Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/104/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: Q. T., S.. T., F.. XX.XX.XXXX, Q. H. U. XXX/X, XXX XX P., H. H. I. X, XXX XX T., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie, že revolvingový úver je bezúročný a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia 740,64 Eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 740,64 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.04.2018 domáhal vo veci samej určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.09.2015, uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom (ďalej len ako „Dohoda o zrážkach“), je neplatná; ďalej, že revolvingový úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.09.2015, uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom (ďalej len ako „Úverová zmluva“) je bezúročný a bez poplatkov a domáhal sa tiež, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 740,64 Eur z Úverovej zmluvy a tiež, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého uloží žalobcovi povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobca ako spotrebiteľ dostal od žalovaného na účet len 1 350 Eur, hoci podľa Úverovej zmluvy mu mal byť poskytnutý úver vo výške 1 500 Eur. Žalovaný vykonáva na základe Dohody o zrážkach zrážky zo mzdy žalobcu. Neplatnosti právneho úkonu Dohody o zrážkach vyvodzoval z dôvodu, že táto dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Úverová zmluva nespĺňa zákonné náležitosti (termín konečnej splatnosti, rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky), pričom tieto náležitosti boli uvedené len v Oznámení veriteľa o schválení úveru, čo je jednostranný úkon žalovaného a preto úver z nej je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Údaje v bode 5 a 6 Úverovej zmluvy nie sú totožné. Zmluvná pokuta ako každodenný úrok z omeškania 0,04 % je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a žalovanému nič nebránilo, aby zmluvnú pokutu dojednal na osobitnej listine. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a preto je neplatná. Odplata za služby podľa Dohody o poskytnutí služieb 2 041,80 Eur je neprimerane vysoká, je v rozpore s dobrými mravmi a nie je zahrnutá v RPMN, pričom po materiálnej stránke neboli žalobcovi poskytnuté žiadne služby. Všetky predmetné zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov a žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Žalobca zaplatil žalovanému celkom sumu 2 090,64 Eur a po odpočítaní reálne poskytnutej čiastky 1 350 Eur, predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného sumu 740,64 Eur.

2. K žalobe žalobca priložil Úverovú zmluvu; Dohodu o zrážkach; výplatné lístky žalobcu; Potvrdenie o vykonaní zrážok; Zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej len ako Zmluvné dojednania“), Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere (ďalej len ako „Oznámenie o schválení úveru“), Dohodu o poskytovaní služieb č.XXXXXXXXXX, uzatvorenú dňa 21.09.2015 medzi žalobcom a žalovaným (ďalej len ako „Dohoda o službách“); Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX, uzatvorenú dňa 21.09.2015 medzi žalobcom a žalovaným (ďalej aj len ako „Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva“), Pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 12.10.2016 od advokátskej kancelárie JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. adresovaný žalobcovi a List žalovaného označený ako zrážky zo mzdy - Q. T., adresovaný zamestnávateľovi žalobcu, spol. TERNO real estate, s.r.o. zo dňa 21.01.2017.

