Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-361-2016.pdf
PDF · 185.52 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/361/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobkyne: B. Š., G.. XX.XX.XXXX, E. K. XXX XX U. XXXX, Š. U. A., právne zastúpená JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom Andreja Kmeťa 28, 036 01 Martin, IČO: 42 216 541, proti žalovanému: Z. R., G.. XX.XX.XXXX, E. K. C. XXX, XXX XX P. E., Š. U. A., za účasti intervenienta na strane žalovaného: Komunálna poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o náhradu škody vo výške 6.101,98 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne:
- zo sumy 586,01 eur od 15.11.2007 do 07.12.2007,
- zo sumy 2.237,46 eur od 15.11.2007 do 18.01.2013 a
- zo sumy 66,39 eur od 15.11.2007 do 04.06.2014, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 856,38 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 856,38 eur od 14.11.2007 do zaplatenia zastavuje.
Žalobu v časti o zaplatenie sumy 5.245,60 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne:
- zo sumy 5.245,60 eur od 14.11.2007 do zaplatenia a
- zo sumy 2.889,86 eur za deň 14.11.2007, zamieta.
Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 19.10.2007 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 22.10.2007 sa žalobkyňa spolu s B. Š. (ako žalobcom I.) voči žalovanému domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť B. Š. sumu 3.381,- Sk (112,23 eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.381,- Sk od 01.11.2007 do zaplatenia a žalobkyni sumu 271.268,- Sk (9.004,45 eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 271.268,- Sk od 01.11.2007 do zaplatenia a súčasne nahradiť im trovy konania. 2. Žalobu B. Š. (ako žalobca I.) a žalobkyňa (ako žalobca II.) skutkovo odôvodnili tým, že dňa 26.09.2006 o 07.30 hod. žalovaný viedol nákladné motorové vozidlo DAF 85.480, EČ: J. XXX R. po ceste II/583 A v smere od Ž. do E., pričom, keď sa nachádzal na križovatke pri podniku KIA Slovakia v katastri Obce E. G. Z. pri odbočovaní doľava vošiel do jazdnej dráhy žalobcovi, ktorý viedol súpravu nákladného motorového vozidla VOLVO F10 s EČ: R. XXX Q. s návesom Cornehl CHKS/AL s EČ: R. XXX S. v dôsledku čoho došlo k stretu oboch vozidiel, po ktorom bola jazdná súprava odhodená vpravo a B.
Š. pri tejto dopravnej nehode utrpel zlomeninu podčlenkovej kosti - klinovej ľavej nohy, pomliaždenie hrudnej steny vľavo, pomliaždenie a oderky prednej plochy oboch kolien a tieto zranenia si vyžiadali u neho práceneschopnosť v trvaní 10 týždňov. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Žilina spis. zn. 1T/73/2007 zo dňa 21.05.2007 uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa ust. § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona s tým, že B. Š.F. a žalobkyňa boli odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Žalobkyni vnikla v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou majetková škoda v celkovej sume 271.268,- Sk (9.004,45 eur) a B. Š. škoda na zdraví v celkovej sume 3.381,- Sk (112,23 eur), z toho v sume 3.000,- Sk (99,58 eur) za lekárske výkony podľa obodovania a v sume 381,- Sk (12,65 eur) ako náklady za ošetrenie dňa 26.09.2006. Žalobkyňa uplatnený nárok na náhradu škody v celkovej sume 271.268,- Sk (9.004,45 eur) špecifikovala v ďalšom tak, že v dôsledku predmetnej škodovej udalosti došlo k poškodeniu návesu zn. Cornehl CHKS/AL, ktorého bola leasingovou nájomníčkou. Tento leasingový vzťah mal trvať do 25.11.2006 s mesačnou leasingovou splátkou vo výške 28.382,10 Sk (776,14 eur), pričom tak dňa 25.10.2006 došlo ku splatnosti leasingovej splátky v sume 28.382,- Sk a dňa 25.11.2006 došlo ku splatnosti leasingovej splátky v sume 28.382,- Sk. Ako nárok náhradu škody si tak uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 56.764,- Sk (1.884,22 eur) zodpovedajúcej dvom uhradeným leasingovým splátkam po vzniku škodovej udalosti. Ďalej žalobkyňa uviedla, že dotknutý náves bol havarijne poistený v Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. pod č. poistky XXXXXXXXXX/XXXXX na poistnú sumu 1.923.480,- Sk (63.847,84 eur) s jej spoluúčasťou vo výške 5 %. Dňa 04.06.2007 tak v v dôsledku zničenia návesu v súvislosti s predmetnou škodou udalosťou jej bola vyplatená suma 335.427,- Sk (11.134,14 eur) z celkovej vyčíslenej škody v sume 353.081,- Sk (11.720,14 eur) s tým, že suma bola ponížená o spoluúčasť vo výške 17.654,- Sk (586,01 eur), a preto túto sumu žiada titulom náhrady škody uhradiť od žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti rovnako došlo k poškodeniu hlavného nákladného motorového vozidla zn. Volvo F10, ktoré však bolo poistené len povinným zmluvným poistením, čoho následkom jej bola vyplatená škoda na tomto vozidle vo výške 186.594,- Sk (6.193,79 eur) Komunálnou poisťovňou, a. s. Vienna Insurance Group. Ako dôsledok nespôsobilosti hlavného vozidla a návesu si vyčíslila zo svojich účtovných podkladov ušlý zisk, teda majetkovú ujmu, ktorá spočíva v tom, že nemohla podnikať s hlavným vozidlom a návesom a teda nedošlo u nej k rozmnoženiu majetkových hodnôt v podobe pravidelného príjmu, ktorý by bolo možné očakávať v prípade, keby boli jej vozidlá riadne pojazdné. Požaduje tak ušlý zisk, spravidla dosahovaný v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam pri výkone svojej obchodnej činnosti, teda prevádzkovania kamiónovej dopravy. Tento nárok na ušlý zisk si dala vyčísliť účtovníkovi podľa predložených objednávok a účtovných kníh v danom období, teda do konca roku 2006, kedy nebolo ani hlavné vozidlo a ani náves spôsobilé vytvárať zisk v dôsledku ich poškodenia, na sumu 194.470,- Sk (6.455,22 eur). Napokon si žalobkyňa uplatňovala náhradu nákladov spojených s výkonmi autožeriava v súvislosti s odťahom hlavného vozidla a návesu v dôsledku ich nepojazdnosti, ktoré uhradila v sume 2.380,- Sk (79,- eur). 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 05.12.2007 tak, že B. Š. (ako žalobca I.) a žalobkyňa si majú uplatniť svoje nároky u Komunálnej poisťovni, a. s. Vienna Insurance Group, kde bolo jeho vozidlo poistené poistnou zmluvou č. XXXXXXXXX. Pokiaľ ide o žalobkyňou vyčíslenú sumu ušlého zisku, túto považoval žalovaný za neprimerane vysokú, nakoľko objednávky na prácu vozidla nie sú záväzné, a preto nie je dokázateľné, že by žalobkyňa naozaj takúto prácu uskutočnila. 4. Ďalej sa žalovaný vyjadril písomne k žalobe podaním zo dňa 26.05.2010 tak, že výšku škody neuznáva a ak si chcú B. Š. (ako žalobca I.) a žalobkyňa uplatniť nejaký nárok, potom je potrebné žiadať Komunálnu poisťovňu, a. s. Vienna Insurance Group, kde bolo jeho vozidlo poistené poistnou zmluvou č. XXXXXXXXX. 5. Podaním zo dňa 01.06.2010 žiadal žalovaný, aby do konania vstúpila Komunálna poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group ako intervenient na strane žalovaného, keďže v tejto poisťovni bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla. 6. Podaním zo dňa 11.06.2010 vstúpila do konania Komunálna poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group ako intervenient na strane žalovaného (podľa ust. § 93 O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP). 7. Intervenient na strane žalovaného podaním zo dňa 03.09.2010 súdu oznámil, že žalobkyni vyplatil žalovanú spoluúčasť v sume 586,01 eur v decembri 2007. 8. Intervenient na strane žalovaného podaním zo dňa 21.01.2013 súdu oznámil, že žalobkyni vyplatil náhradu za ušlý zisk v sume 2.237,46 eur dňa 17.01.2013. 9. Intervenient na strane žalovaného podaním zo dňa 28.03.2014 súdu oznámil, že žalobkyni vyplatil náhradu nákladov spojených s výkonmi autožeriava v súvislosti s odťahom hlavného vozidla a návesu v dôsledku ich nepojazdnosti do výšky 66,39 eur, a to dňa 24.03.2014.
