Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-13-2020.pdf
PDF · 129.05 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcu: HYDINA SK s.r.o., so sídlom Slavkovská cesta 54/1468, Kežmarok, IČO: 46 645 454, právne zastúpeného: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazová 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 102867425/2019 zo dňa 12. decembra 2019 na základe všeobecnej správnej žaloby, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.02.2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102867425/2019 zo dňa 12.12.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 27.09.2019 č. 102251097/2019, ktorým bol žalobca vyzvaný na zaplatenie iného peňažného plnenia v sume 314 189,92 EUR v zmysle § 91 ods. 2 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku.
2. S odkazom na § 3, § 32 - 34, § 46, § 47, § 59 Správneho poriadku, § 3, § 24, § 30, § 31, § 91 Daňového poriadku žalobca namietal zákonnosť daňovej exekúcie na základe napadnutého rozhodnutia, keďže správca dane, ani kriminálny úrad finančnej správy nedali odpoveď na otázku, na základe akých skutočností dospeli k určeniu predmetnej sumy daňového nedoplatku, ktorá nie je objektivizovaná žiadnym konkrétnym rozhodnutím o vyrúbení dane, či určení daňového nedoplatku, t.j. nie je zrejmé, z akého dôvodu a na podklade akej skutočnosti pristúpil správca dane k výzve na zaplatenie práve takejto sumy, nie je zrejmé, o aký nedoplatok ide. Predmetné rozhodnutie je tak nepreskúmateľné. Rozhodnutie, na podklade ktorého sa táto exekúcie začala, rozhodnutie zo dňa 11.03.2019 č. 100601069/2019 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 08.08.2019 č. 101902589/2019 je v súčasnosti predmetom súdneho preskúmania na správnom súde, pričom žalobca zároveň namieta, že toto rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia nie je právoplatné, čím tak nespĺňa vlastnosti materiálnej a formálnej nezmeniteľnosti rozhodnutia.
3. Žalobca poukázal na to, že správca dane zablokoval peňažné prostriedky na bankovom účte žalobcu napriek skutočnosti, že mu bolo oznámené, že ide o finančné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov, čím tak konal v rozpore s § 109 ods. 1 Daňového poriadku.
4. Žalobca poukázal na nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, vydaného bez náležitého vyhodnotenia skutkového stavu, v ktorom sa žalovaný nezaoberal námietkou, že žalobcovi boli zo strany správcu dane na základe iných daňových exekučných výziev blokované prostriedky na bankovom účte napriek tomu, že tieto finančné prostriedky sú zadržiavané nezákonne. Správca dane takto znemožňuje žalobcovi plniť si základné povinnosti, čím tak vznikajú tretím stranám, obchodným partnerom, nárok na úroky z omeškania, zmluvné pokuty, a pod. a u žalobcu tak dochádza k vzniku škody. Žalobca nemá objektívne danú možnosť uhradiť daňový nedoplatok, ak sú jeho finančné prostriedky blokované správcom dane a je tak znemožnené disponovanie s majetkom.
5. Vzhľadom na procesne vadný postup žalovaného, ako aj správcu dane, ktorí na základe zadovážených skutkových podkladov pre vydanie svojich rozhodnutí nedostatočne zistili a následne aj posúdili skutočný skutkový stav veci a v tejto súvislosti sa nedostatočne vysporiadali so zákonnými predpokladmi a skutočnosťami a vyvodili o nich nesprávny právny záver, má žalobca jednoznačne za to, že po dôslednom preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, je nutné dospieť k záveru, že správne orgány neobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutia vo veci, spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci, vydané rozhodnutie obsahuje rozpory v podstatných otázkach, že správne orgány prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom. Žalobca je toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie malo byť žalovaným zrušené a vrátené správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodov, že prvostupňový správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o procesnom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.
6. Vzhľadom na tieto skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadami, a ako také je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného č. 102867425/2019 zo dňa 12.12.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 27.09.2019 č. 102251097/2019 zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) a vec vrátiť Úradu pre vybrané hospodárske subjekty na ďalšie konanie.