3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 19Csp/104/2018-57 zo dňa 14.05.2018, vykonateľným dňa 23.05.2018, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť žalovanému a zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa použitia Dohody o zrážkach.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.06.2018. V podaní vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti a žiadal, aby súd postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I/ ako súdu vecne a miestne príslušnému, nakoľko bezdôvodné obohatenie nie je osobitne regulované pre oblasť spotrebiteľských vzťahov. Žalovaný ďalej namietol neprípustnosť žaloby čo sa týka požadovaného určenia neplatnosti Dohody o zrážkach s poukazom na ustanovenia § 137 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku. Žalovaný poprel ako nedôvodné tvrdenie žalobcu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k Dohode o zrážkach, nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky a tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva vylúčený ako neprípustný a ani žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje a nezakazuje výkon zrážok. V Dohode o zrážkach je uvedené, že žalobca bol poučený o tom, že predmetnú dohodu nie je povinný uzavrieť a že uzavretie dohody nie je podmienkou pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie Úverovej zmluvy. Zároveň bol žalobca poučený aj o dôsledkoch uzavretia predmetnej dohody. Žalobca podpísal Dohodu o zrážkach ako prvý a takto podpísaný návrh predložil žalovanému. Uzavretá Dohoda o zrážkach spĺňa všetky zákonné náležitosti a bola uzavretá na samostatnom liste. Žalovaný ďalej uviedol, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sú v Úverovej zmluve uvedené v súlade s relevantnou právnou úpravou, pričom poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo/146/2017 z 22.02.2018, podľa ktorého nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna skladba tej ktorej anuitnej splátky. K namietanému nedostatku neuvedenia termínu konečnej splatnosti uviedol, že Úverová zmluva je tvorená aj zmluvnými dojednaniami, ktoré sú v zmysle čl. 14 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, rovnako tak prílohy tvoriace súčasť predmetnej zmluvy. Z ustanovenia čl. 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky, ktorý je dňom konečnej splatnosti úveru. Podľa čl. 9, ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti sú preto riadne uvedené. K namietanému rozdielu v RPMN v bodoch 5 a 6 Úverovej zmluvy žalovaný uviedol, že aby nejaká zmluva vznikla, musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak ide o iné ako obligatórne náležitosti zmluvy, absencia fakultatívnych dojednaní spôsobuje len to, že takéto dojednania nie sú platné, ale nemá to za následok nevzniknutie zmluvy. Určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z ustanovenia z § 493 Obchodného zákonníka. Samotný údaj o RPMN sa dohodnúť objektívne nedá. Zákon č. 129/2010 Z.z, a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o RPMN bude dohodnutý. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/60/2017-74 zo dňa 31.05.2017. Žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenia o zmluvnej pokute sú riadne podpísané a sú integrálnou súčasťou Úverovej zmluvy v čl. 8 pod názvom „Sankcie“. Dohoda o službách je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik Úverovej zmluvy a preto má povahu individuálneho dojednania. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoR/5/2016-14. Poskytnutie odkladu splátok resp. iných služieb v Dohode o službách predpokladá iniciatívne konanie dlžníka, preto iba na základe toho, že žalobca svoje právo nevyužil, sa nemožno domáhať neprijateľnosti takéhoto dojednania. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov právneho zastúpenia.

5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 18.06.2018, ktorá bola súdu doručená dňa 20.06.2018, v ktorej uviedol, že príslušnosť súdu je daná podľa § 19 písm. d/ Civilného sporového poriadku a že od 01.01.2018 žalobca ako spotrebiteľ podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. nemá povinnosť dokazovať naliehavý právny záujem. Žalobca poukázal na všetky rozsudky súdov dostupné na internetovej stránke MS SR, kedy už aj robotník bez titulu „JUDr.“ a bez právnického vzdelania musí po prečítaní rozsudkov pochopiť, že žalovaný od začiatku svojho pôsobenia nepodniká čestne a zmluvy, ktoré s občanmi uzatvára, sú v rozpore so zákonmi a úvery z nich sú bezúročné a bez poplatkov. V Úverovej zmluve nie je zákonom požadovaný údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy nadobúda účinnosť až po splatnosti pohľadávky, kedy je možné najskôr vykonať zrážky zo mzdy. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa nemožno považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle (súhlas) spotrebiteľa. Ohľadom neplatnosti Dohody o zrážkach poukázal na uznesenie Krajského súdu Žilina sp.zn. 5Co/815/2014. Namietol, že Oznámenie o schválení úveru nemá písomnú formu a jedná sa o jednostranne podpísaný dokument žalovaného a ak by sa malo považovať za súčasť Úverovej zmluvy, muselo by byť obojstranne podpísané, nakoľko zákon vyžaduje pri spotrebiteľskej zmluve písomnú formu. Namietal tiež, že v predmetnej veci sa nejedná o revolving, nakoľko podpisoval aj dokument, že nemá záujem o revolving, tento dokument ostal u obchodného zástupcu. Ďalej žalobca namietal, že splátkový kalendár nemá písomnú formu - nie je obojstranne podpísaný. Taktiež namietol, že suma za doplnkovú službu - odklad splátok nie je zarátaná v RPMN, ktorá RPMN je v skutočnosti oveľa vyššia a ide o klamanie o spotrebiteľa a obchádzanie zákona o najvyššej prípustnej miere RPMN. Výška ceny služieb je neprimerane vysoká k výške úverom skutočne poskytnutých prostriedkov. Služby pritom žalobca nevyužil a odplata za služby slúži len záujmom žalovaného. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

6. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.07.2018, v ktorej zotrval na svojej predošlej argumentácii. Naviac uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu o tom, že Oznámenie o schválení úveru a splátkový kalendár nemajú písomnú formu, nakoľko nie sú obojstranne podpísané. Oznámenie o schválení úveru má výlučne informatívny charakter a je potvrdením náležitostí, ktoré obsahovala Úverová zmluva. V zmysle Občianskeho zákonníka je zachovaná požiadavka na písomnú formou, ak je listina podpísaná konajúcou osobou. Poukázal na stanovisko NS SR sp.zn. Cpj. 33/01. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu o podpísaní dokumentu, v ktorom žalobca uviedol, že nemá záujem o revolving. Takisto poprel tvrdenia žalobcu o nesprávnej výške RPMN, nakoľko do RPMN sa podľa zákona nezahŕňa odplata za doplnkovú službu, ktorú inicioval sám žalobca (pozn. súdu - v texte dupliky uvedené „žalovaný“). Poprel tiež neprimeranosť odplaty za poskytnutie služieb. Uviedol, že išlo o doplnkové a dobrovoľné služby, ktoré nemali charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu, pričom Dohoda o službách bola na samostatnej listine. Poprel tiež tvrdenia žalobcu, že nevedel pred podpisom celkovú sumu, ktorú musí zaplatiť. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč. Z.“) v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 Obč. Z v znení neskorších predpisov, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52a Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto

zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

11. Podľa § 53 ods. 1 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 3 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

16. Podľa § 53 ods. 5 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 6 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie Vlády SR), odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

19. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády SR, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

20. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia Vlády SR, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v a) percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, 2. jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok,

b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov

a vynásobí sa číslom 100, 2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 3. opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,

c) percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, 2. jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.

21. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia Vlády SR, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

22. Podľa §1a ods. 1 Nariadenia Vlády SR, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

23. Podľa § 39 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 37 ods. 1 Obč., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 22.12.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,

27. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

28. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

29. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov

30. Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

31. Podľa § 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

32. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

33. Podľa § 9 ods. 7 (prvá veta pred bodkočiarkou) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona.

34. Podľa § 9 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

35. Podľa § 43a Obč. Z. v znení neskorších predpisov, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

36. Podľa § 43c Obč. Z. v znení neskorších predpisov, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.

37. Podľa § 44 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

38. Podľa § 44 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

39. Podľa § 54 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie

40. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

41. Podľa § 544 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

42. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej len ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

46. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

47. Podľa § 11 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

48. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

49. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

50. Podľa § 19 písm. d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

51. Za nesporné medzi stranami sporu súd považoval, že : (i) dňa 18.09.2015 žalobca podpísal (a) návrh Úverovej zmluvy, (b) návrh Dohody o zrážkach, (c) návrh Dohody o službách, (d) návrh Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a (e) Zmluvné dojednania; (ii) dňa 21.09.2015 žalovaný podpísal (a) návrh žalobcu na uzavretie Úverovej zmluvy, (b) návrh žalobcu na uzavretie Dohody o zrážkach, (c) návrh žalobcu na uzavretie Dohody o službách a (d) návrh žalobcu na uzavretie Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy; (iii) žalovaný doručil žalobcovi Oznámenie o schválení úveru; (iv) dňa 21.09.2016 žalovaný doručil žalobcovi oznámenie o uplatnení práva (okamžitá splatnosť) podľa § 565 Obč. z.; (v) žalovaný vykonával zrážky zo mzdy žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu; (vi) žalobca uhradil žalovanému celkom sumu 2 090,64 Eur. (vii) žalovaný reálne poskytol žalobcovi (previedol na bankový účet žalobcu) sumu 1 350 Eur.

52. Za spornú medzi stranami sporu súd považoval otázku : (a) príslušnosti alebo nepríslušnosti Okresného súdu Zvolen na prejednanie

predmetného sporu;

(b) možnosti alebo nemožnosti súdu rozhodovať o neplatnosti Dohody zrážkach v zmysle § 137 CSP; (c) platnosti alebo neplatnosti Dohody o zrážkach; (d) či Úverová zmluva spĺňa alebo nespĺňa všetky obligatórne zákonné náležitosti; (e) či ustanovenie Úverovej zmluvy o zmluvnej pokute je alebo nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda či toto ustanovenie je alebo nie je platné; (f) či Dohoda o poskytovaní služieb je alebo nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a či je alebo nie v rozpore s dobrými mravmi a teda či je alebo nie je predmetná dohoda platná; (g) či Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je alebo nie je platná;

53. Dňa 24.08.2018 sa konalo pojednávanie a to v neprítomnosti oboch sporových strán. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, in concreto Úverovou zmluvou, Dohodou o zrážkach, výplatnými lístkami žalobcu, potvrdeniami o vykonaní zrážok, Zmluvnými dojednaniami, Oznámením o schválení úveru, Dohodou o službách, Spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou, Pokusom o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 12.10.2016 a Listom žalovaného označeným ako zrážky zo mzdy - Tomáš Berky, adresovaným zamestnávateľovi žalobcu TERNO real estate, s.r.o. zo dňa 21.01.2017.

