Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/272/2015

Potvrdené rozhodnutím 24Co/67/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Ing. H. L., nar. XX.XX.XXXX, S. XXXX, X. S., zastúpený splnomocnencom: JUDr. U. W., M. XX, F., proti žalovaným: 1/ F. U., nar. XX.XX.XXXX, F. F. XX, S., 2/ F. U., nar. XX.XX.XXXX, Mesto S., 3/ D. U., nar. XX.XX.XXXX, L. L. XXXX/XX, S., 4/ G. U., nar. XX.XX.XXXX, A. O. XX, S., 5/ P. U., nar. XX.XX.XXXX, X. XXXX/XX, S., zastúpený zákonným zástupcom: G. U., nar. XX.XX.XXXX, Mesto S., 6/ N. X., nar. XX.XX.XXXX, Mesto S., 7/ H. X., nar. XX.XX.XXXX, Mesto S., zastúpený zákonnou zástupkyňou: N. X., nar. XX.XX.XXXX, Mesto S., 8/ P. Q., nar. XX.XX.XXXX, 9/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, Mesto S., zastúpený zákonnou zástupkyňou: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, Mesto S., 10/ X. Q., nar. XX.XX.XXXX, Mesto S., zastúpený zákonnou zástupkyňou: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, Mesto S., všetci zastúpení advokátkou: JUDr. Ružena Bubenčíková, Paulínska 20, Trnava, o zaplatenie 8.650,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 10C/272/2015-97 zo dňa 23. augusta 2018, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaní 1/ a 10/ majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: G.. H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX, X. S., zastúpeného: JUDr. Ján Baláž, Hlboká 18, 921 01 Piešťany, proti žalovaným: 1. F. U., nar. XX.X.XXXX, bytom F. F. XX, XXX XX S., 2. Pavol U., nar. X.X.XXXX, bytom P. S., 3. D. U., nar. X.X.XXXX, bytom L. L. XXXX/XX, XXX XX S., 4. G. U., nar. XX.X.XXXX, bytom A. O. XX, XXX XX S., 5. P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX S., zastúpený zák. zástupcom otcom G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S., 6. N. X., nar. XX.X.XXXX, bytom P. S., 7. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S., zastúpený zák. zástupcom matkou N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S., 8. P. Q., rod. U., nar. XX.X.XXXX, 9. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S., zastúpený zák. zástupcom matkou P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S., XX. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. S., zastúpený zák. zástupcom matkou P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S., všetci žalovaní zastúpení: JUDr. Ružena Bubenčíková, advokátka, Paulínska 20, Trnava o zaplatenie 8.650,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným I.-X. náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania..

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.06.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 8.650,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 7700,- eur od 13.06.2013 do zaplatenia a zo sumy 950,- eur od 20.06.2013 do zaplatenia a nahradil žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.10.2008 vydražil v dobrovoľnej dražbe byt č.3 na ulici L. L. č. X v S.. Viackrát komunikoval so žalovanými a vyzýval ich na opustenie bytu, resp. úhradu odplaty za užívanie bytu. Do dňa podania žaloby žalovaní byt nevypratali a neuhradili ani jednu odplatu za užívanie bytu spolu s príspevkom do fondu údržby a opráv. Bytový podnik vyčíslil žalobcovi škodu na sumu 8650,- eur, ktorá vznikla na neuhradenom nájomnom . Táto čiastka bola uhradená dvoma platbami, a to sumou 950,- eur dňa 20.06.2013 a 7700,- eur dňa 13.06.2013. Keďže nedošlo k dohode, žalobca sa domáha zaplatenia uvedenej sumy, . Žalobca odôvodnil právne žalobu, jednak ako úhradu škody a súčasne aj ako vydanie bezdôvodného obohatenia.

2. K žalobe žalobca pripojil Výzvu na uhradenie zo dňa 24.05.2015 č.l. 2, výpis z internet bankingu č.l. 3, výpis z listu vlastníctva č.l. 4..