II.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
7. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe dňa 02.03.2020 navrhol žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť. K otázke preskúmateľnosti predmetného rozhodnutia správnym súdom poukázal na to, že daňová exekučná výzva podlieha prieskumu na základe podaného odvolanie len v rozsahu danom § 91 ods. 5 písm. a/ a b/ Daňového poriadku, t.j. ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Uvedený rozsah odvolacích dôvodov určuje aj rozsah preskúmavania daňovej exekučnej výzvy odvolacím orgánom. Ak odvolací orgán takéto skutočnosti nezistí, daňovú exekučnú výzvu potvrdí.
8. K námietke, že žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých skutočností a na akom podklade bola uložená povinnosť zložiť sumu 314 189,92 EUR, žalovaný uviedol, že skutkové a právne okolnosti vydania rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia boli posudzované v samostatnom odvolacom konaní. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie KÚFS č. 100601069/2019 zo dňa 11.03.2019 potvrdil rozhodnutím č. 101902589/2019 zo dňa 08.08.2019. V tomto konaní, o odvolaní daňového subjektu proti daňovej exekučnej výzve sa nepreskúmava vecná správnosť rozhodnutia, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, keďže tomu bráni právoplatnosť tohto rozhodnutia. Daňovú exekučnú výzvu odvolací orgán preskúmava len z dôvodov uvedených v § 91 ods. 5 písm. a/ a b/ Daňového poriadku, pričom musí ísť o také dôvody, ktoré nastali po právoplatnosti exekučného titulu. Vo všeobecnosti platí, že ak daňový subjekt neuhradí uložené peňažné plnenie
v lehote určenej v rozhodnutí, správca dane začne z úradnej moci daňové exekučné konanie na vymoženie uloženého peňažného plnenia.
9. K námietke, že rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia nie je procesnoprávnym úkonom, ktorý požíva vlastnosti právoplatnosti a vykonateľnosti, čím tak nedisponuje formálnou a rovnako materiálnou nezmeniteľnosťou predmetného rozhodnutia, žalovaný poukázal na to, že s touto námietkou, zhodnou s odvolacou námietkou, sa vysporiadal už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie KÚFS č. 100601069/2019 zo dňa 11.03.2019 ako exekučný titul podľa § 89 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku je nielen vykonateľné (vykonateľným sa stalo dňa 28.08.2019), ale aj právoplatné, a to v spojení s druhostupňovým rozhodnutím č.101902589/2019 zo dňa 08.08.2019, jeho doručením daňovému subjektu dňa 12.08.2019. Toto rozhodnutie tak má atribúty formálnej a materiálnej nezmeniteľnosti. Náležitosti daňovej exekučnej výzvy upravuje § 91 ods. 2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého daňová exekučná výzva o.i. má obsahovať výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie. Žalobou napadnutá daňová exekučná výzva obsahuje výšku daňového nedoplatku v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 100601069/2019 zo dňa 11.03.2019 aj s určením výšky dlžnej sumy. Žalobou napadnutá daňová exekučná výzva obsahuje všetky zákonné náležitosti a z jej obsahu jednoznačne vyplýva, o akú dlžnú sumu ide a čoho sa týka. Námietka nepreskúmateľnosti v tomto rozsahu nie je dôvodná.
10. K námietke, že zo strany správcu dane boli zablokované finančné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov žalobcu žalovaný uviedol, že podľa § 89 ods. 5 Daňového poriadku na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia spočívajúce v povinnosti zložiť peňažnú sumu na účet správcu dane, možno daňovú exekúciu vykonať len spôsobom podľa § 108 Daňového poriadku, t.j. prikázaním pohľadávky z účtu. Správca dane, ktorý vykonáva daňovú exekúciu, nemôže mať vedomosť o tom, aké finančné prostriedky sa nachádzajú na účte daňového dlžníka. Z tohto dôvodu § 109 ods. 3 Daňového poriadku ukladá daňovému dlžníkovi povinnosť predložiť poskytovateľom platobných služieb písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte sú aj peňažné prostriedky, ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii a súčasne uviesť výšku týchto peňažných prostriedkov. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že vyhlásenie o tom, že na účte daňového dlžníka sú peňažné prostriedky určené na mzdy zamestnancov, malo byť predložené poskytovateľom platobných služieb aj s uvedením výšky týchto peňažných prostriedkov.
11. K žalobnej námietke o nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že Daňové exekučné konanie je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky. Ustanovenie § 88 ods. 4 Daňového poriadku ukladá správcovi dane povinnosť zisťovať, či sú splnené podmienky pre začatie daňového exekučného konania a vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré ustanoví zákon. Podmienky pre začatie daňového exekučného konania, ako to uviedol žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podmienkami procesného charakteru sú príslušnosť správcu dane na výkon daňovej exekúcie a neuplynutie prekluzívnej lehoty na vymáhanie. Hmotnoprávnymi podmienkami sú existencia daňového nedoplatku, existencia exekučného titulu, ktorý má zákonom stanovené náležitosti a existencia majetku, ktorý je spôsobilým predmetom daňovej exekúcie. Ak podmienky pre začatie daňového exekučného konania sú splnené, správca dane daňové exekučné konanie začne. U žalobcu boli podmienky pre začatie daňového exekučného konania splnené, preto správca dane daňové exekučné konanie začal vydaním rozhodnutia a následne vydaním daňovej exekučnej výzvy. Odvolanie proti daňovej exekučnej výzve môže daňový dlžník podať len z dôvodov v zmysle § 91 ods. 5 Daňového poriadku, odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Tento rozsah odvolacích dôvodov zároveň určuje rozsah preskúmavania daňovej exekučnej výzvy odvolacím orgánom. V odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve žalovaný skúmal, či boli splnené podmienky pre začatie daňového exekučného konania a zistil, že tieto podmienky boli splnené. Ďalej skúmal, či je daný niektorý z odvolacích dôvodov podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku a konštatoval, že žalobca žiadny relevantný dôvod v zmysle citovaného ustanovenia Daňového poriadku nepreukázal. Namietané skutočnosti, že žalobca má viac daňových nedoplatkov, ktoré sú vymáhané v samostatných daňových exekučných konaniach so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú, nie sú relevantnými odvolacími dôvodmi v zmysle § 91 ods. 5 Daňového poriadku, pre ktoré by mala byť daňová exekučná výzva zrušená. Žalovaný
tak nezistil, aby bolo daňové exekučné konanie vedené v rozpore so zákonom, resp. nad jeho rámec. Ide tak o nepodložené tvrdenie.
12. Žalovaný tak má za to, že v odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a judikatúrou súdov Slovenskej republiky, posúdil všetky rozhodujúce skutočnosti, predovšetkým zákonnosť začatia a vedenia daňového exekučného konania, pre vyslovenie záveru, že daňová exekučná výzva bola vydaná v súlade s Daňovým poriadkom.
13. Žalovaný zdôraznil, že žalobcom uvádzané dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (nesprávne právne posúdenia veci, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu bolo na riadne posúdenie veci, podstatné porušenie ustanovení o procesnom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí), sú na túto vec neaplikovateľné. Správca dane postupoval pri začatí daňového exekučného konania a vydaní daňovej exekučnej výzvy v súlade s Daňovým poriadkom, žalovaný preto po podanom odvolaní daňovú exekučnú výzvu č. 102251097/2019 zo dňa 27.09.2019 ako vecne správnu potvrdil.
III.
Priebeh administratívneho konania
14. Rozhodnutím Kriminálneho úradu finančnej správy č. 100601069/2019 zo dňa 11.03.2019 bolo daňovému dlžníkovi, žalobcovi uložené predbežné opatrenie na zloženie peňažnej sumy vo výške 314 189,92 EUR na účet správcu dane v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Daňový dlžník uložené peňažné plnenie neuhradil v lehote splatnosti.
15. Správca dane tak začal dňa 18.09.2019 daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 102189517/2019 zo dňa 18.09.2019 podľa § 90 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku na vymoženie uloženého peňažného plnenia vo výške 314 189,92 EUR podklade exekučného titulu, ktorým je podľa § 89 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie; rozhodnutie č.100601069/2019 zo dňa 11.03.2019.
16. Po začatí daňového exekučného konania vydal správca dane dňa 27.09.2019 daňovú exekučnú výzvu č. 102251097/2019, ktorou vyzval daňového dlžníka na zaplatenie uloženého peňažného plnenia vo výške 314 189,92 EUR. Zároveň upozornil daňového dlžníka, že v prípade, že neuhradí uložené peňažné plnenie v lehote určenej správcom dane v daňovej exekučnej výzve, správca dane vykoná daňovú exekúciu podľa § 108 Daňového poriadku, t.j. prikázaním pohľadávky z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, Bratislava.
17. Proti daňovej exekučnej výzve podal daňový dlžník odvolanie, v ktorom namietal exekučný titul, rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia, otázku jeho právoplatnosti, či dôvodnosti tam určenej sumy. Namietal tiež zákonnosť samotnej exekúcie, blokáciu účtu, z ktorého sú vyplácané mzdy zamestnancov žalobcu, a poukazoval na skutočnosť, že samotný správca dane blokáciou účtov zapríčiňuje platobnú neschopnosť žalobcu vo vzťahu k daňovým povinnostiam.
IV.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
18. O podanom odvolaní daňového subjektu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.12.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie daňového úradu, daňovú exekučnú výzvu potvrdil.
19. Vo vzťahu k odvolacím námietkam, s odkazom na § 88 ods. 1, 4, § 109 ods. 1, 3 Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že daňové exekučné konanie začal správca dane z úradnej moci po tom, čo preveril splnenie procesných a hmotnoprávnych podmienok. Podmienkami procesného charakteru sú: príslušnosť správcu dane na výkon daňovej exekúcie a neuplynutie prekluzívnej lehoty na vymáhanie. Hmotnoprávnymi podmienkami sú existencia daňového nedoplatku, resp. neuhradené peňažné plnenie,
existencia exekučného titulu, ktorý má zákonom stanovené náležitosti a existencia majetku, ktorý je spôsobilým predmetom daňovej exekúcie. Na námietku, že na bankových účtoch sa nachádzajú peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka, žalovaný poukázal na to, že je povinnosťou daňového dlžníka predložiť poskytovateľovi platobných služieb písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte sú peňažné prostriedky, ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii. O tejto povinnosti bol daňový dlžník správcom dane informovaný v predmetnej daňovej exekučnej výzve, ktorá obsahuje informáciu pre daňového dlžníka o tom, ktoré peňažné prostriedky vedené na účte nepodliehajú daňovej exekúcii, ako aj o povinnosti daňového dlžníka predložiť poskytovateľovi peňažných služieb písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte sú peňažné prostriedky, ktoré daňovej exekúcii nepodliehajú.
20. K odvolacej námietke, že rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia nie je procesnoprávnym úkonom správcu dane, ktorý požíva vlastnosti právoplatnosti a vykonateľnosti, že toto rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia nie je právoplatné, a začatie daňového exekučného konania je tak predčasné, žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé. S odkazom na § 89 ods. 1 písm. a/, § 69 ods. 9 a § 63 ods. 10 Daňového poriadku uviedol, že proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení na zloženie peňažnej sumy na účet správcu dane bolo možné podať odvolanie podľa § 50 ods. 5 Daňového poriadku, čo daňový dlžník využil. O podanom odvolaní rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán rozhodnutím č. 101902589/2019 zo dňa 08.08.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie o predbežnom opatrení ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo daňovému dlžníkovi doručené dňa 12.08.2019. Týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. Podľa výroku rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia bol daňový dlžník povinný zložiť na účet správcu dane určenú sumu v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia. Posledný deň lehoty bol deň 27.08.2019. Daňový dlžník v určenej lehote nezložil na účet správcu dane uložené peňažné plnenie a dňom 28.08.2019 sa rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia stalo vykonateľným. Rozhodnutie č. 100601069/2019 zo dňa 11.03.2019, ktorým bolo uložené peňažné plnenie tak spĺňa formálne znaky právoplatnosti a vykonateľnosti a obsahuje tiež zákonom stanovené náležitosti.
