Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Csp-255-2017.pdf
PDF · 118.97 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/255/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: F. E., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. Š. XXX/XX, O. Z. K., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 2490,64 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.433,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.558,72 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 96 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2490,64 eur spolu s úrokom vo výške 5 % ročne zo sumy 1835,44 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodil tým, že právny predchodca žalobcu, spol. Q. Q., T..Q.., Q. Q.: K. XX, B. XXX XX, D.: XX XXX XXX poskytla žalovanej na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 5062203498 zo dňa 17.09.2014 (ďalej aj ako „úverová zmluva") úver vo výške 2 000,00 eur s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 21,9%, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaná napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatila, čím nastal prípad porušenia podmienok úverovej zmluvy, právny predchodca žalobcu v súlade s ČI. 8 bod 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery Q. Q., T..Q.. vyhlásil ku dňu 22.11.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru. V zmysle článku 6 bod 6.3. Všeobecných obchodných podmienok Q. Q., T..Q.., pri doručovaní písomnosti poštou sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a to aj keď adresát zmarí jej doručenie alebo sa o doručení nedozvie. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 01.12.2016 v súlade s ustanovením ČI. 6 bod 6.3. Všeobecných obchodných podmienok Q. Q., T..Q.. Nakoľko žalovaná v poskytnutej 15- dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, tj. do 16.12.2016 dlžnú sumu nezaplatila, voči právnemu predchodcovi žalobcu sa tak od 17.12.2016 dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.12.2016 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy pred postúpením žalovanej pohľadávky. Nakoľko
žalovaná na výzvu právneho predchodcu žalobcu nereagovala a dlh nezaplatila, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0258/2017/CE uzavretej medzi spoločnosťou Q. Q., T..Q.., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 24.3.2017 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy v celosti vo výške 2 701,77 eur postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bola žalovaná upovedomená písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanej len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 1 835,44 eur, zmluvných úrokov vo výške 597,72 eur a poplatkov za správu úveru vo výške 57,48 eur, spolu s príslušenstvom. V zmysle ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť' poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. V zmysle ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je pri zmluvných vzťahoch uzatvorených do 31.1.2013 o 8 percentuálnych bodov a pri zmluvných vzťahoch uzatvorených od 1.2.2013 o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Na pojednávane sa nedostavila žiadna zo strán sporu.
4. K žalobe žalobca doložil zmluvu o splátkovom úvere,výzvu na úhradu dlhu, oznámenie o zosplatnení pohľadávky, zmluvu o postúpení pohľadávky, a následne doložil aj písomné vyjadrenie a výpis z účtu zmluvy o splátkovom úvere, s ktorými sa súd oboznámil na pojednávaní a zistil nasledovný skutkový stav:
X. Q. Q., T..Q.. ako banka a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 17.09.2014 zmluvu o splátkovom úvere č. 5062203498. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala ako dlžník splácať v mesačných splátkach od 20.10.2014 po 55,16 eur a to v 60 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.04.2019, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 19,90% ročne a ročná percentuálna miera nákladov 24,15 %.
6. Podľa čl. II. bod 1 a 2 zmluvy poplatok za upomienku je vo výške 25,- eur za každú vystavenú upomienku. Dlžník je povinný banke platiť poplatok za poistenie k úveru vo výške 1,87 eur, a to v pravidelných splátkach v periodicite a termíne splátok úveru. Poplatok za predčasné splatenie úveru a spôsob jeho určenia je uvedený v sadzobníku.
7. V bode 6 a 7. článku III. zmluvy si zmluvné strany dohodli, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Úverovej zmluve, a ak je k Úverovej zmluve dohodnuté Poistenie k úveru a súčasťou dokumentu je časť II., tiež bod 4. a 5. v časti II. tohto dokumentu, sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
