Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40Pc/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci matky: N. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto T., s adresou na doručovanie K. X-X/XX/X, L. XXXX, W. republika, proti otcovi: W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom gen. Z. XXXX/X, T., o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu: P. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, takto

rozhodol:

I. Súd návrh matky z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.02.2018 sa matka ako navrhovateľka domáhala zapretia otcovstva manžela W. D. k maloletému P. Z.. Návrh odôvodnila tým, že od júla 2015 žije v W. republike a nemá s manželom žiadny kontakt. XX.XX.XXXX sa jej narodil syn vo C. a biologickým otcom je jej terajší priateľ, s ktorým žije už dva roky. Pretože v čase rozhodnom pre počatie maloletého P. Z. s manželom nesúložila, nepovažuje ho za otca dieťaťa. Netají sa tým, že syna splodila s iným mužom. Keďže sa však syn narodil z ich manželstva, je manžel považovaný za otca dieťaťa. Žiadala, aby konanie prebehlo v jej neprítomnosti, nakoľko syn nemá ešte cestovný pas.

2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti matky vykonal dokazovanie výsluchom otca, vyjadrením procesného opatrovníka, sobášnym listom, výpisom zo záznamu vydaného W. republikou o narodení P. Z. D., duplikátom rodného listu slovenského štátneho občana P. Z. D. narodeného v cudzine, zápisnicou z konania sp. zn. 12P/8/2018, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

4. Otec na pojednávaní uviedol, s manželkou majú dve deti K. a W., ktoré má v osobnej starostlivosti. Poberá od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava náhradné výživné. Chce, aby matka prišla na pojednávanie, lebo by chcel vedieť, či pracuje a kde pracuje. Vie, že matka je na pátraní políciou SR. Polícii uviedol aj jej adresu vo C., zatiaľ mu polícia nedala vedieť. Myslí si, že matka návrh na zapretie otcovstva podala preto, aby dostala vysoké rodinné prídavky v W., pretože do pôrodu bývala v D.. Viackrát ju stretol v nákupnom centre E. a na Z. ulici v D.. Vo C. sa živí prostitúciou. Pred pátraním si takto zarábala v N.. Potom ušla do W.. Súhlasí s tým, že nemôže byť otcom dieťaťa. Nestýkal sa s ňou intímne v rozhodnom čase. Intímne a ani inak sa nestýkajú už 6 rokov. Pokúsi sa zistiť na ňu telefonický alebo emailový kontakt, ktorý oznámi súdu.

5. Matka dňa 08.06.2018 písomne ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, zopakovala požiadavku rozhodnutia vo veci samej v jej neprítomnosti, pretože syn nemá ešte cestovný pas. Zároveň žiadala o doručenie rozhodnutia na adresu v W., pretože už vyše dvoch rokov žije tam, na trvalom pobyte sa nezdržuje 16 rokov. Pošta zo súdu jej nebola doručená.

6. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že momentálne nie je v záujme maloletého, aby došlo k zapretiu otcovstva na návrh manželky voči manželovi, nakoľko dieťa by zostalo bez zápisu otca v rodnom liste, ktorý v čase prvého pojednávania času súd nemá k dispozícii. Matka v návrhu neuviedla identifikačné údaje biologického otca, jej terajšieho priateľa, s ktorým vraj žije už dva roky. Navrhol, aby matka bola predvolaná na pojednávanie spolu s biologickým otcom maloletého P.. Na ďalších pojednávaniach zo dňa 13.06.2018, 24.08.2018 opatrovník maloletého zotrval na svojom stanovisku, že nie je v záujme maloletého dieťaťa zapretie otcovstva manžela matky. Očakával, že ak aj nie osobne, tak aspoň písomne sa biologický otec vyjadrí k podanému návrhu a prípadne prizná, že je otcom dieťaťa. Taktiež dal do pozornosti súdu vyjadrenie otca maloletého, keď uvádzal, že maloletého K. a maloletého W., deti pochádzajúce z jeho manželstva s matkou maloletého, má vo svojej osobnej starostlivosti. Skutočnosť je však taká, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 10P/28/2016 zo dňa 26.09.2016, právoplatné dňa 03.11.2016, boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky A. D. - matka otca detí. Otec maloletých detí sa v lete 2017 vrátil z ÚVTOS Leopoldov, nasťahoval sa do domácnosti svojej matky a svojich detí a spoločne so svojou matkou zabezpečuje starostlivosť o tieto deti. Poslednú informáciu mali takú, že stará matka - A. D., požiadala o zmenu zverenia maloletých deti do osobnej starostlivosti otca.

7. Z kópie sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX matričného úradu T. vyplýva, že W. D., nar. XX.XX.XXXX a N. Z., nar. XX.XX.XXXX uzavreli dňa 11.03.2006 manželstvo.

