Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-17-2017.pdf
PDF · 244.88 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v spore žalobcu: HODEX s.r.o., Trieda SNP 29, 040 01 Košice, IČO: 36 570 711, zast. POLÁČEK & PARTNERS s.r.o., Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava, IČO: 50 568 124, proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, zastúpený KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 50.688,48 EUR takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e v časti: úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 25.2.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,25% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 19.3.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,25% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 10.4.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,25% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 24.5.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,25%z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 14.6.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,15% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 22.7.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,15% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 19.8.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,15% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.9.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.10.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 21.11.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.12.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 16.1.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.3.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.3.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 2.7.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 10.3.2016 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 50 688,48 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 50 688,48 EUR od 28.2.2017 do zaplatenia a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 99%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 24.2.2017, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi: istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2112,02 EUR odo dňa 25.2.2014 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 19.3.2014 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 10.4.2014 do zaplatenia,
istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 24.5.2014 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 14.6.2014 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 22.7.2014 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 19.8.2014 do zaplatenia. istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.9.2014 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.10.2014 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 21.11.2014 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.12.2014 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 16.1.2015 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.3.2015 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.3.2015 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 2.7.2015 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia, istinu vo výške 2 112,02 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 10.3.2016 do zaplatenia. Zároveň požadoval aj náhradu trov konania. V žalobe okrem iného uviedol, že je výrobcom elektriny pripojeným do distribučnej sústavy žalovaného, spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s., a prevádzkovateľom zariadenia na výrobou elektriny Čižatice 2 s celkovým inštalovaným výkonom 999 kW, nachádzajúcom sa v k. ú. Č.Ž. na pozemku s pare. č. XXX/X, X-X, X,X,XX Q. XX. Uvedenú skutočnosť preukazuje rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0934/2014/E-OZ zo dňa 31.10.2013. Dňa 11.07.2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) vydal Vyhlášku č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike. Vyhláška pre výrobcov elektriny zaviedla novú platbu za prístup do distribučnej sústavy (tzv. G-komponent), ktorá sa uplatňuje od 01.01.2014 (ďalej len „platba za prístup“). V zmysle Vyhlášky mal každý výrobca elektriny pripojený do distribučnej sústavy žalovaného (t.j. prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy) povinnosť uhrádzať platbu za prístup, a to aj vtedy, keď žiaden prístup do distribučnej sústavy nevyužíval, resp. aj vtedy, ak neuzatvoril žiadnu zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (ďalej len „zmluva o prístupe“). V zmysle § 26 ods. 23 Vyhlášky „Platba za prístup do distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy (...) na základe faktúry vystavenej prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej
distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny." Výška platby za prístup do distribučnej sústavy sa určuje prostredníctvom cenového rozhodnutia Úradu, a to z hodnoty 12-mesačnej rezervovanej kapacity. Takéto cenové rozhodnutie vydáva Úrad pre každý kalendárny rok. Pre roky 2014 až 2016 vydal Úrad nasledovné cenové rozhodnutia: • cenové rozhodnutie č. 0015/2014/E zo dňa 21.11.2013, ktorým stanovil 12-mesačnú rezervovanú kapacitu na celý rok 2014; • cenové rozhodnutie č. 0008/2015/E zo dňa 27.11.2014, ktorým stanovil 12-mesačnú rezervovanú kapacitu na celý rok 2015; • cenové rozhodnutie c. 0010/2016/E zo dňa 27.11.2015, ktorým stanovil 12-mesačnú rezervovanú kapacitu na rok 2016. Cenové rozhodnutia na roky 2014 až 2016 stanovujú 12-mesačnú rezervovanú kapacitu v rovnakej výške 5 872,6 EUR/MW/mesiac. Žalovaný vystavil žalobcovi za rok 2014 a 2015 na mesačnej báze faktúry za platbu za prístup, ktoré boli zo strany žalobcu riadne uhradené. Išlo o tieto faktúry: faktúra č. 8240627634 zo dňa 5.2.2014 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 24.2.2014; faktúra č. 8274695572 zo dňa 5.3.2014 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 18.3.2014; faktúra č. 8250714751 zo dňa 2.4.2014 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 9.4.2014; faktúra č. 8214914622 zo dňa 5.5.2014 na sumu 2402,71 EUR s DPH, uhradená dňa 23.5.2014; faktúra Č. 8225027412 zo dňa 4.6.2014 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 13.6.2014; faktúra č. 8211245116 zo dňa 3.7.2014 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 21.7.2014; faktúra č. 8245240505 zo dňa 4.8.2014 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 18.8.2014; faktúra č. 8261239443 zo dňa 3.9.2014 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 10.9.2014; faktúra č. 8231406275 zo dňa 2.10.2014 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 10.10.2014; faktúra č. 8275308489 zo dňa 4.11.2014 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 20.11.2014; faktúra č. 8225488556 zo dňa 2.12.2014 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 10.12.2014; faktúra č. 8271512037 zo dňa 6.1.2015 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 15.1.2015; faktúra č. 8275540184 zo dňa 4.2.2015 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 10.3.2015; faktúra č. 8295800069 zo dňa 3.3.2015 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 10,3.2015; faktúra č. 8295200067 zo dňa 7.4.2015 na sumu 2957,68 EUR s DPH, uhradená dňa 1.7.2015; faktúra č. 8295000066 zo dňa 5.5.2015 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 26.11.2015; faktúra Č. 8295200357 zo dňa 2.6.2015 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 26.11.2015; faktúra č. 8294500084 20 dňa 2.7.2015 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 26.11.2015; faktúra č. 8295400065 zo dňa 4.8.2015 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 26.11.2015; faktúra č. 8295800370 zo dňa 2.9.2015 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 26.11.2015; faktúra č. 8295400356 zo dňa 2.10.2015 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 26.11.2015; faktúra č. 8295000358 zo dňa 3.11.2015 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 26.11.2015; faktúra č. 8295100069 zo dňa 2.12.2015 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 26.1.2016; faktúra č. 8294600072 zo dňa 5.1.2016 na sumu 2112,02 EUR s DPH, uhradená dňa 9.3.2016. Vo faktúrach č. 8214914622 a č. 8295200067 je žalovanému fakturovaná aj platba za prekročenie maximálnej distribučnej kapacity, avšak vrátenia jej úhrady sa žalobca touto žalobou voči žalovanému nedomáha. Na základe týchto faktúr uhradil žalobca okrem platby za prekročenie maximálnej distribučnej kapacity aj platbu za prístup do distribučnej sústavy vo výške 2112,02 EUR s DPH. Žalobca uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len Ústavný súd) v konaní o súlade predpisu (v ktorom bola napadnutá ústavnosť a zákonnosť právnej úpravy platby za prístup) dňa 22.06.2016 nálezom rozhodol tak, že vyslovil nesúlad napádanej právnej úpravy platby za prístup s čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky a v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie Ústavného súdu bolo dňa 21.07.2016 zverejnené v Zbierke zákonov a týmto dňom sa stalo všeobecne záväzným. Na základe rozhodnutia Ústavného súdu stratilo účinnosť ustanovenie § 26 ods. 23 Vyhlášky v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu „21.5 Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) zákona o energetike na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Uzatvorenie tejto zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy je fakultatívnou možnosťou (právom) výrobcu elektriny [na rozdiel od zmluvy o pripojení do distribučnej
sústavy, uzatvorenie ktorej je povinnosťou výrobcu elektriny v zmysle § 27 ods. 2 písm. a) zákona o energetike]. Iné povinnosti výrobcov elektriny, čo sa týka platenia cien za prístup do distribučnej sústavy alebo iných poplatkov či platieb mimo záväzku uhrádzať tieto ceny na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, nie sú v zákone o energetike explicitne upravené.“ „21.6“ (...) Zákon o regulácii v § 40 explicitne nesplnomocňuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na vydanie všeobecne záväzného predpisu, ktorým by bol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví oprávnený ustanoviť povinnosť výrobcov elektriny platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, že títo nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy.“ „21.7“ Pokiaľ potom časť ustanovení § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladá výrobcom elektriny povinnosť uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v prípade, ak nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, takáto povinnosť ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v zákone o energetike čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec zákonného splnomocnenia pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle zákona o regulácii upraviť platby výrobcov elektriny za prístup do distribučných sústav.“ „21.8 Popísaný stav nekorešponduje s dikciou čl. 123 ústavy, keďže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nepostupoval pri prijímaní sporných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii na základe zákonov (zákona o energetike a zákona o regulácii), a v ich medziach. Zároveň tieto časti § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladajú povinnosti výrobcov elektriny, o ktorých nemožno vyhlásiť, že by boli ukladané zákonom alebo na základe zákona (zákona o energetike a zákona o regulácii), čím sa dostávajú do kontradikcie s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prijatím sporných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii navyše nekonal v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda nekonal v súlade s princípom legality vyjadreným v čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý tvorí integrálnu súčasť princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy. Nemožno taktiež opomenúť, že aplikáciou neústavných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii dochádza k odčerpaniu časti majetku tých výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, čím dochádza k neústavnému zásahu do základného práva výrobcov elektriny ako podnikateľských subjektov vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 dodatkového protokolu.“ Čo sa týka ostatných častí napadnutého § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii a napadnutého § 26 ods. 24, 25 a 26 a § 29 ods. 3 vyhlášky o cenovej regulácii, ústavný súd konštatuje, že ide zväčša o technické právne normy, respektíve právne normy, ktorých základ je daný zákonom o energetike a zákonom o regulácii (...).“ „22.1“ Pre výrobcov elektriny, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, znamenajú právne normy § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii v praxi len stanovenie spôsobu výpočtu výšky poplatku, k úhrade ktorého sa zaviazali uzatvorením zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na základe § 26 ods. 5 zákona o energetike naopak, pre výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, znamená časť ustanovenia § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii, ktorú ústavný súd bodom 1 výroku vyhlásil na nesúladnú s tam uvedenými ústavnými normami, upravenie povinnosti platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy, ktorá, ako už ústavný súd deklaroval, nemá oporu v zákone o energetike, alebo inom zákone.“ Na základe vyššie uvedeného Ústavný súd jednoznačne konštatoval, že je neústavné, aby výrobca elektriny bol povinný platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy v prípade ak nemá uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy. Ústavný súd rovnako konštatoval, že na zavedenie takejto platby Úrad nebol oprávnený.