10. Žalobkyňa podaním ústne urobeným do zápisnice o pojednávaní dňa 29.11.2013 zobrala späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.237,46 eur zodpovedajúcej časti žalobou uplatneného nároku na náhradu ušlého zisku, keďže jej bola táto suma uhradená a rovnako v časti o zaplatenie sumy 586,01 eur zodpovedajúcej žalobou uplatnenému nároku na náhradu nevyplatenej náhrady škody (spoluúčasti) na návese zn. Cornehl CHKS/AL. Súd uznesením č. k. 6C/304/2007-274 vyhláseným na pojednávaní dňa 29.11.2013 v prítomnosti strán sporu a intervenienta na strane žalovaného v znení opravného uznesenia č. k. 6C/304/2007-278 zo dňa 06.02.2014 konanie v časti žaloby žalobkyne o zaplatenie sumy 2.237,46 eur zastavil (§ 96 O.s.p.) s tým, že o trovách tejto časti konania rozhodol tak, že o nich rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. Ďalej súd uznesením č. k. 6C/304/2007-274 vyhláseným na pojednávaní dňa 29.11.2013 v prítomnosti strán sporu a intervenienta na strane žalovaného konanie v časti žaloby žalobkyne o zaplatenie sumy 586,01 eur zastavil (§ 96 O.s.p.) s tým, že o trovách tejto časti konania rozhodol tak, že o nich rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. 11. Žalobkyňa podaním ústne urobeným do zápisnice o pojednávaní dňa 29.05.2015 zobrala späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 79,- eur, zodpovedajúcej žalobou uplatnenému nároku na náhradu nákladov spojených s výkonmi autožeriava v súvislosti s odťahom hlavného vozidla a návesu v dôsledku ich nepojazdnosti, spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 9,5 % ročne zo sumy 9.004,45 eur od 01.11.2007 do 13.11.2007, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 12,61 eur od 14.11.2007 do zaplatenia a vo výške 1 % ročne zo sumy 8.991,84 eur od 14.11.2007 do zaplatenia. Súd uznesením č. k. 6C/304/2007-435 vyhláseným na pojednávaní dňa 29.05.2015 v prítomnosti strán sporu a intervenienta na strane žalovaného konanie v časti žaloby žalobkyne o zaplatenie sumy 79,- eur spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 9,5 % ročne zo sumy 9.004,45 eur od 01.11.2007 do 13.11.2007, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 12,61 eur od 14.11.2007 do zaplatenia a vo výške 1 % ročne zo sumy 8.991,84 eur od 14.11.2007 do zaplatenia zastavil (§ 96 O.s.p.) s tým, že o trovách tejto časti konania rozhodol tak, že o nich rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. 12. Žalobkyňa podaním spísaným do zápisnice dňa 14.09.2016 špecifikovala ďalej uplatňovaný nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku v sume 3.361,38 eur vychádzajúc z toho, že tento ušlý zisk je za obdobie od 26.09.2006 do 31.12.2006, pričom na jeden kalendárny deň tak predstavuje ušlý zisk sumu 57,72 eur (výpočet: 57,72 eur x 97 dní = 5.598,84 eur, o ktorej odpočítala sumu už uhradenú 2.237,46 eur; t. j. 5.598,84 eur - 2.237,46 eur = 3.361,38 eur). Z tohto dôvodu tak žalobu v časti uplatneného nároku na náhradu ušlého zisku v sume 856,38 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 856,38 eur od 14.11.2007 do zaplatenia berie späť. 13. Súd uznesením č. k. 6C/304/2007-453 zo dňa 23.09.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2016, vylúčil v zmysle ust. § 166 ods. 2 CSP žalobu žalobkyne (ako žalobkyne II.) na samostatné konanie (toto konanie bolo následne vedené pod spis. zn. 41C/361/2016). Z uvedeného dôvodu tak súd vo veci vedenej pod spis. zn. 41C/361/2016 konal už len v rozsahu žaloby žalobkyne zo dňa 19.10.2007, a to v časti o zaplatenie celkovo sumy 6.101,98 eur (zodpovedajúcej uplatnenému nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku v sume 4.217,76 eur a uplatnenému nároku na náhradu zaplatených leasingových splátok v sume 1.884,22 eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 8.991,84 eur (zodpovedajúcej rozdielu pôvodne uplatňovanej sumy 9.004,45 eur a sumy 12,61 eur zodpovedajúcej časti nákladov spojených s výkonmi autožeriava v súvislosti s odťahom hlavného vozidla a návesu v dôsledku ich nepojazdnosti; t. j. 9.004,45 eur - 12,61 eur = 8.991,84 eur) od 14.11.2007 do zaplatenia. 14. Súd vec žaloby žalobkyne (ako pôvodnej žalobkyne II. v konaní vedenom pod spis. zn. 6C/304/2007) prejednal na viacerých pojednávaniach, naposledy dňa 24.08.2018, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalobcu, intervenienta na strane žalovaného. 15. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na žalobe v rozsahu žalobou uplatneného časti o zaplatenie celkovo sumy 5.245,60 eur (zodpovedajúcej uplatnenému nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku v sume 3.361,38 eur a uplatnenému nároku na náhradu zaplatených leasingových splátok v sume 1.884,22 eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 8.135,46 eur (zodpovedajúcej rozdielu pôvodne uplatňovanej sumy 9.004,45 eur a sumy 12,61 eur zodpovedajúcej časti nákladov spojených s výkonmi autožeriava v súvislosti s odťahom hlavného vozidla a návesu v dôsledku ich nepojazdnosti, ako aj sumy 856,38 eur zodpovedajúcej časti späťvzatého nároku na náhradu ušlého zisku; t. j. 9.004,45 eur - 12,61 eur - 856,38 eur = 8.135,46 eur) od 14.11.2007 do zaplatenia. Možno konštatovať, že žalobkyňa svoju argumentáciu v spore (ohľadom časti žaloby na ktorej zotrvala) zhrnula na pojednávaní dňa 24.08.2018 v prednese svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že žalobkyňa sa žalobou naďalej domáha priznania nároku na zaplatenie sumy 1.884,22 eur, ktorá predstavuje 2 leasingové splátky, ktoré boli splatné po predmetnej dopravnej nehode, a to ku dňu 25.10.2006 a 25.11.2006, každá vo výške 28.382,10 Sk. Žalobkyňa má za to, že v čase po dopravnej nehode
musela platiť leasingové splátky až do času kým leasingová zmluva nebola ukončená a napriek tomu na ňu nemohlo prejsť vlastnícke právo k predmetu leasingu, nakoľko pri dopravnej nehode došlo k jeho úplnému zničeniu, tzv. totálnej škode. Toto tak považuje žalobkyňa za svoju finančnú stratu. Za normálnych okolností, pokiaľ by leasingová zmluva bola bývala ukončená riadne, v podstate by na ňu prešlo vlastnícke právo k predmetu leasingu, k čomu vlastne nedošlo pre zavinené protiprávne konanie žalovaného. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu ušlého zisku v uplatňovanej sume 3.361,38 eur, žalobkyňa zastávala názor, že tým, že došlo k úplnému zničeniu motorového vozidla, prostredníctvom ktorého vykonávala svoju podnikateľskú činnosť, toto používať nemohla v relatívne dlhom časovom období, nakoľko až v máji 2007 jej poisťovňa dala vedieť, že škodu bude likvidovať ako totálnu škodu. Prišla tak o zákazky, ktoré mala dojednané v odvetví, v ktorom bola vysoká miera konkurencie, čiže jej miesto prevzali iné subjekty. Z toho dôvodu sa teda domáha zaplatenia ušlého zisku nad rámec toho, čo jej zaplatila poisťovňa, t. j. vedľajší intervenient na strane žalovaného. Domnieva sa, že suma 2.237,46 eur, ktorá jej bola už uhradené intervenientom na strane žalovaného, je nízka a reálny ušlý zisk bol podstatne vyšší. V danom štádiu konania však už nenavrhuje vykonať ďalšie dokazovanie z dôvodu, že u nej došlo k živelnej udalosti, pri ktorej jej účtovné doklady boli poškodené vodou a nie je ich možné v súčasnej dobe použiť. To znamená, že si je vedomá, že nemá ako uniesť dôkazné bremeno v tejto časti. Čo sa týka žalovaného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, žalobkyňa uviedla, že pred podaním žaloby osobitne žalovaného nevyzývala na dobrovoľné zaplatenie nároku na náhradu škody, avšak žalovanému bola žaloba doručená dňa 13.11.2007. S poukazom na ust. § 563 Občianskeho zákonníka to znamená, že sa dňom 14.11.2007 dostal žalovaný s plnením náhrady škody do omeškania a týmto dňom jej vzniklo právo požadovať od neho úroky z omeškania. 16. Žalovaný zásadne počas celého konania ostal pasívny s tým, že žiadal žalobu voči nemu zamietnuť s odôvodnením, že plnenie žalovaných nárokov by malo byť uspokojené intervenientom na strane žalovaného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Inak zásadne počas konania odkazoval na argumentáciu intervenienta na strane žalovaného. 17. Intervenient na strane žalovaného argumentáciu v spore zhrnul na pojednávaní dňa 24.08.