54. Pri hodnotení dôkazov sa súd zameral na sporné skutočnosti medzi stranami sporu, a to na tie sporné skutočnosti, ktoré majú relevanciu vo vzťahu k predmetu tohto konania.

55. K námietke miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu, vznesenej žalovaným pri jeho prvom procesnom úkone, súd uvádza, že príslušnosť tunajšieho súdu vyplýva z ust. § 19 písm. d) CSP, nakoľko žalobca má adresu trvalého pobytu podľa Registra obyvateľov SR evidovanú v Krupine. V súdenej veci pritom jednoznačne ide o spotrebiteľský spor, nakoľko žalovaný mal postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Obč. Z. a žalobca mal postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. Z. pri uzatváraní všetkých dokumentov, ktoré sú predmetom konania, resp. z ktorých alebo v dôsledku ktorých sa uplatňujú nároky v tomto konaní a ktoré všetky dokumenty sú v zmysle § 52 ods. 1 Obč. Z. spotrebiteľskými zmluvami. Na Úverovú zmluvu sa vzťahuje regulácia podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval námietku miestnej príslušnosti za vznesenú dôvodne.

56. K spornej otázke (i) možnosti alebo nemožnosti súdu rozhodovať o neplatnosti Dohody zrážkach a (ii) otázke samotnej platnosti Dohody o zrážkach súd konštatuje, že po novelizácii procesného kódexu (§ 137 písm. d/ oproti § 80 Občianskeho súdneho poriadku) už nie je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu), ak to vyslovene nevyplýva z osobitného právneho predpisu. Žalobca síce poukazoval na novelizované znenie § 11 ods. 4 Zákona o spotrebiteľoch, avšak z predmetného ustanovenia vyplýva možnosť domáhať sa na súde žalobou určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou), nevplýva však explicitne možnosť domáhať sa určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno pritom v zmysle legálnej definície (§ 1 ods. 2 a § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch) považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd preto v tejto časti žalobu zamietol (výrok II.). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že týmto rozhodnutím nedošlo k porušeniu ústavného práva podľa čl. 46 Ústavy SR (podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“), nakoľko žalobca mal (a má) možnosť domáhať sa ochrany žalobou v zmysle § 137 písm. c/ CSP, pričom žalobca má podľa názoru súdu naliehavý právny záujem na takomto určení.

57. Pokiaľ ide o spornú otázku, či Úverová zmluva spĺňa alebo nespĺňa všetky obligatórne zákonné náležitosti, súd v prvom rade uvádza, že dospel k záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu Úverovej zmluvy a preto súd nemohol vyhovieť žalobnému návrhu ani v tej časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z Úverovej zmluvy - nemožno totiž hovoriť v prípade neplatnej Úverovej zmluvy o úvere ako takom a preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol (výrok II.)

58. V zmysle § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú formu a musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 predmetného zákona. Podstatné náležitosti

zmluvy musia byť výsledkom zhodné prejavu vôle oboch zmluvných strán a nemôže byť ich určenie a doplnenie ponechané na svojvôli veriteľa, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Kontraktačný mechanizmus uzatvárania zmlúv upravuje Obč. Z. v § 43a nasl., v zmysle ktorých ustanovení prijatie návrhu na uzavretie zmluvy (akceptácia) nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (t.j. doručením akceptácie) a týmto okamihom je potom zmluva uzavretá. Pokiaľ prijatie návrhu obsahuje zmeny, je v zmysle § 44 ods. 2 Obč. Z. odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh a na uzavretie zmluvy sa potom vyžaduje akceptácia zmeneného návrhu zo strany pôvodného navrhovateľa (v danom prípade žalobcu), pričom jeho mlčanie alebo jeho nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie nového návrhu.

