Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/190/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČ: 24785199, Česká republika, zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: R. Z., R.. XX.XX.XXXX, T. D. T. XXX, XXX XX Š., o zaplatenie 338,41 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 46,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 23. 03. 2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie o zaplatenie 93,70 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Súd stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia sumy 338,41 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania od žalovanej.

2. Návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil nasledovne:

3. Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „spoločnosť“) uzatvorila so žalovanou dňa 29.08.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“) číslo: 569663166, na základe ktorej poskytla žalovanej pôžičku vo výške 340 Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 7,62 Eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 23.10.2014. Pôžička bola poskytnutá žalovanej jednorazovo hotovostne. Ďalej spoločnosť uzatvorila so žalovanou dňa 29.08.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 175,10 Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 2,92 Eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 10,54 Eur. Žalovaná sa touto zmluvou

- okrem iného - zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru.

4. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199 ako postupníkom, postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva na KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o. o čom bola žalovaná upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky.

5. Žalovaná porušila svoje povinnosti splácať svoje záväzky zo zmlúv špecifikovaných v bode 1. žaloby riadne a včas a uhradila len splátky v celkovej výške 294,00 Eur. Žalobca listom zo dňa 16.08.2017 - predžalobná výzva - vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Do dňa vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu žalovaná dlžnú sumu neuhradila.

6. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu je vo výške 338,41 Eur.

7. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky.

8. Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz.

9. Žalovanej sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu jej trvalého bydliska v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) CSP, preto žaloba bola doručená žalovanej zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, v zmysle § 116 ods. 2 CSP. Po uplynutí 15 dní od zverejnenia oznámenia, žaloba sa považuje za doručenú a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

10. V zmysle ust. § 290 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, v súlade s ust. § 297 písm. b) podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

12. Žalobca podaním, doručeným súdu dňa 16.04.2018, oznámil, že berie podanú žalobu čiastočne späť čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 93,70 Eur a žiadal súd, aby konanie v tejto časti zastavil.

13. Súd, prihliadajúc na žalobcom učinené čiastočné späťvzatie žaloby, konanie o zaplatenie sumy 93,70 Eur s príslušenstvom v súlade s ust. § 145 ods. 2 zastavil.

14. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

16. V zmysle § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

17. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

18. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) .

19. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom - Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.08.2013, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 29.08.2013, oznámením o postúpení pohľadávky, podacími hárkami, predžalobnou výzvou, výpisom splátok a úhrad.

20. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 29.08.2013 je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení. V zmysle predmetnej zmluvy bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 340,- eur. Zo zmluvy vyplýva, že celkové náklady úveru v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % p.a. zo sumy úveru, t.j. vo výške 48,96 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 68,34 eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentnú mieru nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 70,38 %. Celková čiastka podľa § 2 písm. h) citovaného zákona (ďalej len "dlžná suma"), ktorú je žalovaná povinná zaplatiť je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavuje sumu 457,30 eur. Priemerná hodnota RPMN je uvedená v zmluve 46,06 %, počet týždenných splátok 60, výška týždennej splátky od prvej po predposlednú je 7,63 eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 7,13 eur. V zmluve je uvedené, že úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy.

21. Zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 29.08.2013 vyplýva, že poskytovateľ - právny predchodca žalobcu sa zaviazal, že zákazníkovi - žalovanej za odmenu podľa ods. 1.2 bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569663166.