Rozhodnutie Ústavného súdu o nesúlade právneho predpisu je nutné aplikovať aj na situácie, ktoré predchádzali jeho vydaniu. Nie je prípustné, aby všeobecný súd v súdnom spore aplikoval právnu normu, ktorá bola medzičasom Ústavným súdom označená za neústavnú. Ak sa žalobca domáha vrátenia už uhradených platieb za prístup, nie je možné odmietnuť žalobcovi priznanie jeho nárokov opierajúc sa o neústavné právne normy, ktoré vyberanie platby za prístup umožňovali. Všeobecný súd je viazaný názorom Ústavného súdu o neústavnosti právnych predpisov a pre to je v čase rozhodovania povinný aplikovať len tie predpisy, ktoré Ústavný súd neoznačil za protiústavné. Ak Ústavný súd vyslovil neústavnosť predmetnej platby, je zrejmé, že na jej uhrádzanie nikdy neexistoval relevantný právny základ. Daná platba tak bola uhrádzaná bez právneho základu, v zmysle čoho došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Ak by sa rozhodnutie Ústavného súdu vzťahovalo len na platby fakturované po publikácii rozhodnutia, malo by to za následok, že výrobca elektriny by sa nikdy nemohol dovolať spravodlivosti. Tento postup by znamenal, že Úrad môže kedykoľvek vymyslieť akúkoľvek
platbu, ktorú budú distribučné spoločnosti od výrobcov elektriny vyberať, títo sa ale nikdy nedomôžu návratu týchto platieb. V tejto súvislosti zdôraznil, že je v absolútnom rozpore s elementárnou spravodlivosťou, aby sa výrobca elektriny nemohol domôcť vrátenia platieb, ktoré bol neústavným predpisom roky nútený uhrádzať. Tieto platby navyše uhrádzal žalovanému „za nič“. Prístup totižto žalobca nikdy nevyužíval, nechcel využívať a napokon, ani využívať nemohol. Nemožno chrániť subjekty profitujúce na neústavnej právnej úprave na úkor poškodených subjektov. Žalobca uviedol, že od účinnosti Vyhlášky uhrádzal žalovanému platbu za prístup, a to aj napriek skutočnosti, že nemal so žalovaným platne uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Platba za prístup sa tak plnila na základe neplatného právneho úkonu. Právnym dôvodom na plnenie nemohla byť ani Vyhláška, nakoľko tá bola rozhodnutím Ústavného súdu označená za neústavnú. Poukázal na ust. § 451 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustálenej judikatúry „zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008)“. (IV. ÚS 554/2012-35). Žalobca sa touto žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného prijatím platieb za prístup, a teda prijatím plnení bez právneho dôvodu. Žalobca uviedol, že so žalovaným nikdy nemal platne uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, a teda aj v jeho prípade dochádzalo k vyberaniu platby za prístup protiprávne. Uviedol, že mal uzatvoriť so žalovaným zmluvu o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto č. zmluvy ZPV/2014/413, zo dňa 14.01.2014 (ďalej len „Zmluva o prístupe“). Uviedol, že znenie predmetnej Zmluvy o prístupe priamo odporuje právnym predpisom v oblasti energetiky a navyše táto zmluva bola uzavretá za pochybných okolností, ktoré majú svoj pôvod u žalovaného. Konštatoval, že existuje niekoľko dôvodov neplatnosti Zmluvy o prístupe, a to: a) rozpor so zákonom, resp. jeho obchádzanie, b) nemožnosť plnenia, c) omyl pri uzatváraní zmluvy, d) rozpor s dobrými mravmi. V zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého neplatný právny úkon odporuje zákonu buď svojím výslovným vyjadrením (obsahom) alebo svojím charakterom a dôsledkami, ku ktorým smeruje (účelu). V prípade obchádzania zákona ide o situáciu, keď právny úkon nie je síce v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojím účelom jeho cieľ a zmysel obchádza. V zmysle vyššie uvedeného mal za to, že Zmluva o prístupe môže byť uzatvorená platne len v tom prípade, ak svojím obsahom a účelom neodporuje právnym predpisom v oblasti energetiky, a ani ich neobchádza. Podľa článku 1 ods. 1 Zmluvy o prístupe sa žalovaný ,,zaväzuje umožniť užívateľovi prístup do regionálnej distribučnej sústavy v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity odovzdávajúceho miesta (...). Podstatné pre posúdenie súladu Zmluvy o prístupe s právnymi predpismi je vyloženie pojmu „prístup do distribučnej sústavy“ a ,,pripojenie do distribučnej sústavy“. Zákonná úprava prístupu do distribučnej sústavy je primárne upravená v zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o energetike“). V zmysle § 2 písm. a) bodu 11 Zákona o energetike sa pripojením do sústavy rozumie zabezpečenie potrebnej kapacity na pripojenie v sústave a fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného elektrického zariadenia do sústavy. K pripojeniu dochádza na základe zmluvy o pripojení, ktorú výrobca elektriny uzatvára s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Vďaka pripojeniu do distribučnej sústavy následne dochádza k dodávke vyrobenej elektriny pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy, a to na základe zmluvy o dodávke elektriny. Uviedol, že výrobca môže elektrinu dodávať iba vtedy, ak je jeho zariadenie do sústavy riadne pripojené. Bez pripojenia by dodávka elektriny nebola fyzicky možná. Pripojenie, výrobu a dodávku vyrobenej elektriny pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy je potrebné striktne odlišovať od prístupu do distribučnej sústavy. Podľa § 2 písm. a) bodu 12 Zákona o energetike sa prístupom do sústavy rozumie ,,prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu u rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity“. Distribúciou elektriny sa podľa § 2 písm. b) bodu 4 Zákona o energetike rozumie „preprava elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia na účel jej prepravy odberateľom elektriny. Podľa § 26 ods. 5 Zákona o energetike „Zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu, umožniť prístup do sústavy a prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, a účastník trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb.“ Mal za
to, že vyššie uvedené požiadavky Zmluva o prístupe uzatvorená žalobcom nespĺňa, práve naopak, jej znenie týmto požiadavkám zásadne odporuje. Zatiaľ čo zákon umožňuje prístup do distribučnej sústavy len na základe zmluvy o prístupe do distribučnej ústavy a distribúcii elektriny, Zmluva o prístupe uzavretá žalobcom vôbec neumožňuje žalobcovi využívať distribučnú sústavu pre účely distribúcie elektriny iným subjektom a distribúciu vôbec neupravuje. Znenie zmluvy tak priamo odporuje zákonnej definícii pojmu prístup do distribučnej sústavy, uvedenej v § 2 písm. a) bodu 12 Zákona o energetike. Absencia úpravy využívania distribučnej sústavy v Zmluve o prístupe odporuje vyššie uvedenej definícii zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny v § 26 ods. 5 Zákona o energetike. Podotkol, že Zmluva o prístupe uzatvorená žalobcom, má celý názov ,,Zmluva o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto“. Takýto názov zmluvy, resp. takýto typ zmluvy Zákon o energetike ani nepozná. Tento typ zmluvy nebol v čase jej uzatvárania upravený ani vo vtedy platnom prevádzkovom poriadku žalovaného (Prevádzkový poriadok spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s., č. 0002/2013/E-PP zo dňa 24.01.2013). Keďže „prístupom“ sa rozumie využívanie distribučnej sústavy na účely distribúcie elektriny inej osobe, mal za to, že žalobca prístup do distribučnej sústavy nikdy nepotreboval, ani nevyužíval. Žalobca, ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ani nemôže elektrinu distribuovať a dodávať inému subjektu ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. V opačnom prípade by prišiel o zákonnú podporu podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o podpore OZE“). Podľa § 4 ods. 10 Zákona o podpore OZE sú títo výrobcovia elektriny povinní „dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý objem vyrobenej elektriny“. Tvrdil, že žalobca nemal žiaden iný dôvod uzatvoriť Zmluvu o prístupe ako ten, že to vyžaduje od neho prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý sa zároveň odvoláva na právnu úpravu. Žalobca tak na základe nepravdivých tvrdení o tom, že Zmluva o prístupe sa musí uzatvárať za každých okolností nadobudol legitímny dojem, že uzatvorenie danej zmluvy je jeho zákonnou povinnosťou. Opätovne zdôraznil, že prístup do distribučnej sústavy nikdy nevyužíval, ani ho nepotreboval využívať.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 4.8.2017 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobcom uplatnené nároky neuznáva v plnom rozsahu. Žalobca sa žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo údajne vzniknúť na strane žalovaného tým, že žalovaný prijal od žalobcu platby za prístup do distribučnej sústavy, čím teda mal prijať plnenie bez právneho dôvodu. Žalovaný má to, že žalobcom uplatnený nárok na vrátenie platieb za prístup do distribučnej sústavy je nedôvodný a nemá oporu v platných právnych predpisoch. V období za ktoré si žalobca uplatňuje vrátenie platieb, t.j. v období od 01.01.2014 do 31.12.2015 bol žalobca povinný platbu za prístup platiť z dôvodu, že distribučnú sústavu plnohodnotne užíval, pričom táto platba za prístup mu bola zo strany žalovanému fakturovaná v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej hlavným predmetom podnikania je výroba a dodávka elektriny z obnoviteľných zdrojov energie výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW, ktoré je pripojené do distribučnej sústavy žalovaného v rámci maximálnej rezervovanej kapacity pripojenia vo výške 999 kW. Žalovaný má postavenie prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (Zákon o energetike), tento vykonáva svoju činnosť na základe povolenia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví č. 2007E 0257 na území Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja. K tomu, aby mohol žalovaný vyrobenú elektrinu predávať, t. j. vykonávať predmet svojej podnikateľskej činnosti, musí byť pre neho zabezpečený odber takto vyrobenej elektriny do distribučnej sústavy v súlade v technickými možnosťami a stavom pripravenosti distribučnej sústavy, ktorá činnosť sa realizuje v rámci prístupu do distribučnej sústavy. Zo všeobecnej definície prístupu do distribučnej sústavy obsiahnutej v § 2 ods. 1 písm. a) bod 12.2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o energetike) vyplýva, že „prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity." O neodôvodnenosti podanej žaloby svedčí najlepšie skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným existuje právny vzťah založený na základe Zmluvy o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto (Zmluva o prístupe), ktorá bola uzatvorená dňa 14.01.2014. Uzavretím tejto zmluvy, tak došlo k zosúladeniu faktického stavu s právnym stavom užívania distribučnej sústavy zo strany výrobcu elektriny, čím došlo medzi zmluvnými stranami k zabezpečeniu právnej istoty vo vzťahu k platbám za prístup do distribučnej sústavy.