59. Z bodu 14 návrhu (žiadosti) zmluvy síce vyplýva, že k uzatvoreniu zmluvy dochádza (už) riadnym vyplnením a následným podpisom návrhu (žiadosti) všetkými stranami, podľa názoru súdu ale pre neplatnosť tohto zmluvného ustanovenia k uzatvoreniu zmluvy takýmto spôsobom nemohlo dôjsť. Neplatné je predmetné ustanovenie z dôvodu rozporu a obchádzania zákona (Obč. Z.). V zmysle § 54 ods. 1 Obč. Z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd má za to, že citovaným (vopred žalovaným naformulované) ustanovenie bodu 14 žiadosti sa neprípustne odchyľuje od ust. § 43a nasl. Obč. Z. v neprospech spotrebiteľa, nakoľko veriteľovi (žalovanému) umožňuje doplniť v zásade akékoľvek údaje do bodu 6 žiadosti, ktoré nebudú korešpondovať s údajmi v (bode 5) návrhu (žiadosti) spotrebiteľa (žalobcu), pričom automaticky doplnením týchto údajov má dôjsť k uzatvoreniu zmluvy a naviac žalovaný ani nie je povinný doručiť túto zmluvu žalobcovi. V konaní síce bolo predložené Oznámenie o schválení úveru, ktoré má však podľa vyjadrenia samotného žalovaného výlučne informatívny charakter. Podľa vyjadrenia žalovaného má predmetné oznámenie byť tiež potvrdením náležitostí, ktoré obsahovala Úverová zmluva, s ktorým tvrdením sa však súd nemôže stotožniť, nakoľko v predmetnom oznámení sú uvedené úplne nové resp. iné údaje ako boli v žiadosti (návrhu) žalovaného na uzavretie zmluvy (napr. o dátume splatnosti prvej splátky, dátume splatnosti poslednej splátky, o výške splátky 34,56 Eur podľa Dohody o službách etc.), ktoré údaje pritom tvoria zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Niektoré údaje uvedené v návrhu (napr. výška zmluvnej pokuty) na druhej strane v predmetnom oznámení uvedené ani nie sú.

60. To, že predmetné ustanovenie bodu 14 návrhu (žiadosti) sa neprípustne odkláňa od ust. (§ 43a a nasl.) Obč. Z. o spôsobe uzavretia zmluvy v neprospech spotrebiteľa potvrdzuje aj skutočnosť, že podľa Zmluvných dojednaní (bod 2.1) mal žalobca vopred súhlasiť s tým, aby žalovaný (veriteľ) schválil iné parametre požadovaného úveru ako uviedol žalobca v žiadosti (čo samo o sebe je odmietnutím návrhu v zmysle § 44 ods. 2 Obč. Z.) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností žalovaného a tiež mal žalobca vopred súhlasiť s tým, aby bol termín splatnosti splátky v prípade akceptácie návrhu zo strany žalovaného stanovený (jednostranne) žalovaným na bližšie nekonkretizovaný deň (medzi v poradí 1.-15. dňom) a teda žalobca sa tak vopred vzdal práva poznať konkrétny deň splatnosti splátok ako jednej zo zákonných náležitosti zmluvy. Takisto mala byť stanovená jednostranne žalovaným aj splatnosť prvej splátky (medzi 1.-15. dňom nasledujúceho mesiaca po poskytnutí úveru, tak že minimálne to bude 32 dní od poskytnutia úveru a nie viac ako 48 dní). Celková výška úveru (RPMN), taktiež obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mala byť (čl. 3, bod 3.1 Zmluvných dojednaní) žalobcovi (jednostranne) oznámená žalovaným podľa čl. 2, bod 2.2 Zmluvných dojednaní. Čo sa týka výšky úrokov, Dlžník (žalobca) sa mal zaviazať vopred platiť úroky uvedené nie v bode 5 žiadosti, ale v bode 6 žiadosti (bod 5.1 a 5.2 Zmluvných dojednaní), ktoré ale nesmel vyplniť (na tlačive žiadosti je poznámka „nevypĺňajte“) a dopĺňal ich následne veriteľ (žalovaný) a výšku týchto úrokov mal opäť následne len (jednostranne) oznámiť spotrebiteľovi (žalobcovi).

61. Podľa čl. 2, bod 2.2 Zmluvných dojednaní tak mali byť konkrétne obligatórne (zákonné) náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy, na ktorých sa mali zmluvné strany ako výsledok ich konsenzu a teda ich zhodného súhlasného prejavu vôle dohodnúť, len jednostranne určené žalovaným a tento ich mal následne len oznámiť žalobcovi. Je absolútne neprípustné a v neprospech spotrebiteľa (žalobcu), aby takto malo dôjsť k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy potom, ako veriteľ doplní do zmluvy, resp. uvedie v jednostrannom úkone (Oznámení o schválení úveru) nové alebo iné údaje, čo sa naviac nemalo považovať za porušenie povinnosti žalovaného a tieto (aj zmenené a nové doplnené údaje) mal žalovaný len oznámiť (jednostranným úkonom) žalobcovi.