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že škoda, ktorá žalobkyni mala podľa nej vzniknúť uhradením leasingových splátok po dopravnej nehode, nie je podľa názoru intervenienta na strane žalovaného škodou, ktorá by bola krytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pretože nevznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného a preto za ňu žalovaný ani nezodpovedá, nakoľko tu chýba priamosť a bezprostrednosť pôsobenia príčiny na škodový následok. Pokiaľ ide o ušlý zisk, ktorého náhrady sa žalobkyňa domáhala, intervenient na strane žalovaného mal za to, že ide o domnelý, len tvrdený nárok, ktorý nebol nijako hodnoverne preukázaný a nakoniec, ako sa ukázalo, ani verifikovateľný, o čom svedčí aj skutočnosť, že ani súdom ustanovený znalec nebol schopný na základe žalobkyňou predložených podkladov vypracovať znalecký posudok. Intervenient na strane žalovaného žiadal žalobu v časti, na ktorej žalobkyňa zotrvala, zamietnuť a priznať žalovanému, ako aj jemu, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súčasne intervenient na strane žalovaného v podaní zo dňa 30.07.2014 argumentoval tým, že v prípade, že by predmetná leasingová zmluva nebola ukončená, vyplatil by poistné plnenie leasingovej spoločnosti, ktorá by si neuhradené leasingové splátky odpočítala a zvyšok plnenia by uhradila leasingovému nájomcovi. Nakoľko leasingový nájomca uhradil leasingové splátky dopredu, poistné plnenie malo ísť nájomcovi, nakoľko leasingový prenajímateľ bol už s prenájmom vysporiadaný. Keďže bolo leasingovému nájomcovi vyplatené poistné plnenie z havarijného poistenia, refundoval dňa 06.12.2007 obchodnej spoločnosti Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. sumu 11.134,14 eur a zaplatil žalobkyni spoluúčasť v sume 586,01 eur. Týmto tak uhradil skutočnú škodu na vozidle, a preto považoval žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.884,22 eur (náhrady zaplatených leasingových splátok) za nedôvodnú. 18. Súčasne sa žalovaný, ako aj intervenient na strane žalovaného na pojednávaní dňa 24.08.2018 výslovne vyjadrili, že s čiastočným späťvzatím žaloby podľa podania žalobkyne zo dňa 14.09.2016 (viď odsek č. 12 odôvodnenia tohto rozsudku) súhlasia. 19. Súd tak vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, pričom na základe dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. Zároveň súd vychádzal z ďalej uvedených nesporných skutkových tvrdení strán sporu (teda výslovne nepopretých druhou stranou sporu, resp. intervenientom na strane žalovaného; § 151 ods. 1 CSP), o ktorých nemal dôvodné pochybnosti o ich pravdivosti (§ 286 ods. 2 CSP). 20. Rozsudkom Okresného súdu Žilina spis. zn. 1T/73/2007 zo dňa 21.05.2007, ktorý podľa doložky na ňom vyznačenej nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2007, bol žalovaný uznaný za vinného, že
dňa 26.09.2006 o 07.30 hod. viedol nákladné motorové vozidlo DAF 85.480, EČ: J. XXX R. po ceste II/583 A v smere od Ž. do E., pričom, keď sa nachádzal na križovatke pri podniku KIA Slovakia v katastri Obce E. G. Z. pri odbočovaní doľava vošiel do jazdnej dráhy súpravy nákladného motorového vozidla VOLVO F10, EČ: CA 368 AP s návesom Cornehl CHKS/AL, EČ: R. XXX S., ktoré viedol B. Š. (pôvodný žalobca I.) po ceste II/583 A v smere od Terchovej do Žiliny, následkom čoho došlo k stretu oboch vozidiel, po ktorom bola jazdná súprava odhodená vpravo, kde prešla po vyvýšenom trávnatom ostrovčeku do odbočovacieho jazdného pruhu od podniku KIA Slovakia do Ž., B. Š. pri dopravnej nehode utrpel zlomeninu podčlenkovej kosti - klinovej ľavej nohy, bez posunutia úlomkov, pomliaždenie hrudnej steny vľavo ľahkého stupňa, pomliaždenie a kožné oderky prednej plochy oboch kolien, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 10 týždňov, pričom žalovaný svojim konaním porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z jeho postavenia vodiča a uloženú mu ust. § 4 ods. 2 písm. c), § 18 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa ust. § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona. 21. Pri v predchádzajúcom odseku uvedenom nehodovom deji došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. VOLVO F10, EČ: R. XXX Q. a k zničeniu (totálnej škode) návesu zn. Cornehl CHKS/AL, EČ: R. XXX S.. (nesporné skutkové tvrdenia žalobkyne) 22. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. DAF 85.480, EČ: J. XXX R., bola v čase dotknutej nehodovej udalosti povinne zmluvne poistená u intervenienta na strane žalovaného. (nesporné skutkové tvrdenie žalovaného) 23. Dňa 27.09.2006 vystavil B.. T.. B. Ď. - DUVOKS faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 11.10.2006, ktorou fakturoval žalobkyni na úhradu sumu 2.380,- Sk vrátane DPH (79,- eur), t. j. 2.000,- Sk bez DPH (66,39 eur), a to za výkony autožeriavom AD 20, EČ: J. XXX R. dňa 26.09.2006. Podľa príjmového pokladničného dokladu č. 169 vystaveného dňa 27.09.2006 prijal B.. T.. B. Ď. - DUVOKS tohto dňa od žalobkyne sumu 2.380,- Sk (79,- eur) titulom úhrady faktúry č. XXXXXXX. 24. Obchodná spoločnosť Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. listom zo dňa 03.07.2007 oznamovala intervenientovi na strane žalovaného, že v predmetnej poistnej udalosti zo dňa 26.09.2006 ich poistenému (poškodenému - žalobkyni) poskytli poistné plnenie vo výške 340.427,- Sk a zároveň požiadala intervenienta na strane žalovaného v zmysle ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka o refundáciu poistného plnenia v sume 335.427,- Sk a o poukázanie odpočítanej spoluúčasti v sume 17.654,- Sk poistenému (žalobkyni). 25. Intervenient na strane žalovaného listom zo dňa 06.12.2007 oznamoval žalobkyni, že dňa 05.12.2007 ukončil šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (dátum vzniku dňa 26.09.2006; poškodené vozidlo: Cornehl sklápací, EČ: R. XXX S., rok výroby 1999), pričom podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie bola všeobecná hodnota poškodeného vozidla určená vo výške 821.711,- Sk, hodnota zvyškov poškodeného vozidla vo výške 468.630,- Sk a suma poistného plnenia 353.081,- Sk, z ktorej časť vo výške 335.427,- Sk poukazuje na bankový účet Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. a časť vo výške 17.654,- Sk na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX žalobkyni. Podľa výpisu z bankového účtu žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.12.2007 bolo poistné plnenie v sume 17.654,- Sk pripísané na tento bankový účet dňa 07.12.2007. 26. Intervenient na strane žalovaného listom zo dňa 16.01.2013 oznamoval žalobkyni, že dňa 16.01.2013 ukončil šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (dátum vzniku dňa 26.09.2006; poškodený: žalobkyňa, poškodené vozidlo: Cornehl sklápací, EČ: R. XXX S., rok výroby 1999), pričom na základe tohto poukazuje žalobkyni na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX náhradu ušlého zisku v sume 2.237,46 eur. Podľa výpisu z bankového účtu žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.01.2013 bolo poistné plnenie v sume 2.237,46 eur pripísané na tento bankový účet dňa 18.01.2013. 27. Intervenient na strane žalovaného listom zo dňa 24.03.2014 oznamoval žalobkyni, že dňa 21.03.2014 ukončil šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (dátum vzniku dňa 26.09.2006; poškodený: žalobkyňa, poškodené vozidlo: Volvo F 10, EČ: R. XXX Q., rok výroby 1991), pričom na základe tohto poukazuje žalobkyni na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX doúhradu za žeriav v sume 66,39 eur. Podľa výpisu z bankového účtu žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.06.2014 bolo poistné plnenie v sume 66,39 eur pripísané na tento bankový účet dňa 04.06.2014. 28. Intervenient na strane žalovaného listom zo dňa 25.04.2013 oznamoval žalobkyni, že výpočet ušlého zisku z jeho strany bol robený podľa záverečnej správy výpočtu ušlého zisku T.. Š. Ď., pričom zásadný rozdiel medzi jeho výpočtom a výpočtom T.. Š. Ď. vznikol v súčte príjmov - výkonov súpravy ťahača EČ: R. XXX Q. s návesom EČ: R. XXX S., kde T.. Š. Ď. zahrnul do úkonov súpravy aj cenu za prevážaný materiál, čo do výkonu súpravy pre výpočet zisku súpravy nemožno započítavať. Ďalej nezapočítal do výpočtu mzdy vodičov, ktorí podľa cestovných príkazov na súprave jazdili.