8. K zmluve boli doložené štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov.
9. V písomnom vyjadrení k žalobe spolu s odpoveďou na výzvu súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že na preukázanie platobnej disciplíny splácania úveru žalovaným predkladá kompletný položkovitý výpis obratov týkajúcich sa úverovej zmluvy č. 5062203498, z ktorého vyplýva, že žalovaná neuhradila dlžnú žalovanú pohľadávku vo výške 2.490,64 eur s prísl. s riadnymi úrokmi a poplatkami. Žalovanej bol úver poskytnutý dňa 17.9.2014 vo výške 2.000,- eur, tento mala splácať 60-timi splátkami mesačne po 55,16 eur. Prvá splátka bola dohodnutá na deň 20.12.2014, posledná splátka na deň 20.9.2019. Žalovaná celkovo na poskytnutý úver uhradila sumu 441,28 eur, pričom z tejto sumy suma 164,56 eur bola započítaná na istinu a preto dlžná suma istiny predstavuje sumu 1.835,44
eur. Od 20.5.2015 na žalovanú pohľadávku žalovaná neuhradila na účet právneho predchodcu žalobcu ani žalobcu žiadnu platbu, čo vyplýva z položkovitého výpisu z účtu. Žalobca sa preto v tomto konaní domáha zaplatenia sumy 2.490,64 eur s prísl.. Táto pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 1.835,44 eur, z nezaplatených riadnych úrokov vo výške 597,72 eur a z nezaplatených poplatkov za správu úveru vo výške 57,48 eur. Navýšenie úveru o úroky a poplatky má svoj základ v RPMN, ktorá bola stanovená vo výške 24,15 % a pri ročnej úrokovej sadzbe, ako bola dohodnutá v zmluve vo výške 19,90 % ročne. Nesplatené riadne úroky vo výške 597,72 eur predstavujú riadne úroky od obdobia 17.9.2014 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 22.11.2016. K nesplateným poplatkom vo výške 57,48 eur uviedol, že tieto sú účtované za obdobie 17.9.2014 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 22.11.2016, ktoré boli účtované žalovanému v súlade s časťou 1 bod 2 Úverovej zmluvy v spojení s ustanovením článku 5 Všeobecných obchodných podmienok, na základe ktorých sa žalovaný ako dlžník zaviazal uhradiť poplatky za služby, poskytované bankou a to poplatok za poistenie úveru vo výške 1,87 eur a v súlade s článkom časť 1 bod 2 Úverovej zmluvy poplatok za vystavenie upomienky vo výške 25,- eur. Poplatky boli individuálne zmluvne dojednané. Súdu s týmto podaním predložil vyčíslenie poplatku za správu úveru za jednotlivé mesiace. Ďalej uviedol, že poplatok k poisteniu v zmysle časti 2 bod 6, je stanovený v Sadzobníku ako percentuálny podiel zo splátky úveru.
10. Výzvou Q. Q. zo dňa 20.10.2016 a 26.10.2016 Q. Q. T..Q.. žalovanej oznámila, že je v omeškaní so splácaním splátok ku dňu 25.10.2016 vo výške 957,19 eur. Zároveň bola vyzvaná na úhradu omeškaných splátok v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy pod následkom zosplatnenia úveru.
11. Listom zo dňa 23.11.2016 označeným ako oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 22.11.2016. Dlžnú sumu vo výške 2527,25 eur vyzval žalovanú uhradiť do 15 dní. Podľa poštovej doručenky si žalovaná si toto oznámenie prevzala dňa 1.12.2016.
XX. Q. Q., T..Q.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 24.3.2017 zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0258/2017/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení, postúpená bola aj pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania.
13. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
19. V zmysle § 3 nariadenia 3 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
22. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
23. V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
24. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
25. Ako vyplýva z § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
26. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
27. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
28. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
29. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
30. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ). Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.
31. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na základe úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala ako dlžník splácať v mesačných splátkach od 20.10.2014 po 55,16 eur a to v 60 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.09.2019, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 19,90% ročne a ročná percentuálna miera nákladov 24,15%. Z dôvodu, že žalovaná nesplatila poskytnutý úver riadne a včas, čo vyplýva aj z priloženého výpisu z úverového účtu, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 22.11.2016, kedy zosplatnil celú pohľadávku a žalovaná ju mala uhradiť do 15 dní, s tým, že predtým bola upozornená na omeškanie s úhradou dlhu. Od tohto dňa jej vznikla povinnosť uhradiť jednorázovo aj zosplatnené splátky. Na poskytnutý úver žalovaná uhradila sumu 441,58 eur s tým, že len časť z tejto sumy bola započítaná na úver a to vo výške 164,56 eur a ostatná suma bola započítaná na úroky. Z dôvodu poskytnutia úveru sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi aj úrok z úveru. Keďže však z dôvodu neplatenia splátok úveru na čas žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 22.11.2016,
pokiaľ ide o úrok z úveru, možno ho žalobcovi priznať iba ku dňu zosplatnenia, čo si takto uplatňoval aj žalobca. (uznesenie ÚS SR 476/2012, rozsudok KS Prešov 3Co/85/2013). Žiadna z týchto skutočností žalovanou popretá nebola.