62. V posudzovanej veci dňa 18.09.2015 žalobca podpísal predtlačený formulár (vyhotovený žalovaným) na uzavretie zmluvy, ktorý v bode 5 obsahoval údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere s poznámkou „vyplňte“ (hoci ho evidentne vyplnil sám žalovaný) a v bode 6 obsahoval údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere s poznámkou „nevypĺňajte“, ktoré až následne dňa 21.09.2015 doplnil (dopísal) taktiež žalovaný a ktoré údaje v bode 6 oproti údajom v bode 5 obsahovali zmeny a doplnenia - údaj RPMN sa zmenil z 26,10 % na 25,48 % a v bode 6 bol oproti bodu 5 doplnený nový údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania. Predmetné zmeny v bode 6 potom podľa názoru súdu spôsobili právny následok (§ 44 ods. 2 Obč. Z.) odmietnutia návrhu žalobcu zo strany žalovaného a následne išlo už o nový návrh zo strany žalovaného, pričom žalovaný v spore nepreukázal akceptáciu jeho nového návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobcu. Nečinnosť a mlčanie žalobcu pritom za akceptáciu nového návrhu (žalovaného) považovať nie je možné (§ 44 ods. 1 Obč. Z.).

63. Na základe skutočností uvedených vyššie má súd za to, že nedošlo k platnému uzavretiu (obligatórne písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na podporu svojich záverov súd poukazuje aj na v zásade rovnaké názory Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku č.k. 15Co/755/2015 zo dňa 27.01.2016 a Krajského súdu v Prešove v rozsudku č.k. 19Co/197/2017 zo dňa 26.04.2018.

64. Pokiaľ nebola platne uzavretá Úverová zmluva, nemohla byť platne uzavretá ani Dohoda o službách. Z predmetu Dohody o službách jednoznačne vyplýva, že na základe tejto dohody sa mali poskytovať „služby“ k uzavretej Úverovej zmluve. Podľa čl. III Dohody o službách zaniká táto dohoda zánikom platnosti Úverovej zmluvy.

65. Čo sa týka spornej otázky, či ustanovenie Úverovej zmluvy o zmluvnej pokute je alebo nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda či toto ustanovenie je alebo nie je platné, súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k platnému uzavretiu samotnej Úverovej zmluvy v písomnej forme, nedošlo ani k dohode sporových strán na zmluvnej pokute v písomnej forme tak, ako to vyžaduje ust. § 544 Obč. Z., nakoľko zmluvná pokuta mala byť súčasťou samotnej Úverovej zmluvy, k uzavretiu ktorej však nedošlo.

66. V prípade, že by sa aj záver súdu o neplatnosti Úverovej zmluvy ukázal ako nesprávny, dojednanie o zmluvnej pokute by ex lege (§ 53 ods. 2,3 a 5 Obč. Z.) bolo neplatné pre neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nakoľko ustanovenie o zmluvnej pokute (ktorá sa netýka hlavného predmetu zmluvy) bolo predpripravené na formulárovom tlačive samotného žalovaného a evidentne nie je výsledkom individuálneho dojednania medzi zmluvnými stranami a žalovaný opak v spore nepreukázal (§53 ods. 3 Obč.Z.). Text návrhu (žiadosti) síce podpísal žalobca, avšak reálne nemal možnosť do tohto predpripraveného textu formulárovej žiadosti žalovaného zasiahnuť a teda žalobca nemal možnosť tento zjavne len jednostranný záväzok žalobcu zmeniť a ovplyvniť. Žalobca, pokiaľ chcel obdržať od žalovaného finančné prostriedky, musel žiadosť (a ďalšie formulárové dokumenty ako napr. Dohodu o službách) podpísať, inak by mohol len žiadosť ako celok nepodpísať a potom by mu finančné prostriedky neboli poskytnuté. Opak resp. iné žalovaný v spore nepreukázal a ani text žiadosti (návrhu) neobsahuje možnosť žalobcu toto ustanovenie odmietnuť. Zmluvná pokuta je len jednostranná (zaväzuje len žalobcu) a týmto ustanovením sa sledujú len záujmy žalovaného na včasné plnenie dlžnej sumy zo strany žalobcu, pričom nejde len o sankciu za nesplácanie istiny, ale ide aj o sankciu za neplatenie úrokov a ďalších platieb (napr. splátok podľa Dohody o službách), na ktoré úroky a iné plnenia žalovaný nemá pre neplatnosť nárok. Uvedené ustanovenie preto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/220/2016 zo dňa 12.07.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie (Okresný súd Trnava č.k. 22C/80/2014-43 z 13.10.2015), ktorý vo výroku vyslovene určil, že dojednaná zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere, týkajúca sa zmluvnej pokuty, je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

67. Pokiaľ by sa záver súdu o neplatnom uzavretí Úverovej zmluvy ukázal ako nesprávny, súd by považoval (i) Dohodu o službách (ktorej vznik a platnosť je viazaný na vznik a platnosť Úverovej zmluvy) za absolútne neplatný právny úkon a (ii) úver z Úverovej zmluvu by súd potom považoval za bezúročný a bez poplatkov.