Zmluva o prístupe bola uzatvorená slobodne a vážne, jej obsah bol určitý a zrozumiteľný, čo zmluvné strany potvrdili svojimi podpismi na Zmluve o prístupe. Zmluva o prístupe plne korešponduje s jej účelom, a to zabezpečením prístupu do distribučnej sústavy pre výrobcu elektriny v rozsahu dohodnutej distribučnej kapacity odovzdávacieho miesta. Predmet Zmluvy o prístupe plne korešponduje so všeobecnou definíciou prístupu do distribučnej sústavy obsiahnutej v § 2 ods. 1 písm. a) bod 12.2 Zákona o energetike, z ktorej vyplýva, že ,,prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity“. Zmluva o prístupe uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným spĺňa všetky formálne aj obsahované náležitosti podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný preto nevidí žiaden dôvod na vyslovenie akýchkoľvek pochybností týkajúcich sa jej platnosti. K tvrdeniu žalobcu, že Zmluva o prístupe uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nezodpovedá zmluvným typom podľa ustanovenia § 26 Zákona o energetike, uviedol, že zoznam zmlúv uvedených v predmetnom ustanovení nie je taxatívny. Ustanovenie § 26 Zákona o energetike obsahuje základné zmluvné vzťahy na trhu s elektrinou, pričom pojem „základné“, treba vykladať v zmysle exemplifikatívnej enumerácie, čo umožňuje účastníkom trhu s elektrinou uzatvárať aj iné typy zmlúv nad rámec tých, ktoré sú uvedené v predmetnom ustanovení. Skutočnosť, že Zmluva o prístupe uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nemá vo svojom predmete explicitne spomenutú distribúciu elektriny preto nemôže obstáť ako argument vedúci k vysloveniu neplatnosti predmetnej zmluvy. Navyše žalovaný žalobcovi nikdy žiadnu distribúciu elektriny ani neúčtoval, ktorá skutočnosť nie je medzi stranami sporu nijako sporná. Akékoľvek tvrdenie žalobcu o nepotrebnosti prístupu do distribučnej sústavy a jeho reálnom nevyužívaní je zavádzaním, ale tiež správaním sa na trhu s elektrinou spôsobom na úkor iných účastníkov trhu, využívajúc pripravenosť distribučnej sústavy a jej kapacitu pre svoj vlastný prospech. Jediným účelom týchto tvrdení zo strany žalobcu je snaha o dosiahnutie využívania distribučnej sústavy pre svoj prospech bez primeraného príspevku na jej stabilné udržiavanie. Užívanie prístupu do distribučnej sústavy bez platenia platby za prístup do distribučnej sústavy by potom bolo možné považovať za obohacovanie sa žalobcu na úkor žalovaného, čím by žalobca získal neoprávnený majetkový prospech. Samotná existencia poplatku za prístup do distribučnej sústavy má oporu aj v európskej legislatíve, pričom takýto poplatok už existuje aj v rámci iných členských štátov Európskej únie. Platbu za prístup do distribučnej sústavy je vo svojej podstate potrebné chápať ako poplatok za umožnenie prístupu výrobcu do sústavy a zabezpečenie stálej schopnosti sústavy odobrať od výrobcu ním dodanú elektrinu v dohodnutom objeme, bez ohľadu na to, v akom objeme bude reálne elektrina zo strany výrobcu do sústavy dodaná. Žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je teda povinný permanentne zabezpečovať stabilitu distribučnej sústavy a jej schopnosť kedykoľvek odobrať objem elektriny zodpovedajúci plnému inštalovanému výkonu zariadenia výrobcu v rozsahu dohodnutej kapacity. V súvislosti so závermi nálezu Ústavného súdu SR je dôležité zdôrazniť, že samotná existencia poplatku za prístup do sústavy nebola zo strany Ústavného súdu spochybnená, pričom okrem samotnej existencie poplatku za prístup do sústavy nebol zo strany Ústavného súdu SR spochybnený ani spôsob jeho výpočtu, ako ani jeho výška. Zo strany Ústavného súdu SR bolo ďalej potvrdené, že poplatok za prístup do sústavy podlieha regulácii a nepôsobí retroaktívne. Predmetným nálezom Ústavného súdu SR nebola spochybnená právomoc Úradu pre reguláciu sieťových odvetví upraviť otázky súvisiace s výškou poplatku za prístup do distribučnej sústavy, spôsobu jeho výpočtu a podmienok jeho výberu. Ústavný súd nevyslovil žiadny záver alebo názor o diskriminačnom charaktere poplatku za prístup do distribučnej sústavy. Ústavný súd SR vo svojom náleze konštatuje, že na strane Úradu pre reguláciu sieťových odvetví absentuje zákonné zmocnenie vyplývajúce z primárnej legislatívy na vydanie všeobecne záväzného predpisu zaväzujúceho výrobcov elektriny na platbu za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, ak títo nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe. Nález Ústavného súdu SR sa nevenuje vecnej a technickej stránke prístupu do sústavy a ani skutočnosti, či samotný prístup je alebo nie je reálnou potrebou výrobcu elektriny, resp. či výrobca elektriny prístup do sústavy využíva a za akých podmienok. Tvrdenia výrobcov elektriny, že prístup do sústavy nevyužívajú, nález Ústavného súdu SR nepodporil. Ústavný súd sa nevyjadril ani k otázke, či povinnosti platby za prístup do distribučnej sústavy sa vzťahujú na tých výrobcov, ktorí nemajú uzatvorenú písomnú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, ale službu prístupu do distribučnej sústavy reálne využívajú. Žalovaný je toho názoru, že konštrukcia nálezu Ústavného súdu SR v žiadnom prípade nevyvracia vznik platobnej povinnosti pre výrobcov elektriny, ktorí prístup do distribučnej sústavy reálne a preukázateľne využívajú. Žalovaný fakturoval žalobcovi platbu za prístup do distribučnej sústavy z dôvodu, že tento ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie službu prístupu do distribučnej sústavy reálne a preukázateľne využíval.
Žalovaný vystavením predmetných faktúr za umožnenie prístupu žalobcovi do svojej regionálnej distribučnej sústavy v roku 2014 a 2015 postupoval výlučne v súlade splatnými a účinnými ustanoveniami Vyhlášky, nekonal v rozpore s nimi, neobchádzal ich a v plnom rozsahu ich dodržiaval. Žalovaný poznamenal, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy nie je pri poskytovaní prístupu do distribučnej sústavy a poskytovaní podpory v zmysle Zákona o OZE orgánom verejnej moci. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je súkromnoprávnym vzťahom. Z uvedeného dôvodu v danom prípade absentuje prvok nadriadenosti a podriadenosti, ktorý je charakteristický pre právne vzťahy medzi orgánmi verejnej moci a fyzickými a právnickými osobami. Vzťah žalobcu a žalovaného sa teda nesie v rovine horizontálnej. Priznaním účinkov nálezu Ústavného súdu „ex tunc" by došlo k neproporciálnemu zásahu do právnej istoty súkromnoprávneho subjektu, ktorý je nositeľom základných práv a slobôd, vrátane zaručujúcich ochranu majetku, a ktoré sú obsiahnuté v článku 20 Ústavy SR.