29. Podľa výpočtu ušlého zisku - záverečnej správy vypracovanej dňa 16.08.2011 T.. Š. Ď., bol ušlý zisk žalobkyne v dôsledku predmetnej nehodovej udalosti vyčíslený za obdobie od 09.03.2007 do 29.03.2007 v celkovej sume 3.657,15 eur (21 dní x 174,15 eur / deň). 30. Dňa 04.12.2003 uzavrela obchodná spoločnosť VB LEASING SK, s. r. o. (ako prenajímateľ) a žalobkyňa (ako nájomca) leasingovú zmluvu č. L., a to s odkazom na ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Táto leasingová zmluva sa vzťahovala k predmetu leasingu: náves zn. Carnehl CHKS - AL. Podľa ust. čl. 3 leasingovej zmluvy sa prenajímateľ zaviazal zabezpečiť poistenie predmetu leasingu a príslušné poistné, ako i náklady poistenia vyúčtovať nájomcovi. Podľa ust. čl. 4 leasingovej zmluvy sa nájomca zaviazal prenajímateľovi uhradiť v termínoch uvedených v splátkovom kalendári (príloha č. 2 k zmluve) jednotlivé splátky a v termíne 1. splátky poplatok za realizáciu leasingu. Podľa ust. čl. 7 leasingovej zmluvy boli jej nedeliteľnou súčasťou Všeobecné leasingové podmienky (príloha č. 1). 31. Podľa prílohy č. 2 k leasingovej zmluve č. L. - splátkový kalendár k leasingovej zmluve č. L. zo dňa 18.12.2003, bola nadobúdacia cena predmetu leasingu v sume 989.040,- Sk vrátane DPH (824.200,- Sk bez DPH), leasingová cena bez poistenia predmetu leasingu v sume 1.166.241,20 Sk vrátane DPH (978.120,40 Sk bez DPH), leasingová cena s poistením predmetu leasingu v sume 1.269.254,- Sk vrátane DPH (1.064.664,40 Sk bez DPH), 1. zvýšená splátka v sume 247.260,- Sk vrátane DPH (206.050,- Sk bez DPH), poplatok za vystavenie leasingovej zmluvy v sume 9.890,40 Sk vrátane DPH (8.242,- Sk bez DPH), zostatková hodnota 0,- Sk, finančná činnosť za poistenie - mesačne Allianz- Slovenská poisťovňa, a. s. v sume 2.884,80 Sk vrátane DPH (2.404,- Sk bez DPH), začiatok nájmu totožný s dátumom prevzatia predmetu leasingu: 04.12.2003, prvá riadna splátka v sume 31.505,30 Sk vrátane DPH (26.254,40 Sk bez DPH) a 2. až 36. splátka v sume 28.382,10 Sk vrátane DPH (23.850,40 Sk bez DPH) so splatnosťou splátok 25. dňa príslušného mesiaca pri splatnosti 2. splátky dňa 25.01.2004 a poslednej 36. splátky dňa 25.11.2006. 32. Podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti VB LEASING SK, s. r. o. zo dňa 10.09.2013 adresovaného žalobkyni bola leasingová zmluva č. L. klienta - žalobkyňa riadne ukončená ku dňu 23.01.2007 a žalobkyňa nemá voči nej žiadne pohľadávky. 33. Podľa listu obchodnej spoločnosti VB LEASING SK, s. r. o. zo dňa 19.05.2014 adresovaného súdu bola leasingová zmluva č. L. leasingového nájomcu - žalobkyňa s predmetom leasingu: náves zn. Carnehl CHKS, EČ: R. XXX S. riadne ukončená ku dňu 23.01.2007 splatením všetkých leasingových splátok zo strany leasingového nájomcu. Konečné vyúčtovanie preto v danom prípade nevykonala. Po riadnom ukončení leasingovej zmluvy bolo vlastnícke právo k predmetu leasingu prevedené na leasingového nájomcu. 34. Podľa listu obchodnej spoločnosti VB LEASING SK, s. r. o. zo dňa 25.06.2014 adresovaného súdu preplatok na leasingovej zmluve č. L. nevznikol, keďže táto leasingová zmluva bola riadne ukončená. 35. Podľa prehľadu splátok k leasingovej zmluve č. L. vystavené obchodnou spoločnosťou VB LEASING SK, s. r. o. bola 35. leasingová splátka splatná dňa 25.10.2006 v sume 28.382,10 Sk uhradená dňa 21.09.2006 a 36. leasingová splátka splatná dňa 25.11.2006 v sume 28.382,10 Sk uhradená dňa 23.10.2006. Spolu žalobkyňa uhradila na základe leasingovej zmluvy č. L. sumu 1.279.144,40 Sk (akontáciu v sume 285.770,90 Sk a 35. splátok každej v sume 28.382,10 Sk). 36. Podľa výpisov z bankového účtu žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.09.2006 a zo dňa 31.10.2006 bola dňa 20.09.2006 odpísaná suma 28.382,10 Sk v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX s VS XXXXXXXXXX (platobné údaje obchodnej spoločnosti VB LEASING SK, s. r. o. uvedené na splátkovom kalendári k leasingovej zmluve č. L.) a dňa 20.10.2006 odpísaná suma 28.382,10 Sk v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX s VS XXXXXXXXXX. 37. Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 38. Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 39. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 40. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 41. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
42. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 43. Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 44. Podľa ust. § 567 ods. 2 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak. 45. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby (od 01.01.2003 základnej úrokovej sadzby) určenej Národnou bankou Slovenska [2) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov] platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 46. Podľa ust. § 10a nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008. 47. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 48. Podľa ust. § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 49. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 50. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 51. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 52. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 53. Súd konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 856,38 eur (časti žalobkyňou pôvodne uplatňovaného nároku na náhradu ušlého zisku) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 856,38 eur od 14.11.2007 do zaplatenia na základe späťvzatia žaloby v tejto časti žalobkyňou podaním zo dňa 14.09.2016 za súhlasu žalovaného a intervenienta na strane žalovaného na pojednávaní dňa 24.08.2018 v zmysle cit. ust. § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP zastavil, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 54. V konaní si tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobkyňa napokon uplatňovala nárok na zaplatenie celkovo sumy 5.245,60 eur, a to na tom skutkovom základe, že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného jej vznikla škoda 1. v podobe ušlého zisku za obdobie od 26.09.2006 do 31.12.2006 celkovo v sume 5.598,84 eur, z ktorej jej intervenient na strane žalovaného uhradil sumu 2.237,46 eur, a to tým, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného došlo k úplnému poškodeniu súpravy nákladného motorového vozidla zn. VOLVO F10, EČ: R. XXX Q. s návesom zn. Cornehl CHKS/AL, EČ: R. XXX S., ktoré tak nemohla používať pri svojej podnikateľskej činnosti - nákladnej doprave a dosahovať zisk z tejto podnikateľskej činnosti a 2. v podobe skutočnej škody v sume 1.884,22 eur, a to tým, že napriek úplnému poškodeniu a nemožnosti používania návesu zn. Cornehl CHKS/AL, EČ: R. XXX S. ako predmetu leasingu musela uhradiť leasingovému prenajímateľovi obchodnej spoločnosti VB LEASING SK, s. r. o. 2 leasingové splátky v sume 1.884,22 eur splatné za obdobie po vzniku škodovej udalosti. Žalobou uplatnený nárok tak súd posúdil ako nárok vyplývajúci zo zodpovednosti žalovaného za škodu podľa cit. ust. § 420 ods. 1 OZ. 55. Pre vznik nároku poškodeného na náhradu škody je nutné splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane škodcu. Týmito predpokladmi sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
