Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-224-2018.pdf
PDF · 98.15 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/224/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s. so sídlom: Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom: Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému: D. R., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom X. XXX/X, XXX XX Y., o vymoženie 704,55 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, Borovianska 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 1067/15, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 12Er/161/2015-23 zo dňa 15. mája 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 12Er/161/2015-23 zo dňa 15. mája 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 12Er/161/2015-23 zo dňa 15. mája 2018 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“). Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že dňa 21. apríla 2015 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej zo dňa 15. apríla 2015, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IA-C/0314/2314 zo dňa 25. apríla 2014, a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 25. marca 2015. Exekučný preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 14. augusta 2008 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 1 659,70 Eur (ďalej len „Zmluva“). Povinná svoj záväzok splnila len čiastočne a dostala sa do omeškania s plnením dohodnutých splátok. Predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá tvorí súčasť Všeobecných obchodných podmienok oprávneného (ďalej len „VOP“), na ktoré odkazuje Zmluva. Exekučný súd preto skúmal, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, a teda či rozhodcovské konanie vedené pred Stálym rozhodcovským súdom prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť VOP, na ktoré odkazuje Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou. Zmluvu posúdil exekučný súd v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu, a to s poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu a okolnosti jej uzatvorenia. S ohľadom na predmet činnosti oprávneného ako podnikateľského subjektu, ako aj vzhľadom k tomu, že povinná Zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba, je zrejmé, že veriteľ pri uzatváraní Zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a Zmluvu uzatvoril s povinnou ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. Zmluva je zmluvou formulárovou, pričom povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah Zmluvy ovplyvniť, mohla Zmluvu, vrátane VOP, iba prijať alebo odmietnuť ako celok. Rozhodcovská doložka bola vyhotovená ako súčasť VOP oprávneného
a znemožňovala voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovania sporu všeobecným súdom. Klient podľa dojednania najneskôr pri uzavretí zmluvy musí uviesť, že s rozhodcovskou zmluvou nesúhlasí. Od takto dojednanej rozhodcovskej doložky nie je možné odstúpiť. Exekučný súd vyhodnotil takéto dojednanie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v danej veci bola založená na neplatnom právnom úkone, exekučný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie. Oprávnený namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Podľa jeho názoru exekučný súd zaťažil konanie vadami podľa uvedených ustanovení CSP tým, že prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia skúmaním iných listín, ako to pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd nemá podľa oprávneného zákonné oprávnenie skúmať iné listiny, napr. Zmluvu, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Zakladať oprávnenia štátnemu orgánu nie je podľa jeho názoru možné len na základe judikatúry Najvyššieho súdu SR, či dokonca súdnej praxe, ktorá je navyše nejednotná, keďže v takom prípade by stratil význam zákonodarný orgán, ktorého právomoc si uzurpovali súdne orgány. Postup súdu, ktorý je mimo hraníc zákona, zasahuje aj do princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní, nakoľko účastník konania nemôže jednoznačne predpokladať, ktoré normy súd v jeho veci bude aplikovať a ktoré dôkazy vykonávať. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie svedčia jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Exekučný súd podľa oprávneného prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci tým, že skúmal rozhodcovskú doložku. Zákonodarca expressis verbis určil rozsah oprávnenia exekučného súdu ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, je arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Oprávnený ďalej uvádza, že k vytýkaným vadám došlo vylúčením možnosti riešiť spory podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 VOP postupoval oprávnený v súlade s § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý mu ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi bude daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju klient neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Exekučný súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť, že oprávnený bol zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Exekučný súd podľa názoru oprávneného nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 215 CSP. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinnej a nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky. Exekučný súd rovno bez akýchkoľvek skutkových a právnych dôvodov označil rozhodcovskú doložku za neplatnú, pričom nerešpektoval princíp zmluvnej slobody. Podľa oprávneného ďalej exekučný súd pochybil tým, že odňal oprávnenému možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. Oprávnený ďalej v odvolaní namietol aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora zo strany exekučného súdu. Teóriu o tzv. eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, pričom zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Oprávnený je tiež toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek právny úkon, ju exekučný súd nezákonne zvýhodnil len na základe jej postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinnej svojím konaním a svojou vôľou. Záverom odvolania oprávnený poukazuje na viaceré
rozhodnutia všeobecných súdov SR a Ústavného súdu SR, ktoré majú potvrdzovať jeho stanoviská a právne závery. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.