3. Žalobca podaním zo dňa 7.11.2017 poukázal na to, že je pripojený do distribučnej sústavy žalovaného, pričom k pripojeniu došlo pred prijatím novej Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 11.07.2013 č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike pre rok 2014. Žalobca v čase pred Vyhláškou pravidelne dodával elektrinu žalovanému. Žalovaný žalobcovi nefakturoval žiadnu platbu za prístup do distribučnej sústavy (ďalej len ,,platba za prístup“). Napokon nemal ani prečo. Žalobca prístup nikdy nevyužíval, a teda ani neuzatvoril so žalovaným zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Žalovaný svoje konanie zmenil v roku 2014, po účinnosti Vyhlášky. Vyhláška v roku 2014 totiž zaviedla nový právny režim, podľa ktorého platbu za prístup majú platiť nie len tí výrobcovia elektriny, ktorí zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny majú, ale aj tí, ktorí takúto zmluvu nemajú. Je zrejmé, že platba za prístup bola Vyhláškou zavedená účelovo a mala slúžiť tomu, aby sa žalovanému zvýšil príjem z tohto „paušálneho poplatku“. Po prijatí Vyhlášky si žalovaný chcel tento príjem pravdepodobne ,,poistiť'. Na začiatku roka 2014 preto prinútil žalobcu uzatvoriť zmluvu, ktorá nemá v energetike obdoby. Táto zmluva bola nazvaná ako ,,Zmluva o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto, č. ZPV/2014/412“ zo dňa 14.01.2014 (ďalej len ,,Žalovaného zmluva o prístupe“). Znenie zmluvy však nielen že odporovalo zákonným ustanoveniam, ale dokonca ani žiaden prístup do distribučnej sústavy neupravovalo ani ho žalobcovi neumožňovalo. Prístup do distribučnej sústavy je možné dohodnúť len výlučne v zmluve o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Takúto zmluvu však žalobca nikdy neuzatvoril. Žalovaného zmluva o prístupe nie je takouto zmluvou. Bez ohľadu na to, či zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny existovala, alebo nie, žalobca bol v zmysle neústavnej Vyhlášky povinný platiť platbu za prístup. Žalovaný zároveň túto platbu začal pravidelne na mesačnej báze fakturovať žalobcovi. Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález zo dňa 22.06.2016, ktorým zrušil časť ustanovenia § 26 ods. 23 Vyhlášky. Išlo o tú časť, ktorá zavádzala povinnosť uhrádzať platbu za prístup pre tých výrobcov, ktorí neuzatvorili zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Z ústavnej podstaty je neprípustné, aby akékoľvek nové povinnosti zavádzal podzákonný predpis - v tomto prípade Vyhláška Úradu. Zo zákonnej definície prístupu do distribučnej sústavy obsiahnutej v §2 písm. a) bodu 12 zákona o energetike, je zrejmé, že sa realizuje výlučne podľa konkrétneho typu zmluvy, ktorou je zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny. Podstatné náležitosti zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny vymedzuje ustanovenie § 26 ods.5 zákona o energetike. Ak takáto zmluva neexistuje, neexistuje ani právny základ pre vyberanie platby za prístup. Žalovaný má tak povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie. Nie je možné dohodnúť si prístup do distribučnej sústavy na základe inej zmluvy ako vymedzuje zákon o energetike, či vytvárať celkom nové zmluvné vzťahy. Ak žalovaný nepopiera, že zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny neuzatvoril, nie je potrebné žiadne ďalšie skúmanie jeho argumentácie. Ak neexistuje zmluva, neexistoval právny dôvod pre uhrádzanie platby za prístup a námietky žalovaného sú nedôvodné. Vo vzťahu k účinkom nálezu Ústavného súdu zotrval tiež na svojom stanovisku.
4. Žalobca podaním zo dňa 16.3. 2018 vzal žalobu čiastočne späť a to v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, a to tak, že úrok z omeškania si bude nárokovať len odo dňa nasledujúceho po dni, ktorý bol špecifikovaný v Upovedomení o prevzatí právneho zastúpenia a výzvy na vrátenie platieb a upustenie od protiprávneho konania z 21.2.2017 s tým, že úroky z omeškania si žalobca uplatňuje odo dňa 28.2.2017 vo výške 9% ročne zo sumy 50.688,48 EUR.
5. Na pojednávaní konanom dňa 27.8.2018 žalobca okrem iného uviedol, že podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky a Zákona o energetike je jediným právnym základom pre účtovanie a pre fakturovanie platieb za prístup jedine zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny s podstatnými náležitosťami uvedenými v ustanovení § 26 ods. 5 Zákona o energetike. S týmto názorom sa stotožnil aj tunajší súd, kde minimálne v troch obdobných veciach, kde uviedol tento právny názor, ktorý som pred chvíľou citoval, takáto zmluva zo strany žalovaného zatiaľ predložená nebola, predložená ani byť nemohla, nakoľko strany sporu nikdy takúto zmluvu neuzatvorili. Žalovaný sa opiera o zmluvu o prístupe, ktorá je v súdnom spise, ktorá však neobsahuje vzhľadom na predmet všetky náležitosti spomínaného paragrafu. Opätovne poukazujem aj na rozsudky tunajšieho súdu v obdobných veciach, ktoré k tomuto záveru taktiež dospeli, teda podľa nášho názoru právny základ zo strany žalovaného preukázaný nebol. Medzi stranami sporu nie je sporné, že žalobca využíva sústavu, no pri prístupe nejde o akékoľvek využívanie, ale o kvalifikované využívanie sústavy, jednak môže využívať danú sústavu na základe zmluvy o pripojení a v jej medziach a následne ak potrebuje službu prístupu, tak ju môže využívať na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny. Žalobca však potrebuje využívať danú sústavu jedine na základe zmluvy o pripojení s poukazom na čl. 2 ods. 1 citovanej zmluvy, kde žalovaný má podľa tohto článku záväzok pripojiť žalobcu, resp. zariadenie žiadateľa do distribučnej sústavy a zároveň umožniť dodávku elektriny do distribučnej sústavy pre maximálnu rezervovanú kapacitu v tam uvedenej výške. S vyjadrením žalovaného v tejto časti, žeby to malo ísť o nejakú obchodnú dodávku žalobca nesúhlasí a žalobca tvrdí, že ide o fyzickú dodávku do sústavy, čo je zrejmé už i z povahy zmluvy o pripojení, keď sa celá zmluva týka fyzického spojenia výrobcu so sústavou, teda výkladovo aj umožnenie dodávky, bude reálna fyzická dodávka, nakoniec toto vyplýva aj z podania žalovaného zo dňa 4.8.2018, kde žalovaný sám uvádza v súvislosti s obchodnou dodávkou, pričom by som citoval zo strany 2 daného vyjadrenia zo dňa 4.8.2018 posledný odsek, opravujem 4.8.2017 posledný odsek. Teda na jednej strane žalovaný tvrdí, že na obchodnú dodávku žalobca potrebuje prístup, následne tvrdí, že obchodnú dodávku má žalobca uvedenú v zmluve o pripojení, avšak na obchodnú dodávku by žalobca potreboval jedine potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti, alebo povolenie a uzatvorenú zmluvu o dodávke. Taktiež chcem pre úplnosť uviesť, že dodávku elektriny v zmysle obchodnom vykonávajú všetci „obchodníci s elektrinou“, ktorí žiadne zmluvy o pripojení neuzatvárajú. A to, že v zmluve o pripojení ide o fyzickú dodávku elektriny vyplýva aj z vyhlášky ÚRSO č. 24/2013, § 5 ods. 6, kde v tom ustanovení je okrem iného uvedené, že ak je do sústavy pripájané odberné miesto pre odber elektriny a na rovnakom elektroenergetickom zariadení bude aj fyzická dodávka elektriny zo zariadenia na výrobu elektriny, prevádzkovateľ sústavy uzatvorí pre toto miesto pripojenia osobitne zmluvy o pripojení do sústavy zvlášť pre odberné miesto za fyzický odber elektriny a zvlášť pre odovzdávacie miesto za fyzickú dodávku elektriny. Teda aj z tohto ustanovenia je zjavné, že sa v zmluve o pripojení dohaduje fyzická dodávka elektriny. Z toho čo som uviedol je zrejmé, že žalobca má titul na užívanie sústavy v rozsahu v ktorom ho potrebuje a teda je absolútne bezpredmetná argumentácia žalovaného, žeby malo dochádzať na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. Užívanie sústavy ktoré žalobca potrebuje vyplýva zo zmluvy o pripojení a takéto užívanie nespĺňa zákonnú definíciu o prístupe a zmluvy o prístupe.