8. Zo záznamu vydaného W. republikou „I. L.-Q. O. aus dem Z.“ vyplýva, že dňa 13.02.2018 vystavili záznam pod poradovým číslom XXXXXX/XXXX o narodení P. Z. D., nar. XX.XX.XXXX z matky N. D. a otca W. D..

9. Z duplikátu rodného listu vedeného v knihe narodení vo zväzku ORI/XXX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava vyplýva zápis o narodení štátneho občana Slovenskej republiky menom P. Z. D., nar. XX.XX.XXXX vo C., W. republika z matky N. D., rod. Z. a otca W. D..

10. Zo zápisnice z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 12P/8/2018 vyplýva, že na pojednávaní dňa 22.08.2018 navrhovateľka A. D. zobrala svoj návrh na zmenu výchovného prostredia, doručený súdu dňa 04.06.2018, späť v celom rozsahu a žiadala konanie zastaviť, keď nie je presvedčená o tom, že by otec vedel zabezpečiť osobnú starostlivosť o deti, nevie, kde sa teraz otec nachádza a prečo neprišiel na pojednávanie, aj keď s ňou býva v spoločnej domácnosti a so starostlivosťou o deti jej pomáha.

11. Podľa § 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ZMPSaP“,) je účelom tohto zákona ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

12. Podľa § 37 ZMPSaP, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej návrh smeruje (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

13. Podľa § 23 ods.1, 2, 3 ZMPSaP, určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením. Ak dieťa, ktoré narodením nadobudlo slovenské občianstvo, sa narodilo a žije v cudzine, spravuje sa určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva právnym poriadkom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Ak dieťa žije v Slovenskej republike, môže sa rodičovstvo určiť (zistiť alebo zaprieť) podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa.

14. Podľa § 40 ZMPSaP, návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloleté dieťa P. Z. D. je štátnym občanom Slovenskej republiky, zapísaný v osobitnej matrike vedenou Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. K. P. Z. sa narodil dňa XX.XX.XXXX vo C. v W. republike. Z písomných vyjadrení matky vyplýva, že maloletý žije spolu s ňou v W. republike a preto mal súd preukázané, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je v W., čo predstavuje cudzí prvok. Pri skúmaní procesných podmienok konania, konkr. právomoci súdu rozhodovať o podanom návrhu matky na zapretie otcovstva jej manžela s cudzím prvkom spočívajúcim v obvyklom pobyte maloletého dieťaťa v cudzine súd dospel k záveru, že rozhodnou úpravou pre posúdenie právomoci súdu Slovenskej republiky je zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, keď z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (článok 1 Brusel I) vyplýva vylúčenie pôsobnosti tohto nariadenia na osobný stav fyzických osôb, akým konanie o zapretie otcovstva je. Rovnako je konanie o zapretie otcovstva ako podkategória konania o určenie a popretie rodičovstva vylúčená z pôsobnosti Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (článok 1 bod 3. písm. a/ Brusel IIa) ako aj z pôsobnosti Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa ( článok 4 písm. a/ Haagskeho dohovoru). S prihliadnutím na skutočnosť, že dvojstranná medzinárodná zmluva o vzájomnom právnom styku vo veciach občianskoprávnych, o listinách a o právnych informáciách so Záverečným protokolom zo dňa 10.11.1961 je predchádzajúca právnu úpravu ZMPSaP a menej efektívna, za rozhodnú pre posúdenie právomoci a rozhodného práva považoval súd úpravu ZMPSaP vyššie uvedenú, z ktorej súd dôvodil, že má právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Nakoľko súd nemal nepochybne preukázané, kde maloletý žije, kde má obvyklý pobyt, za rozhodné právo na zapretie otcovstva manžela matky, ktorý žije na Slovensku a je štátnym občanom Slovenskej republiky, si ustálil vnútroštátne právo Slovenskej republiky.

16. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o rodine“), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

17. Podľa § 87 ods. 1 zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

18. Podľa § 88 ods. 2 zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

19. Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

20. Ak bolo dieťa počaté za trvania manželstva a teda sa narodilo v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po jeho zániku, môže manžel alebo manželka zaprieť otcovstvo len ak je vylúčené, že by manžel mohol byť otcom dieťaťa. Dôvodom vylúčenia môže byť najmä skutočnosť, že manžel s matkou dieťaťa v rozhodnej dobe nemal intímny styk alebo naopak intímne sa stýkali, avšak vzhľadom na iné faktory (zdravotná indispozícia, impotencia a pod.) nemohol tento splodiť dieťa. Uvedené skutočnosti musia byť bezpochyby preukázané. Nepostačuje vyhlásenie muža, že je, resp. nie je otcom dieťaťa. V zásade nie je podstatným ani fakt, či žena počas manželstva mala intímny styk manžela i s inými mužmi. Aby došlo k zapretiu otcovstva, musí byť absolútne vylúčené, aby mohol byť daný muž otcom, teda nielen pravdepodobné. Konajúce súdy by sa tak pri dokazovaní vyššie uvedeného nemali uspokojiť len s vyhláseniami účastníkov konania (rodičov dieťaťa), ale v zmysle zásady oficiality sú povinné vykonávať s cieľom objektívneho zistenia skutkového stavu veci i dôkazy,