56. Porušenie právnej povinnosti povinným subjektom spočíva v existencii konania, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť formou protiprávneho konania alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. 57. Pod pojmom škody je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne aj náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať (o čo by sa jeho majetok rozmnožil), keby nedošlo k vzniku škody. 58. Existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, je nutné v každom konkrétnom prípade bezpochybne preukázať, teda nemožno ju len predpokladať. Ide o vzťah príčiny - porušenia právnej povinnosti a následku - vzniku škody. 59. Na rozdiel od predchádzajúcich predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, má zavinenie výslovne subjektívnu povahu. Predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu konaniu a ku škode. Zavinenie môže byť vo forme úmyslu, priameho alebo nepriameho alebo vo forme nedbanlivosti, vedomej alebo nevedomej. Pre splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné či ide o úmyselné alebo nedbanlivostné zavinenie. Občiansko-právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. OZ umožňuje prostredníctvom cit. ust. § 420 ods. 3 zbaviť sa zodpovednosti, tzv. exkulpáciu, vyvinenie sa. Škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. 60. Splnenie všetkých uvedených predpokladov zodpovednosti za vznik škody u škodcu je tak nevyhnutnou hmotno-právnou podmienkou vzniku jeho pasívnej legitimácie v súdnom konaní z titulu náhrady škody. Na druhej strane žalobca musí pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v súdnom konaní preukázať vznik škody a následne aj jej výšku. 61. Z pohľadu výkladu cit. ust. § 193 CSP si súd na tomto mieste dovolí poukázať na stanovisko Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. Cpj 35/78 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 22/1979. „V súvislosti s otázkou viazanosti odsudzujúcim rozhodnutím v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. (pozn. teraz § 193 CSP) ide najmä o to, ktoré okolnosti rozhodné pre vyriešenie sporu o náhradu škody, musí súd prevziať z trestného rozsudku, bez toho aby ich musel a mohol v občianskom súdnom konaní znovu zisťovať. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú vo väčšine prípadov (t. j. prípadov všeobecnej zodpovednosti) protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie. V každom takom spore je tak predovšetkým nutné riešiť viazanosť súdu v súvislosti s týmito okolnosťami. Súdy v občianskom súdnom konaní vychádzajú z toho, že sú viazané trestnými rozsudkami, pokiaľ ide o zavinené protiprávne konanie škodcu. K pochybeniam však v praxi súdov dochádza v otázke vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. V súvislosti s riešením tejto otázky je nutné si uvedomiť, že súd je viazaný len výrokom (nie však odôvodnením) napr. trestného rozsudku. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu i skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo prečin a kto ich spáchal, je tak daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo prečinu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin, neznamená vždy len konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale i záver o narušení chránených spoločenských vzťahoch a o vzniku určitej ujmy, ktorú v prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda na majetku, prípadne nemajetková ujma, ktorých odškodnenie právne predpisy pripúšťajú (napr. pri ublížení na zdraví), ako aj záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a zmienenou ujmou. Nemožno tak stotožňovať rozhodnutie o spáchaní trestného činu vždy len so záverom o protiprávnom konaní. Súd v občianskom súdnom konaní však nie je viazaný v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. (pozn. teraz § 193 CSP) pokiaľ ide o výšku škody.“. Rovnako súd poukazuje aj na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 32Cdo 4179/2007 zo dňa 13.01.2009, podľa ktorého súd je viazaný výrokom rozsudku vydaného v trestnom konaní, nie však jeho odôvodnením. Nie je však oprávnený skúmať vecnú správnosť výroku takého rozhodnutia, ani procesný postup k príslušnému rozhodnutiu vedúci. (obdobne napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 3Cdon 1091/96 publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 11/2000) 62. S poukazom na uvedený výklad viazanosti v civilnom sporovom konaní podľa ust. § 193 CSP a výrok rozsudku Okresného súdu Žilina spis. zn. 1T/73/2007 zo dňa 21.05.2007 sa súd nezaoberal dokazovaním protiprávnosti konania žalovaného (ktorá otázka ani nebola napokon sporná medzi
stranami sporu, resp. intervenientom na strane žalovaného), teda súd vychádzal z toho, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, v príčinnej súvislosti s ktorým bez najmenších pochybností vznikla žalobkyni škoda. 63. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyni mala podľa jej tvrdení vzniknúť jednak škoda v podobe ušlého zisku v sume 5.598,84 eur a jednak skutočná škoda v sume 1.884,22 eur. 64. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdenú škodu v podobe ušlého zisku, súd mal za nesporné a nepochybné, že žalobkyňa po vzniku škodovej udalosti v dôsledku protiprávneho konania žalovaného nemohla v období od 26.09.2006 do 31.12.2006 používať k výkonu svojej podnikateľskej činnosti - nákladná doprava predmetné nákladné motorové vozidlo a náves, pričom tak ich používaním s určitosťou (toto nebolo napokon medzi stranami sporu sporné) nedosiahla zisk, ktorý by sa dal očakávať pri normálnom behu okolností nebyť protiprávneho konania žalovaného. Medzi stranami sporu tak bol základ žalobkyňou uplatňovaného nároku nesporný. Žalobkyňu tak v ďalšom zaťažovalo dôkazné bremeno (čl. 8 CSP) Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5 Obo 52/2010 zo dňa 24.06.2010) V konaní bolo možné vychádzať z toho, že medzi stranami sporu bol nesporný rozsah nároku žalobkyne čo do sumy 2.237,46 eur (čo možno vyvodiť z toho, že zo strany intervenienta na strane žalovaného došlo k plneniu tohto uplatneného nároku žalobkyne v rozsahu sumy 2.237,46 eur a žalovaný toto plnenie nenamietal). Ak teda žalobkyňa tvrdila, že škoda v podobe ušlého zisku jej za obdobie od 26.09.2006 do 31.12.2006 vznikla vo väčšom rozsahu, t. j. až do sumy 5.598,84 eur, v sporu ju zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať takýto rozsah ňou uplatneného nároku. Súd však musí konštatovať, že žalobkyňa v spore neprodukovala také dôkazy, ktoré by viedli súd k záveru o dôvodnosti jej skutkových tvrdení ohľadom výšky tohto uplatňovaného nároku. Žalobkyňou produkované daňové priznanie k dani z jej príjmov fyzickej osoby za rok 2006, v zmysle ktorého za rok 2006 dosiahla príjem z podnikania vo výške 6.799.386,- Sk a zároveň vynaložila daňové výdavky v sume 6.793.864,- Sk, čím dosiahla daňový základ vo výške 5.522,- Sk, bez najmenších pochybností nebolo spôsobilé preukázať vznik škody vo forme ušlého zisku nad rozsah nespornej sumy 2.237,46 eur (67.405,72 Sk). Pokiaľ v ďalšom žalobkyňa produkovala ako listinný dôkaz (§ 204 CSP) výpočet ušlého zisku - záverečná správa vypracovaný dňa 16.08.2011 T.. Š. Ď., možno konštatovať, že ani tento dôkaz nebol spôsobilý preukázať žalobkyňou tvrdený rozsah ušlého zisku. Je tomu tak z dôvodu a žalobkyňa to sama na pojednávaní dňa 29.11.2013 potvrdila, že T.. Š. Ď.F. pri svojom výpočte ušlého zisku vychádzal z príjmov žalobkyne podľa ňou vystavených dodávateľských faktúr, ktorými však žalobkyňa svojim odberateľom nefakturovala výlučne dopravu, ale aj cenu prepravovaného materiálu, ktorú však nebolo možné brať do úvahy ako príjem, keďže predtým žalobkyňa vynaložila peňažnú sumu zodpovedajúcu cene prepravovaného materiálu ako výdavok, t. j. ako náklad na jeho zakúpenie. Navyše možno vychádzať z toho, že žalovanou stranou bol tento dôkaz súkromnou listinou formálne v spore popretý, čo malo ten následok, že žalobkyňu naďalej zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať jej skutkové tvrdenia. [k tomu: „V prípade, keď účastník poprie pravosť, resp. správnosť súkromnej ??listiny, potom platí, že účastníka, ktorý túto listinu predložil k dôkazu, stíha dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno; tento účastník teda nesie procesne nepriaznivé následky toho, že sa v konaní nepodarí dokázať pravosť, či správnosť súkromnej ??listiny. Rovnako v odbornej právnej literatúre v súvislosti s porovnaním dôkaznej sily verejnej listiny, ktorá je vymedzená v ust. § 134 O.s.p. a listiny súkromnej ??