6. Na pojednávaní konanom dňa 27.8.2018 žalovaný okrem iného uviedol, že nie je pravdou, že existujúca uzatvorená zmluva o prístupe je neplatná, alebo nenapĺňa zákonné požiadavky. Poukázal na písomnú argumentáciu uvedeného tvrdenia a to v písomnom podaní žalovaného zo dňa 2.5.2018. Pre prípad, žeby sa tunajší súd s uvedenou argumentáciou nestotožnil, už v spomínanom písomnom vyjadrení uvádza, že základnou otázkou je skúmanie skutočného fyzického pristupovania do distribučnej sústavy zo strany výrobcu na to, aby mohol fyzicky uskutočňovať dodávku elektriny a týmto vlastne plniť svoj základný podnikateľský zámer pre ktorý toto zariadenie namontoval a uviedol do prevádzky. A tu by sa do popredia dostala otázka nami spomínaného bezdôvodného obohatenia žalobcu, ktoré je možné aj vyčísliť a kvantifikovať. Ak je teda medzi stranami sporná otázka, či žalobca pristupuje do sústavy a tento prístup využíva, alebo ho na druhej strane nepotrebuje, na zodpovedanie tejto otázky odborného charakteru naša strana navrhuje predvolať docenta C. a zároveň zamestnanca žalovaného menom Ing. V. J., ktorí sú po technickej stránke schopní zrozumiteľne objasniť všetky okolnosti, za ktorých výrobca musí prípadne aj nemusí pristupovať do sústavy. Navrhuje to z dôvodu, že pokiaľ si výrobca elektriny, teda žalobca dobrovoľne zvolil tento spôsob pripojenia a dodávky tvrdíme, že je nemožné, aby prístup do sústavy nevyužíval. Výrobca si mohol zvoliť aj inú formu pripojenia a to priamym vedením na svojho odberateľa mimo distribučnej sústavy. Ďalej uviedol, že je logické, že aj prostredníctvom tohto pripojenia ako základného predpokladu spojenia dvoch dovtedy oddelených vecí sa bude umožňovať nejaká dodávka. Na tomto tvrdení, alebo textácii nie
je nič neobvyklé, ale na to, aby táto dodávka mohla aj fyzicky prebiehať a zároveň, aby výrobca elektriny mohol využívať podporu sústavy, na to nestačí ak sa jednorázovo niekde pripojí, za čo jednorázovo aj žalobca ako výrobca zaplatil, ale následne dodávku elektriny a jej spúšťanie do sústavy, teda fyzický tok elektriny, ktorá je v každom čase rozptýlená a takisto v tom istom momente odoberanie si podpory z tejto sústavy minimálne na to, aby mohol jeho, teda žalobcov generátor synchronizovane fungovať. Táto činnosť sa deje neustále tam a späť a to je ten prístup a to zjednodušene povedané, tento prístup nemožno nevyužívať, v opačnom prípade ak by tomu tak bolo samotné fyzické pripojenie by sa stalo bezpredmetným. To je to čo sa žalovaný snaží výrobcom elektriny vysvetliť. V opačnom prípade inak by museli výrobcovia zodpovedať otázku minimálne ako je možné, že ich generátory do sústavy dodávajú sú schopné „načítať, prevziať si potrebnú frekvenciu“, ak toto dokážu generátory, teda výrobné zariadenia len na základe pripojenia a nie prístupu, tak prosí, aby to žalobca zdôvodnil s tým, že prístup nepotrebuje a pripojenie potrebuje. Práve odborné vyjadrenie, ktoré žalovaný založil do spisu dáva odpoveď na tieto otázky a autor tohto vyjadrenia je schopný zodpovedať aj otázky strany žalobcu, nielen žalovaného, ale prípadne aj súdu.
7. Podľa § 144 zák. č.160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa ust. § 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
9. Žalobca vzal návrh na začatie konania čiastočne späť v časti úroku z omeškania pred prvým pojednávaním, a preto súd konanie v časti : úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 25.2.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,25% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 19.3.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,25% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 10.4.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,25% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 24.5.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,25%z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 14.6.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,15% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 22.7.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,15% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 19.8.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,15% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.9.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.10.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 21.11.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.12.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 16.1.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.3.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.3.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 2.7.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 10.3.2016 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, zastavil.
10. Predmetom konania po tomto čiastočnom späťvzatí bol žalobcom uplatnený nárok od žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 50 688,48 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 50 688,48 EUR od 28.2.2017 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
11. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
12. Strany sporu ako nesporné skutočnosti uviedli: platne uzatvorená Zmluva o pripojení medzi žalobcom a žalovaným a platne uzatvorené zmluvy o dodávke elektriny. Nie je sporná ani skutočnosť, že žalobca ako výrobca aj fyzicky dodáva elektrinu. Rovnako nespornou skutočnosťou je aj skutočnosť, že žalobca uhradil žalovanému sumy uvedené vo faktúrach vystavených za prístup za obdobie 2014-2015.
13. Z Rozhodnutia ÚRSO č. 0015/2014/E z 21.11.2013 okrem iného vyplýva, že ním ÚRSO pre regulovaný subjekt - žalovaného schválil na obdobie od l. januára 2014 do 31. decembra 2014 tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia. Vo vzťahu k predmetu tohto konania relevantné boli ustanovenia, ktorými stanovil 12-mesačnú rezervovanú kapacitu na celý
rok 2014. Cenové rozhodnutie stanovuje 12-mesačnú rezervovanú kapacitu v rovnakej výške 5 872,6 EUR/MW/mesiac.
14. Z Rozhodnutia ÚRSO č. 0008/2015/E zo dňa 27.11.2014 okrem iného vyplýva, že ním ÚRSO pre regulovaný subjekt - žalovaného schválil na obdobie od l. januára 2015 do 31. decembra 2015 tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia. Vo vzťahu k predmetu tohto konania relevantné boli ustanovenia, ktorými stanovil 12-mesačnú rezervovanú kapacitu na celý rok 2015. Cenové rozhodnutie stanovuje 12-mesačnú rezervovanú kapacitu v rovnakej výške 5 872,6 EUR/MW/mesiac.
15. Z Rozhodnutia ÚRSO č. 0010/2016/E zo dňa 27.11.2015 okrem iného vyplýva, že ním ÚRSO pre regulovaný subjekt - žalovaného schválil na obdobie od l. januára 2016 do 31. decembra 2016 tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia. Vo vzťahu k predmetu tohto konania relevantné boli ustanovenia, ktorými stanovil 12-mesačnú rezervovanú kapacitu na celý rok 2016. Cenové rozhodnutie stanovuje 12-mesačnú rezervovanú kapacitu v rovnakej výške 5 872,6 EUR/MW/mesiac.
16. Z Rozhodnutia ÚRSO č. 1615/2014/E-OZ zo dňa 13.01.2014, okrem iného vyplýva, že ním ÚRSO pre žalobcu schválil na roky 2014 až 2016 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 145 EUR/ MWh vyrobenej technológiou výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie spaľovaním bioplynu vyrobeného anaeróbnou fermentačnou technológiou v zariadení výrobcu elektriny: „Poľnohospodárska bioplynová stanica B. II“ s celkovým inštalovaným výkonom 990 kW umiestnenom na Jelšava - stredisko VVO.
17. Z Rozhodnutí ÚRSO z dní 04.06.2007, 11.05.2009 a 06.06.2011 okrem iného vyplýva, že nimi bolo žalovanému vydané povolenie na predmet podnikania elektro-energetika, rozsah podnikania: distribúcia elektriny.
18. Zo Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzatvorenej dňa 19.11.2014 medzi žalobcom ako výrobcom, žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a spoločnosťou Východoslovenská energetika, a.s., IČO: 44 483 767 ako odberateľom vyplýva, že sa nejedná o zmluvu o prístupe, a to s poukazom na jej predmet špecifikovaný v článku I tejto zmluvy. Predmetom zmluvy je: a) záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení Prevádzkového poriadku PDS, b) záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy, c) záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobranú elektrinu určenú cenu, d) záväzok odberateľa prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona o podpore, e) záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore a zároveň odovzdať údaje o takto vyrobenej elektrine PDS v súlade s Prevádzkovým poriadkom PDS, f) záväzok PDS v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom v tejto zmluve uvedeným zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydaného výrobcovi. Podľa článku I bodu 2. zmluvy dodávka elektriny je splnená prechodom elektriny určeným meradlom v odovzdávacom mieste výrobcu. Dodané množstvo elektriny sa vyhodnocuje podľa údajov určeného meradla vo vlastníctve PDS, ktorým je meraná elektrina dodaná výrobcom do distribučnej sústavy, a ktoré poskytuje PDS odberateľovi a výrobcovi podľa osobitných predpisov a Prevádzkového poriadku PDS.
19. Zo Zmluvy o pripojení žiadateľa o pripojenie do distribučnej sústavy číslo zmluvy: MZ ZoP/2011/107 zo dňa 22.6.2011 mal súd preukázané, že ju uzavreli žalobca ako žiadateľ a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Predmetom zmluvy je záväzok PDS pripojiť zariadenie žiadateľa špecifikované v čl. V. a VI. tejto zmluvy do distribučnej sústavy a umožniť dodávku elektriny do sústavy PDS pre maximálnu rezervovanú kapacitu pripojenia vo výške 999 kW a záväzok žiadateľa uhradiť cenu za pripojenie uvedenú v čl. III. tejto zmluvy.
20. Zo Zmluvy o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto číslo zmluvy: ZPV/2014/296 zo dňa 14.01.2014 súd zistil, že ju uzavreli žalobca ako užívateľ a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy (PRDS). Podľa Čl. I PDS sa zaviazal umožniť užívateľovi prístup
do regionálnej distribučnej sústavy v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity odovzdávacieho miesta podľa Čl. 3 tejto zmluvy a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve po splnení technických a obchodných podmienok Prevádzkovateľa RDS. Užívateľ sa zaviazal zaplatiť Prevádzkovateľovi RDS platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy podľa tejto zmluvy. Podľa Čl. II bodu 1. PRDS vystavuje užívateľovi faktúru za prístup do sústavy vo výške podľa príslušných platných a účinných rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a všeobecne záväzných právnych predpisov mesačne.