22. Podľa bodu 1.2 zmluvy zákazník sa zaviazal, že za poskytnutie služby podľa ods. 1.1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 175,10 eur v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach vo výške 2,91 eur a poslednú splátku vo výške 3,41 eur, počas doby splácania spotrebiteľského úveru.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru právnym predchodcom žalobu v prospech žalovanej v sume 340,- eur. Po preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy v časti týkajúcej sa dojednaných splátok splácania úveru a ich splatnosti, ako aj v časti dojednania termínu splatnosti poslednej splátky súd konštatuje, že v tejto časti možno zmluvu hodnotiť ako neurčitú. Zmluvne bolo dojednané, že splátky je povinný dlžník uhrádzať v týždenných splátkach v počte 60 krát po 7,63 eur, pričom splatnosť prvej splátky, ako aj následných splátok v zmluve nie je uvedená. Splatnosť poslednej splátky bola určená 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Súd musí konštatovať, že takýto spôsob určenia splatnosti jednotlivých splátok ako aj termínu konečnej splatnosti úveru je neurčitý a neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru ako aj deň, kedy nastáva konečná splatnosť úveru. Nie je zrejmé, či splatnosť prvej splátky sa má odvíjať odo dňa uzavretia zmluvy, t. j. od 29.08.2013 alebo sa počíta odo dňa nasledujúceho po uzavretí zmluvy. Keďže od prvej splátky sa odvíja splatnosť každej ďalšej splátky, takýmto spôsobom je neurčito určená aj splatnosť každej nasledujúcej splátky. Splatnosť poslednej splátky je však určená odlišným spôsobom, ktorý má byť 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Takto určená splatnosť jednotlivých splátok aj konečnej splatnosti úveru je podľa názoru súdu neurčitá, v dôsledku čoho spotrebiteľ len s ťažkosťou môže určiť skutočný deň splatnosti splátky, ktorú má plniť, pričom určenie splatnosti jednotlivých splátok ako aj termín konečnej splatnosti úveru je jednou z

podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ich neuvedenie, prípadne uvedenie takýmto neurčitým spôsobom má za následok pre veriteľa, že nemôže žiadať od dlžníka dojednané úroky a poplatky.

24. Vo vzťahu k tomuto nedostatku zmluvy je treba zdôrazniť, že tento záver reflektuje i na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EU (prípad č. C-42/15 vo veci Biróová), z ktorej možno vyvodiť, že nie je nezlučiteľnou so Smernicou EP a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere vnútroštátna úprava, ktorá sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou absenciu takej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. O takýto prípad presne v tomto prejednávanom spore ide, pretože zo zmluvnej formulácie nemožno bez ťažkostí určiť konkrétny dátum konečnej splatnosti a to spôsobuje pochybnosti vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi ohľadne rozsahu jeho záväzku (kedy vlastne celý úver splatí).

25. Vo vzťahu k Zmluve o zabezpečení splátok úveru je potrebné uviesť, že táto bola podľa článku 1.1. evidentne naviazaná na úverovú zmluvu a na jej základe sa žalovaná zaviazala zaplatiť poplatok vo výške 175,10 eur za to, že právny predchodca žalobcu mu poskytne isté "nadštandardné" služby. V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou žalobca žalovanému k úveru síce poskytol službu navyše, no tým len navýšil odplatu za poskytnutie úveru. Takouto praktikou na základe osobitnej zmluvy právny predchodca žalobcu len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa totiž dlh plní namieste určenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka, veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska dlžníka a tak je úplne v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je povinnosťou veriteľa, dodávateľa. Súd preto zmluvu o zabezpečení splátok úveru vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje ustanoveniu § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase uzavretia úverovej zmluvy účastníkmi určoval, že sa veriteľovi (resp. finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. Z uvedených dôvodov súd uvádza, že v prípade posudzovania výšky nároku žalobcu na plnenie zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zohľadnil ako plnenie žalovanej poskytnuté na splácanie úveru.

27. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere namiesto sankcie neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona v prípade nedodržania zákonných náležitostí zmluvy. Vzhľadom na zistenie, že úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f.) citovaného zákona - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru súd dospel k záveru, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona.

28. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 340,00 eur, pričom žalovaná na úhradu úveru zaplatila sumu 294,00 eur. Neuhradený zostatok úveru činí 46,00 eur, preto súd zaviazal žalovanú k zaplateniu tejto sumy a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

29. Dlžnú sumu súd zaviazal žalovanú zaplatiť s 5 % zákonným úrokom z omeškania ročne v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení, a to od 23.03.2018 (t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej) do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu ohľadom úrokov z omeškania zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal doručenie predžalobnej výzvy žalovanej.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal s poukazom na vyššie citované ustanovenie.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.