Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/44/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti povinnému: J. N. XXX, XXX XX M. B. S. XXX, v konaní o vymoženie sumy 491,10 Eur, ktorá exekúcia je vedená Exekútorským úradom Mgr. Anny Michnicovej, so sídlom E. XX, XXX XX R., pod sp. zn. Ex 1796/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Er/3492/2015-13 zo dňa 29. marca 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Er/3492/2015-13 zo dňa 29. marca 2018 potvrdzuje.

Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 57 ods. ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zastavil exekúciu (I. veta výroku) a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke Mgr. Anne Michnicovej trovy exekúcie vo výške 45,56 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia (II. veta výroku). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia exekučný súd uviedol, že exekučné konanie sa začalo podaním návrhu u súdneho exekútora zo dňa 04.08.2015 pod sp. zn. EX 1796/15 na vymoženie pohľadávky vo výške 491,10 Eur priznanej exekučným titulom - rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš č. 700-1910758515-GC04/15 zo dňa 11.06.2015. Poverenie na vykonanie exekúcie súd vydal pod č. 5505 064293 zo dňa 20.08.2015. V priebehu konania doručila súdna exekútorka exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdna exekútorka dostupnými prostriedkami dostatočným spôsobom nezistila žiadny príjem ani majetok povinného - povinný nevlastní žiadny hnuteľný majetok a nemá zriadený žiadny bankový účet, pričom na exekučnom súde sa proti nemu vedú desiatky exekučných konaní. Exekučný súd vychádzajúc z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatoval splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie, keď mal preukázané, že súdny exekútor dostupnými prostriedkami a dostatočným spôsobom zisťoval príjem a majetok povinného s následným záverom o nemajetnosti povinného. 3. O trovách exekúcie rozhodol exekučný súd podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku - keďže k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, uložil súd oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy. Pri ustálení výšky týchto trov aplikoval ustanovenia § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ako aj § 196 Exekučného poriadku a priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie v celkovej výške 45,56 Eur.

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Odvolateľ nesúhlasil so zastavením exekúcie a vytýkal súdu, že pri prieskume dôvodov

zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu preukazujúceho a odôvodňujúceho zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Súd pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie nevzal do úvahy dĺžku trvania exekučného konania. Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného po necelých 3 rokoch vedenia exekučného konania. Podľa odvolateľa je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas 10 ročnej lehoty, stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu, a preto v budúcnosti je predpoklad, že by pohľadávka mohla byť uspokojená niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie. Oprávnený v tejto súvislosti uviedol, že povinný má podľa údajov zo živnostenského registra aktívnu živnosť.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila súdna exekútorka, v ktorom uviedla, že oprávnenému bola dňa 29.09.2015 zasielaná správa o stave exekúcie, kde bol aj navrhovaný postup pre oprávneného. Ak by mal povinný nejaký majetok (prostriedky na bankovom účte, motorové vozidlo, hnuteľné veci, nehnuteľnosti) tak by bola pohľadávka oprávneného vymožená. Na povinného bolo podané trestné oznámenie, ktoré bolo políciou odmietnuté. S prihliadnutím na uvedené žiadala súdna exekútorka súd, aby odvolanie oprávneného odmietol.

6. Povinný ani oprávnený sa k vyjadreniu súdnej exekútorky nevyjadrili.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v podstatnej miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

9. Primárne krajský súd poukazuje na znenie ust. § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, z ktorého vyplýva, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Krajský súd v danom prípade vyhodnotil odvolanie oprávneného ako nedôvodné, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, z čoho vychádzal pri konštatovaní existencie podmienok pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Relevantné poklady nachádzajúce sa v spise preukazujú výsledok a záver šetrenia súdnej exekútorky o nemajetnosti povinného.

12. Pokiaľ oprávnený argumentuje tým, že nie je vylúčené, aby povinný v horizonte 10 rokov mohol nadobudnúť majetok, tieto odvolacie argumenty sú všeobecné a hypotetické, ktoré navyše nespochybňujú záver súdnej exekútorky vychádzajúci z vykonaného šetrenia o majetkových a príjmových pomeroch povinného. Je zrejmé, že ak súdna exekútorka nezistila počas vykonávania šetrenia o majetkových pomeroch povinného akýkoľvek exekvovateľný majetok, nemohlo dôjsť ani k reálnemu výkonu exekúcie. Vzhľadom na trvanie exekúcie (takmer tri roky) nie je pritom reálny predpoklad, že v blízkej dobe dôjde k zlepšeniu majetkovej situácie povinného, a to napriek zápisu povinného v živnostenskom registri. V prípade, ak však povinný v lehote na vykonanie exekúcie nadobudne majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku oprávneného uspokojiť, odvolací súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku rei iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20. 10. 2011).

13. V súvisiacom výroku o trovách exekútora je rozhodnutie súdu vecne správne, pričom vychádza z právnej úpravy účinnej v dobe vydania rozhodnutia.

14. S prihliadnutím na uvedené, keď krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky oprávneného ako nedôvodné a zároveň nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok konania (§ 380 ods. 1, 2 , napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu ako správne p o t v r d i l .

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane (povinnému) trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že povinnému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej procesnej strany (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016. Z tohto dôvodu odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania.

16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .