Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Csp-56-2017.pdf
PDF · 103.35 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/56/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. nad E., G. XXXX/XX, zastúpeného Zastavme úžeru, občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom Pod Hájom 1367/169-44, Dubnica nad Váhom, IČO 51 255 022 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDR. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.660,56 eur s úrokom z omeškania 5,00 % ročne od 16.03.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Konanie v časti o určenie, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500007063 zo dňa 21.09.2011 uzavretá medzi stranami je neplatná a o určenie, že úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500007063 zo dňa 21.09.2011 je bezúročný a bez poplatkov, s a z a s t a v u j e .
III. V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .
IV. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 81,14 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500007063 zo dňa 21.09.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná pre početné neprijateľné podmienky v zmluve, určil, že úver medzi účastníkmi Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500007063 zo dňa 21.09.2011 je bezúročný a bez poplatkov a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 3.882,96 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od 16.03.2017 do zaplatenia. Uviedol, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500007063 dňa 27.09.2011, predmetom ktorej mal byť úver 1.500,- eur. V skutočnosti mu bolo poskytnutých iba 1.248,25 eur. Predmetnú zmluvu považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahujúcu viaceré neprijateľné podmienky a neobsahujúcu všetky povinné náležitosti, ktoré pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere predpokladá zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Konkrétne zmluva neobsahovala termín konečnej splatnosti, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, obsahovala nesprávne určenú hodnotu RPMN úveru, neprimerane vysoký úrok, pre rozdielne údaje ohľadne podstatných náležitostí nespĺňala podmienku písomnej formy, čo všetko malo za následok, že zmluva o úvere je absolútne neplatná, resp. že úver je bez úrokov a bez poplatkov. Osobitne žaloba namietal, že súčasťou zmluvy bola Dohoda o poskytnutí služba, za poplatok 215,75 eur, ktorý bol splatný dňom uzavretia úverovej zmluvy, v dôsledku čoho mu bol poskytnutý úver v skutočnej výške 1.284,25 eur. Za neplatnú ďalej žalobca považoval Dohodu o zrážkach zo mzdy, nakoľko bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktorá je v rozpore s ust. § 53 Obč.
zákonníka, kde veriteľ sám jednostranne diktuje svoju subjektívnu predstavu o výške pohľadávky, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom a bez možnosti zastaviť výkon zrážok zo žalobcovej mzdy. Žalovaný pôvodne žiadal od zamestnávateľa žalobcu zrážať do výšky 3.131,59 eur a nakoniec mu bolo zrazené až 4.684,99 eur, a to všetko za úver 1.284,25 eur, ktoré mu žalovaný poskytol. Žalobca mal za to, že žalovanému vznikol nárok len na vrátenie poskytnutého plnenia, teda sumy 1.284,25 eur. V skutočnosti zaplatil celkom, aj prostredníctvom zrážok zo mzdy 5.167,21 eur, preto na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 3.882,96 eur, ktoré žiadal vydať. Žalobca mal za to, že jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný, subjektívna premlčacia lehota začala plynúť 02.08.2017, keď sa na základe konzultácie so splnomocneným zástupcom dozvedel fakty o spotrebiteľskom práve a nároku, ktorý si môže uplatniť.
2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Mal za to, že predmetná úverová zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, výška odplaty, úrokov, neprevyšovala podstatným spôsobom hodnotu priemernej odplaty za obdobný úver, ktorá bola v rozhodnom období 45,11 %, bola dodržaná písomná forma úverovej zmluvy. Dohodu o zrážkach zo mzdy žalovaný nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, bola zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesol žalovaný námietku premlčania pre uplynutie tak subjektívnej ako objektívnej premlčacej lehoty, nakoľko subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, že poškodený subjekt má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmyslom zákonodarcom prijatej právnej úpravy § 107 OZ nie je to, aby sa lehoty týkajúce premlčania počítali svojvoľne. Premlčacia doba teda nie je viazaná na všeobecne uvádzané skutočnosti, ale posudzuje sa z hľadiska plynutia od momentu zistenia takejto skutočnosti. Preto začala premlčacia doba, subjektívna i objektívna, plynúť odo dňa, kedy žalobca po prvýkrát plnil nad rámec poskytnutej istiny úveru v sume 1.284,25 eur, prvé plnenie nad čiastku poskytnutej istiny bolo žalobcovi poukázané 08.03.2013. Vzhľadom na primeranú obozretnosť žalobcu, ktorú možno od neho očakávať ako od priemerného spotrebiteľa, muselo mu byt' zrejmé, že od tohto okamihu plní na účet žalovaného nad rámec istiny, čo môže v prípade, ak by na to boli naplnené zákonné predpoklady zakladať vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Za bezdôvodné obohatenie je možné v takom prípade považovat' aj čiastočné plnenia dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Žalobca sa teda mohol/musel dozvedieť o tom, že plní nad rámec istiny poskytnutého úveru po prvý krát už v marci 2013. Svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si však už ako premlčaný uplatnil, ako sám uvádza, svojím podaním dňa 03.08.2017, a to po uplynutí viac ako štyroch rokov od okamihu, kedy po prvý raz plnil nad rámec istiny úveru, teda po uplynutí ako dvojročnej subjektívnej, tak aj trojročnej objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby počas uvedeného obdobia reklamoval ním namietané nedostatky predmetnej úverovej zmluvy, prípadne si včas uplatnil svoj nárok na súde skôr. Výšku bezdôvodného obohatenia považoval žalovaný za neurčito a nesprávne určenú. Tiež poukázal na to, že vo veci rovnakého úveru už bol dňa 13.11.2015 vydaný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina, pod sp. zn. RK-PC-1024/13-EK, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2016 a vykonateľnosť dňa 24.02.2016. Vzhľadom na to, že príslušný stály rozhodcovský súd posudzoval obsah predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere aj z hl'adiska právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa mal za to, že v konaní vedenom na tunajšom súde sa má v zmysle žalobného návrhu žalobcu opätovne prejednať tá istá právna vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Ide teda o nárok vyplývajúci z rovnakého skutkového základu, ktorým je predmetná zmluva o revolvingovom úvere. Preto žalovaný vzniesol námietku prekážky veci rozsúdenej.
3. Žalobca v priebehu konania vzal späť žalobu o určenie, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500007063 zo dňa 21.09.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná pre početné neprijateľné podmienky v zmluve a určenie, že úver medzi účastníkmi Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500007063 zo dňa 21.09.2011 je bezúročný a bez poplatkov.
4. 4. Podľa § 144, § 145 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
5. Vzhľadom k prejavu vôle žalobcu súd konanie v časti späťvzatia žaloby zastavil.
6. Z tvrdení a listinných dôkazov predložených stranami súd zistil, že 27.09.2011 uzavreli strany Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500007063, predmetom ktorej bol úver 1.500,- eur. Splatnosť úveru bola 42 mesiacov, dátum poslednej splátky bol 19.4.2015, výška mesačnej splátky bola 80,37 eur, RPMN úveru bola 65,89 %, priemerná RPMN 45,11 %, ročná úroková sadzba úveru bola 70,01 %. Z týchto parametrov úveru bola vypočítaná hodnota RPMN úveru, ako vyplýva z príkladu výpočtu RPMN k predmetnej zmluve.
7. Žalovaný písomne dňa 16.5.2012 požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy pre jeho dlh z predmetného úveru vo výške 3.131,59 eur. Podľa prehľadu zrážok zamestnávateľ od mája 2012 do novembra 2016 zrazil žalobcovi celkom 4.684,99 eur. Túto sumu žalovaný nenamietal.
8. Dňa 13.11.2015 vydal Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina, v konaní sp. zn. RK-PC-1024/13-EK, rozhodcovský rozsudok vo veci úverového vzťahu, založeného stranami zmluvou č. 8500007063 zo dňa 27.09.2011. týmto rozsudkom, ktorý podľa tvrdenia žalobcu nadobudol právoplatnosť 24.2.2016, uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu 0,065 % denne a úrok z omeškania 3,275 % ročne z konkrétne určených hodnôt za konkrétne určené časové obdobia.
9. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať okrem iných túto náležitosť: písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
14. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi stranami túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Obchodné podmienky, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalovaný pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalovaným - veriteľom ako dodávateľom a žalobcom ako spotrebiteľom. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami.
15. V prvom rade sa súd ako otázkou predbežnou mal zaoberať tým, či predmetné úverové zmluvy boli platne uzavreté, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a či neprichádza do úvahy konštatovať, že poskytnuté úvery sú bez úrokov a bez poplatkov. Pre rozhodnutie o uplatnenom nároku postačovalo preskúmať, či úverová zmluva obsahuje pre vznik nároku žalovaného na úroky a poplatky všetky zákonom požadované náležitosti. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Citovaný zákon je predpisom verejného práva, ktorý stanovuje práva a povinnosti veriteľa a zároveň následky ich porušenia. Stanovuje povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane údaja o RPMN, celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/). Účelom povinného uvedenia RPMN daného úveru a tiež priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v konkrétnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, je pritom poskytnúť spotrebiteľovi možnosť porovnať si tieto dva údaje, prípadne ich porovnať s údajmi od iných poskytovateľov úverov a slobodne sa rozhodnúť, či za daných podmienok úverovú zmluvu s veriteľom uzavrie alebo nie. V danom prípade však zmluva neobsahuje správnu hodnotu RPMN, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/). Navyše je tu výška RPMN uvedená vo výške, ktorá podstatne prevyšuje priemernú výšku RPMN, čo je možné považovať za podstatné prevýšenie odplaty, obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.
16. V danej veci vyplynulo z dokazovania, že predmetná zmluva o úvere obsahovala nesprávne uvedenú hodnotu RPMN úveru, nakoľko táto bola vypočítaná na úver v sume 1.500,- eur a nie na úver 1.284,25 eur, ktorý bol v skutočnosti žalobcovi poskytnutý. Z toho dôvodu je úver bez úrokov a bez poplatkov a žalobca mal povinnosť vrátiť len plnenie, ktoré obdržal. K takémuto záveru postačovalo posúdiť len správnosť hodnoty RPMN úveru a nebolo potrebné sa zaoberať ďalšími dôvodmi, ktoré by mohli mať rovnaký následok.
17. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 18.1 Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
18.2 Vymáhané bezdôvodné obohatenie je dôsledok vyplývajúci z právnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch. Bezdôvodné obohatenie by nemohlo vzniknúť, ak by úverovú zmluvu strany neuzavreli. Objektívna premlčacia doba, ktorá je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch dotknutých osôb vždy začína plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Platí, že subjektívna premlčacia doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty nezávisí iba od správania žalobcu ako dotknutej osoby, ani od udelenia plnej moci, ktoré úkony mohol od uzavretia spotrebiteľskej zmluvy so žalovaným kedykoľvek realizovať. Pre
začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia sú rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú nezávislé od vôle dotknutej osoby.
19. Žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že tak subjektívna, ako objektívna premlčacia lehota začali plynúť vo chvíli, keď žalobca začal plniť na účet žalovaného nad rámec istiny 1.284,25 eur, s touto argumentáciou sa súd stotožnil a neprijal tvrdenie žalobcu, že subjektívne sa o možnosti uplatniť si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dozvedel až pri porade so svojou zástupkyňou. Žaloba bola podaná 16.03.2017, nepremlčané platby nad rámec poskytnutej istiny boli až platby poukázané po 16.03.2015. Podľa prehľadu platieb, predloženého žalovaným, boli poukazované zrážky zo mzdy žalobcu 19. deň v mesiaci. Nepremlčané platby potom boli od 19.03.2015 do novembra 2016, celkom v sume 1.660,56 eur. V tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. S premlčaním v tomto rozsahu súhlasil aj žalovaný.
20. Žalovaný zároveň považoval za premlčanú celú uplatnenú sumu, toto tvrdenie konkrétne nezdôvodnil. Zároveň tvrdil, že žalobca plnil dôvodne na základe vyššie popísaného rozhodcovského rozsudku zo dňa 13.11.2015, neuviedol ale konkrétne, ktorá časť plnenia od žalobcu bola poskytnutá na základe rozhodcovského rozsudku a akú sumu mal vlastne na základe tohto rozhodnutia žalobca zaplatiť. Tieto tvrdenia boli neurčité, preto sa súd s nimi nezaoberal. K tomu je potrebné dodať, že žalovaný žiadal prostredníctvom zrážok zo mzdy od zamestnávateľa úhradu celkového dlhu 3.191,59 eur 16.52012, vzhľadom na dátum vydania a právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v tejto sume nemohli byť zahrnuté aj zmluvné pokuty a úroky z omeškania, k zaplateniu ktorých bol žalobca rozhodcovským rozsudkom zaviazaný. Zároveň je potrebné konštatovať, že predmetný rozhodcovský rozsudok netvorí prekážku veci rozsúdenej k tomuto konaniu, v procesných postaveniach nie sú totožné strany sporu ani predmet sporu.
21. Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21.1 Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. V časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, bola žaloba podaná dôvodne aj s úrokom z omeškania od 16.3.2017, teda od podania žaloby, a čiastočne dôvodne, pokiaľ ide o sadzbu úroku z omeškania. Podľa vyššie citovaných ustanovení bola ku dňu omeškania správna výška úroku z omeškania 5 % ročne, a nie 8 % ročne, preto súd priznal úroky z omeškania vo výške 5 % ročne a v zostávajúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého má právo na náhradu trov konania strana podľa pomeru jej úspechu vo veci, a podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého má právo na náhradu trov konania strana, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania.
24. Žalobca si uplatnil tri nároky, žalobu o dvoch z nich vzal počas konania späť, teda zavinil zastavenie konania. Preto má právo na náhradu trov konania žalovaný, a to v tejto súvislosti v rozsahu 66,66 % (každý nárok vo vzťahu k celku má rozsah 33,33 %). Pokiaľ ide o tretí nárok, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v tomto žalobca nebol úspešný v celom rozsahu, ale len v rozsahu 42,76 %, naproti tomu žalovaný bol úspešný v rozsahu 57,24 %, čo vyplýva z toho, že žalobcovi z uplatnenej sumy 3 882,96 eur bola priznaná len suma 1 660,56 eur. V rámci tretieho nároku má preto žalovaný právo na náhradu trov konania v rozsahu 14,48 % (57,24 % - 42,76 %). Celkom vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 81,14 % (33,33 % + 33,33 % + 14,48 %).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.