21. K námietke, že správca dane nedal do dnešného dňa odpoveď na otázku, na základe akých skutočností dospel k určeniu danej sumy v predbežnom opatrení, pričom táto suma nie je objektivizovaná žiadnym rozhodnutím o vyrubení dane, odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve sa neskúma vecná správnosť rozhodnutia, ktorými bolo uložené peňažné plnenie, ktoré sa v exekúcii vykonáva. Vecná správnosť rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia bola preskúmavaná v samostatnom odvolacom konaní, ktoré bolo ukončené rozhodnutím odvolacieho orgánu č. 101902589/2019 zo dňa 08.08.2019. V odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve odvolací orgán preskúmava len tie skutočnosti, ktoré sa týkajú tohto štádia daňového konania, a to predovšetkým existenciu exekučného titulu, ktorý má zákonom stanovené náležitosti, existenciu neuhradeného peňažného plnenia a existenciu majetku, ktorý by bol spôsobilým predmetom daňovej exekúcie. Uvedené zákonné podmienky sú v danom prípade splnené.
22. K argumentácii, že exekúcia spôsobí u žalobcu rozklad spoločnosti v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, žalovaný uviedol, že správca dane postupuje pri správe daní podľa základných zásad správy daní, predovšetkým zásady zákonnosti upravenej v § 3 ods. 1 Daňového poriadku, chrániac záujmy štátu a obcí, zároveň zachovávajúc práva a právom chránené záujmy daňových subjektov a iných osôb. Ustanovenie § 89 ods. 5 Daňového poriadku ukladá správcovi dane povinnosť vykonať daňovú exekúciu na vymoženie uloženého peňažného plnenia na základe rozhodnutia o predbežnom opatrení len prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb, pričom výkon predmetného právoplatného rozhodnutia je správca dne povinný vykonať zo zákona, ak nedôjde k dobrovoľnej úhrade v určenej lehote. Daňové exekučné konanie je len právnym dôsledkom neplnenia si povinností dobrovoľným spôsobom, ktorého si daňový dlžník musí byť vedomý na základe skôr vydaného právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
23. K informácii daňového dlžníka o tom, že z jeho strany bola podaná správna žaloba s návrhom na priznanie odkladného účinku, odvolací orgán uvádza, že v tomto štádiu konania je predčasné zaoberať sa úvahami o možnom budúcom rozhodnutí súdu. Rozhodnutie o predbežnom opatrení má dočasný a predbežný charakter a postup v prípade jeho zrušenia je daný § 50 ods. 9 Daňového poriadku.
24. S odkazom na § 91 ods. 6, § 91 ods. 5 Daňového poriadku, preskúmaním odvolaním napadnutej daňovej exekučnej výzvy a predloženého spisového materiálu odvolací orgán v rozhodnutí konštatoval, že nezistil žiadne dôvody a okolnosti, ktoré by nastali po právoplatnosti exekučného titulu a boli by dôvodom na zrušenie daňovej exekučnej výzvy. Žiadne také dôvody a okolnosti nepreukázal ani daňový dlžník v podanom odvolaní, na základe čoho žalovaný vyslovil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a správca dane pri začatí daňového exekučného konania a vydaní daňovej exekučnej výzvy postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku.
25. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania predmetného rozhodnutia žalovaného.
V.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
26. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 S.s.p., pričom sa oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného.
27. Podľa § 6 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
29. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
30. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
31. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení S.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
32. V predmetnom správnom konaní žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, Daňového úradu Prešov zo dňa 27.09.2019 č. 102251097/2019, daňovej exekučnej výzvy, ktorým bol žalobca vyzvaný na zaplatenie iného peňažného plnenia v sume 314 189,92 EUR.
