Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/69/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava-Ružinov, IČO: 31320155, zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36715352, Jilemnického 4012/3, 036 01 Martin, proti žalovanej: W. I., U.. N., C.. XX.XX.XXXX, O. J. XX, XXX XX H., občianka SR, o zaplatenie 486,09 EUR s prísl, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 109,05 Eur z a s t a v u j e .

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca je povinný n a h r a d i ť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 20.03.2018 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 486,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5.05 % ročne od 09.06.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia a to na tom skutkovom a právnom základe, že predchodca žalobcu Consumer Finace Holding, a.s., IČO: 35 923 130 (ďalej len ako „Consumer FH“) poskytol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 13.02.2014 žalovanej pôžičku vo výške 1 500 Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 24 mesačných splátkach po 82,40 Eur až do výšky 1 977,60 Eur, pričom do dňa podania žaloby uhradila sumu 1 421,31 Eur. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním pôžičky, Consumer FH ju listom z 27.03.2015 označeným ako Predžalobná upomienka vyzval na úhradu dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásiť splatnosť celého úveru. Nakoľko k úhrade dlhu nedošlo ani v dodatočnej lehote, žalobca dňa 19.05.2015 úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 03.06.2015. Celkový dlh žalovanej predstavuje sumu 486,09 Eur, z toho suma 9,56 Eur predstavuje náklady na vymáhanie pohľadávky.

2. K žalobe žalobca priložil Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti z 03.06.2015 (bez doručenky a bez dokladu o odoslaní); Žiadosť a Zmluvu o poskytnutie pôžičky z 13.02.2014 (ďalej len ako „Zmluva o pôžičke“); Predžalobnú upomienku z 27.03.2015 s doručenkou a Prehľad splátok a úhrad.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.05.2018, v ktorom žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedla, že Zmluva o pôžičke neobsahuje zákonné náležitosti (druh spotrebiteľského úveru, termíny splátok a termín konečnej splatnosti) a ročná úroková sadzba vo výške 32 % je v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedených skutočností je Zmluva o pôžičke bezúročná a bez poplatkov. Namietala tiež, že nedošlo k platnému zosplatneniu pôžičky, nakoľko Zmluva o pôžičke ani nečitateľné obchodné podmienky neobsahujú ustanovenie

oprávňujúce žalobcu predčasne zosplatniť pôžičku v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, naviac žalobca nepredložil doručenku k oznámeniu o zosplatnení pôžičky, kedy podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Namietala tiež, že náklady na vymáhanie pohľadávky vo výške 9,56 Eur neboli podložené žiadnymi listinnými dôkazmi. Vzhľadom na nepreukázanie splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka namietla premlčanie splátok, ktorých zročnosť nastala od uzatvorenia zmluvy do 20.03.2015. Žalovaná ďalej uviedla, že okrem platieb uvedených v žalobe, uhradila ďalšiu sumu 109,05 Eur a teda zaplatila celkom sumu 1 530,36 Eur a istina pôžičky bola tak uhradená v plnej výške. Predložila tiež doklad o štyroch platbách (č.l. 57) v celkovej sume 109,05 Eur. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť pôžičky preto žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Na podanie žalovanej reagoval žalobca replikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.06.2018, ktorým v časti o zaplatenie 109,05 Eur zobral žalobu späť, nakoľko žalovaná pred podaním žaloby ako aj podaní žaloby realizovala čiastkové úhrady v celkovej sume 109,05 Eur a navrhol, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 377,04 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 441,66 Eur od 09.06.2015 do 03.04.2018; úrokom z omeškania 5 % zo sumy 409,35 Eur od 14.04.2018 do 21.05.2018 a úrokom z omeškania 5 % zo sumy 377,04 Eur od 22.05.2018 do zaplatenia, ako aj trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca uviedol, že Zmluva o pôžičke spĺňa všetky zákonné náležitosti. Poukázal na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 3Cdo/146/2017) podľa ktorého zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Uviedol ďalej, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden dokument a nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok konkrétnym dátumom, ak podmienky zmluvy tieto dátumy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať. Zmluva o pôžičke spolu so zmluvnými podmienkami preukazuje, že termín konečnej splatnosti pripadal na 20.02.2016

5. Na repliku žalobcu reagovala žalovaná duplikou doručenou súdu dňa 18.07.2018. Žalovaná opätovne namietla rozpor úrokovej sadzby (32%) v Zmluve o pôžičke s dobrými mravmi a poukázala na skutočnosť, že v danom období bola priemerná miera úrokovej sadzby 11,16 % a žiadala žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. V podaní doručenom súdu dňa 15.08.2018 žalobca uviedol, že žalobca dodržal zákonom predpokladaný postup pri zosplatnení pohľadávky a žalovaná sa mohla o zosplatnení dozvedieť najneskôr momentom doručenia žaloby, pričom dlh nie je premlčaný a ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, je potrebné skúmať premlčanie pri každej jednej splátke zvlášť. Žalobca poukázal na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinné v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke a podľa jeho názoru úroková sadzba 32 % ročne nie je v rozpore s dobrými mravmi.

7. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč. Z.“) v znení účinnom do 31.03.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 1 Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Podľa § 53 ods. 2 Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

10. Podľa § 53 ods. 3 Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 5 Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 53 ods. 6 Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

13. Podľa § 39 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 31.05.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

15. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. a), f), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

- druh spotrebiteľského úveru (písm. a/),

- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm.f/);

- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (písm.k/).

17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej len ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

21. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

22. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. Dňa 24.08.2018 sa konalo pojednávanie a to za neprítomnosti oboch sporových strán, ktoré svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti.

24. Súd považoval za medzi stranami nesporné, že (a) dňa 13.02.2014 bola uzavretá predmetná Zmluva o pôžičke, so schválenou výškou pôžičky 1 500 Eur, pričom v zmluve boli uvedené údaje o počte splátok : 24, termín konečnej splatnosti: 02/2016, celková suma pôžičky: 1 977,60 Eur, celkové náklady : 477,60 Eur, výška mesačnej splátky : 82,40 Eur, RPMN 32 %, ročná úroková sadzba 32 % a (b) že žalobkyňa zaplatila žalobcovi celkom sumu 1 530,36 Eur.

25. Za sporné medzi stranami súd považoval, či (a) je alebo nie je dojednanie úrokovej sadby 32 % platné, či (b) Zmluva o pôžičke spĺňa alebo nespĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a či pôžička je alebo nie je bezúročná a bez poplatkov, či (c) došlo k platnému zosplatneniu pôžičky a či (d) je alebo nie nárok žalobcu premlčaný.

26. Súd sa pri dokazovaní zameral na skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v zmysle § 204 CSP, in concreto Zmluvou o pôžičke, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti z 03.06.2015, Predžalobnou upomienkou z 27.03.2015 s doručenkou, Prehľadom splátok a úhrad, Výpisom z účtu žalovanej a Priemernými úrokovými mierami z úverov - nové obchody - spotrebiteľské úvery za obdobie 02/2014 pri spotrebiteľských úveroch na obdobie 1 až 5 rokov podľa webovej stránky Národnej banky Slovenska (ďalej len ako „NBS“).

27. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že Zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Obč. Z., nakoľko bola uzavretá medzi (i) spoločnosťou Consumer FH ako dodávateľom (veriteľom), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej (podnikateľskej) činnosti a žalovanou (dlžníkom) ako spotrebiteľom, ktorá je fyzickou osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na túto spotrebiteľskú zmluvu sa pritom vzťahujú ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch (§1 predmetného zákona).

28. Vzhľadom na jej spotrebiteľských charakter súd podrobil Zmluvu o pôžičke kontrole z hľadiska jej platnosti ako celku, z hľadiska platnosti jej jednotlivých ustanovení ako aj z hľadiska dodržania jej zákonných náležitostí v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom súd dospel k záveru, že Zmluva o pôžička síce spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti (namietaný nedostatok neuvedenia termínu splatnosti splátok a konečnej splatnosti je možné vyvodiť z bodu 6.2 a 6.3 Zmluvy, druh úveru a doba trvania zmluvy sú uvedené v čl. VIII bod 2 Zmluvy o pôžičke) , avšak dojednanie (čl. III.) Zmluvy o pôžičke v časti fixnej ročnej úrokovej sadzby je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Obč. Z. v znení neskorších predpisov), nakoľko súd zistil, že priemerná a obvyklá výška úrokov pri nových obchodoch - spotrebiteľských úveroch poskytnutých na obdobie 1 - 5 rokov podľa webovej stránky NBS v období 02/2014 bola 11,16 % a teda v Zmluve o pôžičke dojednaná výška úrokov (32%) takmer 3- násobne a teda podstatne a v rozpore s dobrými mravmi prevyšuje obvyklú výšku úrokov na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

29. Súd ďalej dospel k záveru, že žalobca nepreukázal v spore platné zosplatnenie pôžičky, ktorú skutočnosť žalovaná v spore aj namietala. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že pôžičku zosplatnil k šiestemu dňu odo dňa odoslania Oznámenia o zosplatnení žalovanej v zmysle bodu 11.2 zmluvných podmienok, bolo jeho povinnosťou preukázať, že predmetné Oznámenie minimálne odoslal žalovanej. K žalobe žalobca nepriložil doklad o doručení ani doklad o odoslaní Oznámenia o zosplatnení žalovanej a teda neuniesol dôkazné bremeno v tom, že úver platne zosplatnil.