(t. j. tej, ktorá povahu listiny verejnej nemá), je zastávaný názor, že oproti listine verejnej, kde dôkazné bremeno leží na tom, kto popiera jej správnosť, u súkromnej ?? listiny stačí „formálne“ popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou (porovnaj Bureš, J., Drápal , L., Krčmář, Z. a kol. Občanský soudní řád, Komentář, I. diel, 7 vydanie, Praha. C. H. Beck, 2006, str. 618).“ z rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo dňa 30.04.2009; obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 3 Cdon 1031/??96 zo dňa 17.04.1996] Žalobkyňa síce v konaní v ďalšom navrhla dokazovanie znalcom (§ 207 CSP), ktoré súd aj uznesením č. k. 41C/361/2016-486 zo dňa 23.06.2017 nariadil, avšak súdom ustanovený znalec z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo súdu podaním zo dňa 11.04.2018 oznámil, že nie je možné podať ním znalecký posudok na vyčíslenie ušlého zisku pre nedostatok
účtovných dokladov žalobkyne, keďže táto jej dňa 05.04.2018 oznámila, že požadované doklady boli úplne znehodnotené vodou pri poruche na vodovodnom potrubí. Súd teda v ďalšom vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nereagovala na výzvu zo dňa 16.04.2018, ktorou bola vyzvaná na produkovanie ďalších dôkazov, uznesením č. k. 41C/361/2016-515 zo dňa 28.06.2018 od dokazovania znalcom upustil a zrušil zároveň uznesenie č. k. 41C/361/2016-486 zo dňa 23.06.2017 (§ 185 ods. 1 CSP). Súd tak dospel k záveru, že žalobkyňa v spore nepreukázala vznik škody vo forme ušlého zisku nad rozsah nespornej sumy 2.237,46 eur (sama žalobkyňa si toho bola vedomá, čo aj výslovne vyjadrila na pojednávaní dňa 24.08.2018), a preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.361,38 eur (5.598,84 eur - 2.237,46 eur) vrátane úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.361,38 eur od 14.11.2007 do zaplatenia (keďže sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s peňažným plnením zodpovedajúcim tomuto nepreukázanému nároku) zamietol. 65. Pokiaľ sa po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobkyňa domáhala naďalej aj zaplatenia skutočnej škody v sume 1.884,22 eur, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, a to tým, že napriek úplnému poškodeniu a nemožnosti používania návesu zn. Cornehl CHKS/AL, EČ: R. XXX S. ako predmetu leasingu musela uhradiť leasingovému prenajímateľovi obchodnej spoločnosti VB LEASING SK, s. r. o. 2 leasingové splátky v sume 1.884,22 eur splatné za obdobie po vzniku škodovej udalosti, súd považuje za potrebné pozastaviť sa pri podstate finančného leasingu. V praxi sa rozlišujú predovšetkým dva základné druhy lízingu - leasing finančný a leasing operatívny. Kým operatívny lízing zvyčajne nezakladá právo na následné odkúpenie veci a jeho primárnou funkciou je funkcia užívacia, kľúčovou funkciou finančného leasingu (o ktorý išlo nepochybne aj v posudzovanom prípade) je obstarávacia funkcia a jeho cieľom je spravidla konečný prevod vlastníctva k predmetu lízingu. Finančný leasing možno vymedziť ako záväzkový vzťah, ktorého podstatou je záväzok poskytovateľa leasingu (prenajímateľa) odovzdať príjemcovi leasingu (nájomcovi) na určitú dobu do užívania vec, či inú majetkovú hodnotu, ktorú prenajímateľ zvyčajne za tým účelom zaobstará do svojho vlastníctva na základe dopytu a podľa výberu nájomcu a záväzok nájomcu uhradiť náklady spojené s obstaraním leasingu prostredníctvom leasingových splátok. Nájomca má zvyčajne právo na kúpu predmetu leasingu do svojho vlastníctva za cenu, ktorá býva označovaná ako zostatková či zvyšková, lebo vyjadruje rozdiel medzi cenou predmetu leasingu, resp. nákladmi spojenými s obstaraním predmetu leasingu, na začiatku a celkovou výškou tej časti leasingových splátok, ktorými je obstarávacia cena predmetu leasingu splácaná. V tejto súvislosti sa hovorí o obstarávacej funkcii finančného leasingu, ktorá ho kvalitatívne odlišuje od nájmu, u ktorého je primárnou funkcia užívacia. Nájomca nesie už od začiatku leasingového vzťahu riziká (nebezpečenstvo škôd) spojené s predmetom leasingu, ako aj náklady spojené s jeho užívaním (údržba, dane, poistenie). Leasing je označovaný za leasing finančný práve preto, že sa záväzky prenajímateľa obmedzujú na finančné služby (obstaranie veci, odovzdanie do užívania a jej predaj na konci leasingového vzťahu). V prípade finančného leasingu ide o účelové obstaranie veci, práva, či inej majetkovej hodnoty podľa potrieb, výberu a určenia nájomcu s využitím cudzích zdrojov
- zdrojov poskytovateľa predmetu leasingu. Zmyslom tohto špecifického súkromnoprávneho inštitútu je tak zabezpečiť za odplatu financovanie veci pre nájomcu, ktorý sa k nej správa od okamihu jej odovzdania ako k veci vlastnej so všetkými rizikami na strane nájomcu (nesie riziká spojené s predmetom leasingu, aj náklady spojené s jeho prevádzkou, údržbou a opravami), a nie s rizikami na strane vlastníka, ako je tomu v zmluvách o nájme. Leasingový prenajímateľ síce zostáva po celú dobu trvania leasingu vlastníkom predmetu leasingu, jeho práva a povinnosti súvisiace s vlastníctvom predmetu leasingu (s výnimkou práva vec scudziť alebo zaťažiť právom tretej osoby) však patria nájomcovi. V rámci finančného leasingu je na nájomcu prenášaná zodpovednosť za predmet leasingu, aj nebezpečenstvá a riziká s ním spojené, čím sa finančný leasing typovo odlišuje od bežného nájmu (a nemožno ho teda s ustanoveniami o nájomnej zmluve porovnávať). (k tomu pozri napr. rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 31 Cdo 4356/2008 zo dňa 13. 1. 2010). Vychádzajúc z uvedenej podstaty finančného leasingu možno dospieť k záveru, že pokiaľ žalobkyňa uhradila obchodnej spoločnosti VB LEASING SK, s. r. o. po nehodovom deji, v dôsledku ktorého došlo k totálnej škode na návese zn. Cornehl CHKS/AL, EČ: R. XXX S. (k jeho znehodnoteniu v takej miere, že jeho oprava by bolo nerentabilná a teda jeho hodnota pretavovala len hodnotu použiteľných zvyškov), dve leasingové splátky v celkovej žalobou uplatňovanej sume 1.884,22 eur, plnila tým len svoje peňažné záväzky z leasingovej zmluvy č. LZF/03/02733, ktorých ekonomickou kauzou bola úhrada obstarávacej ceny návesu zn. Cornehl CHKS/AL, EČ: R. XXX S. a nie odplata za jeho užívanie v období od 26.09.2006 do doby skončenia leasingu. Možno tak konštatovať, že nebyť protiprávneho konania, žalobkyňa by bola rovnako povinná poskytnúť obchodnej spoločnosti VB LEASING SK, s. r. o. predmetné plnenie v sume 1.884,22 eur. Zároveň je potrebné poukázať na to, že zaplatením všetkých leasingových splátok prešiel predmet leasingu (aj napriek jeho úplnému poškodeniu) do vlastníctva žalobkyne (ako to vyplýva