33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
34. Podľa § 88 ods. 1 Daňového poriadku daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149.
35. Podľa § 88 ods. 4 Daňového poriadku správca dane je povinný a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania, b) vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.
36. Podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.
37. Podľa § 90 ods. 3 Daňového poriadku rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi.
38. Podľa § 91 ods. 1 Daňového poriadku správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f).
39. Podľa § 91 ods. 2 Daňového poriadku daňová exekučná výzva obsahuje a) názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal, b) číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, d) oznámenie o začatí daňového exekučného konania, e) výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie, f) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy, g) upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane podľa § 81 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20210101?ucinnost=25.11.2019>, na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 106 ods. 1, h) označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, i) zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku, j) poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, k) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom.
40. Podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.
41. Podľa § 91 ods. 6 Daňového poriadku odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú § 72 až 74.
42. Podľa § 92 ods. 1 Daňového poriadku daňový exekučný príkaz vydá správca dane po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo po zastavení odvolacieho
konania podľa § 72 ods. 6, alebo po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo, správcovi dane.
43. Podľa § 94 Daňového poriadku daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie iných peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov spôsobmi podľa § 98.
44. Podľa § 96 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak a) exekučný titul bol zrušený, b) exekučný titul sa nestal vykonateľným, c) bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba, d) predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii, e) právo vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania tohto práva alebo právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniklo, f) daňový nedoplatok bol vyrovnaný, g) je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.
45. Podľa § 98 ods. 2 Daňového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka aj niekoľkými spôsobmi súčasne.
46. Podľa § 89 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie.
47. Podľa § 63 ods. 9 Daňového poriadku doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
48. Podľa § 63 ods. 10 Daňového poriadku rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia.
49. Daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok resp. iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní. Rozhodnutiami preskúmateľnými na základe všeobecnej správnej žaloby sú rozhodnutia vydané v daňovom konaní, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Jednotlivé úkony správcu dane v štádiu daňového exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako takéto rozhodnutia, pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu právoplatného exekučného titulu, ktorý zakladá povinnosť daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Z tejto zásady však existujú výnimky, s ktorými počíta Daňový poriadok ako s preskúmateľnými okolnosťami i počas exekučného konania, a to v odvolacom daňovom konaní.
50. Daňová exekučná výzva v zmysle citovaných ustanovení Daňového poriadku predstavuje prvý procesný úkon v rámci daňovej exekúcie. Vzhľadom na to, že daňová exekučná výzva spôsobuje aj hmotnoprávne následky, nemá výlučne len charakter procesného rozhodnutia. Zakladá určitý vzťah medzi povinným subjektom a správcom dane, pričom zároveň mení rozsah práv povinného k určitej časti jeho majetku. Daňovou exekučnou výzvou sa totiž povinnému subjektu ukladá o.i. zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie.
51. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a z obdobných konaní vedených na správnych súdoch vyplýva, že daňové exekučné výzvy podliehajú súdnemu prieskumu v obmedzenom rozsahu, v zmysle § 91 ods. 5 Daňového poriadku, pričom musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý ráta s vyčerpaním prostriedkov nápravy v predchádzajúcich štádiách konania na správnom orgáne. Správny orgán teda postupoval v súlade so zákonom, keď na námietky vo vzťahu k predmetnému predbežnému opatreniu neprihliadal, keďže tieto skutočnosti nie je možné v tomto štádiu konania preskúmavať. Z rovnakého dôvodu ani správny súd, v konaní o správnej žalobe proti daňovej exekučnej výzve nemá zákonnú možnosť preskúmavať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého je táto exekúcia vedená.
52. Vo vzťahu k žalobným námietkam správny súd uvádza, že odkaz na ostatné daňové exekučné výzvy nie je relevantný, a správny súd nie je v tomto konaní oprávnený posudzovať iné rozhodnutia správcu dane, jeho iné procesné úkony v ďalších konaniach vedených vo vzťahu k tomuto žalobcovi, keďže predmetom tohto konania je výlučne rozhodnutie žalovaného, ktorým bola potvrdená daňová exekučná výzva zo dňa 27.09.2019 č. 102251097/2019. Na preskúmanie zákonnosti iných daňových exekučných výziev nie je súd oprávnený v tomto konaní, pretože tie môžu byť predmetom súdneho prieskumu na základe samostatných žalôb.