3. Súd vyzval žalobcu uznesením č.k. 10C/272/2015-33 zo dňa 26.05.2016 na odstránenie vád podanej žaloby. Žalobca v doplnení odstránil vady, čo do označenia žalovaných. Súčasne v doplnení uviedol, že žiada ako nájomné zaplatiť sumu 8650,- eur, tj. sumu, ktorú zaplatil bytovému podniku, pričom podľa neho mohol žiadať komerčné nájomné. Vzhľadom na uvedené žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia. Ďalej uviedol, že žiadnu nájomnú zmluvu nemá.

4. Žalovaní sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 09.06.2017 tak, že túto žiadajú zamietnuť. Žalovaní uviedli, že žalobca sa domáha zaplatenia nároku za platby pre bytový podnik, ktoré však by mal hradiť sám. Súčasne žalovaní namietali, že nie je zrejmé, za aké obdobie požaduje zaplatiť uvedenú čiastku. Namietali predložené výpisy z internetbankingu. Taktiež namietali, že v byte nebýva žalovaný 1., ktorý býva na adrese F. F. XX, S.. Ďalej, že žalovaný 3./ býva na adrese L. XX, S., ďalej žalovaný 4./, že býva na adrese A. O. XX, S., ako aj žalovaný 5, ktorý je synom žalovaného 4./. Ďalej, že v byte č. X bývajú žalovaní 8 až 10 od roku 2015, pričom dovtedy bývali v ubytovni Domov v Trnave, na ulici D.. Súčasne poukázali na to, že na súde pod sp.zn. 14C/85/2011 prebieha žaloba o určenie vlastníckeho práva k bytu. Ďalej predložili doklad - čestné vyhlásenie o pobyte žalovaného 3./, podľa ktorého žalovaný 3./ býva v uvedenom byte od roku 2010.

5. Súd vyzval žalobcu na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných v lehote 15 dní. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných v lehote, ani dodatočne nevyjadril.

6. Na pojednávaní dňa 13.03.2018 strana žalovaného namietala nepreskúmateľnosť žalobného nároku, nakoľko sa nedá zistiť akým titulom platil žalobca bytovému podniku, pričom žalovaní predpokladajú, že sa jednalo o platbu v súvislosti vlastníctvom bytu č. 3 na X poschodí v S. L. ul. XXXX, zapísané na LV č. XXXX. Žiadali zdôvodnenie právnej kvalifikácie a vysvetliť akým titulom žiada zaplatenie sumy 8.650 eur od žalovaných. Namietali, že sa mohlo jednať o náhradu škody a bezdôvodné obohatenie. Žalovaní žiadali špecifikovať obdobie, za ktoré sa žalobca domáha zaplatenia uvedenej peňažnej sumy.

7. Žalobca na pojednávaní dňa 13.03.2018 uviedol, že je to fond opráv a služby s užívaním bytu, je to STEFE, lebo sa premenovali a bolo to zaplatené dňa 13.06.2013. Nárokuje si nedoplatok za užívanie, dobrovoľne sa nevypratali, nedobrovoľne užívali byt. Suma predstavuje len úhradu za byt. Súd poučil žalobcu o povinnosti doplniť skutkové tvrdenia ako aj predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v lehote 30 dní. Žalobca nereagoval a žalobu nedoplnil. Pojednávanie nariadené na 17.05.2018 bolo odročené z dôvodu žiadosti žalobcu, nakoľko jeho zástupca bol práceneschopný. Súd pri odročení opätovne vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení a dôkazov v lehote 30 dní. Zástupca žalobcu výzvu prevzal dňa 24.05.2018 (doručenka rub č.l. 80).

8. Žalobca reagoval na výzvu súdu po lehote podaním doručeným súdu dňa 17.07.2018, t.j. dva dni pred pojednávaním, kde bolo uvedené, že predkladá sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01.10.2009 do 30.06.2013, kde plynie, že bola na účet fondu opráv zaplatená suma 1285,38 eur, priložil výpisy z účtov dokladujúce úhradu v sume 7.700,- eur a 950,- eur, pričom uviedol, že týmto preukazuje vznik škody.