30. Súd považuje naviac ustanovenie bodu 11.2 Zmluvy o pôžičke, upravujúce fikciu doručenia „piatym dňom od odovzdania písomnosti na poštovú prepravu podľa údajov spoločnosti“ za neplatné ustanovenie pre neprijateľnosť zmluvnej podmienky (§ 53 Obč. Z.). Ide o ustanovenie zmluvy v časti zmluvných dojednaní, ktoré sú predpripravené formulárovo veriteľom, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť a žalobca individuálne dojednanie predmetného ustanovenia nepreukázal. Ak v prípade odstúpenia od zmluvy spotrebiteľa (bod 8.2) sa vyžaduje doručenie veriteľovi formou doporučenej zásielky, niet rozumného dôvodu, prečo by táto povinnosť nemala platiť aj pre samotného veriteľa pri zosplatnení úveru (pôžičky). Uvedené ustanovenie bodu 11.2 tak (oproti bodu 8.2) spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, keď veriteľovi umožňuje určiť fikciou dátum zosplatnenia pôžičky len na základe vlastných (interných) údajov spoločnosti (v danom spore tak žalobca aj učinil, pričom reálny dôkaz o odoslaní zásielky žalovanej nepriložil) a na druhej strane

spotrebiteľovi prikazuje spotrebiteľovi doručovať oznámenie o odstúpení od zmluvy písomne formou doporučenej zásielky.

31. Keďže predmetná pôžička je bezúročná a jediným nákladom žalovanej mali byť neplatné úroky, pri výške pôžičky 1 500 Eur a pri počte dohodnutých (rovnomerných) splátok 24 (mesiacov) predstavuje výška mesačnej splátky sumu 62,50 Eur a nie 82,40 Eur. Žalobca mienil uplatniť právo na zosplatnenie pôžičky pre omeškanie so splátkou 01/2015 (splatná 20.01.2015), kedy mala byť splatná v poradí 11. splátka, avšak v dôsledku bezúročnosti pôžičky mala žalovaná v danom čase (do 20.01.2015) uhradiť len sumu 687,50 Eur (11 x 62,50 Eur), avšak podľa Prehľadu splátok a úhrad žalovaná uhradila do 08.01.2015 celkom sumu až 832,24 Eur a teda žalovaná sa nemohla dostať do omeškania so splátkou 01/2015, pre ktorú predchodca žalobcu mienil pôžičku zosplatniť. Takisto (z dôvodu bezúročnosti pôžičky) žalovaná nebola v omeškaní so sumou 486,09 Eur k 09.06.2015 tak, ako si to uplatnil žalobca, súd preto žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol. Aj keď časť dlžnej istiny (34,26 Eur) žalovaná uhradila až po podaní žaloby a teda žalobcovi by mali prináležať úroky z omeškania z tejto sumy 34,26 Eur, súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaná zaplatila o 30,36 Eur viac ako jej bolo pôžičkou poskytnuté a ide o bezdôvodné obohatenie v tejto výške na strane žalobcu (výrok II).

32. Pri výške splátky 62,50 Eur a úhrade 832,24 Eur k 08.01.2015 je tiež možné uzavrieť, že k 08.01.2015 bolo uhradených až 13. splátok, vrátane 13. splátky splatnej až 20.03.2015 a do omeškania sa tak žalovaná mohla dostávať najskôr v období 04/2015 a neskôr, ktorých období sa už ale prípadné premlčanie nemohlo týkať, nakoľko žaloba bola podaná na súde 20.03.2018 a preto súd nepovažoval vznesenie námietky premlčania za dôvodné.

33. Nakoľko vzal žalobca čiastočne (v sume 109,05 Eur) žalobu späť, súd v zmysle § 145 ods. 2 v tejto časti konanie zastavil (výrok I.).

34. Z dôvodu neplatnosti ustanovenia čl. III Zmluvy o pôžičke, v časti fixnej ročnej úrokovej sadzby 32 %, bola žalovaná povinná vrátiť žalobcovi sumu celkom 1 500 Eur, avšak v čase rozhodovania súdu bolo preukázané, že žalovaná zaplatila žalobcovi celkom sumu 1 530,36 Eur, čo je 30,36 Eur viac, ako jej bolo poskytnuté na základe Zmluvy o pôžičke a preto súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II).

35. Súd nepriznal (výrok II) žalobcovi ani nárok vo výške 9,56 Eur z titulu nákladov z vymáhania, nakoľko žalobca k žalobe nepriložil žiadny dôkaz preukazujúci oprávnenosť tohto nároku (týchto nárokov). Z Prehľadu splátok a úhrad pritom vyplýva, že ide len o manipulačné poplatky predchodcu žalobcu, avšak samotné dôkazy o skutočne vynaložených nákladoch na vymáhanie pohľadávky žalobcom neboli k žalobe priložené. Súd v tejto súvislosti podporne poukazuje aj na § 9a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.

36. Žalovaná mala v spore plný úspech a preto súd v zmysle § 255 a 262 ods. 1 zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanej v rozsahu 100 %, pričom o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.