzatvoril so žalovaným dňa 09.06.2012 v Drážďanoch, a ako pobočka nájmu je v nájomnej zmluve uvedená pobočka v Drážďanoch, v Spolkovej republike Nemecko. Predmetné vozidlo pritom malo byť podľa nájomnej zmluvy vrátené dňa 18.06.2012. Súčasťou nájomnej zmluvy boli na zadnej strane tohto dokumentu uvedené Všeobecné podmienky prenájmu, zo znenia ktorých z čl. 6 bod II. písm. a) vyplýva, že vozidlo, ktoré bolo predmetom nájmu nemôže byť na území Slovenskej republiky používané. Poľa ustanovenia veta za bodkočiarkou o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov platí, že ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, spravuje sa zmluva právnym poriadkom miesta kde bola zmluva uzavretá. Zmluva bola uzatvorená na území Spolkovej republiky Nemecko, preto sa zmluvný vzťah, z ktorého vyplýva spor medzi žalobcom a žalovaným, ktoré je predmetom tejto žaloby, spravuje právnym poriadkom Spolkovej republiky Nemecko. Žalovaný tak podľa tvrdenia žalobcu porušil dané ustanovenia Všeobecných podmienok prenájmu a s vozidlom vycestoval na územie Slovenskej republiky, kde došlo ku krádeži vozidla. Po istom čase bolo vozidlo nájdené a vydané žalobcovi. Vozidlo však bolo oproti stavu, v akom ho prevzal žalovaný v čase začiatku nájomného vzťahu, poškodené a teda jeho hodnota bola znížená. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody na základe rozdielu medzi výškou opätovného zaobstarania vozidla a zostatkovou hodnotou, za ktorú sa podarilo žalobcovi poškodené vozidlo predať. Výška opätovného zaobstarania vozidla predstavuje hodnotu podľa tzv. Buy-Back výpočtu, ktorý vykonáva výrobca, na základe zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Na základe Buy-Back zmluvy uzatvorenej s výrobcom, mohlo byť vozidlo, ktoré bolo predmetom nájmu, po šesť mesačnom využívaní v autoparku žalobcu, späť predané výrobcovi za cenu stanovenú už pri uzatváraní zmluvy, a to za cenu 30 522,82 Eur netto. Cena tzv. Buy-Back výpočtu je stanovená informačným systémom. Potom, ako bolo vozidlo získané späť do držby žalobcu, bolo následne predané tretej strane (spoločnosti 1 a Mobila Cottbus), a to za cenu 6 900- Eur. Rozdiel medzi sumou 30 522, 82 Eur (ako cenou, za ktoré mohlo byť vozidlo predané, nebyť jeho poškodenia) a sumou 6 900,- Eur (ako sumou, za ktorú vozidlo bolo reálne predané) predstavuje sumu 23 622,82 Eur, a túto sumu požadoval žalobca od žalovaného listom zo dňa 01.04.2014. Žalobca poskytoval žalovanému v tomto liste dodatočnú lehotu na plnenie do 17.04.2014. Žalovaný v stanovenej lehote požadovanú sumu neuhradil. Odo dňa nasledujúceho po dni určenom na úhradu si žalobca nárokuje úroky z omeškania. V súvislosti so zabezpečením a vrátením predmetného vozidla po jeho nájdení, boli žalovanému v tejto súvislosti vyúčtované náklady v celkovej výške 1 251,- Eur. Tieto náklady predstavujú súčasť škody, ktorej náhradu si žalobca nárokuje voči žalovanému touto žalobou. Celková vzniknutá škoda, ktorej náhradu si žalobca uplatňuje voči žalovanému týmto konaním, predstavuje sumu vo výške 24 873,82 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobca žiada, aby tunajší súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vo výške 24 873,82 Eur spolu s príslušenstvom, trovami konania a trovami právneho zastúpenia.

3. Dňa 19.11.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom žalovaný podobne ako žalobca uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 09.06.2012 v pobočke žalobcu v Drážďanoch, nájomnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému motorové vozidlo značky Volkswagen Multivan s poznávacou značkou: HH-F a to na dohodnutú dobu nájmu od 09.06.2012 do 18.06.2012. Žalovaný v dohodnutej lehote žalobcovi prenajaté vozidlo nevrátil, a to z toho dôvodu, že toto motorové vozidlo dňa 15.06.2012 z parkoviska na V. ulici č. XX v T. odcudzil v tom čase nezistený páchateľ. Žalovaný odcudzenie motorového vozidla okamžite ešte dňa 15.06.2012 nahlásil na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava V, ktoré uznesením pod č. ORP-565/1-OVK-B5-212 EB zo dňa 15.06.2012 začalo trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže podľa , . Žalovaný bol v predmetnej trestnej veci vypočutý ako svedok., ktorý vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že prenajaté motorové vozidlo riadne zaparkoval na parkovisku v mieste svojho bydliska na V. ulici č. XX v T.. Motorové vozidlo riadne uzamkol s tým, že kľúče od a všetky k motorovému vozidlu mal stále u seba. Tieto nezanechal v motorovom vozidle. Na základe podaného trestného oznámenia a po začatí trestného stíhania orgány činné v trestnom konaní začali vykonávať potrebné úkony za účelom nájdenia odcudzeného motorového vozidla, a aj páchateľa podozrivého zo zločinu krádeže motorového vozidla. Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave V uznesením zo dňa 16.08.2012 trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže prerušilo, a to z toho dôvodu, že sa im nepodarilo zistiť páchateľa trestného činu. Toto uznesenie o prerušení trestného stíhania bolo doručené aj žalobcovi, aby mohol uplatniť nárok na náhradu škody u svojej poisťovni, ktorá mu vznikla v dôsledku odcudzenia motorového vozidla. Žalovaný nemá vedomosť, akým spôsobom