9. Na pojednávaní dňa 19.07.2018, žalovaní namietali, že listina predložená na pojednávaní, ktorú vypracoval žalobca neobsahuje to, čo bolo od žalobcu požadované. Z predmetných listín je iba zrejmé to, koľko bolo predpísané v mene euro na úhradu fondu opráv. Žalovaní uviedli, že nevedia čo žalobca požaduje, pokiaľ by sa jednalo o fond opráv, tak žalobca na takúto náhradu nemá nárok, pretože predmetný fond je zriadený pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov a žalobca aj k dnešnému dňu je vlastníkom predmetného bytu bez ohľadu na hore uvedené podľa predloženej sumárnej analýzy má sa jednať o obdobie. roku 2009, 2010, 2011, 2012 a 2013 a za toto obdobie. považujú požadovanú náhradu za premlčanú. Žalovaní uviedli, že žalobca vedel, že v byte býva Emília Janikovičová s manželom a vedel, koľko má platiť mesačne za služby a do fondu opráv, takže premlčacia lehota sa počíta odo dňa, kedy sa dozvedel žalobca o neoprávnenom obohatení a nie od času, kedy za služby zaplatil a tiež, kedy zaplatil odplatu do fondu opráv.

10. Žalobca na pojednávaní na výzvu súdu uviedol, že sú tu dve cesty, jedna je škoda. Suma pozostáva 7.700 eur to je platba z celkovej sumy 8650 eur a druhá čiastka 20.06.2013 druhá platba 950 eur za predchádzajúce obdobia neuhradenému nájmu je to za obdobie 5 rokov dozadu - od 05.10.2009 do 31.05.2013, dozvedel som sa to 13.06.2013 túto sumu. Uhradil ju a do dvoch rokov podal platobný rozkaz na vrátenie tejto sumy od U., ktorí tam bývajú neoprávnene.

11. Na pojednávaní dňa 23.08.2018 žalovaní popreli tvrdenia žalobcu. Namietli vecnú pas. legitimáciu žalovaného F. U., žalovaného 2. D. U., žalovaného 4 rade G. U., 5. P. U., 6, ktorý je mal. a zastupuje ho N. X. - matka, namietli vecnú pas. leg. P. U., vlastne v byte býval len žalovaný II. rade a ešte žalovaná v VI. rade N. X.. Je povinnosťou žalobcu preukázať a zdôvodniť vecnú

pasívnu žalovaných v 8. a 10. rade. Nie je mojou povinnosťou preukazovať vecnú pas. legitimáciu žalovaných. Navrhli žalobu zamietnuť z nasledovných dôvodov: žalobca G.. D. L. sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 8.650,-eur podľa žaloby titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v tom, že žalovaní sa bezdôvodne obohatili tým spôsobom, že za nich plnil správcovi byt. domu čo podľa názoru žalobcu mali plniť žalovaní v 1. až 10. rade. Takýmto spôsobom bezdôvodnému obohateniu nedošlo ani vôbec nemohlo dôjsť pretože podľa výpisu z LV č. XXXX vlastníkom bytu vo vchode L. 2, byt č. X v S. je žalobca a vlastníctvo získal vydražením predmetného bytu na dobrovoľnej dražbe o ktorej bolo spísané osvedčenie zo dňa 16.10.2008. Súdu predkladám 2 vyhotovenia LV z internetu. Je preukázané, že žalobca je vlastníkom bytu č. 3, na ul. L. 2, a preto v zmysle zákona o vlastníctve bytov je jeho povinnosťou uhrádzať fin. sumy tak, ako boli odsúhlasené vlastníkmi do fondu opráv a údržby domu. Ďalej ako vlastník je povinný platiť všetky ostatné úhrady súvisiace s bytom žalovaných I.- X rade nie sú v žiadnom právnom vzťahu so správcom byt. domu na ul. L., a preto tvrdenie, že žalobca platil namiesto žalovaných nemôže obstáť, správca bytového domu ktorým je spoločnosť STEFE, s.r.o., ani nemal právo prijať od žalovaných v I. až X. rade žiadne platby súvisiace s vlastníctvom bytu a správami spojenými s predmetným vlastníctvom. Žalobu navrhli zamietnuť aj z dôvodu ako už uviedla na predchádzajúcom pojednávaní z dôvodu premlčania uplatnených nárokov. Podotýkam, že toto je 3 pojednávanie vo veci a žalobca do dnešného dňa nešpecifikoval, ani nekonkretizoval žalobu, nepredložil dôkazy o svojich tvrdeniach, dokonca nevedel sa rozhodnúť akým právnym titulom požaduje zaplatenie sumy 8650,-eur, keď podľa žaloby túto sumu žiadal titulom bezdôvodného obohatenia a na poslednom pojednávaní uvažoval o náhrade škody , keďže žalobca nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných. Žalovaní k otázke prípadnej náhrady trov uvádli, že sa nachádzajú v materiálnej núdzi, pričom nemajú riadne prostriedky ani na právne zastúpenie. Na materskej je žalovaná 6., 8. P. U., už je Q., žalovaný v 5. rade P. U. je maloletý, žalovaný 7. H. X. je maloletý, žalovaný I. F. U. býva v prenajatom byte, kde musí platiť nájomné, maloletým P. U. 5. rade je synom G. U., ktorý tiež býva v S. na A. O. XX, musí platiť nájomné , príjem žalovaných predstavuje iba minimálnu mzdu, pritom majú vyž. povinnosť k deťom, keďže menovaní bývajú v bytoch, ktoré sú v osobnom vlastníctve tretích osôb výška nájomného vzhľadom na to, že S. je krajským mestom sa pohybuje okolo 300-400 eur mes. aj s nákladmi na energie. Vznik sporu zavinil žalobca, tento pri žalobe si ani nezistil vecnú pas. Legitimáciu, hoci sa jedná o byt v jeho vlastníctve, nevedel si ujasniť čo vlastne od žalovaných požaduje, preto 2 krát muselo byť pojednávanie odročené, takže vznik nákladov - trov konania zavinil žalobca.

