Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-239-2017.pdf
PDF · 86.1 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/239/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v spore žalobkyne J. L., G.. X.X.XXXX, K. Z. C., I. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21 proti žalovanému: Komunálna poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenému Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, o zaplatenie 1.011,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 23. februára 2017 čk. 25C/241/2015 - 120 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 627,36 eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania.
Žalobkyni p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej iba „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 627,36 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 20.03.2015 do zaplatenie do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie 384,61 eur s príslušenstvom zastavil. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 17.01.2015 o 22.00 hodine došlo ku škodovej udalosti tak, že vodič motorového vozidla značky O. XXX, N.: C. XXX T. narazil do bočnej steny garáže vo vlastníctve žalobkyne. Rozsah poškodenia nehnuteľnosti bol zrejmý zo zápisu z ohliadky škodovej udalosti zo dňa 20.01.2015 ako aj z vyjadrenia statika k deštrukcii časti konštrukcie garáže na Škultétyho ulici v Košiciach. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody dňa 20.01.2015. Za opravu garáže žalobkyňa zaplatila celkovú sumu 2.526,682 eur, čo bolo preukázané predloženým dokladom z 18.03.2015. Žalovaná poskytla žalobkyni poistné plnenie vo výške 1.514,71 eur. Zvyšok poistného plnenia odmietla, pretože podľa názoru likvidátora ďalšie položky vykonanej opravy boli nad rámec opravy do pôvodného stavu. V priebehu konania poskytol žalovaný žalobkyni ďalšiu časť poistného plnenia vo výške 384,61 eur ako doplatok nepriznanej amortizácie z poistného plnenia. Na základe tejto skutočnosti vzala žalobkyňa žalobu čiastočne späť a súd konanie v časti o zaplatenie sumy 384,61 eur s príslušenstvom zastavil.
3. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobkyne proti žalovanému podľa ust. § 822 Občianskeho zákonníka (OZ). Povinnosťou poisťovne bolo plniť žalobkyni z titulu povinného zmluvného poistenia na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom motorového vozidla, ktoré spôsobilo žalobkyni škodu. Z celkovej uplatnenej škody poisťovňa odmietla časť plnenia za použitia sklotextilnej mriežky na oprave garáže a poplatok za skladovanie. Súd prvej inštancie nesúhlasí s názorom žalovaného, že použitím sklotextilnej
mriežky by došlo k zhodnoteniu poškodeného objektu a k vzniku bezdôvodného obohatenia. Aby výklad zákona smeroval k spravodlivému výsledku, musí náhrada škody poskytnutá v peniazoch zohľadňovať všetky prostriedky, ktoré poškodená vynaložila na opravu nehnuteľnosti. Navyše toto tzv. zhodnotenie garáže bolo na strane poškodenej vynútené, žalobkyňa si ho nezavinila sama a preto ju nemožno znevýhodňovať tým, že by sa na ňu prenieslo bremeno úhrady časti škody, ktoré jej spôsobil niekto iný porušením právnych predpisov. Je pravdou, že vymurovaním časti bočnej steny s použitím sklotextilnej mriežky mohlo dôjsť k technickému zhodnoteniu garáže, avšak skutočná reálna hodnota garáže sa v dôsledku tejto vynútenej dostavby nezvýšila. Žalovaný nepreukázal, že by v dôsledku domurovania bočnej steny s použitím sklotextilnej mriežky došlo k majetkovému prospechu žalobkyne. Podobne nepreukázal, že by domurovanie bočnej steny bolo neúčelné a nesmerovalo výlučne k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Žalobkyňa naopak preukázala, že v dôsledku odstránenia následkov škodovej udalosti došlo k zmenšeniu jej majetkového stavu tým, že bola nútená vynaložiť vlastné finančné prostriedky na uvedenie objektu do prevádzkyschopného stavu. Vychádzajúc z definície škody na strane žalobkyne došlo k majetkovej ujme vyjadriteľnej v peniazoch, pričom jej výška zodpovedá celkovej výške nákladov na opravu garáže. Žalobkyňa preukázala, že použitie sklotextilnej mriežky pri domurovaní bočnej steny je štandardným riešením, najmä ak ide o deštrukciu časti muriva objektu, kedy je potrebné prepojiť poškodené murivo s novým a zaceliť tak povrch, čo bolo aj v danom prípade. Nedošlo tu k použitiu nadštandardného materiálu, resp. postupov pri oprave garáže, ktorým by sa žalobkyňa bezdôvodne obohatila. Rovnako nie je možné považovať za opodstatnené krátenie plnenia za zaplatený poplatok za skladovanie, pretože stavebná firma pri oprave garáže a pri použití stavebného materiálu bola nútená tento skladovať. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie priznal žalobkyni rozdiel medzi skutočne vynaloženými nákladmi na opravu garáže a plnením zo strany poisťovne, čo predstavuje sumu 627,36 eur. O úrokoch z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 517 ods. 1, 2 OZ a o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.
4. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to proti prvému a tretiemu výroku rozsudku, teda proti povinnosti zaplatiť sumu 627,36 eur s príslušenstvom a proti výroku o trovách konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalovaný sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k použitiu sklotextilnej mriežky pri oprave garáže. Má za to, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný zotrváva na svojej obrane vo vzťahu k uplatňovaným nárokom. Jeho povinnosťou bolo nahradiť iba skutočnú škodu, pričom sa vychádza z hodnoty veci v čase pred poškodením. V prípade, ak by skutočná škoda vychádzala iba z vystavených faktúr, stala by sa variabilnou, teda existovalo by viac ako len jedna možná skutočná škoda, čo je v rozpore s princípom právnej istoty a spravodlivosti. Keďže ide o otázku, na posúdenie ktorej sú potrebné vedecké poznatky, žalovaná navrhovala v konaní vykonanie znaleckého dokazovania. Súdom prvej inštancie navrhovaný dôkaz vykonaný nebol. Odvolateľ tvrdí, že bez vykonania navrhovaného dokazovania nemohol súd prvej inštancie jednoznačne ustáliť skutkový stav, t.j. skutočnú výšku škody. Preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení. Bez vykonaného navrhovaného dokazovania nie je preukázaná skutočná výška škody na poškodenej garáži. Odvolateľ zároveň namieta nedôvodnosť úroku z omeškania, a to s poukazom na ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z.