a u akej poisťovne si žalobca nárok na náhradu škody v dôsledku odcudzenia motorového vozidla uplatnil, má však na základe komunikácie s pracovníkmi žalobcu vedomosť o tom, že toto motorové vozidlo bolo poistené. Uznesením zo dňa 02.05.2013 Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava V vydalo uznesenie, na základe ktorého pokračovalo v trestnom stíhaní pre zločin krádeže, a to z toho dôvodu, že dňa 17.04.2013 im bola doručená výzvy na prevzatie motorového vozidla Volkswagen Multivan, ktoré bolo zaistené OR PZ Malacky u O. R., trvale bytom W. 8, A., ktorý toto motorové vozidlo užíval na základe leasingovej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Tatra Leasing, s. r. o. Uznesením zo dňa 30.07.2013 Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava V vrátilo žalobcovi osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Multivan 2.0 tdi, čiernej perleťovej farby, ev. č.:HH-F a 2 kusy čiernych kľúčov s označením XKX XXXXXXAD, XFAXXXXXX-XX od hore uvedeného osobného motorového vozidla. Žalovaný až následne zistil, že žalobcovi bolo vrátené osobné motorové vozidlo v poškodenom stave s tým, že o rozsahu poškodenia vráteného motorového vozidla nemá doposiaľ žiadnu vedomosť. Uznesením zo dňa 26.08.2013 bolo trestné stíhanie opätovne prerušené. Z týchto listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že k odcudzeniu osobného motorového vozidla značky Volkswagen Multivan, ev. č. HH-F a k jeho následnému poškodeniu došlo bez akéhokoľvek zavinenia zo strany žalovaného, a už vôbec nie v dôsledku porušenia zmluvných alebo zákonných povinností žalovaného, pretože žalovaný zapožičané motorové vozidlo zaparkoval v mieste svojho trvalého bydliska na mieste určenom k parkovaniu, auto uzamkol, čím ho zabezpečil proti odcudzeniu a kľúče od osobného motorového vozidla mal u seba. K odcudzeniu a následnému poškodeniu osobného motorového vozidla žalobcu došlo v dôsledku protiprávneho konania inej tretej osoby, ktorej totožnosť zistili orgány činné v trestnom konaní, pričom údaje o tejto osobe sa nachádzajú v spise Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, ktorý požaduje žalovaný priložiť do súdneho spisu . Žalovaný uvádza, že neporušil a ani nekonal v rozpore so zmluvou o prenájme, ktorú uzatvoril so žalobcom dňa 09.06.2012, a tiež neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu pre neho ako nájomcu zo zmluvy a zo všeobecných podmienok prenájmu. V žiadnom prípade nemôže žalovaný súhlasiť s tvrdením žalobcu, že tým že použil zapožičané motorové vozidlo na cestu do svojho trvalého bydliska, t. j. cestou do Bratislavy, porušil článok 6 všeobecných podmienok nájmu. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že v článku 6 bod I všeobecných podmienok prenájmu je presne uvedené, čo je nájomcovi zakázané. Žalovaný toto ustanovenie článku 6 bod I všeobecných podmienok prenájmu neporušil, pretože sa nedopustil konania, ktoré bolo označené ako zakázané pod písmenom v čl. 6 bod I. písm. a) až f). Žalovaný ďalej poukazuje, že nekonal ani v rozpore s čl. 6 bod II, pretože v čl. 6 bod II je iba uvedené, že používanie vozidla je povolené len v rámci Európy. V bode II písm. a) je uvedené, že v krajinách okrem iných aj na Slovensku môžu byť použité výlučne vozidlá tried mini, economy, compact, nižšia stredná trieda a stredná trieda. V čl. II písm. a) nie je uvedený zákaz používania vozidiel na území Slovenska. V tomto bode je len uvedené, aké vozidlá, konkrétne ktorých tried môžu byť na území týchto krajín, t. j. na Slovensku používané. V tomto bode je uvedené iba to, čo je povolené, nie čo je zakázané. V zmluve o nájme zo dňa 09.06.2012 nie je pri označení predmetu nájmu uvedená žiadna trieda prenajatého vozidla. V zmluve o nájme je iba uvedená značka motorového vozidla: R. Multivan, evidenčné číslo: HH-F pohonná hmota: diesel, J. B.: A.. Trieda motorového vozidla, ktorá je predmetom nájmu nie je v zmluve o nájme nikde uvedená. Z týchto dôvodov je preto nesporné, že nájomca nevedel a ani vedieť nemohol, do akej kategórie bolo prenajaté vozidlo zaradené, a preto nevedel a ani vedieť nemohol o žiadnych oprávneniach prípadne obmedzeniach týkajúcich sa prenajatého, či môže použiť motorové vozidlo na cestu do miesta svojho trvalého bydliska. Z podpísanej zmluvy o prenájme a ani z pokynov žalobcu žiadne obmedzenia v rozsahu užívania vozidla nevyplývajú a ani v čase jeho vydania žalovanému nevyplývali. Žalovaný ďalej uvádza, že podmienky prenájmu a aj účelu nájmu prejednal osobne s pracovníkmi žalobcu v pobočke žalobcu v Drážďanoch. Pri objednávaní vozidla vyslovene uviedol, že prenajaté motorové vozidlo chce použiť a že toto aj použije spolu so svojimi priateľmi na cestu z Nemecka, cez Rakúsko až do Bratislavy. Voči takémuto použitiu motorového vozidla nemali zamestnanci žalobcu žiadne výhrady, práve naopak, žalovaného poučili o tom, že v prípade potreby alebo ak sa tak rozhodne, nemusí vrátiť požičané vozidlo v mieste, kde mu bolo odovzdané, ale aj v pobočkách žalobcu vo Viedni alebo v Bratislave. Žalobca na základe mailovej a osobnej komunikácie so žalovaným presne vedel, že žalovaný chce použiť prenajaté vozidlo na cestu do Bratislavy. V tejto súvislosti žalovaný ešte uvádza, že on si druh a ani typ vozidla nevyberal. Tento mu určil samotný žalobca, a to prostredníctvom svojej pobočky v Drážďanoch, ktorá mu pripravila k prenájmu motorové vozidlo R. Multivan. Toto motorové vozidlo si žalovaný nevybral. Žalovaný nemal dôvod pochybovať o správnosti rozhodnutia a výbere motorového vozidla, ktoré mu bolo zapožičané, pretože o tomto podľa požiadaviek žalovaného rozhodoval a rozhodol výlučne žalobca. Pri odovzdaní zapožičaného motorového vozidla pracovníci žalobcu žalovanému títo neuvádzali žiadne zákazy, obmedzenia alebo povolenia, prípadne iné podmienky k použitiu zapožičaného motorového vozidla. Žalovaný nemal v čase

uzatvárania nájomnej zmluvy ani v čase prevzatia a používania tohto vozidla žiadnu vedomosť o tom, do akej triedy je zapožičané vozidlo zaradené, a preto nemal vedomosť o tom, aké podmienky sa na používanie tohto vozidla vzťahujú. Žalovaný uvádza, že ani zo zmluvy o nájme, a ani z inštrukcií žalobcu nevyplývalo, do akej kategórie vozidiel bolo prenajaté vozidlo zaradené, pretože údaj - označenie triedy vozidla nebolo uvedené ani v zmluve a ani v žiadnom inom doklade. Z tohto dôvodu preto žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že použil požičané motorové vozidlo v rozpore s čl. 6 bod II, pretože ide o dodatočné tvrdenie žalobcu, ktorý však takéto tvrdenia nepreukázal žiadnym dôkazom. Žalovaný ďalej uvádza, že v danom prípade nie je a nemôže byť zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla, pretože škoda, ktorú žalobca v predmetnom spore vymáha, nebola spôsobená porušením žiadnej právnej povinnosti zo strany žalovaného. Ďalej v danom prípade nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu. Žalovaný v žiadnom prípade vznik škody na strane žalobcu nezavinil. V danom prípade tak podľa názoru žalovaného neexistuje ani príčinná súvislosť medzi tým, že motorové vozidlo bolo použité na území SR a medzi odcudzením motorového vozidla treťou osobou a následným poškodením v dôsledku havárie spôsobenou inou osobou, nie žalovaným. Žalobcovi bola spôsobená škoda úmyselným protiprávnym konaním tretej osoby, ktorá osobné motorové vozidlo odcudzila, následne predala spoločnosti Tatra Leasing, a.s., ktorá toto motorové vozidlo ďalej prenajala, pričom nájomca ktorý toto motorové vozidlo na základe leasingovej zmluvy užíval, toto motorové vozidlo následne poškodil. Je teda nesporné, že žalobcovi škodu odcudzením a následným poškodením motorového vozidla, v žiadnom prípade nespôsobil žalovaný. Žalovaný preto namieta svoju pasívnu legitimáciu v tomto spore a zároveň uvádza, že žalobca má právo a môže vymáhať svoj nárok na zaplatenie škody od osoby, ktorá motorové vozidlo žalobcu odcudzila, prípadne od jej právnych nástupcov, ďalej od spoločnosti Tatra Leasing, a.s., ktorá toto vozidlo kúpila a následne prenajala, a ďalej od osoby, ktorá motorové vozidlo na základe zmluvy uzatvorenej s Tatra leasing, a.s., užívala a následne aj poškodila. V neposlednom rade žalovaný uvádza, že žalobca si môže uplatniť nárok na náhradu škody vo vzťahu k poisťovni, pretože predmetné motorové vozidlo bolo poistené v Nemecku, na základe zmluvy, ktorú uzatvoril s poisťovňou žalobca, ako aj na Slovensku, pretože predmetné vozidlo bolo poistené aj na základe zmluvy medzi poisťovňou a užívateľom motorového vozidla, ktoré mu prenajala spoločnosť Tatra Leasing, a.s., pretože žiadna leasingová spoločnosť bez uzavretia havarijného a zákonného poistenia žiadne vozidlo neprenajme. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalovaný žiada, aby tunajší súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