12. Žalobca požiadal tesne pred pojednávaním emailom doručeným súdu o 08.50 o odročenie pojednávania z dôvodu choroby a zlého zdravotného stravu zástupcu o odročenie pojednávania. Súd informoval žalobcu telefonicky - približne o 09:30, že žiadosť bola podaná neskoro, nie je riadne zdôvodnená, neobsahuje potrebné potvrdenia a na pojednávania je potrebné sa dostaviť, t.j. že pojednávanie sa uskutoční.

13. Súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom bytu č. X na L. X v S., že zaplatil 8650,- eur za služby spojené s užívaním bytu vrátane platieb do fondu opráv (spornosť sa preukázala po predložení výpisov z účtov). Sporným bolo, či má nárok na zaplatenie uvedenej sumu titulom toho, že tieto prostriedky zaplatil. Rovnako spornou bola aj pasívna legitimácia žalovaných, ktorú títo namietali v priebehu konania opakovane. Sporným bolo aj, či nárok žalobcu je premlčaný. Súd vykonal dokazovanie žalobou č.l.1, výzvou č.l. 2, potvrdením o platbe č.l. 3, výpisom z LV č.l. 4, doplnením žaloby č.l. 35, zápisnicou č.l. 36-37, potvrdením č.l. 38-44, vyjadrením žalovaných č.l. 61, vyjadrením žalobcu č.l. 83, výpismi z účtu č.l. 84-85, výpisom z LV predloženým na pojednávaní dňa 23/8, ako aj vyjadreniami sporových strán na pojednávaní.

14. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

15. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

16. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

18. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

19. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

22. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

23. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

24. Podľa § 156 CSP, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

25. Súd konštatuje, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými je občianskoprávny. V priebehu konania žalovaní opakovane namietali, že nie je im zrejmé čoho sa to vlastne žalobca a z akého titulu domáha, keď raz nárok označuje ako škodu a raz ako bezdôvodné obohatenie. Súd po preskúmaní žaloby, jej doplnení, vyjadrení žalobcu na pojednávaní dospel pri právnom posúdení, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Súd uvádza, že nie je právnym posúdením žalobcu viazaný, pričom žalobca hoc niekedy používal označenie škoda na špecifikáciu svojho nároku, šlo z jeho pohľadu o vyjadrenie toho, že musel zaplatiť prostriedky za byt, ktorý užíval niekto iný, a preto to vnímal škodu, ale z povahy veci a jeho vyjadrení jasne plynie, že tento sa domáhal zaplatenia sumy 8650,- eur, ktorú zaplatil v dvoch splátkach v sume 7700,- eur dňa 13.06.2013 a 950,- eur dňa 20.06.2013. Z obsahu tvrdení je zrejmé, že uvedená suma predstavuje pre žalobcu sumu nájomného za obdobie, kedy žalovaní mali užívať byt, čo plynie či už zo zdôvodnenia žaloby, alebo jej doplnenia, resp. vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 19.07.2018. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu žalovanými, a to za obdobie od októbra 2009, do 31.05.2013. Uvedenému svedčí aj tvrdenie žalobcu, že mohol si uplatniť trhové nájomné, nielen to čo zaplatil bytovému podniku. Súd teda ustálil, že žalobca sa domáha nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 10/2009 do 31.05.2013, nakoľko žalovaní užívali jeho byt bez právneho dôvodu. Čo do výšky uplatneného bezdôvodného obohatenia, hoc toto bolo uplatnené v sume zodpovedajúcej platieb do fondu opráv, resp. platieb spojených s užívaním bytu súd konštatuje, že uvedenú sumu by v prípade vyhoveniu žaloby považoval za primeranú vzhľadom na predloženú analýzu platieb od správcu. Súd uvádza, že uvedené sumy, ktoré si žalobca uplatnil ako náhradu nájomného by posúdil ako plne dôvodnú bez osobitného dokazovania, nakoľko ak by došlo k uplatneniu trhového nájmu, toto by bolo podstatne vyššie. V tejto časti súd považoval námietky žalovaných za nedôvodné. Súd uvádza, že samotné platby vo výške 8650,- eur, tak ako sa bránili žalovaní, nezakladajú nárok žalobcovi, či už z dôvodu náhrady škody, nakoľko žalobcovi žiadna nevznikla, keďže uvedené úhrady bol povinný hradiť ako vlastník bytu, súčasne nemôže žiadať ani vrátenie uvedených platieb ako bezdôvodného obohatenia, nakoľko šlo o jeho záväzok, ktorý bol povinný zaplatiť z titulu vlastníctva bytu, a ak by ich nezaplatil, tak by o byt prišiel v rámci dražby. T.j. platby vo výške 7700,- eur a 950,- eur žalobcovi nezakladajú žiadny nárok, nakoľko žalovaní sa nijako neobohatili uhradením uvedených platieb, pričom žalobca uvedené platby ani nehradil za žalovaných, ale za seba, ako vlastníka. T.j. úhrada

