Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/55/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného Q. S., nar. XX. K. XXXX v I., trvalé bydlisko W. XXX/XX, Z. S., pre prečin krádeže podľa (ďalej len Tr. zák.), o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 30. júna 2021, č. k. -126, na verejnom zasadnutí konanom 24. marca 2022 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného Q. S. zamieta.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 30. júna 2021, č. k. -126, uznal obžalovaného Q. S. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 19. júla 2019 v presne nezistenom čase okolo 05:51 hod. ako zamestnanec dodávateľskej spoločnosti zabezpečujúcej upratovacie služby v objekte skladu spoločnosti Amazon Fulfillment Slovakia s. r. o., so sídlom Amazonská 4753/1, Sereď, bez použitia násilia odcudzil 1 ks mobilný telefón značky Apple iPhone XS(64GB)-GREY a to tým spôsobom, že mobilný telefón zabalený v pôvodnej krabici vybral z plastovej prepravky čiernej farby nachádzajúcej sa v jednej z častí haly Refurbish prezývanej „letisko“, vložil si ho do čierneho igelitového vreca na odpadky a s takto ukrytým mobilným telefónom v čase okolo 05:58 hod. prešiel cez skener na výstupnej kontrole z haly, pričom vrece položil mimo dosah skeneru, kde z dôvodu výmeny služby nebol kontrolovaný pracovníkmi strážnej bezpečnostnej služby a s takto ukrytým mobilným telefónom vo vreci vyšiel von z haly objektu spoločnosti Amazon, čím svojím spôsobil poškodenej spoločnosti Amazon Fultillment Slovakia s.r.o., so sídlom Amazonská 4753/1, Sereď, škodu odcudzením mobilného telefónu podľa odborného vyjadrenia vo výške 900 €. 2. Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 500 € a pre prípad, že by výkon uloženého trestu bol úmyselne zmarený, mu okresný súd podľa Tr. zák. uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Súčasne zaviazal obžalovaného podľa , aby titulom náhrady škody zaplatil sumu 900 € spoločnosti Amazon Fulfillment Slovakia s.r.o., so sídlom Amazonská 4753/1, Sereď a so zvyškom nároku túto poškodenú spoločnosť podľa odkázal na civilný proces. 3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní si prokurátor ponechal lehotu na podanie odvolania, ktorá mu márne uplynula. Obžalovaný zahlásil voči všetkým výrokom rozsudku odvolanie, ktoré odôvodnil osobitným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Vladimíra Haládika (ďalej len obhajca). 4. V odvolaní namietal, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že skutok sa stal tak, ako mu ho za vinu kládla obžaloba. Kľúčovým dôkazom obžaloby majú byť tri kamerové záznamy, na prvom zázname z haly Refurbish je ho vidno zo značnej diaľky ako upratuje a v žiadnom prípade nie je vidno, že by zobral mobilný telefón z plastovej prepravky čiernej farby. Druhý záznam z tej istej haly - záznam z vtáčej perspektívy - ho ukazuje detailnejšie pri upratovaní a na zlomok sekundy vidno, že hodil predmet bielej alebo svetlej farby do vreca na smeti. Vôbec nie je vidno, odkiaľ tento predmet zobral, na zázname

mu nevidno ruky, preto tvrdenie obžaloby, že „mobilný telefón vybral z plastovej prepravky čiernej farby“ nie je ničím preukázané. Rovnako nie je preukázané, že išlo o mobilný telefón. On sám vypovedal, že vzal do ruky krabicu od telefónu a podľa jej váhy hneď zistil že je prázdna, teda neobsahuje mobilný telefón, preto túto prázdnu krabicu hodil do vreca na odpadky. Tretí záznam je z miesta výstupnej kontroly z haly, na ktorom vidno, ako prešiel cez skener a následne sa za ním rozbehol pracovník ochranky - svedok Z. K., ktorý potvrdil, že skontroloval obsah jeho vreca na odpadky, no nenašiel žiadny telefón, ani krabicu od telefónu, pričom po chvíli sa obžalovaný s vrecom vrátil do haly. 5. Obžalovaný ďalej v odvolaní spochybňoval aj doklad o vykonaní inventúry poškodeným, lebo poškodená spoločnosť poskytla iba „výpis chýbajúcich položiek podľa výsledku inventúry“. Tento výpis je iba v anglickom jazyku a je v ňom uvedený typ údajne chýbajúceho telefónu, čo však nie je žiadnym spôsobom preukázané. Rovnako tam mohol byť uvedený akýkoľvek iný typ telefónu (lacnejší alebo drahší) a obžaloba by toto iba brala na vedomie. Podotkol, že podľa výpovede svedkyne JUDr. I. B. sa inventúra robila niekoľko dní pred 19.7.2019, keď mal spáchať túto krádež a niekoľko dní po údajnej krádeži, keď dodatočne prezerali kamerové záznamy. Svedkyňa potvrdila, že od 11.7.2019 do 23.7.2019, teda niekoľko dní pred údajnou krádežou pracovalo v tejto časti haly viac pracovníkov. V spoločnosti poškodeného sa pracuje na zmeny a za obdobie niekoľko dní sa tam mohli vyskytnúť desiatky osôb. Za takéhoto stavu označiť za zlodeja jeho na základe kamerového záznamu, ktorý nič nedokazuje, je neodôvodnené, keď sama svedkyňa vypovedala, že „zistili sme jeho prítomnosť na základe kamerového záznamu, keď sme šetrili prípad Bilo“. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby si odvolací súd dôkladne prezrel kamerové záznamy, či potvrdzujú tvrdenie obžaloby alebo obhajoby. 6. Vzhľadom na vyššie uvedené v konečnom návrhu obžalovaný žiadal, aby krajský súd jeho odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok zmenil tak, že ho spod obžaloby oslobodí z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa skutok stal. 7. Ani prokurátor, ani poškodený sa k písomným dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadrili. 8. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 6. augusta 2021. 9. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 24. marca 2022. Na verejné zasadnutie sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný a jeho obhajca. Verejné zasadnutie sa vykonalo v neprítomnosti poškodeného, ktorý sa naň bez ospravedlnenia nedostavil. Dokazovanie krajský súd na verejnom zasadnutí nedopĺňal, keďže žiadne návrhy v tomto smere neboli. 10. Pokiaľ ide o konečné návrhy, prokurátor navrhoval odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného sa pridržal písomne podaného odvolania a konečného návrhu tam uvedeného. Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava toho, čo povedal obhajca. 11. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba - obžalovaný, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

13. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. 14. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo výroku o vine, obžalovaný v odvolaní konkrétne procesné pochybenia nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa 15. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine, krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Vykonané dôkazy následne v súlade s ust. vyhodnotil individuálne, ako aj v ich súhrne a dospel k správnemu záveru o vine obžalovaného. V odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a rozviedol právne úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona. 16. Krajský súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutia o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní. 17. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, v podstate všetky smerujú do viny. Okrem skutkových zistení ustálených okresným súdom obžalovaný namieta spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom a polemizuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. Z obsahu odvolania je zrejmé, že obžalovaný presadzuje vlastnú verziu skutkového stavu veci založenú na inom, pre neho priaznivejšom hodnotení vykonaných dôkazov. Z takéhoto hodnotenia následne vyvodzuje závery o svojej nevine, resp. o tom, že skutok sa nestal. 18. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, krajský súd uvádza, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. 19. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992). 20. Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení , podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. ).

21. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok. Okresný súd v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol o vine obžalovaného a jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. Zároveň sa okresný súd vyrovnal aj s nosnou časťou obhajoby obžalovaného. Podľa názoru krajského súdu je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé, vychádza zo skutkového stavu, ako bol zistený na hlavnom pojednávaní a krajský súd proti nemu nemá žiadne výhrady. 22. Aj krajský súd v súlade s právnym názorom okresného súdu ustálil, že vykonané dokazovanie preukázalo, že žalovaný skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný. Zo spáchania skutku obžalovaného bezpečne usvedčujú kamerové záznamy poskytnuté poškodeným, na ktorých je vidno ako obžalovaný 19. júla 2019 v čase okolo 5:51 hod. pri výkone upratovacích prác v objekte skladu spoločnosti Amazon Fulfillment Slovakia s. r. o. vybral z plastovej prepravky čiernej farby nachádzajúcej sa v jednej z častí haly Refurbish prezývanej „letisko“ krabicu od mobilného telefónu, vložil si ho do čierneho igelitového vreca na odpadky a s takto ukrytým mobilným telefónom v čase okolo 05:58 hod. prešiel cez skener na výstupnej kontrole z haly, pričom vrece položil mimo dosah skeneru, v dôsledku čoho s takto ukrytým mobilným telefónom vo vreci vyšiel von z haly. Tento na hlavnom pojednávaní riadne vykonaný dôkaz je podporený oboznámenými výsledkami inventúry v poškodenej spoločnosti, ako aj výpoveďou svedkyne JUDr. I. B. zastupujúcej poškodenú spoločnosť, ktorá potvrdila, že v rámci inventúry bolo zistené, že chýba mobilný telefón značky Apple iPhone , teda taký model, ktorý obžalovaný vzal z tzv. tootu. V ďalšom je potrebné poukázať na hlavnom pojednávaní prečítanú výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v ktorej sa priznal, že z plastovej prepravky čiernej farby tzv. tootu nachádzajúcej sa v jednej z častí haly prezývanej „letisko“ zobral krabicu od mobilného telefónu a vložil ju do čierneho igelitového vreca na odpadky. Obžalovaný sa bránil sa tým, že krabicu od telefónu vzal preto, lebo si chcel prečítať údaje o telefóne, no keď podľa váhy krabice zistil, že je prázdna, tak ju vzal a hodil do čierneho igelitového vreca na odpadky. Tejto obrane obžalovaného ani krajský súd neuveril, nakoľko z výpovede svedkyne JUDr. I. B. ako aj oboznámených zmlúv ohľadom upratovania bolo preukázané, že mal absolútny zákaz dotýkať sa vecí v tzv. tootoch, čo nakoniec obžalovaný ani nespochybňoval. Naviac parametre tohto mobilného telefónu sa dali zistiť jednoducho a kedykoľvek na internete, nebol dôvod študovať ich z predmetnej krabice. S poukazom na uvedené považoval aj krajský súd obranu obžalovaného za nelogickú a účelovú, produkovanú s cieľom zbaviť sa trestnej zodpovednosti. 