4. Dňa 24.03.2015 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil žalobca aj žalovaný. Žalobca na pojednávaní uviedol, že čo do skutkového stavu prejednávaného prípadu sa pridržiava svojich predchádzajúcich písomných podaní. Skutkové okolnosti prípadu však žalobca ďalej doplnil v tom smere, že žalovanému prenajal vozidlo na základe jeho výberu, čo dosvedčuje aj objednávka vozidla dňa 17.05.2012, ktorú žalovaný doručil žalobcovi, kde si presne vybral vozidlo, o nájom ktorého má záujem a zaplatil zálohu za objednanie vozidla. Táto skutočnosť je premietnutá do nájomnej zmluvy do rámčeka: Voraussichtl....súd tento rámček označuje * na čl. 24. Aj z tohto bodu je preto podľa názoru žalobcu zrejmé, že žalovaný zaplatil zálohu bankovým prevodom bankovou kartou výšku zálohy. Listinný doklad o zaplatení zálohy pod založený do súdneho spisu na čl. 74. Podľa nájomnej zmluvy si žalovaný vybral vozidlo, ktoré je identifikované v bode J. CODE, kde sa nachádza skratka medzinárodnej informácie vozidla a tlačené písmeno L znamená luxusná trieda. Žalovaný tak mal podľa žalobcu záujem o konkrétnu luxusnú triedu vozidla VW Multivan. Súčasťou nájomnej zmluvy na jej druhej strane, originál zmluvy dnes k dispozícii nemám, sú VOP a z bodu 6 ods. 2 písm. a) opakom výkladu je zrejmé, že žalovaný s vozidlom takejto triedy nemal právo vycestovať na Slovensko. Otázka samotnej triedy vozidla, vybavenia vyplýva nepriamo aj z bodu 10 Obchodných podmienok písm. b). Žalovaný tieto podmienky podľa žalobcu porušil, s vozidlom na Slovensko vycestoval a z dôvodu údajného protiprávneho konania žalovaného sa preto žalobca domáha náhrady škody podľa spôsobu výpočtu označeného v žalobe. Výška škody bola vypočítaná spôsobom, ktorý je popísaný písomne, žalobca má obchodnú zmluvu s predajcom vozidla 1 A MOBILE COTTBUS, podľa ktorej od predajcu vozidla kupuje za určitú cenu, majú dohodnuté, že vozidlá po určitej dobe používania a najazdenia určitého množstva km, tento predajca vozidlá od žalobcu spätne odkúpi. V prípade prejednávaného vozidla ho mal odkúpiť za cenu 30 522,82 Eur. Vzhľadom na to, že vozidlo bolo vrátené poškodené, tento predajca zaplatil len 6 900,00 Eur. Rozdiel sumy 30 522,82 Eur - 6 900,00 Eur, je tak predmetom tohto sporu. Súčasťou žalovanej istiny je aj suma 1 251,00 Eur ako náklady súvisiace s vrátením predmetného vozidla zo Slovenska do Nemecka. Faktúra je identifikovaná v súdnom spise na čl. 49 a nasl. Žalovaný bol teda vyzvaný listom k plneniu dňa 01.04.2014 a dobrovoľne žalobcovi neplnil. Na otázku súdu, aká je možnosť

výberu vozidla k nájmu cez internetovú ponuku, žalobca uviedol, že podľa jeho vedomostí záujemca o vozidlo vidí na internetovej stránke v ponuke navrhovateľa ilustračné obrázky vozidiel, o ktoré má záujem. Vidí tam predovšetkým typ vozidla a zaradenie do príslušnej triedy. Ďalej na otázku súdu, či v zmysle vyjadrenia žalovaného vedel žalobca o tom, že žalovaný chce s vozidlom vycestovať na Slovensko žalobca uviedol, že o takejto skutočnosti nevedel a takéto tvrdenie žalovaného kategoricky odmietol a pokiaľ žalovaný argumentuje nejakou mailovou komunikáciou, v ktorej sa táto skutočnosť spomína, žalobcu takúto komunikáciu nemá k dispozícii. V súvislosti s otázkou súdu, či žalobca ako prenajímateľ vysvetľuje nájomcom zmluvné podmienky a ako to bolo v prejednávanom prípade, žalobca uviedol, že zmluvné podmienky vždy vysvetlí, odpovie na otázky záujemcu, informuje ho o podmienkach zmluvy, avšak čo konkrétne bolo prejednávané v tomto prípade, žalobca súdu zodpovedať nevedel. Žalobca v tejto súvislosti taktiež uviedol, že nevie ani predbežne označiť osobu, ktorá v mene žalobcu zmluvu uzatvárala, avšak vie označiť súdu ako svedkyňu osobu, ktorá k predmetnému zmluvnému vzťahu vie poskytnúť odborné informácie a to p. I. E.. Klient ju podľa žalobcu označil ako osobu, ktorá vie poskytnúť informácie k nájomnej zmluve. Či menovaná osoba konala v mene žalobcu pri podpise nájomnej zmluvy, to žalobca uviesť nevedel. Žalobca na otázku súdu, či bolo vozidlo poistené pre poistnú udalosť krádeže na Slovensku, žalobca uviedol, že predmetné vozidlo poistené nebolo a žalobca nedisponuje žiadnym právnym titulom poistenia z označeného skutkového stavu voči tretiemu subjektu. Napokon na otázku súdu, či zmluvne dohodou účastníkov došlo k voľbe rozhodného práva, žalobca uviedol, že predmetná nájomná zmluva neobsahuje ustanovenie o voľbe rozhodného práva. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že so žalobcovou žalobou nesúhlasí, v plnom rozsahu sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 12.11.2014 a svoje vyjadrenie žalovaný na pojednávaní doplnil aj o ďalšie skutočnosti. Žalovaný predtým, ako si chcel prenajať predmetné vozidlo, osobne vyhľadal pobočku, u ktorej mal záujem si vozidlo prenajať a informovať sa o podmienkach. Vysvetlil svoje podmienky. Bolo mu oznámené, že sa má oboznámiť s internetovou ponukou a pokiaľ si takto vozidlo objedná a zaplatí zálohu, dostane aj zľavu. Internetovú ponuku, ktorú mal žalovaný k dispozícii, na základe ktorej žalovaný konal a objednal si predmetné vozidlo. Žalovaný taktiež uviedol, že doklad doložený žalobcom je výstupom spracovania osobných údajov žalobcom, pričom žalovaný takýto doklad nikdy nevyhotovil, neodoslal a ani nevidel. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcu oboznámil so skutočnosťou, že chce s predmetným vozidlom vycestovať na územie Slovenska, chce prepraviť viac osôb konkrétne jeho priateľku a rodičov, ktorých chcel na Slovensku predstaviť jeho rodine, príbuzným a jeho matke oznámil, že z tohto dôvodu potrebuje minimálne 6-miestne vozidlo. V predmetnej nájomnej zmluve pri identifikovaní prenajatého vozidla nikde nie je uvedená trieda a J. CODE LVMR je pre bežného spotrebiteľa, nájomcu nezrozumiteľný. Z nájomnej zmluvy nevyplývajú žiadne údaje, z ktorých by mohol žalovaný zistiť resp. vedieť, o akú triedu vozidla ide, pričom žalobca vedel, že má záujem o nájom minimálne 6-miestneho vozidla. Žalovaný nemohol vedieť z údajov, ktoré mu žalobca poskytol do akej triedy je vozidlo zaradené. Pokiaľ si žalobca kladie podmienky pre používanie určitého vozidla na konkrétnom území, konkrétnej krajiny, malo to byť v predmetnej nájomnej zmluve jasne a zrozumiteľne uvedené. Z nájomnej zmluvy žiadne obmedzenie a zákaz pre žalovaného nevyplýva, keďže v nájomnej zmluve nie je špecifikovaná trieda prenajatého vozidla a preto teda podľa žalovaného nemožno povedať, že by žalovaný konal v rozpore so zmluvnými podmienkami. Pri uzatváraní a podpise nájomnej zmluvy mu žalobcom táto skutočnosť nebola oznámená. O tom, že žalobca vedel, že žalovaný vycestuje s vozidlom na Slovensko, svedčí podľa žalovaného aj skutočnosť, že po objednaní vozidla žalobca najprv vystavil zmluvu, v ktorej identifikoval žalovaného ako francúzskeho štátneho občana. Žalovaný uvedenú skutočnosť namietal a tieto údaje sa preto museli v nájomnej zmluve zmeniť. Žalovaný konkrétne uviedol, že je slovenským občanom a predmetné vozidlo potrebuje na cestu na Slovensko, pričom pri tomto jeho vyhlásení mala byť prítomná aj jeho priateľka, štátna občianka Q. P. T. a brat žalovaného R. C.. Skutočnosť, že žalobca mal vedieť o tom, že žalovaný použije vozidlo na území Slovenska podľa žalovaného nepriamo dokazuje fakt, že žalovaný bol žalobcom poučený o tom, že po skončení nájmu môže vozidlo odovzdať na pobočke žalobcu v Bratislave alebo vo Viedni. Žalovaný je preto toho názoru, že žalobca teda vedel, na aký účel si žalovaný predmetné vozidlo prenajíma a kde mal žalovaný úmysel s týmto vozidlom vycestovať, pričom žalobca voči tomuto úmyslu žalovaného vycestovať s vozidlom na územie Slovenska žiadnym spôsobom nenamietal ako ani neurobil žiadne opatrenia, aby takémuto použitiu vozidla žalovaným zabránil. Žalovaný napokon namietal aj výšku škody uplatnenú žalobcom, pretože žalovaný je toho názoru, že listinné doklady predložené žalobcom sú fotokópie bez overenia a ako dôkaz na preukázanie tvrdenia žalobcu neobstoja. Následne predstúpil žalovaný, ktorý k veci uviedol, že je štátnym občanom Slovenskej republiky, pričom od roku 2010 pracuje a prechodne žije a býva v Nemecku, kde vystriedal rôznych zamestnávateľov a rôzne bydliská. V čase uzatvorenie nájomnej zmluvy žalovaný pracoval v spoločnosti Informatik DV, so sídlom Carolla Strasse