uvedených súm nezakladá vznik žiadneho zo zákonných dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia (podľa § 451 ods. 2, resp. §454 . Nejde o plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko žalobca plnil na základe zmluvy o výkone správy a svojho vlastníctva, nejde o plnenie z neplatného právneho úkonu, nakoľko mal platnú zmluvu o výkone správy, nejde o plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko mal zmluvu o výkone správy a ako vlastník bol povinný plniť svoje povinnosti spojené s vlastníctvom bytu. Súčasne nejde o plnenie z nepoctivých zdrojov, nakoľko súd má za to, že prostriedky žalobca získal v súlade so zákonom. Súd poznamenáva, že ak by šlo o akýkoľvek z uvedených dôvodov, tak pasívne legitimovaný by bol správca, a nie žalovaní. Nejde súčasne ani o plnenie za iného, nakoľko keďže žalobca bol a je vlastníkom bytu, tak plnil sám za seba a nie za iného. Napriek uvedeným skutočnostiam žalovaní, ak by boli užívateľmi bytu, by boli pasívne legitimovaní, nakoľko užívali byt bez právneho dôvodu v období od 10/2009 do 31.05.2013, a za toto obdobie by boli povinní vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie za užívanie bytu. Žalobca v rámci pojednávania dňa 19.07.2018 zvažoval, ako naformulovať skutkové tvrdenia, aby bolo vyhovené žalobe. Súd konštatuje, že nakoniec uviedol skutkové tvrdenia tak, ako reálne bola situácia. Súd súčasne poznamenáva, že aj keby žalobca chcel zmeniť skutkové tvrdenia, tak že ide o nárok za iné obdobie, súd by takúto zmenu nepripustil, nakoľko by to zmenilo charakter nároku a prakticky výsledok sporu, čo však by nebolo v súlade s podanou žalobou a doterajšími tvrdeniami. Svojou povahou by šlo o nový nárok. Súd tak ako uviedol vyššie by nájomné v uplatnenej sume 8650,- eur za obdobie od 10/2009 do 31.05.2013 považoval za primerané, avšak v konaní boli vznesené zásadné námietky zo strany žalovaných, ktoré bránili priznaniu nároku, a to námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a súčasne námietka premlčania nároku žalobcu. Súd konštatuje, že žalovaní pri žalovanom F. U., D. U., G. U., Matejovi U., P. U., ako aj pri žalovaných X a 10 namietli pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko podľa nich v byte nebývali, pričom uviedli vlastné skutkové tvrdenia, kde v uvedenom čase bývali. Potvrdili bývanie len žalovaného II. rade a žalovanej VI.. Žalobca na uvedený rozporovanie nereagoval, a okrem prvotných dokladov (fotokópii č.l. 39-44 - potvrdení k oslobodeniu od platenia poplatkov) nepredložil žiaden doklad (resp. neoznačil žiaden dôkazný prostriedok), ktorý by preukázal, že žalovaní skutočne užívali daný byt. Súd vzhľadom na uvedené vyhodnotil námietku žalovaných ako dôvodnú, zvlášť, ak niektorí z nich v rozhodnom období ani neboli ešte narodení, a preto žalobu voči žalovaným 1., 3-5, 7-10 zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Odhliadnuc od uvedeného súd súčasne žalobu zamietol aj voči žalovaným 2 a 6 z dôvodu premlčania, nakoľko žalobca vedel, kto byt užíva, už z dôvodu existencie vzájomných súdnych sporov, od roku 2009, avšak žalobu podal na súde až 11.06.2013, pričom premlčacia doba plynula pri každom nájomnom (nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za úžívanie bytu bez právneho dôvodu) každým mesiacom, .tj. vždy už prvého dňa nasledujúceho mesiaca mohol žalobca žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak tak vykonal až po uplynutí dvoch rokov, tak mu uplynula subjektívna premlčacia doba ä(§107 ods. 2 , ktorá pri poslednej splátke bezdôvodného užívania bytu začala plynúť 01.01.2013, a keďže žalobu podal až 11.06.2013, tak túto podal po uplynutí premlčacej doby. Žalobca podľa vlastného vyjadrenia na pojednávaní dňa 19.07.2018 10 rokov vedel, kto byt užíva, a preto do úvahy neprichádza aplikácia 3 ročnej všeobecnej doby, nakoľko žalobcovi uplynula skôr subjektívna premlčacia doba. Uvedené skutočnosti viedli súd k tomu, že žalobu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu.

26. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

28. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko títo boli plne úspešný v konaní, pričom súd nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov žalovaným vzhľadom na nesporné skutkové tvrdenia žalovaných o ich materiálnej núdzi, pričom títo nemajú riadne prostriedky ani na právne zastúpenie. Súčasne súd vyhodnotil to, že žalobca bol zastúpený právne vzdelanou osobou v konaní bol nečinný a na pojednávanie sa nedostavil.

29. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

30. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

31. Podľa Čl.5 CSP, Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

32. Súd záverom konštatuje, že pojednávanie neodročil, nakoľko ďalšie odročenie vyhodnotil ako nehospodárne, ktoré v zásade už nemohlo zmeniť stav veci (vzhľadom na premlčanie nároku ), pričom nové pojednávanie, by prinieslo len zvýšenie trov na strane žalobcu. Súčasne žalobca nepodal žiadosť o odročenie včas, ale až tesne pred pojednávaním, pričom o dôvodoch musel vedieť skôr. Súd ďalej uvádza, že žalobca nepredložil ani dodatočne potvrdenie o práceneschopnosti jeho zástupcu, a to ani k pojednávaniu 17.05.2018, ani 23.08.2018. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil žiadosť o odročenie ako nedôvodnú a vec prejednal a vo veci rozhodol.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).