21. Z jednotlivých faktúr predložených žalobcom - čl. 77 až 102 spisu - nepochybne vyplýva, že žalovaný vystavil žalobcovi za roky 2014 a 2015 (január až december) na mesačnej báze faktúry za platbu za prístup jednotlivo vo výške 2112,02 EUR. S poukazom na vyššie uvedené tvrdenie strán sporu o nespornosti úhrad, nepochybne vyplýva, že sumy uvedené v týchto faktúrach boli zo strany žalobcu riadne uhradené.
22. Z listiny žalovaného zo dňa 19.12.2013 označenej ako, Vec: Zmluva o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, adresovaného žalobcovi okrem iného vyplýva, že žalovaný informoval žalobcu o tom, že žalovaný ako užívateľ distribučnej sústavy nemá uzavretú Zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy. Podmienka uplatnenia a výška tarify za prístup je schválená rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0015/2014/E zo dňa 21.11.2013. Poukázal na to, že zmluva o prístupe sa uzatvára aj v prípade, ak užívateľ nedodáva elektrinu do regionálnej distribučnej sústavy a zároveň aj v prípade, ak užívateľovi nevzniká povinnosť v zmysle cenovej vyhlášky ÚRSO uhradiť tarifu za prístup do sústavy.
23. Z listiny žalobcu zo dňa 21.2.2017 označenej ako, Vec: Upovedomenie o prevzatí právneho zastúpenia a výzva na vrátenie uhradených platieb a upustenie od protiprávneho konania okrem iného vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného o vrátenie všetkých platieb žalobcu špecifikovaných v tejto listine vo výške 63 360,72 EUR v lehote 3 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
24. Z Odborného vyjadrenia doc. Ing. C. C., PhD. č. 39/2018 zo dňa 10.04.2018 okrem iného vyplýva, že bolo vyhotovené na základe objednávky žalovaného, zaoberá sa technickou analýzou problematiky pripojenia a prístupu zdrojov k distribučnej sústave, pričom pre právne posúdenie danej problematiky je nevyhnutné vychádzať z ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. v platnom znení.
25. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písmeno c) a e) Zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom do 30.11.2014 (Zákon č. 250/2012 Z.z.), cenovej regulácii v elektroenergetike podlieha c) pripojenie do sústavy, e) prístup do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny.
26. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Zákona č. 250/2012 Z.z., Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví a) rozsah cenovej regulácie, b) spôsob vykonávania cenovej regulácie, c) postup a podmienky uplatňovania cien, d) podmienky vykonávania regulovaných činností, e) rozsah, štruktúru a výšku ekonomicky oprávnených nákladov a spôsob ich úhrady, f) termín a spôsob zúčtovania plánovaných a skutočných ekonomicky oprávnených nákladov započítaných do ceny poskytnutých regulovaných tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností, g) rozsah investícií súvisiacich s regulovanou činnosťou, h) spôsob určenia výšky primeraného zisku; úrad môže v záujme predchádzania stavu núdze a odstránenia stavu núdze a vo všeobecnom hospodárskom záujme ustanoviť aj najvyššiu mieru primeraného zisku, i) podklady návrhu ceny a spôsob predkladania návrhu ceny, j) spôsob sledovania ekonomicky oprávnených nákladov za regulovanú činnosť podľa §11 ods. 4 písm. a) až f), k) spôsob určenia ceny a obsah oznámenia obce o cene, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie III. kategórie, l) rozsah, spôsob a termíny predkladania skutočných údajov o tovaroch a s nimi súvisiacich regulovaných činnostiach, m) spôsob a termín zúčtovania nákladov, ktoré sa nepovažujú za ekonomicky oprávnené náklady, n) podrobnosti o individuálnych sadzbách súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov.
27. Podľa ustanovenia § 2 písmeno c) a e) Vyhlášky č. 221/2013 Z.z. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 11. júla 2013, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení účinnom do 30.6.2014 (Vyhláška č. 221/2013 Z.z.), cenová regulácia v elektroenergetike sa vzťahuje na c) pripojenie do sústavy, e) prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny,
28. Podľa ustanovenia § 3 písmeno c) a e) Vyhlášky č. 221/2013 Z.z., cenová regulácia v elektroenergetike sa vykonáva c) určením spôsobu výpočtu maximálnej ceny za pripojenie do sústavy, e) určením spôsobu výpočtu maximálnej ceny a tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny.
29. Podľa ustanovenia § 26 ods. 23 vyhlášky č. 221/2013 Z.z. v znení účinnom do 20.7.2016, platba za prístup do distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy výrobcom elektriny pripojením do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 30% hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity dojednanej v zmluve o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy alebo z hodnoty výšky celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny nemá uzatvorenú zmluvu o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy vo výške tarify za dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu podľa účinného cenového rozhodnutia úradu za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok t pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy. Výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy platba za prístup do distribučnej sústavy vo výške podľa predchádzajúcej vety na základe faktúry vystavenej prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení, alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Výrobcovia elektriny si rezervovanú kapacitu neobjednávajú. Na napäťovej úrovni nízkeho napätia sa hodnota maximálnej rezervovanej kapacity rovná hodnote rezervovanej kapacity určenej menovitou hodnotou hlavného ističa v ampéroch. To neplatí pre výrobcu elektriny, ktorého zariadenie na výrobu elektriny slúži výlučne na poskytovanie podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo výlučne na dodávku regulačnej elektriny, a výrobcu elektriny, ktorý prevádzkuje zariadenie na výrobu elektriny z vodnej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW.
30. Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) bod 22. a 23. zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike účinného do 31.8.2012 (Zákon č. 656/2004 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie 22. pripojením do sústavy alebo do siete fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného elektrického zariadenia do sústavy alebo fyzické pripojenie plynárenského zariadenia alebo odberného plynového zariadenia do siete, 23. prístupom do sústavy alebo do siete prístup na základe zmluvy o prístupe do 23.1.prenosovej sústavy a prenose elektriny, 23.2. distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, 23.3. prepravnej siete a preprave plynu, 23.4. distribučnej siete a distribúcii plynu, 23.5. ťažobnej plynovodnej siete a doprave plynu, 23.6. zásobníka a uskladňovaní plynu.
31. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písmeno a) Zákona č. 656/2004 Z.z., výrobca elektriny má právo pripojiť zariadenie na výrobu elektriny k sústave, ak spĺňa technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia do sústavy.
32. Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 písmeno a) Zákona č. 656/2004 Z.z., výrobca elektriny je povinný uzatvoriť zmluvu o prístupe a o pripojení k sústave s prevádzkovateľom sústavy.
33. Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) bod 11 a 12 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike účinného od 1.9.2012 (Zákon č. 251/2012 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie všeobecne 11. pripojením do sústavy, alebo do siete zabezpečenie potrebnej kapacity na pripojenie v sústave alebo v sieti a fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného elektrického zariadenia do sústavy alebo fyzické pripojenie plynárenského zariadenia alebo odberného plynového zariadenia do siete, 12. prístupom do sústavy alebo do siete prístup na základe zmluvy o 12.1. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny, pričom prístupom do prenosovej sústavy sa rozumie právo využívať prenosovú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej prenosovej kapacity, 12.2. prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity, 12.3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu, pričom prístupom do prepravnej siete sa rozumie právo využívať prepravnú sieť v rozsahu zmluvne dohodnutej prepravnej kapacity, 12.4. prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, pričom prístupom do distribučnej siete sa rozumie právo využívať distribučnú sieť v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity, 12.5. prístupe do ťažobnej siete a doprave plynu, pričom prístupom do ťažobnej siete sa rozumie právo využívať ťažobnú sieť v rozsahu zmluvne dohodnutej kapacity, 12.6.
prístupe do zásobníka a uskladňovaní plynu, pričom prístupom do zásobníka sa rozumie právo využívať zásobník v rozsahu zmluvne dohodnutej uskladňovacej kapacity.
34. Podľa ustanovenia § 2 písmeno b) body 4 a 15 zákona č. 251/2012 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie v elektroenergetike 4. distribúciou elektriny preprava elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia na účel jej prepravy odberateľom elektriny, 15. dodávkou elektriny predaj elektriny.
35. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a 2 Zákona č. 251/2012 Z.z.: (1) Predmetom trhu s elektrinou a trhu s plynom je dodávka elektriny a plynu, pripojenie do prenosovej sústavy, distribučnej sústavy, prepravnej siete a distribučnej siete, prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny a prístup do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny na vymedzenom území, prístup do prepravnej siete a preprava plynu a prístup do distribučnej siete a distribúcia plynu na vymedzenom území, prístup do zásobníka a uskladňovanie plynu, poskytovanie podporných služieb v elektroenergetike a plynárenstve, poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike, pripojenie a prístup nových výrobcov elektriny a plynu do sústavy alebo do siete. (2) Účastníkom trhu s elektrinou je a) výrobca elektriny, b) prevádzkovateľ prenosovej sústavy, c) prevádzkovateľ distribučnej sústavy, d) dodávateľ elektriny, e) odberateľ elektriny, f) organizátor krátkodobého trhu s elektrinou.