7, Chemnitz, pričom bydlisko mal v meste Drážďany. Žalovaný ďalej uviedol, že v čase podania žaloby bol nezamestnaný, zdržiaval sa na území Nemecka, na území Slovenska sa v tom čase zdržiaval len príležitostne. Žalovaný v čase podania žaloby poberal v Nemecku podporu v nezamestnanosti, pričom nezamestnaný bol konkrétne od 16.06.2014 do konca júla 2014, keď sa zamestnal v obchodnej spoločnosti Robert Bosch GmbH. Žalovaný taktiež uviedol, že zmenil aj svoju adresu bydliska, pričom za krajinu svojho pobytu považuje Slovensko a v Nemecku je prihlásený len na prechodný pobyt. Žalovaný ďalej uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava prednesu jeho právneho zástupcu a bližšie upresnil, že s jeho priateľkou P. T. T. a jej rodičmi chcel uskutočniť okružnú cestu po Európe so smerom jazdy Nemecko, Rakúsko, Slovensko -Bratislava, Česko a následne naspäť do Nemecka. Za týmto účelom sa teda žalovaný rozhodol prenajať predmetné vozidlo a navštívil pobočku žalobcu nachádzajúcu sa na letisku v Drážďanoch, kde zisťoval podmienky nájmu vozidla. Žalovaný na tejto pobočke žalobcu uviedol účel svojej cesty, počet osôb t. j. min 6 osôb ako aj to, že vo vozidle bude aj batožina a kufre. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že ovláda nemecký jazyk slovom a písmom a po tom čo predniesol na pobočke žalobcu svoje podmienky, mu zamestnankyňa žalobcu urobila ústne cenovú ponuku a informovala žalovaného, že pokiaľ si objednáva vozidlo prostredníctvom internetu, bude mať zľavu a odporučila mu vozidlá VW Multivan a Mercedes Viano. Žalovaný taktiež uviedol, že mu bolo povedané, že samotnú nájomnú zmluvu už môže uzatvoriť a vozidlo prevziať aj na inej pobočke žalobcu, a žalovaný sa tak konkrétne rozhodol pre pobočku žalobcu na železničnej stanici, ktorá bola bližšie k jeho bydlisku. Žalovaný sa taktiež informoval aj o podmienkach jednosmernej jazdy na čo mu bolo povedané, že prenajaté vozidlo môže odovzdať aj na pobočke vo Viedni alebo v Bratislave. Príslušná zamestnankyňa žalobcu ponúkla žalovanému takisto možnosť pripoistenia s tým, že pri akejkoľvek poistnej udalosti bude mať žalovaný spoluzodpovednosť 1050,00 Eur. Dňa 17.05.2012 urobil žalovaný doma internetovú objednávku, pričom internetová stránka, z ktorej žalovaný objednávku robil, bola anglická, nemeckú verziu žalovaný nenašiel a žalovaný uviedol, že anglický jazyk ovláda len zbežne, avšak tomu, čo bolo uvedené na internetovej stránke žalobcu rozumel. Žalovaný si teda vybral vozidlo ktoré spĺňalo jeho požiadavky t. j. min. 6 osôb s možnosťou uloženia kufrov a batožiny. Žalovaný uviedol, že postup je taký, že na internete sa klikne na kategóriu Mercedes Viano a pod. Žalovaný podľa jeho tvrdenia presne nevedel, aké vozidlo mu dá žalobca v skutočnosti do nájmu a proste len objednal vozidlo kategórie min. pre 6 osôb, ktorá bola na stránke označená ako Mercedes Viano. Žalovaný sa taktiež rozhodol pre pripoistenie vo výške 650,00 Eur. Žalovaný mal ako pasažier leteckej spoločnosti Etihat určitú zľavu, avšak žalovaný chcel bez ohľadu na túto skutočnosť, pretože chcel mať maximálny istotu ochrany. Následne žalovaný zadal svoje bankové údaje a odoslal objednávku, pričom žalobca si ako prenajímateľ bankovým prevodom zrazil cenu. Žalovaný tak aj po zadaní objednávky stále ešte nemal vedomosť o tom, aké konkrétne vozidlo mu bude prenajaté. To sa podľa jeho tvrdenia fakticky dozvedel až v deň, keď žalovaný začal spolu s jeho priateľkou, jej rodinou a žalovaného bratom uskutočňovať plánovanú cestu. Žalovaný uviedol, že to bolo konkrétne 09.06.2012, kedy prišiel s jeho priateľkou, jej rodinou a žalovaného bratom na pobočku žalobcu nachádzajúcu sa na železničnej stanici v Drážďanoch. Žalovaný predložil zamestnankyni tejto pobočky žalobcu rovnopis vytlačenej objednávky a ona mu predložila vyhotovenú nájomnú zmluvu, ktorú pred nimi prečítala na základe čoho žalovaný zistil, že žalovaný je v tejto nájomnej zmluve označený ako francúzsky štátny občan, pričom žalovaný pri zadávaní objednávky na internetovej stránke žalobcu uviedol, že je štátnym občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území. Následne došlo k oprave nájomnej zmluvy, pričom žalovaný pri tejto príležitosti uviedol zamestnankyni žalobcu aj smer a účel jeho cesty, pričom žalovanému na to nebolo zo strany žalobcu oznámená žiadna výhrada. Žalovaný navyše tvrdí, že sa zamestnankyne žalobcu opýtal, či je ešte niečo dôležité čo by mal vedieť, avšak nič mu oznámené nebolo. Na to žalovaný zmluvu podpísal a následne mu bolo prenajaté vozidlo VW Multivan odovzdané pracovníkom žalobcu. Na otázku súdu, či v čase, keď žalovaný objednávku vypisoval, boli na danej internetovej stránke žalobcu všeobecné podmienky a či ich žalovaný čítal žalovaný uviedol, že nevie či takéto podmienky boli na internetovej stránke žalobcu a nečítal ich. Následne predstúpil právny zástupca žalobcu ktorý uviedol, že z dokladu predloženého žalovaným, ktorý sa v súdnom spise nachádza na čl. 75-77 je zrejmé, že žalovaný si vybral triedu luxury vedome a teda vedel, auto akej triedy si objednáva. Na následnú otázku súdu, či žalobca ponúka vozidlá neluxusnej triedy ktoré zodpovedajú požiadavkám, že sú určené min. pre 6 osôb a možno v nich uložiť kufre a batožinu, právny zástupca žalobcu nevedel odpovedať. Súd sa ďalej opýtal právneho zástupcu žalobcu, aká kategória luxusného vozidla spadá pod bod 6 ods. 2 písm. a), nakoľko sa v nájomnej zmluve výslovne hovorí o triedach a nie kategóriách. Právny zástupca žalobcu na vyššie uvedenú otázku uviedol, že v tomto kontexte považuje slová trieda a kategória za synonymá. Žalovaný si teda vybral vozidlo kategórie - triedy luxusné a to nie je zadefinované vo všeobecných obchodných podmienkach bod 6 ods. 2 písm. a) a to v kontexte ods. 10 písm. d), kde pre vozidlá

luxusnej triedy je poistná spoluúčasť 1 050,00 Eur, žalovaný dostal zľavu. Suma 1 050,00 Eur je uvedená v nájomnej zmluve. Právny zástupca žalobcu tak chcel poukázať na to, že žalovaný mal možnosť si zmluvné podmienky prečítať, pričom pokiaľ tak neurobil, je to jeho hrubá nedbanlivosť. Na otázku súdu, či sa žalovaný rozumie automobilom a na základe čoho sa rozhodol pre kategóriu triedy luxury, žalovaný odpovedal, že keď zadával objednávku, klikol na internetovej stránke na ponuku vozidiel min. pre 6 osôb, prvá položka bola minivan, na ňu žalovaný klikol a otvorila sa mu položka Mercedes Benz Viano, možno tam boli aj iné položky, ale neboli pre 6 osôb, preto žalovaný zvolil túto položku, ktorú mu odporúčala zamestnankyňa žalobcu na pobočke na letisku. Žalovaný napokon k otázke súdu, či bola na internetovej stránke žalobcu nejaká trieda Mercedes Benz Viano Standard, Classic uviedol, že nevie. Právny zástupca žalobcu napokon uviedol, že skutočnosť, či mal žalovaný v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy obvyklý pobyt v Nemecku nevedel a k uplatňovanej výške škody právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca od žalovaného požaduje len to, čo mu reálne ušlo.