23. A pokiaľ obžalovaný namietal, že svedok Z. Nevydal pracujúci ako SBS-kár v danej spoločnosti pri následnej kontrole čierneho vreca nič podozrivé nenašiel, k tomu krajský súd uvádza, že to obžalovaného nijako nevyviňuje, keďže sa sám priznal, že do svojho vreca na odpadky odhodil podľa vlastných slov prázdnu krabicu, no svedok pri kontrole v danom vreci vôbec žiadnu krabicu nevidel. To svedčí len o tom, že si predmetný pracovník buď svoje povinnosti pri prehľadávaní vreca plnil nedôsledne alebo, a to je najpravdepodobnejšie, že obžalovaný krabicu stihol ešte pred jeho kontrolou z čierneho plastového vreca vybrať a ukryť ju na inom mieste, čo by nemal dôvod robiť, ak by krabica ako tvrdí bola prázdna. V tomto smere je ale podstatné pre záver o vine obžalovaného to, že obžalovaný pri odchode z priestorov haly zvanej „letisko“ zámerne čierne plastové vrece s odpadkami nepreniesol cez tam sa nachádzajúci detektor kovov, hoci tak bol povinný učiniť, s jasným cieľom zatajiť kovový predmet v ňom sa nachádzajúci v podobe mobilného telefónu. 24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd o vine obžalovaného nemal žiadne pochybnosti. 25. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, okresný súd zistený skutok správne právne posúdil ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak škodu vo výške 900 eur, čo zodpovedá malej škode. Rovnako správne okresný súd ustálil zavinie vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák., nakoľko obžalovaný svojim konaním chcel porušiť záujem chránený Tr. zák. 26. Pokiaľ ide o výrok o treste, obžalovaný ho síce odvolaním napadol, ale v písomnom odôvodnení odvolania mu žiadne chyby nevytýkal. Pri prieskume tohto výroku sa preto krajský súd zameral na všeobecné posúdenie zákonnosti a primeranosti uloženého trestu, keďže chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa nezistil. 27. Ak by aj obžalovaný výrok o treste nenamietal, povinnosťou krajského súdu podľa by bolo preskúmať v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť tohto výroku, lebo má vo výroku o vine svoj podklad. Je tomu tak z dôvodu, že odvolanie bolo podané v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného a krajský súd tento výrok nezrušil. 28. Čo sa týka trestu, krajský súd považuje za potrebné pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle

zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. 29. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. 30. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. 31. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. 32. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. 33. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. 34. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. 35. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd správne u obžalovaného preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Pochybil však, ak nekonštatoval u obžalovaného existenciu priťažujúcej okolnosti podľa Tr. zák., že už bol v minulosti odsúdený, nakoľko

bolo potrebné prihliadnuť na odsúdenie vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. , ktoré dosiaľ zahladené nemá. 36. Pokiaľ ide o okresným súdom uložený peňažný trest vo výmere 500 €, tento je podľa názoru krajského súdu trestom neprimerane miernym. Obžalovanému mal byť podľa názoru krajského súdu jednoznačne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. minimálne na dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby, ktorá činí 8 mesiacov, keďže obžalovaný má zjavné sklony páchať rôznu trestnú činnosť, od spáchania aktuálne súdenej trestnej činnosti ho neodradilo ani plynutie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia od 25.4.2019 do 25.4.2021 za trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. a k súdenej trestnej činnosti nie je kritický. Len takýto trest by podľa názoru krajského súdu splnil účel sledovaný ust. § 34 Tr. zák., najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Keďže však prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal, nebolo možné tieto pochybenia okresného súdu napraviť, nakoľko by išlo o postup v neprospech obžalovaného v situácii, kedy odvolanie bolo podané výlučne v jeho prospech. 37. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento výrok obžalovaný odvolaním nenapadol. Keďže ale predmetný výrok má rovnako ako výrok o treste svoj podklad vo výroku o vine, s poukazom na už spomínané ust. ho krajský súd preskúmal a zistil, že okresný súd ohľadom tohto výroku vykonal dostatočné dokazovanie oboznámením odborného vyjadrenia, ktoré obžalovaný nerozporoval a správne obžalovaného zaviazal k náhrade riadne a včas uplatnenej škody poškodenému, keďže výška spôsobenej škody je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného. Rovnako správne okresný súd poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. 38. Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom podľa odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. 39. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.