53. Taktiež nie je pre toto konanie relevantná skutočnosť, že žalobca nemá finančné prostriedky na úhradu daňovej povinnosti uloženej rozhodnutím č. 100601069/2019 zo dňa 11.03.2019, ktorým bolo daňovému dlžníkovi, žalobcovi uložené predbežné opatrenie na úhradu sumy 314 189,92 EUR v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného. Len skutočnosť, že správca dane blokuje finančné prostriedky na účtoch v banke, nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ak na základe rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania sú blokované finančné prostriedky žalobcu na účtoch v banke, táto skutočnosť je dôsledkom právoplatných a vykonateľných rozhodnutí správcu dane a nesplnením si daňovej povinnosti daňovým dlžníkom dobrovoľným spôsobom; čo sú právne následky, ktorých si daňový dlžník musí byť vedomý vzhľadom na existenciu právoplatných a vykonateľných daňových rozhodnutí.
54. Nie je dôvodná ani žalobná námietka vo vzťahu k obsahu exekučnej výzvy, keďže tá obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 91 ods. 2 Daňového poriadku, pričom správny súd nezistil tiež žiadne vady druhostupňového rozhodnutia žalovaného, ktoré by mali za následok jeho nepreskúmateľnosť či nezrozumiteľnosť. Žalovaný sa v rozhodnutí primerane vysporiadal s odvolacími námietkami, vyjadril sa k tomu, prečo v tomto štádiu konania nie je oprávnený skúmať podkladové rozhodnutie o vydaní predbežného opatrenia, na základe ktorého je exekúcia vedená.
55. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, vo vzťahu k všeobecným námietkam žalobcu v závere podanej žaloby, kde žalobca namieta, že správne orgány neobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutie, že skutkový stav nebol presne a úplne zistený, že vydané rozhodnutie obsahuje rozpory v podstatných otázkach, že správne orgány prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy a vo vzťahu k procesným otázkam nepostupovali zákonným spôsobom, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že tieto žalobné dôvody nie sú nijako konkretizované, sú všeobecné a žalobca neuviedol konkrétne, v čom má napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a jeho procesný postup menované vady.
56. Správny súd zdôrazňuje, že v rámci konania nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a majú tak určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu správnym súdom. Týmto rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd v zmysle § 134 ods. 1 S.s.p. limitovaný. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Žalobca tak musí v podanej žalobe poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, neúplné, že nebol dodržaný zákonný procesný postup. Výpočet zákonných ustanovení, či ich citácia, bez ďalšieho, bez akejkoľvek konkretizácie skutkových či právnych okolností, nie je postačujúce a takéto žalobné námietky nie je možné meritórne prejednať. Zároveň pritom, v správnom súdnictve platí koncentračná zásada, v zmysle ktorej žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len v dvojmesačnej lehote na podanie správnej žaloby. Po uplynutí tejto lehoty nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní a k takýmto prípadným námietkam už správny súd neprihliada.
57. Správny súd tak po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalovaný sa v rozhodnutí v dostatočnej miere vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Rovnako správny súd konštatuje, že procesné práva žalobcu v konaní boli dodržané a nedošlo k takým procesným vadám v konaní, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
58. S odkazom na § 134 S.s.p. správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu danom žalobnými bodmi, konštatuje, že podaná žaloba a žalobné dôvody nie sú dôvodné, žalobca v podanej žalobe nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia žalovaného.
59. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako nedôvodnú a podľa § 190 S.s.p. ju zamietol.
60. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p. Neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania, pričom zároveň nebol naplnený ani zákonný dôvod v zmysle § 168 S.s.p. Správny súd preto náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
61. Senát správneho súdu sa pri rozhodovaní uzniesol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).