z vyjadrení obchodnej spoločnosti VB LEASING SK, s. r. o., ktorá považovala predmetnú leasingovú zmluvu za riadne ukončenú), v dôsledku čoho žalobkyňa obdržala z havarijného poistenia, ako aj plnenia intervenienta na strane žalovaného (refundácia spoluúčasti žalobkyne na havarijnom poistení), sumu 353.081,- Sk (11.720,14 eur) ako náhradu hodnoty predmetného návesu zn. Cornehl CHKS/AL, EČ: R. XXX S. v čase škodovej udalosti po odpočítaní hodnoty upotrebiteľných zvyškov predmetného návesu vo výške 468.630,- Sk (15.555,67 eur). Žalobkyni tak bola nahradená skutočná škoda vzniknutá poškodením predmetného návesu zn. Cornehl CHKS/AL, EČ: R. XXX S.. Úbytok v majetkovej sfére žalobkyne v rozsahu dvoch zaplatených leasingových splátok v žalovanej sume 1.884,22 eur tak nie je možné z uvedených dôvodov považovať za skutočnú škodu, ktorá vznikla žalobkyni v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Ak by tomu malo tak naopak byť, žalobkyňa by bolo odškodnená duplicitne (bola by jej nahradená skutočná škoda na predmete leasingu, ako aj nahradené peňažné plnenie svojou kauzou smerujúce k nadobudnutiu predmetu leasingu do jej vlastníctva, teda išlo by o obdobný prípad, ak by sa vlastník zničenej veci domáhal náhrady škody zodpovedajúcej hodnote zničenej veci pred jej zničením a súčasne náhrady peňažného plnenia, ktoré pred tým zaplatil predávajúcemu ako kúpnu cenu tejto zničenej veci). Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd žalobu aj v časti o zaplatenie sumy 1.884,22 eur vrátane úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.884,22 eur od 14.11.2007 do zaplatenia (keďže sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s peňažným plnením zodpovedajúcim tomuto neexistentnému nároku) ako nedôvodnú zamietol. 66. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 2.889,86 eur, a to za obdobie od 14.11.2007 do zaplatenia, súd tento žalobkyňou uplatnený nárok posúdil ako nárok podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ (tiež ako príslušenstvo pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3 OZ). Suma 2.889,86 eur zodpovedala jednak sume nesporne ušlého zisku žalobkyne 2.237,46 eur (viď záver o dôvodnosti nároku žalobkyne na náhradu ušlého zisku v tomto rozsahu uvedený v odseku č. 64 odôvodnenia tohto rozsudku), ako aj sume 586,01 eur zodpovedajúcej časti náhrady skutočnej škody vzniknutej žalobkyni na predmetnom návese zn. Cornehl CHKS/AL, EČ: R. XXX S. (súd s poukazom na závery uvedené v predošlom odseku odôvodnenia tohto rozsudku považoval nárok žalobkyne na náhradu škody v sume 586,01 eur za dôvodný, keďže v dôsledku protiprávneho konania nesporne došlo k ujme v jej majetkovej sfére, a to poškodením predmetu leasingu) a napokon sume 66,39 eur ako časti celkovej sumy 79,- eur (2.380,- Sk), ktorú žalobkyňa preukázateľne zaplatila dňa 27.09.2006 B.. T.. B. Ď. - DUVOKS za výkony autožeriavom, aby bolo možné vykonať odťah súpravy predmetného nákladného motorového vozidla a návesu, ku ktorých poškodeniu došlo práve v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, teda ktorú úhradu sumy 66,39 eur je možné považovať za škodu (ujmu v majetkovej sfére žalobkyne), ktorá bezpochybne nastala v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Možno tak konštatovať, že žalovanému vznikla zodpovednosť za škodu podľa cit. ust. § 420 ods. 1 OZ nesporne v rozsahu peňažnej náhrady škody (§ 442 ods. 3 OZ) v sume 2.889,86 eur. Ďalej možno konštatovať, že k splneniu povinnosti žalovaného nahradiť žalobkyni škodu v tomto rozsahu (2.889,86 eur) došlo plnením intervenienta na strane žalovaného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla [§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.], a to v rozsahu sumy 586,01 eur dňa 07.12.2007, v rozsahu sumy 2.237,46 eur dňa 18.01.2013 a v rozsahu sumy 66,39 eur dňa 04.06.2014, a to pripísaním uvedených súm na bankový účet žalobkyne (§ 567 ods. 2 OZ). Pokiaľ ide o čas plnenia - splatnosť záväzku žalovaného nahradiť žalobkyni škodu v rozsahu sumy 2.889,86 eur, tento je potrebné posúdiť podľa cit .ust. § 563 OZ, v zmysle ktorého je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. (za účinnú žiadosť o plnenie možno považovať aj doručenie žaloby žalovanému, k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 Cdo 210/2005 zo dňa 01.05.2006) Súd mal za to, že žalobkyňa požiadala žalovaného o plnenie až dňa 13.11.2007, kedy bola žalovanému doručená žaloba (§ 41 ods. 3 O.s.p.), a to vzhľadom k tomu, že skoršie doručenie výzvy na plnenie preukázané nemal. Žalovaný tak bol povinný splniť svoj dlh deň nasledujúci, t. j. dňa 14.11.2007, pričom tak bol v omeškaní s jeho plnením (§ 517 ods. 1 OZ) odo dňa 15.11.2007 v rozsahu sumy 586,01 eur do 07.12.2007, v rozsahu sumy 2.237,46 do 18.01.2013 a v rozsahu sumy 66,39 eur do 04.06.2014. Žalobkyni tak vzniklo podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ právo požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb. (s poukazom na prechodné ust. § 10a a § 10c), t. j. vo výške 8,5 % ročne (vzhľadom k tomu, že v čase od 25.04.2007 do 28.10.2008 bola základná úroková sadzba NBS vo výške 4,25 %, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti; § 186 ods. 1 CSP): zo sumy 586,01 eur od 15.11.2007 do 07.12.2007, zo sumy 2.237,46 eur od 15.11.2007 do 18.01.2013 a zo sumy 66,39 eur od 15.11.2007 do 04.06.2014. V tomto rozsahu žalobe žalobkyne v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 2.889,86 eur za obdobie od 14.11.2007 do zaplatenia ako dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovaného vo výroku tohto rozsudku zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne: zo sumy 586,01 eur
od 15.11.2007 do 07.12.2007, zo sumy 2.237,46 eur od 15.11.2007 do 18.01.2013 a zo sumy 66,39 eur od 15.11.2007 do 04.06.2014 a vo zvyšnom rozsahu, t. j. v rozsahu zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.889,86 eur za deň 14.11.2007 žalobu v tejto jej časti zamietol. 67. Podľa ust. čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 68. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 69. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 70. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 71. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 72. Podľa ust. § 261 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 73. Súd v ďalšom v zmysle cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol týmto rozsudkom aj o nároku na náhradu trov konania. Pri tomto svojom rozhodnutí súd vychádzal z toho, že žalobkyňa si pôvodne žalobou zo dňa 19.10.2007 uplatňovala nárok na náhradu škody v celkovej sume 271.268,- Sk (9.004,45 eur) spolu s príslušenstvom tejto pohľadávky, a to úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 271.268,- Sk (9.004,45 eur) od 01.11.2007 do zaplatenia, pričom o žalobe žalobkyne bolo na základe čiastočných späťvzatí žaloby čiastočne rozhodnuté uznesením č. k. 6C/304/2007-274 zo dňa 29.11.2013 v znení opravného uznesenia č. k. 6C/304/2007-278 zo dňa 06.02.2014, ktorým súd konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 2.237,46 eur zastavil, uznesením č. k. 6C/304/2007-435 zo dňa 29.05.2015, ktorým súd konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 79,- eur spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 9,5 % ročne zo sumy 9.004,45 eur od 01.11.2007 do 13.11.2007, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 12,61 eur od 14.11.2007 do zaplatenia a vo výške 1 % ročne zo sumy 8.991,84 eur od 14.11.2007 do zaplatenia zastavil a súčasne týmto rozsudkom, ktorým bolo rozhodnuté o zvyšnej časti žaloby o zaplatenie sumy 6.101,98 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 8.991,84 eur od 14.11.2007 do zaplatenia, a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Možno tak konštatovať, že z hľadiska procesného