ktoré účastníci konania nenavrhli. Rodičovstvo ako také, teda či biologické alebo právne určené na základe domnienky otcovstva patrí do sféry súkromného a rodinného života. Tak rodič, ako aj dieťa majú rovnaké právo na vlastnú identitu, ktorej súčasťou je aj zistenie, či právny status vytvorený na základe domnienky otcovstva zodpovedá aj biologickému stavu. Teda v konaní o zapretie otcovstva stoja oproti sebe tak záujmy rodiča, ktorý tvrdí, že nie je otcom dieťaťa, ako aj právo dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb a iba na základe testu proporcionality možno ustáliť, ktorý záujem prevažuje.

21. Súd má za to, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že je vylúčené, aby bol manžel matky, W. D., otcom maloletého P. Z. a zároveň nebolo preukázané, že zapretie otcovstva manžela matky je v záujme maloletého, nakoľko matka nepostupovala v konaní podľa pokynov súdu (článok 10 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), pojednávania sa nezúčastnila, súdne zásielky neprebrala, keď tieto s výzvami súdu a predvolaniami na pojednávanie sa vrátili s vyznačením poštovej relácie „adresát neznámy“ alebo „neprevzaté (nicht behoben)“, matka nebola zastihnutá na telefónnom čísle v W. republike, matka identifikačnými údajmi neoznačila, koho považuje za otca maloletého dieťaťa a s kým žije v spoločnej domácnosti, z ktorých dôvodov procesný opatrovník nesúhlasil s návrhom matky na zapretie otcovstva manžela. Preto súd návrh matky na zapretie otcovstva jej manžela k maloletému P. Z. zamietol.

22. Pre rozhodnutie súdu o zapretí otcovstva manžela matkou súd nemohol vychádzať ani zo samostatných súhlasných vyhlásení rodičov maloletého, nakoľko súd mal o ich pravdivosti pochybnosti. Súd v snahe zistiť skutočný stav veci neúspešne vyvíjal aktivitu za účelom zabezpečenia účasti matky ako navrhovateľky na pojednávaní. Z písomných vyjadrení matky a z výsluchu otca maloletého súd nadobudol pochybnosti o pravdivosti ich tvrdení, keď tieto boli procesným opatrovníkom v konaní vyvrátené (vyvrátená otcom tvrdená osobná starostlivosť o ďalšie dve maloleté deti), alebo vzbudzujúce pochybnosti u súdu, keď matka tvrdila, že žije vo C. posledné dva roky, avšak otec uviedol, že matka až do pôrodu pôsobila v D. a živila sa prostitúciou, pričom na otázky súdu otec uvádzal miesta ich spoločného stretnutia (názov ulice, nákupné centrum a pod.). Aj keď obaja rodičia zhodne uviedli, že v rozhodnom čase pre splodenie maloletého dieťaťa spoločne nesúložili, tieto vyhlásenia samé o sebe nepovažoval súd za postačujúce na určenie, že manžel matky nie je otcom maloletého dieťaťa, keď z dokazovania nevyplynulo, ktorá konkrétna osoba je skutočným biologickým otcom maloletého dieťaťa, ktorý by sa k otcovstvu sám hlásil príp. ktorého by matka za otca dieťaťa označila, a ktorá osoba je povinná podieľať sa napr. aj na výžive maloletého. Preto súd dospel k záveru, že zapretie otcovstva nie je v záujme maloletého dieťaťa, keď záujem maloletého na zapretí otcovstva vyplývajúci z jeho práva na poznanie jeho biologických rodičov zakotveného v Dohovore o právach dieťaťa, a na zosúladení biologického a právneho otcovstva, nebol matkou preukázaný.

23. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 53 C.m.p., v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle generálnej klauzuly C.m.p., nakoľko o náhrade trov konania úspešného účastníka v konaní o zapretie otcovstva rozhoduje súd v zmysle § 57 C.m.p. na návrh, ktorý otec a procesný opatrovník ako úspešní v spore nepodali a preto nebolo potrebné hodnotiť, či je spravodlivé požadovať náhradu trov konania účastníkmi, ktorí úspech v konaní nemali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.