5. Dňa 08.09.2015 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil žalobca, žalovaný ako aj svedok, ktorým bol brat žalovaného - R. C.. Po tom, čo súd oboznámil obsah spisu a doterajší priebeh konania, právny zástupca žalovaného na otázku súdu týkajúcu sa právomoci tunajšieho súdu uviedol, že tak ako žalovaný uviedol už na predchádzajúcom pojednávaní, za krajinu svojho pobytu považuje Slovensko a teda žalovaný uznáva právomoc tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie tejto veci. Obe procesné strany taktiež zhodne uviedli, že každá z nich zotrváva na doposiaľ vykonaných prednesoch a všetkých písomných podaniach. Právny zástupca žalobcu taktiež uviedol, že žalovaný podľa jeho názoru už pri rezervácii vozidla vedel, že si vyberá auto luxusnej triedy, čo je podľa jeho názoru zrejmé z obsahu predmetnej internetovej stránky na ktorej sa objednávka uskutočnila, keďže podľa žalobcu je tam uvedená kategória ,,luxury“. Navyše podľa žalobcu potvrdenie luxusnej kategórie je zrejmé aj zo záveru rezervácie. Následne súd pristúpil k výsluchu svedka - R. C.. Svedok k veci uviedol, že žalovaný v roku 2012 plánoval výlet autom, ktorého sa mal zúčastniť aj on, žalovaného priateľka a jej rodičia a chceli navštíviť krajiny Nemecko, Rakúsko, Slovensko, kde žalovaný chcel jeho priateľku a jej rodičov predstaviť našim rodičom a potom sme sa mali cez Českú republiku vrátiť naspäť. Svedok ďalej uviedol, že v tom čase aj on pracoval v Nemecku, v blízkosti Drážďan, nemecký jazyk ovláda zbežne, dohovorí sa. Vozidlo na cestu objednával žalovaný, tejto fázy svedok nebol účastníkom a nevie sa k tomu vyjadriť. Vo vzťahu k nájomnej zmluve bol svedok a priateľka žalovaného prítomný v Drážďanoch na pobočke žalobcu, kde si prišli prevziať vozidlo na cestu. Svedok takisto uviedol, že si spomína, že v zmluve bol žalovaný považovaný za francúzskeho občana, čo namietal a zamestnankyňa žalobcu, ktorá vec pri okienku vybavovala, musela zmluvu prepísať. Zamestnankyňa žalobcu im túto nájomnú zmluvu za okienkom prečítala a oni sa jej spýtali, čo všetko potrebujú v súvislosti s prenajatým vozidlom, napr. aké palivo sa čerpá do nádrže, aká je výška garáže keby ho chceli odparkovať, pretože žalovaný objednal vozidlo veľkosti dodávky. Svedok uviedol, že počas tejto komunikácie oznámili aj cieľ cesty, teda že chcú vozidlo použiť na trase Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Česká republika a Nemecko. Zamestnankyňa žalobcu im odovzdala kľúče od vozidla a žalovaný spolu s jeho priateľkou, jej rodičmi a svedkom začali cestu, ktorá bola plánovaná na týždeň od soboty do nedele. Vo štvrtok prišli na Slovensko, domov k rodičom a v piatok bolo vozidlo ukradnuté, pri tejto situácii však svedok prítomný nebol. Na otázku súdu, či svedok komunikoval so žalovaným ohľadom druhu vozidla, ktoré chceli na cestu použiť, svedok uviedol, že to bola bežná komunikácia, vie že žalovaný chcel väčšie vozidlo, pretože sa malo použiť pre 6 osôb a batožinu, spomínal mercedes, ale nevedel, aké vozidlo bude mať. V súvislosti s otázkou, či pri uzatváraní nájomnej zmluvy sa na pobočke pýtali na nejaké obmedzenia ohľadom použitia vozidla, svedok odpovedal, že vie že sa bavili o cieli cesty cez viaceré krajiny, ale nevie uviesť, či sa ich na to pýtala zamestnankyňa žalobcu, alebo ako k tomuto rozhovoru došlo. Na otázku právne zástupcu žalovaného svedok takisto uviedol, že nájomnú zmluvu pred nimi prečítala zamestnankyňa žalobcu po jednotlivých bodoch, a tak vlastne pri prvom prečítaní zistili, že žalovaného evidujú ako francúzskeho občana, čo sa následne opravovalo. Svedok taktiež uviedol, že nájomná zmluva bola vyplnená žalobcom a nahlas bola prečítaná prvá strana nájomnej zmluvy, kde boli údaje. Svedok si nepamätal, či zamestnankyňa žalobcu uviedla, o akú triedu auta ide a takisto uviedol, že zamestnankyňa žalobcu neuviedla, ktoré krajiny žalovaný prenajatým autom nemôže navštíviť resp. kde ho nemožno použiť.

6. Svedkyňa J. T. - J., prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Hanburg uviedla, že je zamestnankyňou u žalobcu od 1.1.1989. Popísala priebeh rezervačného procesu a to tak, že sa navštívi internetová stránka žalobcu na adrese auropcar.de alebo europcar.com. Tam sa zvolí pole Rezervácia

a následne sa uvedie, aké auto si chce klient prenajať. Potom sa prekliká cez rezervačný proces. V program sa opýta na vozidlo akej veľkosti si želá klient. Uvedie sa tiež, či chce mať ďalšie vybavenie, ako napr. detskú sedačku alebo navigačné zariadenie. Nakoniec zákazník uvedie svoje platobné údaje, zatvorí rezervačný proces a dostane potvrdenie. Zároveň uviedla, že z prihlasovacieho formulára je zrejmé, či sa nachádza na stránke luxusných vozidiel a v priebehu rezervácie sa podľa nej nedostáva otázka či je chce s vozidlom cestovať zákazník do iných krajín. Čo sa týka zistenia, akým obmedzeniam jednotlivé triedy vozidiel podliehajú uviedla, že tieto sa dajú zistiť telefonicky na Callcenter žalobcu. Vyplýva to ale zo všeobecných podmienok prenájmu žalobcu, ktoré si možno prezrieť na internetovej stránke. Keď prejde celý rezervačný proces, musí pred ukončením rezervácie klient potvrdiť háčikom, že tieto podmienky prečítal a tak to bolo aj v roku 2012. Z ktorých vyplýva, že použitie vozidla je povolené len v Európe a pod bodom a) je uvedené, v ktorých krajinách sa smú využívať len vozidla určitej triedy. Zároveň uviedla, že si nepamätá ako konkrétne vyzerala rezervačná maska žalovaného a v akom poradí nasledovali otázky k jednotlivým údajom.

7. Svedok D. C., prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Hanburg uviedol, že pracuje u žalobcu 34 rokov, posledných 7 rokov na pozícii tímového vedúceho Nákup vozidiel. Obsahom jeho práce je rokovanie o rámcových zmluvách s dodávateľmi, sledovanie dodávok vozidiel, kontrola faktúr, a všetko čo je potrebné na doplnenie ich vozového parku. S rôznymi dodávateľmi uzatvárajú rámcové zmluvy na nadobudnutie vozidiel pre ich vozový park. Sú to takzvané zmluvy, „ buy-back“, ktorých obsahom je skutočnosť, že príslušný dodávateľ po uplynutí dohodnutej lehoty spätne odkúpi vozidlá, ktoré im predal za vopred stanovenú cenu. Cena „ buy-back“ sa vypočíta tak, že sa zistí základná cena pre kalkuláciu buy-back. Základná cena je rozdiel medzi nákupnou cenou vozidla a zľavou alebo rabatom. A zo základnej kalkulácie pre buy.back sa potom odpočítajú odpisy, aby sa zistila cena spätnej kúpy. Výška odpisov je závislá od jednotlivých dodávateľov a doby platnosti zmluvy. U VW majú dobu platnosti 180 dní. V rámci zmluvy žalobcu so spoločnosťou VW na zmluvný rok , do ktorého prináleží aj vozidlo, ktoré je predmetom sporu, platí na zistenie ceny spätnej kúpy kde základom výpočtu je spoločnosťou Europcar pri kúpe zaplatená cenníková cena vrátane nákladov na zabudované príslušenstvo alebo vybavenie navyše pri zohľadnení poskytnutej zľavy. Od tohto základu sa odpočíta odpis za opotrebovanie ( AfA) po zohľadnení minimálnej doby platnosti. Odkupná cena buy-back za R. Multivan, ktorý je predmetom sporu činí potom sumu 30.522,82 Eur. Cena sa vypočítala nasledovne: základná cena za Multivan, ktorý je predmetom sporu je 38.345,25 Eur netto. To je teda nákupná cena pri dopočítaní poskytnutej zľavy. A odpisy 3,4 % mesačne, z toho vyplýva spätná odkupná cena 30.522,82 Eur. Zrážka sa potom prepočíta na 6 mesiacov, Totiž 180 dní platnosti zmluvy. Pritom 180 dní je minimálna doba, to znamená, že pri dlhšej dobe platnosti sa odpíšu vyššie zrážky ale pri kratšej dobe platnosti zmluvy najmenej zrážky za 180 dní.