36. Podľa ustanovenia § 26 ods. 3, 5 a 9 Zákona č. 251/2012 Z.z.: (3) Zmluvou o pripojení do distribučnej sústavy sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy zabezpečiť v sústave kapacitu na pripojenie v zmluvne dohodnutej výške a po splnení obchodných podmienok a technických podmienok pripojiť k distribučnej sústave zariadenie žiadateľa na výrobu, distribúciu alebo odber elektriny a zabezpečiť dohodnutú kapacitu vo výške podľa zmluvy a žiadateľ sa zaväzuje uhradiť cenu za pripojenie. (5) Zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu, umožniť prístup do sústavy a prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, a účastník trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb. (9) Zmluvou o združenej dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať odberateľovi elektrinu vymedzenú množstvom a časovým priebehom výkonu, zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa vrátane súvisiacich služieb a prevziať za odberateľa zodpovednosť za odchýlku a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby.
37. Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 písmeno a) a b) Zákona č. 251/2012 Z.z., výrobca elektriny má právo pripojiť zariadenie na výrobu elektriny do sústavy, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do sústavy; tým nie je dotknuté ustanovenie § 28 ods. 1 písm. h), uzatvoriť zmluvu o prístupe do sústavy, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy.
38. Podľa ustanovenia § 27 ods. 2 písmeno a) Zákona č. 251/2012 Z.z., výrobca elektriny je povinný uzatvoriť zmluvu o pripojení do sústavy s prevádzkovateľom sústavy.
39. Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 písmeno a), b) a c) Zákona č. 251/2012 Z.z., odberateľ elektriny má právo uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny; odmietnutie uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny musí dodávateľ elektriny odôvodniť, uzatvoriť zmluvu o prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny s prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ak tieto služby nezabezpečil dodávateľ elektriny, na pripojenie do sústavy, ak odberné elektrické zariadenie odberateľa elektriny spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia; tým nie je dotknuté ustanovenie §11 ods. 13 až 15 a § 28 ods. 1 písm. h).
40. Podľa ustanovenia § 96 ods. 7 veta prvá a druhá, ods. 8 veta prvá a ods. 9 veta druhá Zákona č. 251/2012 Z.z., Zmluvy uzatvorené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti. Ustanovenia zmlúv uzatvorených podľa doterajších predpisov, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2012. Zmluvy uzatvorené medzi dodávateľmi elektriny a odberateľmi elektriny podľa doterajších predpisov, ktorých predmetom bolo zo strany dodávateľa elektriny zabezpečenie dodávky elektriny, ako aj prenosu elektriny alebo distribúcie elektriny a prevzatie zodpovednosti za odchýlku, sa považujú za zmluvy o združenej dodávke elektriny podľa tohto zákona. Zmluvy uzatvorené medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy a iným účastníkom trhu
s elektrinou podľa doterajších predpisov, ktorých predmetom bolo zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy zabezpečenie prístupu do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny, sa považujú za zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny podľa tohto zákona.
41. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon č. 309/2009 Z.z.), podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje prednostným pripojením zariadenia na výrobu elektriny 1) do regionálnej distribučnej sústavy, 4) prístupom do sústavy, 5) prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, 6) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, doplatkom, prevzatím zodpovednosti za odchýlku 8) prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.
42. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona č. 309/2009 Z.z., výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny splna technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, 11) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov.
43. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
44. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
45. Podľa ust. § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník): (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
46. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
47. Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
48. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
49. Podľa ustanovenia § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
50. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
51. Podľa ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
52. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
53. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
54. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
55. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj Ústavný súd SR, príp. Ústavný súd) Nálezom sp. zn. PL.ÚS 17/2014-132 z 22. júna 2016 vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 21.07.2016 (ďalej aj len „Nález"), právoplatným 28.09.2016 rozhodol, že: Ustanovenie § 26 ods. 23 v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny" vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl.123 Ústavy Slovenskej republiky a v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských a práv a základných slobôd". Vo zvyšnej časti návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nevyhovel. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 26 ods. 23 v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú Zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny" vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, dňom vyhlásenia tohto Nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak Úrad pre reguláciu sieťových odvetví neuvedie túto časť ustanovenia § 26 ods. 23 Vyhlášky do súladu s Ústavou Slovenskej republiky a dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto Nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplývajú tieto skutočnosti a závery: „21.5 Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) zákona o energetike na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Uzatvorenie tejto zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy je fakultatívnou možnosťou (právom) výrobcu elektriny [na rozdiel od
zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, uzatvorenie ktorej je povinnosťou výrobcu elektriny v zmysle § 27 ods. 2 písm. a) zákona o energetike]. Iné povinnosti výrobcov elektriny, čo sa týka platenia cien za prístup do distribučnej sústavy alebo iných poplatkov či platieb mimo záväzku uhrádzať tieto ceny na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, nie sú v zákone o energetike explicitne upravené.“ „21.6 (...) Zákon o regulácii v § 40 explicitne nesplnomocňuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na vydanie všeobecne záväzného predpisu, ktorým by bol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví oprávnený ustanoviť povinnosť výrobcov elektriny platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, že títo nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy.“ 21.7 Pokiaľ potom časť ustanovení § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladá výrobcom elektriny povinnosť uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v prípade, ak nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, takáto povinnosť ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v zákone o energetike čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec zákonného splnomocnenia pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle zákona o regulácii upraviť platby výrobcov elektriny za prístup do distribučných sústav.“ „21.7 Pokiaľ potom časť ustanovení § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladá výrobcom elektriny povinnosť uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v prípade, ak nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, takáto povinnosť ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v zákone o energetike čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec zákonného splnomocnenia pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle zákona o regulácii upraviť platby výrobcov elektriny za prístup do distribučných sústav“. „21.8 Popísaný stav nekorešponduje s dikciou čl. 123 ústavy, keďže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nepostupoval pri prijímaní sporných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii na základe zákonov (zákona o energetike a zákona o regulácii), a v ich medziach. Zároveň tieto časti § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladajú povinnosti výrobcov elektriny, o ktorých nemožno vyhlásiť, že by boli ukladané zákonom alebo na základe zákona (zákona o energetike a zákona o regulácii), čím sa dostávajú do kontradikcie s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prijatím sporných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii navyše nekonal v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda nekonal v súlade s princípom legality vyjadreným v čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý tvorí integrálnu súčasť princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy. Nemožno taktiež opomenúť, že aplikáciou neústavných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii dochádza k odčerpaniu časti majetku tých výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, čím dochádza k neústavnému zásahu do základného práva výrobcov elektriny ako podnikateľských subjektov vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 dodatkového protokolu.“ „22. Čo sa týka ostatných častí napadnutého § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii a napadnutého § 26 ods. 24, 25 a 26 a § 29 ods. 3 vyhlášky o cenovej regulácii, ústavný súd konštatuje, že ide zväčša o technické právne normy, respektíve právne normy, ktorých základ je daný zákonom o energetike a zákonom o regulácii (...).“ „22.1 (...) Pre výrobcov elektriny, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, znamenajú právne normy § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii v praxi len stanovenie spôsobu výpočtu výšky poplatku, k úhrade ktorého sa zaviazali uzatvorením zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na základe § 26 ods. 5 zákona o energetike naopak, pre výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, znamená časť ustanovenia § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii, ktorú ústavný súd bodom 1 výroku vyhlásil na nesúladnú s tam uvedenými ústavnými normami, upravenie povinnosti platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy, ktorá, ako už ústavný súd deklaroval, nemá oporu v zákone o energetike, alebo inom zákone.“ 61.Podľa ustanovenia § 41 Zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slo-venskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len Zákon č. 38/1993 Z.z.): (1) Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom. Nález sa doručuje účastníkom konania. Predseda Ústavného súdu môže rozhodnúť, že nález sa doručí aj ďalším osobám. (2) Nález ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.
56. Podľa ustanovenia § 41a ods. 1,2 a 3 Zákona č. 38/1993 Z. z.: (1) Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov. (2) Orgán, ktorý je povinný uviesť právny predpis do súladu v zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy Je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu. (3) Stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na základe nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených; ak však išlo len o ich zmenu alebo o doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou, alebo doplnením.
57. Podľa Článku 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
58. Podľa ustanovenia § 41b Zákona č. 38/1993 Z.z.: (1) Ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku. (2) Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom procese alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.
59. Sporným bolo posúdenie pojmu prístupu do distribučnej sústavy. Zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike rozlišuje medzi pripojením a prístupom do distribučnej sústavy.
60. Žalobca ako výrobca elektriny, vyrobenú elektrinu dodáva do distribučnej sústavy žalovaného, ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Na to, aby danú elektrinu mohol dodať do distribučnej sústavy, musí byť k tejto sústave fyzicky pripojený. To sa uskutočňuje na základe zmluvy o pripojení, ktorú uzatvorí výrobca s prevádzkovateľom. Výrobca elektriny odovzdáva vyrobenú elektrinu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy na odovzdávacom mieste. K odovzdaniu elektriny dochádza na hranici s distribučnou sústavou a výrobca elektriny tak vôbec distribučnú sústavu nevyužíva. Využívaním prístupu výrobca si zabezpečuje prepravu vyrobenej elektriny k iným účastníkom trhu. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle vyššie citovaného zákona o energetike zákon záväzne definuje pojem prístup, ako aj upravuje špecifické zmluvné vzťahy. Zákon o energetike vyžaduje aby prístup bol dohodnutý na základe Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.