5. Podľa § 243d ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku (1) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. (2) Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. pod sp. zn. IA-C-0314/2342 zo dňa 25. apríla 2014, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 704,55 Eur s príslušenstvom. Rozsudok mal vyznačenú právoplatnosť dňa 30. júna 2014 a vykonateľnosť dňa 4. júla 2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy, ktorú oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník uzavreli dňa 14. augusta 2008. V záverečných ustanoveniach Zmluvy je v čl. 3 bod 7 uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.“ Podľa bodu 10.2.2 VOP sa Banka a klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prejednanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 VOP ak klient najneskôr pri uzatvorení Bankového obchodu alebo Zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Podľa bodu 10.2.6 VOP Banka a Klient sa dohodli, že odstúpenie od Zmluvy sa nedotýka rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou Zmluvy uzavretej medzi Bankou a Klientom.
7. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2014 (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
8. Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať. Exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, v ktorom súd uviedol, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
9. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“.
10. Odvolací súd ďalej uvádza, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Podľa exekučného súdu predmetná Zmluva, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VOP, obsahuje ustanovenie, ktoré je neprijateľnou podmienkou a robí rozhodcovskú doložku neplatnou od začiatku. Takýmto ustanovením je však len samotná rozhodcovská doložka - dohoda o riešení sporov medzi zmluvnými stranami rozhodcom. Ak je dohoda o riešení sporov rozhodcom v spotrebiteľskej zmluve dovolená, potom logicky nemôže byť ustanovením, ktoré núti spotrebiteľa riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník v tomto ustanovení neobsahuje zákaz riešenia sporov v spotrebiteľských vzťahoch v rozhodcovskom konaní, ale len takého ustanovenia dohodnutého v rámci rozhodcovskej zmluvy, ktoré bráni spotrebiteľovi, aby svoje práva uplatňoval na všeobecnom súde. To znamená, že zakázané sú také ustanovenia v rozhodcovskej zmluve, ktoré nútia spotrebiteľa, aby svoje aktívne spory viedol výlučne pred rozhodcom. Takouto chybou rozhodcovská doložka v prejednávanej veci netrpí.
11. Odvolací súd dospel k záveru, že ďalší uplatnený dôvod odvolania, a to, že exekučný súd nesprávne vec posúdil, keď rozhodcovskú doložku považoval za spotrebiteľovi vnútenú a nezohľadnil vôľu zmluvných strán, je dôvodný. Exekučný súd svoje závery založil na nesprávnom právnom posúdení bodu 10.2.3. V zmysle bodu 10.2.3 VOP je nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí Zmluvu s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Spotrebiteľ mal možnosť pred podpisom prečítať si všetky ustanovenia Zmluvy spolu s VOP a v zmysle bodu 10.2.3 VOP mal možnosť Zmluvu uzatvoriť bez rozhodcovskej doložky. Ak mal spotrebiteľ možnosť odmietnuť rozhodcovskú doložku najneskôr pri podpise Zmluvy v zmysle bodu 10.2.3 VOP, potom nie je možné dospieť k tomu, že rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi vnútená a predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Preto je nesprávny právny názor exekučného súdu, ktorý považoval ustanovenie bodu 10.2.2 VOP za neplatné z dôvodu, že rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi vnútená a jej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Spotrebiteľ podpísaním Zmluvy prijal návrh veriteľa na jej uzavretie, pričom ten mal v zmysle bodu 10.2.3 VOP možnosť odmietnuť rozhodcovskú doložku bez toho, aby to malo vplyv na účinnosť ním podpísanej Zmluvy. V takom prípade by spotrebiteľ nebol viazaný znením rozhodcovskej doložky. V zmysle hore uvedeného je zrejmé, že spotrebiteľ prijal návrh veriteľa na uzatvorenie Zmluvy (súčasťou ktorej boli VOP obsahujúce rozhodcovskú doložku) bez toho, aby využil dodávateľom ponúknutú možnosť jej obsah ovplyvniť tým, že rozhodcovskú doložku odmietne. Odvolací súd ďalej dodáva, že povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z. z., neznamená, že banka túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútila, nakoľko klientovi dala možnosť vyjadriť s touto rozhodcovskou doložkou nesúhlas bez toho, aby to malo nejaký vplyv na uzatvorenie Zmluvy.
12. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
13. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie.
14. Nakoľko súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie vec nesprávne právne posúdil, v ďalšom konaní bude jeho úlohou opätovne preskúmať zákonnosť vedenia predmetnej exekúcie, predovšetkým v zmysle posúdenia dôsledkov vyplývajúcich z bodu 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok.
15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).