8. Svedkyňa P. T., prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Hanburg uviedla že je priateľkou žalovaného a dňa 09.06.2012 bola prítomná v pobočke Europcar v Drážďanoch. Dňa 09.06 bola prítomná aj v čase vyzdvihnutia vozidla. Bola prítomná počas trvania celého rozhovoru a celú komunikáciu si vypočula a tiež bola prítomná aj vtedy, keď sa hovorilo o účele a ciele cesty. Uviedla, že pracovníčka zamenila žalovaného p. C. s iným zákazníkom z Francúzska. Žalovaný oznámil pracovníčke, že chce požičané auto použiť na okružnú jazdu. Pán C. povedal, že nie je pán C. z Francúzska. Vysvetlil, že pochádza z Bratislavy a že chce auto použiť na cestu do svoje vlasti na Slovensko. Ďalej vysvetlil, že má v úmysle vykonať okružnú cestu po Európe, vyštartovať v Drážďanoch, potom cestovať do Rakúska a potom na Slovensko a späť cez Českú republiku do Drážďan. Pracovníčka nepoučila pána C. o tom, že nesmie vozidlo použiť v rozličných krajinách. Ani neupozornila na to, že na druhej strane zmluvy sa nachádzajú Všeobecné obchodné podmienky. Nepoukázala na Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Europcar. Vyžiadala si osobný preukaz pána Drába. Vypracovala novú zmluvu a prečítala ju. Potom novú zmluvu vytlačila a položil ju na pult a prešli si následne niektoré body na prvej strane. Zároveň uviedla, že ju žalovaný informoval po predchádzajúcom dohovore s pracovníčkou o tom, že ak by sme chceli vrátiť vozidlo v Mníchove, bude to stáť o 15,- Eur viac a ak by chceli odovzdať vozidlo v Rakúsku alebo Slovensku, stálo by to o 200,- Eur viac. Nová zmluva bola položená na pulte a niekoľko bodov z nej spoločne prešli, zmluva tam ležala tak, že si ju mohli prečítať. Pracovníčka ukázala fakturačnú adresu, ktorú opravila a telefónne číslo v prípade nehody a poruchy. Potom ich ešte zvlášť upozornila na dátum vrátenia vozidla. Upozornila nás aj na náklady a oznámila, že auto je poistené s plným krytím so spoluúčasťou vo výške 650,- Eur. Je jedno, čo sa stane. Následne ešte pracovníčke položili zopár otázok, pýtali sa aké pohonné hmoty sa majú načerpať, pracovníčka odpovedala, že nafta. Pýtali sa ešte na výšku auta, kvôli vjazdu do garáže. Následne poukázala na veľký krížik a povedala

aby sme zmluvu podpísali. Bez toho, by sme pred podpisom zmluvy prečítali Všeobecné obchodné podmienky. Pýtali sa či je ešte niečo dôležité, čo by mali vedieť, pričom odpovedala, že nie a že je to všetko a popriala nám šťastnú cestu.

9. V záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 24.03.2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že vec má byť posudzovaná podľa práva spolkovej republiky Nemecko bolo tvrdené od začiatku konania. Osobitne v podaní zo dňa 11.8.2014 bolo uvedené, že zmluvný vzťah sa má správať právnym poriadkom spolkovej republiky Nemecko. Bol síce daný nesprávny odkaz na zákonný predpis, avšak samotná skutočnosť, že vec sa má posudzovať podľa nemeckého práva bola zrozumiteľne komunikovaná. Mal za to, že rozhodné posúdenie toho, o aký právny poriadok má ísť je zodpovedanie otázky, aký je obvyklý pobyt žalovaného. Mal za to, že obvyklý pobyt žalovaného už v čase uzatvárania zmluvy bol v krajine Nemecko. Vyplýva to zo samotnej výpovede žalovaného, vykonanej na tunajšom súde v roku 2015 a neboli doteraz prednesené žiadne dôkazy, ktoré by tvrdenie žalovaného v tomto smere korigovali alebo žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali to, že obvyklý pobyt žalovaného je na území Nemecka. Vychádzal z toho, že v súčasnosti je žalovaný v Nemecku, kde má obvyklý pobyt, predpokladal, že tam riadne žije, funguje po všetkých stránkach: sociálnych, rodinných, finančných ekonomických atď. Čo sa týka zrozumiteľnosti nájomnej zmluvy - nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že je nezrozumiteľná, alebo že by bol nezrozumiteľne definovaný predmet nájmu. V nájomnej zmluve je zrozumiteľne uvedené, aké motorové vozidlo je predmetom zmluvného vzťahu. Osobitne je uvedené, že vozidlo je kategórie luxusnej. Toto vyplýva z označenia na nájomnej zmluve uvedenej Zip Code Res - LVMR pričom je toto medzinárodné označenie pre definovanie triedy motorového vozidla. Poukázal na prax v Európe, v strednom východe, v Afrike. Ide o požičovne áut vo Veľkej Británii, Írsku, Nemecku vrátane Slovenska, Lotyšska, Bulharska, Austrálii. Jednotlivé snímky z týchto požičovní boli doložené súdu, rovnako ako bolo súdu v tomto podaní doložené aj vysvetlenie tejto skratky LVMR, kde L znamená luxury, V znamená passenger van, M - manual drive, R - unspecified fuel. Definovanie predmetu nájmu je následne aj úzko spojené s definíciou povinností žalovaného a v článku 6 je jednoznačne uvedené, že žalovaný nemôže vycestovať do krajiny Slovensko s takýmto vozidlom. Nie je to v žiadnom prípade možné definovať ako niečo nezrozumiteľné, ide o jasné a zrozumiteľné definovanie povinnosti žalovaného. Obrana žalovaného spočívajúca v tom, že žalovaný oznámil pri uzatváraní zmluvy, že chce vycestovať na Slovensko do Bratislavy alebo ešte nejaké tvrdenie, že s tým žalovaný kvázi súhlasil musíme odmietol, nakoľko toto nebolo okrem samotného tvrdenia žalovaného nijakým spôsobom potvrdené. Pri výpovedi svedkov - pracovníkov žalobcu nebolo nič takéto potvrdené a nedáva žiaden ani logický ani právny zmysel, aby bolo samotným žalobcom pri uzatváraní zmluvy tvrdené niečo iné, ako je uvedené vo všeobecných podmienkach. Žalovaný nárok vyplýva priamo z toho, že na strane žalovaného došlo k porušeniu jeho zmluvných povinností. Poukázal aj na podanie zo dňa 30.10.2018, kde je odkaz na právne predpisy spolkovej republiky Nemecko, kde je vysvetlené ako funguje poistná zmluva, kt. bola dojednaná medzi žalobcom a žalovaným a z uvedeného podania je podľa jeho názoru zrejmé, že tu citované právne predpisy je možné aplikovať na aktuálny právny vzťah a v žiadnom prípade nemožno hovoriť, že by išlo o či už nezrozumiteľné dojednanie alebo dojednanie v rozpore s právnym poriadkom. Preto nesúhlasil s tvrdením, že zmluvný vzťah je nepresný, alebo že by boli nedostatočne určené práva a povinnosti alebo samotný predmet nájmu. Argument, že v prípade pochybností alebo nejasností sa má použiť právny poriadok výhodnejší pre spotrebiteľa - k tomuto argumentu uviedol, že na takéto uvažovanie nie je dôvod. Nie je dôvod totižto uvažovať o tom, ako už bolo uvedené, že daný vzťah je pochybný alebo nejasný. Zmluvný vzťah je jasný, zrozumiteľný, práva sú jednoznačne špecifikované. K samotnej výške škody uviedol, že táto je vysvetlená v žalobe a následnom podaní z augusta 2014. Následne bola potvrdená aj výpoveďou svedka, spolupracovníka žalobcu, ktorý vysvetlil ako sa daná škoda.