zavinenia žalobkyňa procesne späťvzatím žaloby (nie však pre správanie sa žalovaného) zavinila zastavenie konania o žalobe v časti o zaplatenie sumy 868,99 eur spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 9,5 % ročne zo sumy 9.004,45 eur od 01.11.2007 do 13.11.2007, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 12,61 eur od 14.11.2007 do zaplatenia, vo výške 1 % ročne zo sumy 8.991,84 eur od 14.11.2007 do zaplatenia a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 856,38 eur od 14.11.2007 do zaplatenia. V tejto časti konania tak žalovanému podľa cit. ust. § 256 ods. 1 CSP a intervenientovi na strane žalovaného podľa cit. ust. čl. 4 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 256 ods. 1 CSP (keďže otázka nároku na náhradu trov konania intervenienta nie je v CSP explicitne riešená) vznikol nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ ide časť konania o zvyšnej časti žaloby žalobkyne, o ktorej súd rozhodol týmto rozsudkom, ktorým bolo tejto časti žaloby vyhovené čiastočne (v rozsahu žalovaných úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne: zo sumy 586,01 eur od 15.11.2007 do zaplatenia, t. j. do 07.12.2007, zo sumy 2.237,46 eur od 15.11.2007 do zaplatenia, t. j. do 18.01.2013 a zo sumy 66,39 eur od 15.11.2007 do zaplatenia, t. j. do 04.06.2014), je na mieste pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tejto časti konania podľa cit. ust. § 255 ods. 2 CSP posúdiť rozsah úspechu sporových strán. Preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že priznal žalovanému, ako aj intervenientovi na strane žalovaného (s odkazom na ust. čl. 4 ods. 1 CSP) nárok na náhradu trov konania v rozsahu ich úspechu počítaného v pomere k úspechu žalobkyne v konaní s tým, že za neúspech žalobkyne zásadne považoval aj výsledok konania o žalobe v časti o zaplatenie sumy 868,99 eur (856,38 eur + 12,61 eur) spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 9,5 % ročne zo sumy 9.004,45 eur od 01.11.2007 do 13.11.2007, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 12,61 eur od 14.11.2007 do zaplatenia, vo výške 1 % ročne zo sumy 8.991,84 eur od 14.11.2007 do zaplatenia a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 856,38 eur od 14.11.2007 do zaplatenia, keďže zastavenie tejto časti konania procesne zavinila žalobkyňa (naopak žalobkyňa bola procesne úspešná v časti sporu o zaplatenie sumy 2.889,86 eur, keďže k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie intervenienta na strane žalovaného, ktorý žalobkyni túto sumu po začatí konania uhradil a teda zavinenie na zastavení konania možno pričítať strane žalovaného). Z hľadiska vyčíslenia úspechu v konaní jednej, či druhej sporovej strany, súd vychádzal z vyčíslenia žalovaných nárokov ku dňu vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci (resp. ku dňu rozhodnutia súdu o čiastočnom zastavení konania). Aplikujúc tak vyššie uvedeného
úvahy, súd dospel k záveru o čistom pomernom úspechu žalovaného (resp. intervenienta na strane žalovaného, keďže tento podporoval v konaní žalovaného) v konaní v rozsahu 52 % [výpočet: úspech žalovaného v spore: 5.245,60 eur, t. j. žalobkyni nepriznaná istina + 868,99 eur, istina, o ktorej bolo konanie zastavené procesným zavinením žalobkyne + 30,47 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 9.004,45 eur od 01.11.2007 do 13.11.2007 + 9,03 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 12,61 eur od 14.11.2007 do 29.05.2015 (deň späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie tohto nároku urobeného voči súdu na pojednávaní dňa 29.05.2015) + 142,07 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 1.884,22 eur od 14.11.2007 do 29.05.2015 (deň späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie tohto nároku urobeného voči súdu na pojednávaní dňa 29.05.2015) + 0,39 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 586,01 eur od 14.11.2007 do 07.12.2007 (deň úhrady sumy 586,01 eur intervenientom na strane žalovaného) + 486,71 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 6.455,22 eur od 14.11.2007 do 29.05.2015 (deň späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie tohto nároku urobeného voči súdu na pojednávaní dňa 29.05.2015) + 4,35 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 66,39 eur od 14.11.2007 do 04.06.2014 (deň úhrady sumy 66,39 eur intervenientom na strane žalovaného) + 643,16 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 856,38 eur od 14.11.2007 do 14.09.2016 (deň späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie tohto nároku urobeného voči súdu do zápisnice dňa 14.09.2016) + 4.805,69 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 5.245,60 eur od 14.11.2007 do 24.08.2018 (t. j. do dňa vyhlásenia tohto rozsudku, ktorým súd žalobu v časti o zaplatenie týchto úrokov z omeškania zamietol) + 0,67 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.889,86 eur za deň 14.11.2007 = 12.237,13 eur; spolu výška celkovo žalovanej pohľadávky s príslušenstvom: 9.004,45 eur, t. j. pôvodne žalovaná istina + 30,47 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 9.004,45 eur od 01.11.2007 do 13.11.2007 + 9,03 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 12,61 eur od 14.11.2007 do 29.05.2015 (deň späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie tohto nároku urobeného voči súdu na pojednávaní dňa 29.05.2015) + 142,07 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 1.884,22 eur od 14.11.2007 do 29.05.2015 (deň späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie tohto nároku urobeného voči súdu na pojednávaní dňa 29.05.2015) + 0,39 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 586,01 eur od 14.11.2007 do 07.12.2007 (deň úhrady sumy 586,01 eur intervenientom na strane žalovaného) + 486,71 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 6.455,22 eur od 14.11.2007 do 29.05.2015 (deň späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie tohto nároku urobeného voči súdu na pojednávaní dňa 29.05.2015) + 4,35 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 66,39 eur od 14.11.2007 do 04.06.2014 (deň úhrady sumy 66,39 eur intervenientom na strane žalovaného) + 643,16 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 856,38 eur od 14.11.2007 do 14.09.2016 (deň späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie tohto nároku urobeného voči súdu do zápisnice dňa 14.09.2016) + 4.805,69 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 5.245,60 eur od 14.11.2007 do 24.08.2018 (t. j. do dňa vyhlásenia tohto rozsudku, ktorým súd žalobu v časti o zaplatenie týchto úrokov z omeškania zamietol) + 0,67 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.889,86 eur za deň 14.11.2007 + 3,14 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 586,01 eur od 15.11.2007 do 07.12.2007 + 984,79 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.237,46 eur od 15.11.2007 do 18.01.2013 + 36,98 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 66,39 eur od 15.11.2007 do 04.06.2014 = 16.151,90 eur; %-tuálny úspech žalovaného = 12.237,13 eur / 16.151,90 eur = 0,76 = 76 %; úspech žalobkyne 24 % = 100 % - úspech žalovaného 76 %; čistý úspech žalovaného 76 %
- 24 % = 52 %]. Vzhľadom na uvedený čistý pomerný úspech žalovaného v konaní a vyššie uvedené úvahy súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, t. j. žalovanému, ako aj intervenientovi na strane žalovaného priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v percentuálnom rozsahu 52 %. O výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).