32. Žalobca si v konaní uplatnil sumu 2490,64 eur spolu s úrokom vo výške 5 % ročne zo sumy 1835,44 eur od 17.12.2016 do zaplatenia. Táto pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 1.835,44 eur, z nezaplatených riadnych úrokov vo výške 597,72 eur a z nezaplatených poplatkov za správu úveru vo výške 57,48 eur. Súd sa preto zaoberal jednotlivými položkami.
33. Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny v sume 1835,44 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 2000 eur a žalovaný uhradil celkovo sumu 441,28 eur, pričom súd žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle citovaného ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny v sume 1558,72 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol ( 2000 - 441,28).
34. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že účastníci konania si v zmluve dohodli úrokovú sadzbu vo výške 19,90 %. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
35. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (september 2014) činila úrok 13,75 % ročne. Vzhľadom na vyššie súd nepovažoval dohodu o výške úrokov za platnú v celom rozsahu, a preto priznal žalobcovi úrok z úveru vo výške 19,90 % a to za obdobie od poskytnutia úveru, tj. od 17.9.2014 do 22.11.2016, tj. v súlade s uplatnením úrokov z úveru tak, ako si to aj uplatnil žalobca, s tým, že časť sumy z úhrad žalovanej, ktorú si žalobca započítal na úroky, a kde súd toto započítanie neakceptoval, priznal súd žalobcovi túto sumu v úrokoch z úveru. Spolu za toto obdobie, teda súd priznal žalobcovi úrok z úveru tak, ako si ti uplatnil a to v sume 874,44 eur, ktoré súd považoval za vypočítané v súlade so zákonom. V časti úrokov z úveru teda súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
36. Ďalším uplatňovaným nárokom bol poplatok za správu úveru vo výške 57,48 eur.
37. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.
38. V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
39. Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni 2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).
40. Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013 od 10.6.2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité iba pre finančné inštitúcie. Preto ak žalobca uplatňuje nárok na predmetný poplatok v rámci splátok, ktoré sa mali stať splatnými po 10.6.2013, je to v rozpore s citovaným ustanovením zákona a súd nárok na poplatok za správu úveru obsiahnutý v splátkach žalobcovi nepriznal.
41. V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými ako súčasť splátky. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaný ako klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za vedenie úveru. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie úveru uplatneného žalobou aj v tejto časti zamietol.
42. Posledným nárokom žalobcu bol nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy 1835,44 eur od 17.12.2016 do zaplatenia pri výške úroku z omeškania 5 % ročne. Výška žalobcom uplatňovaného úroku z omeškania je v súlade s Občianskym zákonníkom a nariadením vlády, no súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len zo sumy 1558,72 eur tak ako ju ustálil vyššie, tj. z dlžnej len istiny, nie aj úrokov z úveru, pretože priznanie úrokov z omeškania z úroku z úveru, by bolo dvojitým postihom pre žalovaného, čo je v rozpore so zákonom a judikatúrou súdov. Tieto úroku z omeškania boli priznané tak, ako to požadoval žalobca, tj. od 17.12.2016, po uplynutí 15 dní od prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Toto oznámenie si žalovaná prevzala dňa 1.12.2016. Až dňom 17.12.2016 sa žalovaná dostala do omeškania a preto súd v prevyšujúcej časti nárok na úrok z omeškania zamietol.
43. Na základe uvedeného, súd zamietol žalobcu v časti poplatku za správu úveru a úroku z omeškania z úrokov z úveru a vo zvyšku žalobe vyhovel.
44. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
45. V zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie istiny 2433,16 eur, čo predstavuje taktiež úspech žalobcu 98 % a úspech žalovaného predstavuje 6 %, teda žalobcovi po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného vzniklo právo na náhradu trov konania
v pomere 96%. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.