68. Ako už bolo totiž vyššie uvedené, konkrétne (zákonné) náležitosti spotrebiteľskej Úverovej zmluvy (termín splatnosti splátok, termín konečnej splatnosti úveru, výšku úroku), na ktorých sa mali zmluvné

strany ako výsledok ich konsenzu a teda ich zhodného súhlasného prejavu vôle dohodnúť, boli len jednostranne určené žalovaným (čo nemožno považovať za dojednanie zmluvných strán - dvojstranný právny úkon) a teda nedošlo k písomnej obojstrannej dohode zmluvných strán na týchto povinných náležitostiach spotrebiteľskej úverovej zmluvy, čo (v prípade platného uzavretia zmluvy) spôsobuje ex lege bezúročnosť úveru a jeho bezpoplatkovosť.

69. Úver z Úverovej zmluvy by za predpokladu jej platného uzavretia bol bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu, že je v nej uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (RPMN). V zmluve uvedená RPMN (v bode 5 ako 26,10 % a v bode 6 ako 25,48 %) nekorešponduje so skutočnou RPMN, nakoľko je súd toho názoru, že v rozpore s ust. § 1 Nariadenia Vlády SR Úverová zmluva v časti RMPN nezohľadňuje aj poplatky resp. splátky vo výške 34,56 Eur na základe Dohody o službách (tieto splátky bolo podľa názoru súdu nutné do RPMN zahrnúť). Napriek tomu, že ako výška splátky je uvedená suma 87,11 Eur (ktorá už zahrňuje aj splátky podľa Dohody o službách), v časti „Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť“ je uvedená suma 2 041,80 Eur, pričom však vynásobením splátky vo výške 87,11 Eur počtom splátok 36 vychádza celková suma až 3 135,96 Eur a teda ustanovenia Úverovej zmluvy v časti RPMN, ako aj v časti celkovej čiastky, ktorú mal žalovaný zaplatiť, považoval súd za zavádzajúce (klamlivé) vo vzťahu k žalobcovi (spotrebiteľovi) a v jeho neprospech. Podľa vykonaného zisťovania súdu, priemerná výška RPMN za tretí kvartál r. 2015 predstavovala v prípade úverov poskytovaných bankami 13,36 % (dvojnásobok 26,72 %) a pri iných (nebankových) veriteľoch predstavoval vážený priemer RPMN 13,28 % (dvojnásobok 26,56 %). Postupujúc podľa § 1 Nariadenia Vlády SR dospel v danom prípade súd k výpočtu skutočnej RPMN, kedy po sčítaní miery úroku (16,94 %), poplatku za poskytnutie úveru (10 %) a poplatkov za „služby“ (28,45 %) dospel súd k výpočtu RPMN až 55,39 % a nie 25,48 %, ako sa v zmluve v bode 6 uvádza a teda skutočná RMPN v posudzovanom prípade je viac ako 4- násobkom priemernej RPMN pri obdobných úveroch poskytovaných bankami a nebankovými subjektmi a teda RPMN je v rozpore s § 1a Nariadenia Vlády SR a § 53 ods. 6 Obč. Z.