61. Podľa názoru súdu je právnym základom pre platbu za prístup len Zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny uzatvorená podľa § 26 ods.5 zákona o energetike. Zmluva o prístupe uzatvorená žalobcom so žalovaným (ZPV/2014/296 zo dňa 14.01.2014) , resp. takýto typ zmluvy nie je uzavretý podľa zákona o energetike, je uzavretá v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona a teda neplatná. To znamená, že platba za prístup sa plnila na základe neplatného právneho úkonu, keďže nebola uzavretá zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Žalobca ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ani nemôže elektrinu distribuovať a dodávať inému subjektu ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, lebo v opačnom prípade by prišiel o zákonnú podporu podľa z.č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (zákon o podpore OZE).
62. Ako vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 zo dňa 22.6.2016, „21.5 Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) zákona o energetike na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Uzatvorenie tejto zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy je fakultatívnou možnosťou (právom) výrobcu elektriny [na rozdiel od zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, uzatvorenie ktorej je povinnosťou výrobcu elektriny v zmysle § 27 ods. 2 písm. a) zákona o energetike]. Iné povinnosti výrobcov elektriny, čo sa týka platenia cien
za prístup do distribučnej sústavy alebo iných poplatkov či platieb mimo záväzku uhrádzať tieto ceny na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, nie sú v zákone o energetike explicitne upravené.“
63. Súd vychádzal pri posudzovaní hmotno-právnych účinkov Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22.06.2016 zo záverov uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/06-4 zo dňa 11.10.2006, prijatého vo veci zjednotenia odchylných právnych názorov senátov Ústavného súdu SR, v ktorom sa Ústavný súd SR priklonil k právnemu názoru prvého senátu ústavného súdu vyslovenému v Uznesení č.k. I. ÚS 51/06-26 z 8. júna 2006, podľa ktorého „(...) Z pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že v danej veci ide o kolíziu medzi princípom zachovávania ústavnosti na jednej strane a princípom právnej istoty na strane druhej. Oba princípy sú súčasťou právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy. Princíp zachovávania ústavnosti sa realizuje v tomto prípade rozhodovaním ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy. Princíp právnej istoty sa prejavuje v dvoch smeroch. Jednak je založený na prezumpcii ústavnosti právnych predpisov (až do opačného rozhodnutia ústavného súdu) a jednak na právoplatných rozhodnutiach orgánov verejnej moci vychádzajúcich z prezumpcie ústavnosti. Podľa názoru ústavného súdu prednosť treba dať jednoznačne princípu ústavnosti, a to za súčasného spolupôsobenia určitých bŕzd daných princípom právnej istoty. Ústava a zákon o ústavnom súde rozdeľujú problematiku hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu o súlade právnych predpisov na dve skupiny. Ide predovšetkým o prípady, ktoré boli do momentu uverejnenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov už právoplatne ukončené (judikované), a o prípady, ktoré vo chvíli uverejnenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov právoplatne ukončené ešte neboli. (...) Hoci ústava a zákon o ústavnom súde nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori musí tomu tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty";
64. Sporné medzi stranami sporu bolo to, či je Zmluva o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto č. ZPV/2014/296 zo dňa 14.01.2014 platná, a či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 50 688,48 EUR s prísl. voči žalovanému.
65. Súd bol preto povinný ako predbežnú otázku riešiť, či uzavretá zmluva o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto č. ZPV/2014/296 zo dňa 14.01.2014 je platná a účinná a ktorú posúdil ako je aj vyššie uvedené, že je neplatná z dôvodu rozporu so zákonom resp. jeho obchádzaním. Je pravdou, že strany sporu môžu uzavrieť aj zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale v tejto zmluve však nebola jasne, zrozumiteľne a určite dohodnutá cena
- „platba za prístup do regionálnej distribučnej sústavy“. Podľa Čl. II zmluvy žalovaný mal vystaviť faktúru za prístup vo výške podľa platných a účinných rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a všeobecne záväzných právnych predpisov. Cena za takýto prístup však nebola a nie je určená žiadnym platným a účinným rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ani žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom. Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (č. 221/2013 Z.z.) stanovuje len cenu za prístup v zmysle zákona o energetike, nakoľko aj z ust. § 2 a 3 tejto vyhlášky vyplýva, že sa jedná o určenie spôsobu výpočtu ceny a tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny. Vzhľadom na uvedené žalovaný nemohol v zmysle predmetnej zmluvy o prístupe účtovať (fakturovať) cenu za prístup do distribučnej sústavy na základe vyhlášky. Teda vychádzajúc aj zo stanoviska Ústavného súdu SR prezentovaného v Náleze sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22.06.2016 týkajúceho sa zmluvy o prístupe v zmysle zákona o energetike zmluva (o prístupe) uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.01.2014 je v rozpore so zákonom č. 251/2012 Z.z., resp. ho obchádza, teda je neplatná. V konaní nebolo žalovaným preukázané, žeby medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o prístupe v zmysle ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. a v súlade s Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22.06.2016.
66. S poukazom ma vyššie uvedené časti odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, že povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať platbu za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle Zákona č. 251/2012 Z. z. výlučne na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy a pokiaľ dotknutá časť ustanovenia § 26 ods. 23 Vyhlášky
ukladala výrobcom elektriny povinnosť hradiť platbu za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, že zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy uzatvorenú nemali, išlo o povinnosť nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v Zákone č. 251/2012 Z. z. čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec zákonného splnomocnenia pre Úrad v zmysle Zákona č. 250/2012 Z. z. upraviť platby výrobcov elektriny za prístup do distribučných sústav.
67. Z dôkazov špecifikovaných v odsekoch 18. a 19. tohto rozsudku jednoznačne vyplýva, že žalobca pre splnenie svojich povinností výrobcu elektriny nepotreboval prístup do distribučnej sústavy žalovaného a nemal dôvod využívať túto sústavu. Podľa Zmluvy o pripojení bol žalovaný povinný umožniť dodávku elektriny do sústavy PDS pre maximálnu rezervovanú kapacitu pripojenia vo výške 999 kW. Podľa zmluvy o dodávke z 19.11.2014 žalobca dodával elektrinu spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s., ale dodávka bola splnená prechodom elektriny určeným meradlom v odovzdávacom mieste výrobcu (teda žalobcu).
68. K žalobcom uplatnenému príslušenstvu je potrebné uviesť, že v danom type uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o situáciu, kedy čas plnenia nie je dohodnutý, nevyplýva z právneho predpisu, preto súd rozhodol podľa ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka tak, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie bez zbytočného odkladu po tom, čo bol žalobcom na jeho vydanie vyzvaný. V konaní bolo preukázané, že žalobca listom právneho zástupcu zo dňa 21.2.2017 - Upovedomenie o prevzatí právneho zastúpenia a výzvu na vrátenie uhradených platieb a upustenie od protiprávneho konania, doručeným žalovanému dňa 22.2.2017 vyzval žalovaného na vrátenie platieb za prístup do distribučnej sústavy do troch dní odo dňa doručenia výzvy. Žaloba si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až odo dňa 28.2.2017. Na základe vyššie uvedeného má teda súd nepochybne za preukázané, že nárok žalobcu na zaplatenie 50 688,48 EUR, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 50 688,48 do zaplatenia je čo do dôvodu a výšky nepochybne preukázaný, skutkovo a právne dôvodný.
69. Žalovaný predložil Odborné vyjadrenie doc. Ing. C. C., PhD. č. 39/2018 zo dňa 10.04.2018, ktorým sa usiloval preukázať, že dodávka elektriny žalobcom je akýmsi využívaním kapacity distribučnej sústavy, k čomu je nevyhnutný prístup žalobcu do nej. Žalovaný uvedeným postupom však mieša technické a právne otázky a zároveň sa vyhýba záväznej právnej úprave. Jediným právnym základom pre uhrádzanie platieb za prístup do distribučnej sústavy je podľa zákona o energetike a Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 22.06.2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014, platne uzatvorená zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.
70. K žalovaným predloženému výkladu ministerstva hospodárstva súd uvádza, že výklad ministerstva hospodárstva nie je pre súd právne záväzným.
71. Až na pojednávaní konanom dňa 27.8.2018 žalovaný navrhol výsluch svedkov Ing. C. C. Phd. a V. J.C.. S poukazom na sudcovskú koncentráciu konania súd tento návrh žalovaného zamietol. I v prípade, ak by návrh na výsluch uvedených svedkov bol podaný žalovaným riadne a včas, súd by od uvedených výsluchov upustil, nakoľko títo svedkovia sa mali vyjadriť len k technickej otázke pripojenia a prístupu, pričom pre konanie je rozhodujúce posúdenie právnej otázky - či bola oprávnená platba za prístup, alebo nie.
72. Keďže súd mal vykonaným dokazovaním nesporne preukázaný nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky, upustil od žalovaným navrhnutého ďalšieho vykonania dokazovania a žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 50 688,48 EUR s príslušenstvom titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného vzniklo prijatím plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
73. Podľa ust. § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
74. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
75. Podľa ust. § 262 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
76. Konanie o zaplatenie časti príslušenstva, súd zastavil z dôvodu ma strane žalobcu. Toto zavinenie je však v porovnaní s úspechom žalobcu v zostávajúcej časti nepatrné. Vo zvyšnej časti konania bol žalobca úspešný v celom rozsahu. S poukazom na uvedené má preto súd za to, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99%.
77. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1,2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Na základe tohto právoplatného rozsudku bude môcť žalobca ako oprávnený viesť exekúciu na majetok žalovaného ako povinného.