6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu. Stanovisko žalovaného vychádza z nesprávneho názoru, že by žalobkyňa mala znášať škodu, ktorá jej vznikla, a to len preto, že v súčasnosti úplne bežne používa stavebné postupy umožňujú odstránenie spôsobenej škody a teda navrátenie poškodenej veci do pôvodného stavu s použitím sklotextilnej mriežky. Žalobkyňa zdôrazňuje, že hodnota jej garáže sa zamurovaním mriežky nijako nezvyšuje, ide len o uvedenie veci do pôvodného stavu. Skutkový stav nebol a nie je sporný. Žalobkyňa nechcela ani nepotrebovala vykonať žiadne opravy na svojej garáži, opravu bola nútená vykonať v dôsledku škodovej udalosti zavinenej na strane žalovaného. Výška škoda je jasne daná, ide o sumu, o ktorú sa zmenšil majetok žalobkyne v súvislosti s odstraňovaním následkov
spôsobenej škody a uvedením garáže do pôvodného stavu. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Obdo/48/2012.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací preskúmal splnenie podmienok prípustnosti odvolacieho konania a skonštatoval, že odvolanie žalovaného bolo podané včas oprávnenou osobou a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nebol daný zákonný dôvod na jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.
8. Odvolanie žalovaného smeruje proti výroku o jeho povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 627,36 eur s príslušenstvom a proti výroku o trovách konania. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP, teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistené preukázaných skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Odvolací súd dospel k záveru, že ani jeden z odvolacích dôvodov nie je naplnený. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP má byť naplnený podľa názoru odvolateľa tým, že súd prvej inštancie nevykonal vo veci navrhované znalecké dokazovanie. Odvolací súd uvádza, že podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. Koncepcia dokazovania ako procesného postupu súdu v sporovom konaní vychádza z toho, že výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, spočíva výlučne na súde. Povinnosťou súdu je dbať na to, aby nebol vylúčený dôkaz, ktorým by bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť. Popri tom je však povinnosťou súdu postupovať vo veci hospodárne. Vykonanie znaleckého dokazovania podľa § 207 ods. 1 CSP prichádza do úvahy v prípade, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje vyžiadanie odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej otázky. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil potrebu použitia stavebných materiálov, za ktoré žalovaný odmietol poskytnúť náhradu s poukazom na listinné dôkazy odbornej povahy predložené žalobkyňou. Na druhej strane rozhodnutie o krátení poistného zo strany žalovanej vychádza z posúdenia likvidátorom poisťovne. Ide o rovnocenné dôkazy, pri ktorých hodnotení súd postupuje podľa ust. § 191 ods. 1 CSP. Potreba vedeckých poznatkov na posúdenie rozhodujúcich okolností nebola preukázaná.
10. Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil, žeby súd prvej inštancie pochybil pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k možnému záveru o nesprávnom zistení skutkového stavu. Naopak považuje zistený skutkový stav za preukázaný z vykonaných dôkazov, pričom súd prvej inštancie neopomenul žiadne skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli ani nevzal do úvahy také skutočnosti, ktoré by neboli predmetom dokazovania. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP tak nebol zistený.
11. Pokiaľ ide o rozhodnutie o výške škody, poukazuje odvolací súd na ust. § 442 ods. 1, 3 OZ, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo. Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
12. Odvolací súd zastáva názor, že rozsah náhrady škody v peniazoch musí zohľadňovať zmysel a účel ustanovenia, priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody vo forme zabezpečenia, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná majetková ujma, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Pochybnosti o výške vynaložených nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu môžu smerovať výlučne k tým okolnostiam, ktoré by nasvedčovali, že vykonaním opravy došlo k zhodnoteniu veci na úroveň vyššiu, než akú mala vec pred jej poškodením. Odvolací súd uvádza, že žalovaný netvrdil a ani v odvolaní netvrdí, že by vykonaním opravy použitím sklotextilnej mriežky došlo k zvýšeniu hodnoty garáže nad jej hodnotu v čase poškodenia. Odvolací súd tak uzatvára, že námietky žalovaného smerujú výslovne k technologickému postupu, ktorý bol zvolený na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. Pri zachovaní takéhoto postupu nie je na mieste uvažovať o bezdôvodnom obohatení, pretože nebolo preukázané, že by sa hodnota veci po jej oprave zvýšila. V tejto časti preto odvolací súd považuje odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné.
13. Pokiaľ sa týka námietok odvolateľa proti priznaniu úrokov z omeškania uvádza odvolací súd, že medzi žalobkyňou a žalovanou nejde o vzťah zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, ide o občianskoprávny nárok vyplývajúci zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Ak škodcom bol poistenec žalovaného, prechádza povinnosť na náhradu škody na poisťovňu a poškodený má právo tento nárok priamo uplatniť proti poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.). Zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, ktorá vyplýva z § 517 ods. 2 OZ vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ bezdôvodne nevyplatí alebo skráti poistné plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mala plný úspech žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov proti žalovanému.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.