70. Pokiaľ ide o Dohodu o službách, súd túto dohodu považuje za neplatnú aj z ďalších dôvodov a to v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., § 39 Obč. Z. a v zmysle § 53 Obč. zák., nakoľko (i) touto dohodou žalovaný jednak obchádza ustanovenie Obč. Z. o najvyššej prípustnej výške odplaty (§53 ods. 6 Obč.Z.), čo priamo zakazuje 9 ods. 7 a 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, naviac (ii) ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 4 písm. t/ Obč. Z), nakoľko podľa názoru súdu boli žalobcovi zo strany žalovaného „doplnkové služby“ nanútené a nedošlo k slobodnému prejavu vôle zo strany žalobcu, tieto služby neboli individuálne so žalobcom dojednané a žalovaný opak nepreukázal a (iii) táto dohoda sa prieči aj dobrým mravom - podľa názoru súdu ide o účelovo vymyslené „služby“, ktoré navýšili splátky úveru skoro o 100 %, pričom je zrejmé, že tieto splátky mal žalobca platiť aj v prípade, že by reálne k poskytnutiu žiadnych „služieb“ zo strany žalovaného počas trvania zmluvného vzťahu nedošlo a teda žalobca by reálne protiplnenie za svoje platby ani nemusel dostať (v posudzovanej veci sám žalobca uvádza, že služby nevyužil vôbec). Žalovaný podľa názoru súdu žalobcovi „vnútil“ aj iný úkon ako ten, ktorý bol pri podpise úverovej zmluvy vo sfére záujmu žalobcu, ktorý len podpisoval žalovaným vopred pripravené formulárové zmluvy, bez možnosti zasiahnuť do ich obsahu, pričom žalovaný v spore nepreukázal individuálne dojednanie týchto ustanovení. Žalovaným vopred pripravené a predtlačené inkorporačné klauzuly o prehláseniach žalobcu o dobrovoľnosti služieb nie sú dôkazom o individuálnom dojednaní (žalobca nemal možnosť znenie týchto klauzúl ovplyvniť). Nemožno opomenúť skutočnosť, že súdu je z jeho vlastnej činnosti známe, že spotrebitelia o takýto druh služby žalovaného reálne „nežiadali“, avšak keby predpripravenú formulárovú žiadosť o uzavretie takejto dohody nepodpísali, úver by im nebol poskytnutý a teda nemali možnosť takéto „služby“ odmietnuť. Súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v bode 5 žiadosti (návrhu) pri „navrhovanej“ výške splátky (87,11 Eur) sa automaticky rátalo aj s uzavretím Dohody o službách - o tom svedčí samotná výška splátky, zahŕňajúca aj výšku splátky podľa Dohody o službách. Hoci žalovaný „naoko“ formuláciou v bode 5 „mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá“ vyvoláva dojem, že ide o fakultatívnu možnosť, v bode 6 žiadosti (návrhu) sa už formuláciou „mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb“ automaticky s uzavretím Dohody o službách počíta dopredu. Takisto ako s tým rátam aj ustanovenie čl. 8 Úverovej zmluvy (Sankcie). Na podporu svojho záveru súd poukazuje na rovnaké závery Krajského súdu v Prešove v rozsudku č.k. 19Co/197/2017 zo dňa 26.04.2018 a Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/39/2016 z 23.02.2016.

71. Pokiaľ ide o dojednanie zmluvných strán ohľadom poplatku za poskytnutie úveru (150 Eur) a možnosť jeho započítania ku dňu poskytnutia úveru, súd považuje za potrebné uviesť, že podľa jeho názoru ide opäť o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko takéto dojednanie bolo predpripravené na zmluvnou formulári a je obsiahnuté tiež v Zmluvných dojednaniach a teda žalobca nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah takéhoto dojednania. V tejto súvislosti súd poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/130/2017 z 28.11.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 10C/53/2016-38 z 23.05.2017 a ktorým súd určil, že predmetné ustanovenie o odplate a jej splatnosti a započítaní je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Naviac, v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžo 21/2013 z 27.11.2013, ak veriteľ do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie pôžičky, ide o postup v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe - k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. V danom prípade žalovaný reálne neposkytol žalobcovi sumu 1 500 Eur, ale len sumu 1 350 Eur, po započítaní poplatku 150 Eur, avšak ako celková výška istiny úveru bola uvedená suma 1 500 Eur.

72. Nakoľko predmetom tohto sporu nebolo určenie neplatnosti Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ani posúdenie prípadných nárokov z tejto zmluvy, súd sa touto - medzi stranami spornou otázkou - nepovažoval za potrebné zaoberať.

73. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný reálne poskytol (previedol na bankový účet žalobcu) sumu 1 350 Eur a že žalobca uhradil žalovanému celkom sumu 2 090,64 Eur, čo je o 740,64 Eur viac, ako žalobcovi poskytol žalovaný. Vzhľadom na uvedené nesporné skutočnosti medzi stranami sporu a vzhľadom na záver súdu o neplatnom uzavretí Úverovej zmluvy a neplatnom uzavretí Dohody o službách, súd dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 740,64 Eur je dôvodný a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy žalobcovi (výrok I.).

74. Čo sa týka rozhodnutia o náhrade trov konania (výrok III.), žalobca bol úspešný len v jednom z troch požadovaných určení, čo znamená, že väčší pomerný úspech v spore mal žalovaný. Súd však v danom prípade aplikoval ustanovenie § 257 a nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, nakoľko zohľadnil, že menší pomerný úspech mal žalobca len v dôsledku právneho posúdenia súdu ohľadom uzavretia Úverovej zmluvy a a keby ju súd nevyhodnotil ako neplatnú, považoval by súd úver z nej za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku ktorej skutočnosti by mal už väčší pomerný úspech v spore žalobca, keďže sa domáhal aj určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Takisto súd zhodnotil, že žalovaný porušil zákonné predpisy regulujúce spotrebiteľské zmluvy a žalobca sa dôvodne domáhal ochrany svojich práv.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.