10. Právna zástupkyňa žalovaného sa v záverečnej reči vyjadrila k označeniu druhu, typu a triedy vozidla, ktoré je uvedené v nájomnej zmluve. V žiadnom prípade nesúhlasila, že v nájomnej zmluve, v individuálnych podmienkach a označení predmetu nájmu je vozidlo označené jasne, presne a zrozumiteľne. Tvrdenie, že spotrebiteľovi a laikovi, ktorým žalovaný je, ako označenie Zip Code LVMR z toho musí byť jasné, že ide o kategóriu luxusných vozidiel, s tým súhlasiť nemôžu. To je odborné označenie, ktoré bežnému používateľovi jasné byť nemôže. A ak sa všeobecné podmienky odvolávajú na triedy a kategóriu vozidiel, tak v predmete nájmu mal byť predmet z hľadiska kategórie a triedy a zaradenia vozidla jednoznačne, presne označené. Vzhľadom na to, že to tak nebolo, žalovaný nemohol vedieť, do akej triedy alebo kategórie, bolo auto, ktoré je predmetom zmluvy zaradené. Nehovoriac o

tom, že pri podpisovaní zmluvy všetky podmienky boli podrobne prejednané a to z toho dôvodu, že keď žalovaný prišiel do požičovne, jeho zmluva bola síce pripravená, ale bola zlá. Údaje o vodičovi boli úplne nesprávne, bol tam uvedený francúzsky občan, to znamená na mieste sa musela prepracovať a opraviť celá zmluva a prešli sa všetky jednotlivé náležitosti zmluvy - údaje o nájomcovi, prenajímateľovi aj o predmete zmluvy. Všetky podmienky tam preto boli opätovne prejednávané. Nájomca nebol poučený ani o tom, do akej kategórie alebo triedy bolo vozidlo zaradené a nebol poučený ani o všeobecných obchodných podmienkach. Z výpovede dvoch svedkov, ktoré sú založené v spise jednoznačne bolo preukázané, že o všeobecných podmienkach nebola žiadna diskusia, bolo ukázané len kde to má nájomca podpísať. Čo sa týka presnosti a jasnosti formulácie všeobecných obchodných podmienok to uviedla, že tieto nie sú jasne z hľadiska individuálnych podmienok dohodnutých v zmluve jasné a zrozumiteľné. Poukázala predovšetkým na článok 6, kde je povedané: Zakázané využitie, dovozné obmedzenia: nájomcovi sa zakazuje používať vozidlo: článok 1 - tu neprichádza do úvahy žiadne porušenie, na to sa žalobca ani neodvoláva. Poukázala na článok 6, bod 2: používanie vozidla je povolené len v rámci Európy - čo je jasné a zrozumiteľné, to bolo jasné a zrozumiteľné aj pre nájomcu. Ďalej je povedané po a) v krajinách Veľká Británia, Írsko, Taliansko, Poľsko, Slovensko, Slovinsko, Česko a Maďarsko sa smú používať výlučne vozidlá triedy mini, economy, compact, nižšia trieda a stredná trieda. Takto označené triedy vozidla a kategórie sa vôbec nezlučuje s tým, ako je označené vozidlo v zmluve medzi žalobcom a žalovaným. Pri predmete zmluvy a označení vozidla nie je uvedená žiadna trieda, žiadna kategória, do ktorej je zaradené. Odborné pomenovanie predmetu zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné a nezrozumiteľné nehovoriac o tom, že ak vyslovene nebol na to pri podpise zmluvy upozornený, napriek tomu že sa pýtal, nemôžu byť v tomto prípade všeobecné podmienky, ktoré sú uvedené na zadnej strane, s ktorými sa ani žalovaný neoboznámil pre tento prípad braté do úvahy a nemôže byť konanie žalovaného podľa neho posudzované a ani prípadné nároky na náhradu škody. Osobne si myslela, že v tomto prípade, keďže je výklad ohľadne podmienok dohodnutých individuálnych a všeobecných podmienok nejasný, nezrozumiteľný, treba vychádzať zo stanoviska, že v prípade nejasností nezrozumiteľný a v rôznosti výkladu je nutné zmluvu a jej podmienky dohodnuté vykladať v prospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je v danom prípade vždy slabšou stránkou.

11. Iné dôkazy súd v zmysle ust. a následne nepovažoval v konaní za potrebné vykonať.

12. Postup súdu pri prejednaní veci upravoval do 1. júla 2016 - , ktorý bol zrušený a nahradil ho (ďalej aj ). Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa platí, že ak Civilný mimosporvý poriadok neustanovuje inak, použije sa aj na toto konanie zákon č. 160 / 2015 Z. z. - ( ďalej aj ).

13. Povinnosťou súdu bolo zistiť skutočný stav veci a preto súd po oboznámení sa so skutočnosťami uvedenými v žalobe ako aj listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, a žalovaného zistil nasledovný skutkový stav: žalobca so žalovaným dňa 09.08.2012 uzatvoril nájomnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bol prenájom motorového vozidla R. Multivan, s poznávacou značkou: HH-NM XXXX. Z listu zo dňa 01.04.2014 ktorú adresoval žalobca žalovanému vyplynulo, upozornenie v kontexte ktorého dňa 09.08.2012 na pobočke žalobcu Drážďany prenajal žalovanému R. Multivan, uviedol, že s týmto vozidlom porušil č. XIIa R. Europcar, keďže vycestoval na Slovensko, kde bolo vozidlo ukradnuté. O niekoľko mesiacov neskôr dostal oznámenie, že vozidlo bolo nájdené havarované a po dlhotrvajúcich rokovaniach bolo vydané Europcar Autovermietung GmbH. Havarované vozidlo žalobca nechal opraviť, ale v havarovanom stave ho nepredal. Na rozdiel od zaťaženia žalovaného z 20.11.2012 si uplatnil nárok na náhradu škody na základe rozdielu medzi výškou opätovného zaobstarania vozidla podľa výpočtu Buy-Back a zostatkovou hodnotou, ktorú sa podarilo za havarované vozidlo docieliť. Na základe zmluvy s výrobcom mohol vozidlo po uplynutí 6-mesačného využívania v autoparku predať späť výrobcovi za cenu stanovenú už pri uzatváraní zmluvy vo výške 30.522,82 Eur netto. Za havarované vozidlo dostal žalobca sumu 6.900,- Eur. A rozdiel teda je škoda žalobcu vo výške 23.622,82 Eur. Túto škodu ši žalobca žiadal od žalovaného uhradiť. Právny zástupcovia sporových strán vo svojich vyjadreniach vzájomne popreli skutkové tvrdenia a zotrvali na svojej argumentácií. Žalobca žiadal, aby súd vyhovel žalobe a priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, žalovaný žiadal aby súd žalobu zamietol a uplatnil si plnú náhradu trov konania.

14. Zistený skutkový stav tunajší súd posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

15. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia ( a nasl.) a zákon o ochrane spotrebiteľa.

16. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v čl. 5 uvádza, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

17. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v čl. 6 uvádza, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

18. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v čl. 6 ďalej uvádza, že členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.

19. Podľa (ďalej len ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa , , a , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

25. Súd usúdil, že pre určenie rozhodného práva, v danom prípade ide podľa povahy veci o spotrebiteľský spor. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že predmetný záväzkový vzťah sa spravuje právnym poriadkom Nemecka, vychádzajúc z jeho tvrdenia, že rozhodné právo je určené podľa ustanovenia o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ( ďalej len „ZMPS“ ). V zmysle ustanovenia ZMPS sa ustanovenia tohto zákona použijú len vtedy, pokiaľ niečo iné neustanovuje medzinárodná zmluva ktorou je SR viazaná. Primárne preto na účely určenia rozhodného práva prichádza do úvahy Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Nakoľko zmluvné strany si nezvolili rozhodné právo podľa čl. 3 nariadenia Rím I, súd postupoval podľa čl. 6 ktorý upravuje určenie rozhodného práva

pri spotrebiteľských zmluvách. Podľa čl. 6 nariadenia Rím I sa záväzkový vzťah spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca má svoju pobočku aj v Bratislave teda vyvíjal obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu žalovaného resp. táto činnosť akýmkoľvek spôsobom smeruje na krajinu obvyklého pobytu žalovaného. Súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa v zmysle čl. 6 nariadenia Rím I bude spravovať právnym poriadkom SR a nie právnym poriadkom Nemecka.

