Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Csp-101-2016.pdf
PDF · 73.97 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Csp/101/2016
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s.. so sídlom v Bratislave, Staré Grunty č. 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného splnomocnencom JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, na Nám. Martina Benku 6 proti žalovanému D. R., T. XX.X.XXXX, F.I. X.X.XXXX, T. H. D. G. T. D. O.. Č.. XXX/X o zaplatenie 1372,-eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd n e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 31.10.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi1372,-eur s 0,05% úrokom z omeškania ročne od 27.7.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Pri úkone súdu, určení termínu pojednávania z registra obyvateľov súd zistil, že žalovaný dňa X.X.XXXX zomrel.
3. Z predloženého dedičského spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 3D/8/2018 a z tam založeného Oznámenia o úmrtí matričného úradu Mesta G., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. X mal súd potvrdené, že žalovaný zomrel dňa X.X.XXXX v G.. Dedičské konanie po zomrelom žalovanom je podľa uznesenia notárky, poverenej Okresným súdom Skalica na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po nebohom poručiteľovi D. R., zomrelom X.X.XXXX právoplatne skončené dňom 17.5.2018. Konanie o dedičstve po nebohom D. R. bolo zastavené že podľa listinných dôkazov založených v dedičskom spise poručiteľ nezanechal pravdepodobne žiadny majetok. V konaní sa nepodarilo ustáliť okruh osôb, ktoré by prichádzali do úvahy ako dedičia po poručiteľovi.
4. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
5. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením, podľa § 7 ods. 2 OZ smrťou táto spôsobilosť zanikne.
6. Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 63 ods. 1 a 2 C.s.p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať, ods. 2 v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
8. Podľa § 161 ods. 1C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
9. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Súd zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 3D/8/2018 zistil, že podľa potvrdenia o lustrácii poručiteľa D. R.R. v Notárskom centrálnom registri závetov nebol zistený žiadny záznam, teda poručiteľ D. R. závet nezanechal, ďalej pri lustrácii notárkou z Centrálneho registra bolo zistené, že v ňom ohľadom poručiteľa D. R. nie je zápis v zmysle § 211b zákona, lustráciou v dedičskom konaní bolo zistené, že poručiteľ nebol zapísaný v evidencii vozidiel ani ako majiteľ ani ako držiteľ, ďalej podľa protokolu o výsledkoch lustrácie v elektronickom systéme bánk (celkom ich bolo lustrovaných 23) poručiteľ nemal vedený účet, v katastre nehnuteľností neboli k menu poručiteľa nájdené žiadne záznamy.
11. Súdna prax v prípadoch, ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa v rozhodnutiach vychádza z toho a zároveň nebolo ani v prebiehajúcom sporovom konaní preukázané, žeby poručiteľ mal iný majetok, ktorého existencia by umožňovala súdu samostatne uvážiť, či do úvahy prichádza právne nástupníctvo inej osoby, že je potrebné konanie zastaviť podľa § 63 ods. 1 CSP, keďže z povahy veci nie je možné v konaní pokračovať, ak neexistuje právny nástupca zomrelej strany, teda osoby, ktorá ho dosadzuje vo vzťahu k neuhradeným dlhom do právneho postavenia zomrelého podľa § 470 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
12. Vo veci žalobcu a žalovaného sa konalo o veci, ktorá mala povahu majetkového sporu, týkala sa práv a povinností žalobcu a žalovaného z úverového vzťahu. Úmrtný list na meno žalovaného preukazuje, že žalovaný zomrel, stratil tak procesnú spôsobilosť, t.j. spôsobilosť byť stranou konania. Z dedičského spisu súd pre sporovú vec sp. zn. 3Csp/101/2016 vyvodil, že ani v prebiehajúcom sporovom konaní by nebolo preukázané ohľadom majetku žalovaného iné, ako bolo zistené v dedičskom konaní a pokiaľ sa nepodarilo ani ustáliť okruh osôb, ktoré by prichádzali do úvahy ako dedičia po žalovanom, súd konanie o žalobe podľa § 63 ods. 1 CSP zastavil, pretože na strane žalovaného niet s kým v sporovom konaní pokračovať. Z dôvodu, že ide na strane žalovaného o taký nedostatok procesnej podmienky konania, že súčasne je splnená podmienka pre zastavenie konania podľa § 161 ods. 2 CSP.
13. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci, ods. 2 ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
16. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle bodu 13. Súd zastavil konanie z dôvodu, že žalovaný počas konania stratil právnu spôsobilosť, v dôsledku čoho nemohol mať ani procesnú spôsobilosť byť stranou konania, na jeho procesnej strane niet s kým konať. Na takýto prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia C.s.p. alebo iného zákona. Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp rozumného zákonodarcu a o nároku na náhradu trov konania žalobcu rozhodol
podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Žalobca v sporovom konaní nemá protistranu a ustanovenie z bodu 13 sa nedá aplikovať, pretože pre stratu spôsobilosti protistrana žalobcu nie je nositeľom ani práv ani povinností v zmysle hmotného ani procesného práva. Z týchto dôvodov súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí nebude postupovať podľa § 262 ods. 2 C.s.p., pretože by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania, predkladať vec na rozhodnutie súdnemu úradníkovi , keď nebol priznaný nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Skalica, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.