26. Súd skúmal okolnosti konkrétneho prípadu, z celkovej povahy tak aj jednotlivých okolností a k článku čl. 6 bod. II. písm. a) VOP uvádza, že z prvej vety tohto ustanovenia explicitne vyplýva, že používanie zapožičaného vozidla je povolené len v rámci Európy. V písmene a) sú následne taxatívnym výpočtom uvedené krajiny v ktorých sa môžu používať len vozidlá určitej triedy, t. j. z hľadiska tejto veci je podstatné, že na území SR sa môžu používať len vozidlá tried mini, economy, kompakt, nižšia stredná trieda a stredná trieda. Z prvej vety tohto ustanovenia tak vyplýva, že žalobca mohol používať prenajaté vozidlo len v rámci Európy t. j. zahŕňajúc aj územie SR. Prvá veta čl. 6 bod. II. VOP teda predstavuje akési všeobecné pravidlo, pričom v písm. a) a b) sú stanovené výnimky z tohto všeobecného pravidla. Výnimka stanovené v písm. a) tohto ustanovenia nám však implikuje, že v prípade splnenia podmienok stanovených v písm. a) mohol žalovaný používať prenajaté vozidlo na území SR len v prípade, ak spadalo do niektorej z tried uvedených v tomto ustanovení. Súd v tomto smere má zato, že z nájomnej zmluvy nie je pri označení predmetu nájmu uvedená žiadna trieda prenajatého vozidla na základe čoho by bolo možné vyvodiť, že žalovaným prenajaté vozidlo nespadá do niektorej z tried uvedených v čl. 6 bod. II. písm. a) VOP, ktorých používanie je na území SR povolené. Navyše sa takisto nemožno stotožniť ani s tvrdeným žalobcu, že otázka samotnej triedy vozidla, vybavenia vyplýva nepriamo aj z bodu 10 písm. b) VOP, pretože relevantná časť tohto ustanovenia na ktoré sa žalobca odvoláva sa týka spoluúčasti pri spôsobení škody v dôsledku používania prenajatého motorového vozidla a nie je z tohto ustanovenia zrejmé, do akej triedy spadá žalovaným prenajaté vozidlo. Z článku 5 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že v prípade zmlúv v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne, pričom keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Takisto podľa ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ustanovenia sa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažujú také, s ktorými sa mal síce spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah a VOP pripojené k zmluve preto nemožno považovať za individuálne dojednané. Súd je preto toho názoru, že v predmetnom prípade je v zmysle citovaného článku smernice a ustanovení potrebné uprednostniť výklad priaznivejší pre žalovaného ako spotrebiteľa v tom zmysle, že z nájomnej zmluvy a VOP k tejto zmluve jasne a zrozumiteľne nevyplýva, že žalovaný mal zakázané používať ním konkrétne prenajaté vozidlo na území SR. Vzhľadom na túto skutočnosť súd vyvodzuje záver, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu žiadnej zmluvnej povinnosti. Vo vzťahu k uvedenému súd zároveň ešte uvádza vyplývajúc zo svedeckej výpovede Kanchaliky Borriboon, že VOP si žalovaný ani nemal možnosť prečítať, keďže pri odovzdávaní predmetného vozidla, došlo k zámene žalovaného s iným zákazníkom, žalovaný vysvetlil okruh cesty, pričom pracovníčka žalobcu žalovaného nepoučila, že nesmie vozidlo použiť v rozličných krajinách. Ani neupozornila na to, že na druhej strane zmluvy sa nachádzajú Všeobecné obchodné podmienky. Nepoukázala na Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Europcar. Vyžiadala si osobný preukaz žalovaného a vypracovala novú zmluvu a prečítala ju. Potom novú zmluvu vytlačila a položil ju na pult a prešli si následne niektoré body na prvej strane, následne ukázala fakturačnú adresu, ktorú opravila a telefónne číslo v prípade nehody a poruchy, u zvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa ani nemal možnosť oboznámil so VOP žalobcu.

27. Súd ustálil, že žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť v dôsledku čoho mala žalobcovi podľa jeho tvrdenia vzniknúť škoda, tak na mieste je aj otázka pasívnej legitimácie žalovaného keďže z článku 14. VOP k zmluve výslovne vyplýva, že prenajaté vozidlo má uzavreté zákonné poistenie zodpovednosti za škodu s maximálnou sumou krytia 100 mil. Eur za vecné škody a škody na majetku, s obmedzením na poškodenú osobu na 8 mil. Eur. Takisto z internetovej stránky na ktorej žalovaný zadával objednávku vyplýva, že súčasťou objednávky bolo aj peňažné krytie v prípade krádeže prenajatého auta. Žalovaný ešte na pojednávaní konanom dňa 24.03.2015 potvrdil, že sa rozhodol pre pripoistenie vo výške 650,-

Eur. Žalobca v súvislosti s poistením prenajatého vozidla proti krádeži uviedol, že vozidlo poistené nebolo a žalobca tak nedisponuje žiadnym právnym nárokom titulom poistenia z označeného skutkového stavu voči tretiemu subjektu. Neskôr v podaní zo dňa 30.10.2018 žalobca opätovne uviedol, že neexistuje samostatná poistná zmluva medzi žalobcom a poisťovňou a žalobca tak nemá titulom poistenia nárok voči tretím osobám (poisťovni) na plnenie. Žalobca ďalej v tomto podaní tvrdí, že tzv. Kasko poistenie vykonáva žalobca sám a ako taký poskytuje Kasko poistenie podľa koncepcie Kasko poistenia. Za toto Kasko poistenie hradí žalobca v zmysle dojednaní sumu 5,04 Eur/1 deň. Nakoľko však v danom prípade podľa názoru žalobcu nastala poistná udalosť z dôvodu hrubej nedbanlivosti žalovaného, je žalobca od poistného plnenia oslobodený, pričom táto skutočnosť má vyplývať z nemeckého Uvedená argumentácia žalobcu je však irelevantná, pretože na daný záväzkový vzťah sa vzťahujú príslušné právne predpisy SR a takisto súd ustálil, že žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť v dôsledku ktorej mala žalobcovi vzniknúť ním vyčíslená škoda.

28. Súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal, že zo strany žalovaného došlo k akémukoľvek protiprávnemu konaniu v príčinnej súvislosti s ktorým mala žalobcovi vzniknúť škoda. Zmluvné podmienky týkajúce sa údajného zákazu používania prenajatého vozidla na území SR sú žalobcom formulované nejednoznačne a nezrozumiteľne a preto súd rozhodol v tomto konaní v prospech žalovaného ako spotrebiteľa. Súd podotýka, že žalobca sa istým spôsobom snažil účelovo tvrdiť, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného mu mala vzniknúť škoda, pričom žalobca túto príčinnú súvislosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Z doložených listinných dôkazov ako aj tvrdenia žalovaného vyplýva, že na prenajaté vozidlo sa vzťahuje poistenie zodpovednosti aj za škodu spôsobenú krádežou vozidla, pričom možno tvrdiť že pokiaľ žalovaný zaplatil za pripoistenie aj proti krádeži vozidla a táto služba nebola zo strany žalobcu poskytnutá, tak by sa na strane žalobcu mohlo jednať aj o nekalosúťažné praktiky. Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak, že žalobu zamietol.

29. Podľa (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

30. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa , každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

32. Podľa , (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa , (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. S účinnosťou od 01.07.2016 je potrebné v zmysle o náhrade trov konania rozhodnúť s použitím a nasl. . V súlade s súd posúdil výsledok sporu a zistil, že žalovaný bol procesne úspešný v celom rozsahu.

35. V zmysle každý účastník platí trovy, ktoré mu vznikli v konaní. Z tohto ustanovenia je potrebné vychádzať aj pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania, z čoho vyplýva, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania, ktoré platil, v rozsahu 100%.

36. Týmto rozsudkom bolo v súlade s rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania. Po jeho právoplatnosti v zmysle súdny úradník samostatným uznesením rozhodne o výške náhrady trov konania.

37. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bratislava V.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.